Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/317/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221458
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514221458.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

navrhovateľa: C.. G. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., Y. XXX, zastúpený I.. B. T., advokátkou so
sídlom v J., AK, XX. augusta 5, proti odporkyni: C.. X. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., E. 4, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: K. X., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7a, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo C.. G. X., nar. XX.X.XXXX v L. a C.. X. X., rod. Q., nar. XX.X.XXXX v L., uzavreté
dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana

XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletú K. X., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej sumu XXX,- € mesačne vždy do XX. dňa v každom

mesiaci vopred odporkyni počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.

Konanie v časti úpravy styku a uloženia informačnej povinnosti sa zastavuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 3.9.2014, tunajšiemu súdu podaným dňa 9.9.2014, sa navrhovateľ domáhal rozvodu
manželstva s odporkyňou z dôvodu, že ich vzájomné vzťahy sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloleté dieťa navrhol zveriť do osobnej

starostlivostimatky,zastupovanímmaloletejaspravovanímjejmajetkupoveriťobochrodičov,výživnéna
maloletú určiť sumou XXX,-€ mesačne, upraviť svoj styk s maloletou a odporkyňu zaviazať informačnou
povinnosťou ohľadne zdravotného stavu maloletej, o výsledkoch v škole, mimoškolských aktivitách,
ako aj o ďalších mimoriadnych a podstatných veciach maloletej sa týkajúcich. V návrhu uviedol, že s
odporkyňou vstúpil do manželstva asi po trojročnej známosti, v čase uzavretia manželstva odporkyňa s
ním čakala dieťa, maloletú K., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Manželské problémy medzi nimi sa
začali v roku XXXX, v dôsledku čoho od roku XXXX do roku XXXX nežili v jednej domácnosti. Problémy

v manželstve narastali a nezhody sa čoraz viac vyostrovali najmä po tom, ako si odporkyňa našla iného
partnera. V dôsledku toho podal v roku XXXX (pozn. v skutočnosti v roku XXXX) návrh na rozvod, ktorý
následne zobral späť. Po späťvzatí návrhu sa pokúsili zachrániť manželstvo a v rokoch XXXX až XXXX
žili v spoločnej domácnosti. Vzájomné nezhody a hádky sa však medzi nimi znovu začali koncom rokuXXXX, ich dôvodom bolo, že sa dozvedel o intímnych stykoch odporkyne aj s inými mužmi. Následne
si aj on našiel inú partnerku, s ktorou udržiaval vzťah tri až päť mesiacov. Ich nezhody vyústili v polovici
júna XXXX do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti žije v jednej domácnosti s novou

partnerkou, s ktorou čakajú dieťa.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu súdu doručenom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že s
rozvodom manželstva súhlasí, nesúhlasí ale čo sa týka obvinení, ktoré navrhovateľ uviedol na jej margo,
pretože nie sú založené na pravde a veľmi ju zraňujú, nakoľko bola zodpovedná matka, manželka,

žena v domácnosti, ako aj pracujúci občan tohto štátu na plný úväzok a súčasne aj študent vysokej
školy. Od navrhovateľa požadovala na maloletú výživné vo výške XXX,-€, pretože ako matka chce,
aby ich spoločné dieťa mohlo študovať anglický a nemecký jazyk, dcére chce zabezpečiť plnohodnotný
život, čo sa týka školských a mimoškolských aktivít, oblečenie, rôzne pomôcky, potreby a stravu, aby
nepociťovala nedostatok finančných prostriedkov tak, ako ich pociťuje odo dňa, kedy navrhovateľ opustil
ich spoločnú domácnosť a ju nechal v ich spoločných dlhoch samotnú. Tiež požadovala rozhodnúť o

tom, že spravovať majetok maloletej bude oprávnená a povinná ona a nesúhlasila s navrhovanou úpravu
styku navrhovateľa s maloletou, ani s tým, aby bola povinná informovať navrhovateľa o maloletej tak,
ako to požadoval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu

manželov a rodného listu ich maloletého dieťaťa, dôkazmi o príjmových pomeroch manželov, správami
kolízneho opatrovníka, čestným vyhlásením partnerky navrhovateľa, obsahom spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 17P/375/2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu

L. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. U oboch manželov ide o
manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, občanmi D. republiky. W. posledné spoločné bydlisko
bolo v okrese J. V, v ktorom v súčasnosti býva odporkyňa, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho
súdu na konanie v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa K. X., nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.6.2015 na svojom návrhu zotrval okrem jeho časti týkajúcej sa
uloženiainformačnejpovinnostiodporkyniohľadnepodstatnýchvecítýkajúcichsamaloletej,ktorúzobral
späť a konanie o nej žiadal zastaviť. Návrh pozmenil v časti vyživovacej povinnosti, keď výživné na
maloletú navrhol v sume XXX,-€ mesačne z dôvodu svojej ďalšej vyživovacej povinnosti. Uviedol, že

dcére platí poistku, podieľa sa polovicou na takých jej výdajoch, ako je napr. škola v prírode, kupuje
jej veci, pravidelne sa s ňou stýka. Ohľadne manželstva s odporkyňou vypovedal, že bolo uzavreté po
trojročnej známosti v roku XXXX, v ktorom sa narodila aj ich dcéra, s odporkyňou sa poznajú od svojich
štrnástich rokov. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, prvé nezhody medzi nimi nastali, keď malo
dieťa tri roky a vyústili podaním návrhu na rozvod v roku XXXX, ktorý v priebehu konania zobral späť.

Cca tri roky žili oddelene, dôvodom toho boli ich komunikačné problémy, následne spolužitie obnovili,
ale neskôr medzi nimi opäť nastali nezhody z jeho strany, kedy si našiel partnerku, s ktorou má dieťa.
Za príčinu rozvratu manželstva považoval to, že si našiel druhú partnerku.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zobral návrh v časti úpravy styku späť a konanie v

uvedenejčastižiadalzastaviťstým,žejehostyksmaloletoubudeupravenýpodľadohodysodporkyňou.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX navrhovateľ zotrval na svojich predchádzajúcich prednesoch.

Odporkyňa sa na pojednávaní dňa XX.X.XXXX k veci vyjadrila tak, že manželské spolužitie prerušili,

keď mala ich dcéra dva roky a tri mesiace, navrhovateľa vtedy vyrazila z bytu. Čo sa týka nezhôd v
manželstve, problém bol v tom, že pribrala a nemala XX kg, navrhovateľ sa na ňu nedokázal pozerať
a hľadal si iné partnerky, nebola to len jedna partnerka, ale viaceré. V návrhu je uvedené, že ona bola
neverná, to ale nie je pravda. Komunikačné problémy medzi nimi boli, ale zo strany navrhovateľa, že
pribrala. Za príčinu rozvratu manželstva považovala žúrky a párty navrhovateľa. S návrhom súhlasila

čo sa týka rozvodu manželstva a zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, tiež s navrhovaným
zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku, výživné ale požadovala v sume XXX,-€ mesačne a
k úprave styku sa vyjadrila tak, že súčasnú úpravu si zvolila samotná maloletá.Odporkyňa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX nepovažovala za potrebné, aby o úprave styku
navrhovateľa s maloletou rozhodol súd, tento by sa realizoval podľa ich dohody, keďže ich dcéra
bude mať už trinásť rokov. Naďalej zotrvala na svojej požiadavke ohľadne sumy XXX,-€ ako výživnom

na maloletú poukazujúc na to, že matka navrhovateľovho dieťaťa vedela, že je navrhovateľ ženatý,
vyštudovala právo, pozná zákon o rodine, vie, že rozbila rodinu, a to, že má teraz rodičovský príspevok,
je normálne, ale jej predchádzajúci príjem bol vyšší a musí mať peniaze našetrené.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX odporkyňa zotrvala na svojich dovtedajších vyjadreniach s tým, že za

príčinurozvratumanželstvaoznačilanezlučiteľnosťichpováh,postojov,záujmovaneverunavrhovateľa,
čo viedlo k ich citovému odcudzeniu.

Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti odporkyne, jeho
zastupovaním a spravovaním majetku poveriť obidvoch rodičov a výživné naň určiť sumou XXX,-€
mesačne. Nemal výhrady voči zastaveniu konania vo zvyšnej časti návrhu.

Uznesením zo dňa 16.1.2015, č.k. 17P/375/2015, právoplatným dňa 13.3.2015, súd zamietol návrh
odporkyne o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti
otca (navrhovateľa) k maloletej K. sumou XXX,-€ mesačne a jeho úpravy styku s maloletou podľa želania
maloletej.

Dňa XX.X.XXXX vykonal kolízny opatrovník pohovor s maloletou K., ktorá uviedla, že má rada obidvoch
rodičov, ale bližší vzťah má k mame. V prípade rozvodu rodičov chcela byť zverená do starostlivosti
matky, s otcom sa chcela stretávať, ale styk s ním nechcela mať konkrétne upravený, stretávala by sa
s ním po vzájomnej dohode, keď jej to bude vyhovovať, mama jej v styku nebráni.

G. navrhovateľa I.. D. I. vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa X.XX.XXXX uviedla, že s navrhovateľom,
ako otcom ich spoločného syna G. X., nar. XX.X.XXXX, žije v byte nachádzajúcom sa na adrese jej
trvalého bydliska G. X.i XX, J., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. D. s ním nehospodári, nevedie
spoločný účet a ani neuhrádza spoločne náklady na svoje potreby. Navrhovateľ jej prispieva na výživu

ich spoločného syna mesačne sumou XXX,-€, a to s ohľadom na jeho možnosti a schopnosti, ako aj s
ohľadom na potreby maloletého, ktorý má zvýšené náklady na zachovanie zdravia ako dieťa narodené
s nízkou pôrodnou váhou. Na výživu jej osoby ako nevydatej matky ich spoločného dieťaťa jej prispieva
mesačne sumou XX,-€. Na náklady spojené s bývaním jej navrhovateľ prispieva mesačne sumou XX,-
€, čo zodpovedá hodnote X/X celkových nákladov spojených s bývaním v jej byte.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh o rozvod manželstva bol podaný
opodstatnene, nakoľko manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie (ekonomickú,
biologickú,výchovnú),čímsúdanédôvodyprejehorozvodvsúladescitovanýmzákonnýmustanovením

(§ 23 ods. 1 Zák. o rodine). Účastníci nebývajú spoločne, nežijú spolu intímne, nevedú spoločnú
domácnosť a nezabezpečujú spoločne výchovu a opateru ich maloletého dieťaťa.

Súd manželstvo rozviedol majúc v súčasnosti za vylúčené obnovenie spolužitia manželov, keď
navrhovateľ žije v partnerskom vzťahu s matkou svojho druhého dieťaťa.

Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl v porušení povinností vyplývajúcich z ustanovenia §
18 Zák. o rodine, podľa ktorého sú manželia okrem iného povinní žiť spolu a byť si verní, navrhovateľom,čo aj sám priznal, ktoré má však súvis s nezlučiteľnosťou pováh, postojov a záujmov manželov, ako to
zadefinovala odporkyňa, čo spoločne s neverou navrhovateľa viedlo k ich citovému odcudzeniu.

Podľa§24ods.1Zák.orodinevrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa manželov na čas po rozvode ich manželstva do osobnej
starostlivosti odporkyne v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania.

Zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku súd poveril obidvoch rodičov v súlade s návrhom a
vyjadrením kolízneho opatrovníka, keď o to nakoniec požiadala aj odporkyňa.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Obidvaja manželia majú ako spoločný výdaj mesačné splátky hypotekárneho úveru za byt patriaci do

ich J., v ktorom býva navrhovateľka s maloletou. S ohľadom na to, že tento finančný záväzok vznikol
v súvislosti so zabezpečením jednej z ich najzákladnejších potrieb - bývania, je nutné považovať ho
za nevyhnutný, pričom však po rozvode manželstva bude ďalšie trvanie tohto záväzku riešené v rámci
vyporiadania J..

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Zamestnávateľom navrhovateľa je C. E. a jeho priemerný mesačný zárobok za rok XXXX činí XXX,XX
€ netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k G. X., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcemu z jeho
súčasného partnerského vzťahu, s matkou ktorého býva v jej byte. Podľa čestného vyhlásenia
navrhovateľovej partnerky nehospodária spoločne, nevedú spoločný účet a ani neuhrádzajú spoločne

nákladynasvojepotreby,navrhovateľjejprispievanavýživuichspoločnéhosynamesačnesumouXXX,-
€, na výživu jej osoby ako nevydatej matky, mesačne sumou XX,-€ a na náklady spojené s bývaním
mesačne sumou XX,-€, čo je X/X celkových nákladov spojených s bývaním v jej byte. G. navrhovateľa
je od X.X.XXXX poberateľkou rodičovského príspevku vo výške XXX,XX € mesačne (správa Z. práce,
sociálnych vecí a rodiny).

Odporkyňa je od X.X.XXXX zamestnaná vo firme Q. V., G. pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou zo dňa XX.X.XXXX je dohodnutý na dobu určitú do XX.X.XXXX s možnosťou jej predĺženia
alebo zmeny na dobu neurčitú s mesačnou mzdou 1.200,-€ brutto s možnosťou po skončení skúšobnej
doby poskytnutia ďalších peňažných plnení vo forme ročných bonusov, ktoré nie sú zamestnancom

nárokovateľné. Priemerný čistý mesačný zárobok odporkyne tu predstavuje od nástupu do zamestnania
do januára XXXX: XXX,XX €. K. XX.X.XXXX skončila pracovný pomer dohodou, ktorej iniciátorom bola
ona sama, s firmou D. SK, a.s. V období posledných XX mesiacov pred skončením pracovného pomeru
(marec XXXX až február XXXX) tu dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdu X.XXX,XX €. Tento bývalýzamestnávateľ odporkyne na dopyt súdu oznámil, že v prípade, že by odporkyňa mala záujem zotrvať
v ich spoločnosti, muselo by tak nastať po vzájomnej dohode a diskusii, priestor na diskusiu na túto
tému by bol poskytnutý. Po skončení uvedeného pracovného pomeru bola odporkyňa evidovaná ako

uchádzačka o zamestnanie a podporu v nezamestnanosti poberala od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, ktorej
priemerná mesačná výška činila XXX,XX €. Iné vyživovacie povinnosti odporkyňa nemá. Spoločne s
maloletou býva v mieste trvalého pobytu v byte, ktorého je spoluvlastníčkou aj s navrhovateľom (v rámci
BSM), a ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom.

C. K. je vo veku trinásť rokov, študuje v sekunde X-ročného gymnázia na G. ul. v J.. P. zvýšené náklady
na výživu z dôvodu zdravotného stavu nemá. Náklady za jej platené mimoškolské aktivity predstavujú
sumu XXX,-€ mesačne na výuku anglického jazyka a XX,-€ mesačne za poldance.

D. rozhodol o povinnosti odporcu platiť na výživu maloletej sumu XXX,-€ mesačne, ktorú považoval
za primeranú možnostiam a schopnostiam navrhovateľa, ktorého čistý mesačný príjem predstavuje v

priemere XXX,XX €.

Priemerný čistý mesačný príjem odporkyne z jej terajšieho pracovného pomeru činí XXX,XX €. S. rozdiel
medzi priemernými čistými mesačnými príjmami manželov je teda XX,XX € v prospech navrhovateľa.
Avšak u odporkyne je nevyhnuté vychádzať z tej skutočnosti, že predchádzajúci pracovný pomer (D.

SK, a.s.), v ktorom dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu X.XXX,XX €, bol ukončený dohodou z
jej vlastnej iniciatívy. Uvedené je potrebné vyhodnotiť podľa § 75 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine ako
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Odporkyňa v súvislosti so skončením
tohto pracovného pomeru uviedla, že zamestnávateľ od nej chcel výkony, ako mala predtým, ktoré
ona nebola schopná dosahovať, lebo jej navrhovateľ zruinoval celý život, preto si za ňu začali hľadať

náhradu, táto skutočnosť však zo správy zamestnávateľa vyžiadanej súdom nevyplýva, keď potvrdil, že
odporkyňadosahovalauspokojujúcepracovnévýsledkyasvojepracovnéúlohyplnilataktiežuspokojivo.
Pri rozhodovaní o výške výživného je tak potrebné vychádzať z možností a schopností odporkyne
preukázanými priemerným mesačným netto zárobkom u predošlého zamestnávateľa, ktorý bol od
priemerného mesačného netto zárobku navrhovateľa vyšší o viac ako XXX,-€. Z toho vplýva, že aj

jej participácia na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa musí byť vyššia, a to aj za situácie, kedy
svoj finančný podiel na výžive maloletej určitým spôsobom vyvažuje osobnou starostlivosťou o ňu. Táto
starostlivosť však s ohľadom na vek dieťaťa už nemôže vynahradzovať vyššiu mieru finančnej povinnosti
k nemu, ako by tomu bolo napr. v jeho predškolskom či nižšom školskom veku, nakoľko je podmienená
väčšou sebestačnosťou a samoobslužnosťou maloletej.

Odporkyňou požadované výživné XXX,-€ je neprijateľné nielen z hľadiska možností a schopností
navrhovateľa, ale aj veku maloletej (XX rokov) pri absencii zvýšených nárokov z titulu nepriaznivého
zdravotného stavu dieťaťa a pri nie nadštandardných výdajoch za mimoškolské platené aktivity, resp.
za samotné štúdium.

G. odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu poukazovala aj na také výdaje spojené s výživou
maloletej, ako sú úhrada dvoch lístkov na koncerty I. J. za XX,XX € a T. G. za XXX,-€, ide jednoznačne o
výdajepresahujúcefinančnémožnostiväčšinybežnýchrodínzdvomapríjmami.Ajkeďvýdajezakultúru
spadajú do bežného výživného na maloleté dieťaťa, odporkyňa by mala prispôsobiť nároky maloletej

bežnému štandardu, keď v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa nie je poskytovať jej výživné v
takej výške, aby pokrylo aj obdobné položky.

U navrhovateľa súd vzal na zreteľ jeho vyživovaciu povinnosť k mladšiemu dieťaťu narodenému zo
súčasného partnerstva s jeho matkou, v byte ktorej býva. Nezohľadnil ale jeho pravidelný finančný

príspevok na výživu matky tohto dieťaťa z tohto dôvodu, že povinnosť prispievania otca dieťaťa matke
dieťaťa, za ktorého nie je vydatá, nie je definovaná ako zákonná (na rozdiel od plnenia vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom), keď jej zákon priznáva len právo požiadať o takýto príspevok (na výživu
a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky - § 74 Zák. o rodine). Navrhovateľ býva s matkou
svojho dieťaťa - súčasnou partnerkou v jej byte, na užívanie ktorého jej finančne prispieva, čo je v

konečnom dôsledku jeho povinnosť, a aj keď jeho partnerka poprela vedenie spoločnej domácnosti na
rozdiel od navrhovateľa samotného, ktorý na pojednávaní dňa 21.10.2015 odpovedal na otázku ohľadne
spoločného hospodárenia kladne, je nesporné, že pri terajšom príjme partnerky (rodičovský príspevok
XXX,XX € mesačne), musí sa finančne zúčastňovať aj na výdajoch súvisiacich s jej potrebami.Nebolo možné rozhodnúť ani v zmysle pozmeneného návrhu na určenie výživného na maloletú v
sume XXX,-€ mesačne, ktorá by predstavovala finančnú účasť navrhovateľa na jej výžive v priemernej

dennej výške X,XX € (pri XX-dennom kalendárnom mesiaci), čo je vo vzťahu k veku maloletej príspevok
neprimerane nízky. L. musí akceptovať potreby maloletej, ktoré si vyžadujú z jeho strany účasť na úrovni
jeho finančného príspevku pre ročného syna XXX,-€, a to bez ohľadu na jeho nízku pôrodnú váhu,
ktorá sama o sebe ešte neznamená nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si mimoriadne náklady na
výživu tohto dieťaťa.

Výživné zo strany navrhovateľa v sume XXX,-€ spolu s finančným prispením odporkyne, ktoré by malo
byť prinajmenšom na rovnakej úrovni s poukazom na jej v konaní preukázané možnosti a schopnosti,
za súčasného využitia rodinného prídavku vyplácaného na maloletú, musí v dostatočnej miere pokryť
všetky jej odôvodnené výdaje primerané jej pomerom.

Navrhovateľ v priebehu konania nezotrval na návrhu v časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletou, ani
v časti uloženia informačnej povinnosti odporkyni ohľadne podstatných vecí týkajúcich sa maloletej.
Odporkyňa žiadala styk navrhovateľa s maloletou neupraviť. S navrhovanou jej uloženou informačnou
povinnosťou od začiatku nesúhlasila.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Konanie o návrhu v častiach vzatých späť bolo podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavené.

Čo sa týka poberania rodinných prídavkov a uplatnenia si daňového bonusu na maloletú, tu súd dáva
navrhovateľovi do pozornosti v súvislosti s jeho písomným návrhom, že uvedené nie je súčasťou úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, preto súdu neprináleží o týchto nárokoch,
resp. ani o ich priznaní rozhodovať. Je len samozrejmé, že podľa súčasnej právnej úpravy na území
Slovenskej republiky poberateľom rodinných prídavkov na maloleté dieťa nemôže byť ten rozvedený

rodič, ktorý ho nemá zverené do osobnej starostlivosti, a ktorý si rovnako nemôže ani uplatňovať nárok
na daňový bonus.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými
náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady

konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných
dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).

Pokiaľpovinnostiurčenétýmtorozsudkom(výživné)nebudúplnenédobrovoľne,môžebyťpodanýnávrh

na exekúciu.