Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/470/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110222658
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110222658.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom
Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Malatom,
so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: V. C., bytom P. M. XXX/XX, D. W., o zaplatenie
6.355,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 23. februára 2015, č. k. 12C/117/2011-100, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie
6.355,93 eur so 6,5% ročným úrokom z omeškania od 06.12.2008 do zaplatenia. Rozsudok vychádza
zo skutkových zistení, že dňa 22.9.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o splátkovom
úvere č. UZF/06/93187 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka na financovanie ojazdeného
motorového vozidla zn. CHRYSLER Neon. Podľa zmluvy kúpna cena predmetu financovania bola
vo výške 295.000,- Sk (9.792,21 eur), poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 3.500,- Sk (116,18
eur), časť kúpnej ceny uhradenej dlžníkom - odporcom vopred vo výške 118.000,- Sk (3.916,88
eur), počet splátok 36 po 8.297,40 Sk (275,42 eur) so splatnosťou 1. splátky 22.10.2006. Súčasťou
zmluvy bol predpis splátok a Všeobecné zmluvné podmienky zo dňa 22.9.2006, podpísané odporcom.
Navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil iba prvé 2 splátky a ďalšie už neuhrádzal. Odporca túto
skutočnosť nepoprel. Navrhovateľ na základe tohto určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu
9.4.2007. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu dňa 22.9.2006, ktorá je
absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a spravuje sa
ustanoveniami § 269 ods.2, § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že úverová zmluva je
absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ
zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z. z. a zák. č. 634/1992 Zb. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka,
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva
a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje obmedzenie pre použitie
ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho
obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade
spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby, táto je upravená v § 397 Obchodného zákonníka v
trvaní 4 rokov a v § 101 Občianskeho zákonníka v trvaní 3 rokov. Úprava obsiahnutá v Občianskom
zákonníku je teda pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol.
Z uvedeného dôvodu súd aplikoval na daný vzťah priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa ohľadne
dĺžky premlčacej lehoty upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka v trvaní 3 rokov. Podľa žalobného
návrhu odporca prestal splácať mesačné splátky podľa predpisu splátok, v dôsledku čoho navrhovateľ
určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 9.4.2007. Žalobný návrh navrhovateľ podal na súd
dňa 30.8.2010, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty v časti o zaplatenie zostatku spotrebného
úveru vo výške 159.380,30 Sk (t.j. 5.290,46 eur). V danej veci ide spotrebiteľskú zmluvu, preto súd
prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. a žalobný návrh v tejto
časti zamietol z dôvodu premlčania. Navrhovateľ sa ďalej domáhal doplatku havarijného poistenia
vo výške 1.318,- Sk (43,75 eur) za obdobie od 22.9.2006 do ukončenia poistnej zmluvy dňa 9.4.2007.
Podľa vyjadrenia odporcu vozidlo mu bolo odňaté dňa 14.3.2007. Faktúrou zo dňa 28.11.2007 bola
navrhovateľovi fakturovaná cena za uskladnenie vozidla za 61 dní vo výške 1.830,- Sk. Podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 4.4.2008 bolo predmetné vozidlo predané Jánovi Jakubcovi. Poistná zmluva zo dňa
22.9.2006 bola uzavretá na predmetné vozidlo na dobu neurčitú, počas trvania leasingového vzťahu.
Ukončením poistnej zmluvy dňa 9.4.2007 bola celá žalovaná suma splatná a od tohto dňa uplynula
3-ročná premlčacia lehota dňa 9.4.2010. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 30.8. 2010, teda po
uplynutí premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka, čím došlo k strate vymáhateľnosti tohto
práva a súd zamietol žalobu v tejto časti. Podľa finančného vyúčtovania sa navrhovateľ domáhal
náhrady škody podľa čl. VII. ods. 2 VZP vo výške 11.615,- Sk (385,54 eur). Podľa tohto článku písm. b) sa
navrhovateľ v súvislosti s určením predčasnej splatnosti úveru môže domáhať okrem iného aj náhrady
všetkých škôd, ktoré mu vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru. Škoda
pozostávala z nákladov na uskladnenie vozidla, vypracovania znaleckého posudku ,predaja vozidla,
nákladov na spotrebované pohonné hmoty pri preprave. Navrhovateľ predložil faktúru od spoločnosti
OZA s.r.o. zo dňa 20.3.2007 (splatnou do 14 dní) na sumu 8.544,20Sk (283,62 eur) za práce spojené
s LZ a odťah, faktúru od Global Sales Solutions s.r.o zo dňa 19.5.2008 (splatnou dňa 19.6.2008) na
sumu 6.664,- Sk (221,20 eur) za znalecký posudok a províziu za predaj vozidla, faktúru od Ing. Petra
Augustína zo dňa 28.11.2007 (splatnú dňa 6.12.2007) na sumu 1.830,- Sk (60,74 eur) za uskladnenie
predmetného vozidla za 61 dní, 3 ks pokladničné bločky na pohonné hmoty zo dňa 15.5.2007, 15.5.2007
a 14.5.2007. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa dozvedel o výške škody podľa jednotlivých faktúr
a bločkov ku dňu splatnosti faktúr a ku dňu vystavenia bločkov, teda v období od apríla 2007 do
19.6.2008. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2-ročná subjektívna premlčacia lehota uplynula
najneskôr dňa 19.6.2010, pretože určením predčasnej splatnosti ku dňu 9.4.2007 navrhovateľ vedel, kto
je zodpovedný za vzniknutú škodu. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 30.8.2010, teda po uplynutí
2- ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. V dôsledku straty vymáhateľnosti tohto práva pre premlčanie
súd zamietol žalobu aj v tejto časti. Navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. XII
ods. 6 VZP vo výške 22.322,20 Sk (740,96 eur). Podľa tohto článku veriteľ (navrhovateľ) je oprávnený
dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 6-násobku mesačnej splátky vrátane poistného; táto
zmluvná pokuta je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého
dôjde k predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VII. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu
faktúrou zo dňa 10.11.2008. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia lehota odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz a nie odo dňa, kedy ju navrhovateľ vyúčtoval odporcovi. Navrhovateľ
mohol vykonať svoje právo - uplatniť si zmluvnú pokutu ako dôsledok určenia predčasnej splatnosti
úveru od nasledujúceho dňa po určení predčasnej splatnosti to je dňa 10.4.2007. Všeobecná 3-ročná
premlčacia lehota začala plynúť v tento deň a skončila dňa 10.4.2010. Navrhovateľ podal žalobu na
súd dňa 30.8.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na stratu vymáhateľnosti tohto práva
navrhovateľa, súd žalobu v tejto časti zamietol. Navrhovateľ sa domáhal do odporcu zaplatenia úroku
zo zostatku úveru podľa čl. VII. ods. 2 VZP vo výške 9.766,- Sk (324,17 eur) vo výške 5,72% ročne
za obdobie od 11.6.2007 do 4.4.2008- do dátumu predaja predmetu financovania. V zmysle § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa súd zaoberal aj konečnou splatnosťou úrokov (ako odmeny po úver).
Konečnú splatnosť riadnych úrokov zák. č. 258/2001 Z. z. neupravoval. Úprava bola obsiahnutá
v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v § 502 ods. 1 a
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy konečnú
splatnosť riadnych úrokov stanovuje do dňa splatenia úveru, Občiansky zákonník takúto splatnosť
neumožňuje, ale iba do doby splatnosti pôžičky. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda
v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol.
Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase uzavretia zmluvy, na základe

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych
obchodov aj do 15.01.2009, bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval
na daný vzťah priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa a nezaviazal odporcov k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi riadne úroky odo dňa splatnosti celého úveru dňa 9.4.2007 do 4.4.2008. Okrem toho
riadne úroky splatné 3 roky pred podaním žaloby dňa 30.8.2010, t.j. do dňa 30.8.2007 sú premlčané
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v tejto časti. Podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi, pretože odporca žiadnu náhradu nežiadal a trovy konania ako súdny poplatok a trovy
právneho zastúpenia mu ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd nesprávne
právne posúdil otázku premlčania nároku, keď premlčanie posudzoval podľa Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. S odporcom uzavreli dňa 22.09.2006 Zmluvu o
spotrebnom úvere, kde v čl. IV. odsek 3 sa výslovne dohodli podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že ich právny vzťah z tejto zmluvy sa spravuje Obchodným zákonníkom. Uvedená zmluvná podmienka
bola medzi zmluvnými stranami dojednaná v rámci dvojstrannej zmluvy, napísanej zrozumiteľným
čitateľným písmom jednej veľkosti, s ktorou sa mal odporca možnosť kedykoľvek oboznámiť a
bez akýchkoľvek obmedzení vyjadriť, resp. navrhnúť zmenu obsahu zmluvy alebo jej doplnenia.
Odporca bol so zmluvou o spotrebnom úvere riadne oboznámený a s jej znením súhlasil, čo na
znak súhlasu slobodne podpísal. Ide o právny úkon odporcu, vykonaný vážne, slobodne, určito a
zrozumiteľne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považuje takto dohodnutú zmluvnú podmienku za
individuálne dojednanú aj v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade tu neexistuje priestor
na spochybňovanie individuálneho dojednania, ako je to v prípade zmlúv, kde je takéto dojednanie
obsiahnuté v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria prílohu „hlavnej“ zmluvy. Podľa
jeho názoru, dojednanie v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie je pri posudzovaní dĺžky
premlčacej doby v neprospech spotrebiteľa. To, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k výslovnej
dohode na použití Obchodného zákonníka pri ich záväzkovom vzťahu v žiadnom prípade nespôsobuje
akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami v neprospech na strane
odporcu - spotrebiteľa. V rámci uplatňovania dĺžky premlčacej lehoty je všeobecná štvorročná lehota
záväzná pre obe zmluvné strany, teda pri aplikácii premlčacej lehoty podľa ust. Obchodného zákonníka
sú si zmluvné strany vo svojich právach a povinnostiach úplne rovné. Naopak v prípade uplatňovania
práva a nárokov odporcu - spotrebiteľa zo Zmluvy o spotrebnom úvere voči navrhovateľovi (náhrada
škody, akýchkoľvek majetkových práv podliehajúce premlčaniu) má odporca v rámci štvorročnej
premlčacej lehoty poskytnutú väčšiu právnu ochranu ako v prípade ust. Občianskeho zákonníka, kde
by v prípade potreby mohlo byť už jeho právny nárok premlčaný. Vzhľadom na právnu úpravu v ust.
§ 497 v spojení s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka pri posudzovaní záväzkoprávneho
vzťahu na základe zmluvy o spotrebnom úvere, sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Rozhodovacia prax už vysporiadala otázku aplikácie právneho režimu Obchodného zákonníka, vrátane
otázok spojených s premlčaním, na zmluvy o úvere, keď NS SR konštatoval, že konajúci súd má
postupovať pri posúdení premlčania nároku žalobcu podľa toho zmluvného typu, ktorý si účastníci zvolili,
pričom je pochopiteľné, že pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, tu platí vždy aplikácia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukazuje na závery vyslovené Krajským súdom v Bratislave, ktorý
už taktiež odpovedal na otázku, ktorej zodpovedanie bolo podstatné aj pre napádané rozhodnutie,
keď konštatoval, že dohoda zmluvných strán o použití Obchodného zákonníka na ich záväzkový
vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
zmluvnými stranami v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Z hľadiska posudzovania premlčania
práv účastníkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebnom úvere nespôsobuje dojednanie účastníkov o
použití Obchodného zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a nedochádza touto
zmluvnou podmienkou ani k odchýleniu sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery je neprijateľné, aby sa od týchto východísk konajúci súd odchýlil,
keď vzhľadom na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, ktorého
obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS
356/06), je legitímny očakávaním navrhovateľa, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom
konaní. Možno teda konštatovať, že miera samostatnosti posúdenia analogickej právnej otázky v

každom jednotlivom konaní je limitovaná práve zásadou materiálnej rovnosti a princípu právneho
štátu. Vzhľadom na všetko uvedené, konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, keď navrhovateľom
uplatnený nárok mal byť posudzovaný vzhľadom na plynutie 4-ročnej premlčacej lehoty, ktorá by
uplynula až dňa 09.04.2011, pričom navrhovateľ svoj nárok na súde uplatnil už dňa 30.08.2010, a teda
včas pre zachovanie svojho práva a nie sú tak splnené podmienky pre zamietnutie návrhu navrhovateľa
z dôvodu premlčania a je nevyhnutné, aby sa konajúci súd ďalej riadne zaoberal vecou samou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že okresný súd rozhodol vo
veci správne, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2
O.s.p.

Krajský súd prejednaním veci zistil, že skutkové a právne závery okresného súdu sú správne.
Odôvodnenie rozsudku zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné, správne a presvedčivé,
preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., sa krajský súd plne identifikoval s dôvodmi negatívneho
rozhodnutia o uplatnenom nároku navrhovateľa.

K odvolacej námietke navrhovateľa, ktorá spočíva podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v nesprávnom
právnom posúdení veci považuje krajský súd za potrebné uviesť nasledovné:

Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď prvostupňový súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, a tiež vtedy,
keď prvostupňový súd na zistený skutkový stav síce aplikuje správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretuje.

V prejednávanej veci navrhovateľ namieta, že okresný súd aplikoval na inštitút premlčania občianske
právo, hoci vzhľadom na zmluvné dojednania s odporcom, sa mali aplikovať ustanovenia o premlčaní
podľa Obchodného zákonníka.

Uvedený názor navrhovateľa, vzhľadom na platnú právnu úpravu, neobstojí.

Novelou č. 102/2014 Z. z. bol doplnený Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 52 ods. 2, ku
ktorému sa doplnila veta, v zmysle ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Citovaná právna úprava ex presis verbis určuje, akú normu je potrebné aplikovať na právny vzťah,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Ustanovenie má, vzhľadom na jej znenie procesný charakter („sa
vždy prednostne použijú“) a znamená pre súd pokyn, že má použiť primárne Občiansky zákonník. Pre
procesný predpis platí zásadne okamžitá aplikovateľnosť (pokiaľ nie je intertemporálna úprava), preto
aj v danej veci, bez ďalšieho správne je potrebné aplikovať Občiansky zákonníka, to znamená, že aj
inštitút premlčania podľa § 100 a nasl., ako správne postupoval aj okresný súd, keď uplatnený nárok
navrhovateľa považoval za premlčaný v zmysle všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nie je v
prejednávanej veci spôsobilým odvolacím dôvodom.

Úspešný odporca v odvolacom konaní neuplatnil právo na náhradu trov konania, preto podľa § 224 ods.
1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .