Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/63/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208193
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208193.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS,
s.r.o., so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený splnomocnenou
advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, proti
povinnému: A. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, v exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorský úrad 960 01 Zvolen, Borovianska
17, pod spisovou značkou Ex 1577/15, na vymoženie pohľadávky v sume 934,24 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1111/2015-11 zo
dňa 06.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1111/2015-11 zo dňa 06.05.2015 zrušuje a
exekučné konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v spojení s ustanoveniami § 159 ods. 3 O.s.p. a § 251 ods. 4
O.s.p. z dôvodu zistenia neodstrániteľnej prekážky konania a to prekážka rozsúdenej veci - res iudicata.
V odôvodnení exekučný súd uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDB0610109 vydaný dňa
07.10.2010 Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľa Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s.,
Bratislava (ďalej „rozhodcovský rozsudok“). Súd konštatoval, že predložený exekučný titulu už bol v
konaní prebiehajúcom na tamojšom súde vedenom pod spisovou značkou 4Er/93/2013 uznesením
číslo konania 4Er/93/2013 - 9 zo dňa 11.01.2013, právoplatným dňa 23.04.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/209/2013 zo dňa 27.02.2014 vyhodnotený ako nulitný
právny akt, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal, bola založená na
rozhodcovskej doložke, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide
o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného dôvodu bola exekúcia zastavená.
Následne potom exekučný súd konštatoval, že pokiaľ už súd raz právoplatne rozhodol, že exekučný
titul predložený oprávneným nie je spôsobilý byť podkladom na exekúciu, nie je možné, aby oprávnený
predložil takýto exekučný titulu opätovne a domáhal sa vykonania exekúcie. V prípade opačného výkladu
by mohol oprávnený podávať návrhy na vykonanie exekúcie na podklade totožného exekučného titulu
prakticky neobmedzene, pričom by súd musel opakovane posudzovať exekučný titul z hľadísk jeho
materiálnej a formálnej vykonateľnosti s tým, že by nebol viazaný právnym posúdením, ku ktorému už
v minulosti dospel iný súd v totožnej veci. Nemožno tak vylúčiť, že by súd dospel aj k inému právnemu
názoru a vydal by odlišné rozhodnutie, čo by však bolo v rozpore s princípom právnej istoty a došlo
by tak k porušeniu práv povinného, ktorý sa dôvodne (na základe právoplatného rozhodnutia súdu)
domnieva, že na podklade predmetného exekučného titulu exekúciu vykonať nemožno. Z uvedeného
dôvodu potom súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta,
že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia súd 1. stupňa rozhodoval
nad rámec zákonom zverenej právomoci, svojim konaním odňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom a zároveň súd 1. stupňa pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentuje, že podmienky exekučného konania sú dotknuté
vzhľadom k prekážke už začatej veci, respektíve pri prekážke veci rozhodnutej, až po vydaní exekučného
príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu.
V predmetnej veci nebolo súdom poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto
exekučnom konaní nastať. Poukázal na ustanovenie § 232 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
pokiaľ pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená, môže oprávnený so súhlasom súdu
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí
k procesným podmienkam. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci
samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie je individuálny právno - aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči
osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov udelenie alebo neudelenie poverenia na vykonanie
exekúcií nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu
exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie
exekúcie nie je vykonateľný. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom
poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá bráni ďalšiemu
postupu. Oprávnený taktiež namieta prekročenie zákonných limitov preskúmania žiadosti o vydanie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z povahy veci nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než ako v prospech zákonnej úpravy
nesvedčia nielen jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania a to už vôbec nie pokiaľ
sa nevysporiadal s otázkou udelenia, respektíve neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Oprávneným má rovnako za to, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti účastníka
konania konať pred súdom a konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného aj k
odňatiu možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k skutkovému stavu. Opravný taktiež namieta
porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Oprávnený však opakovane zdôraznil, že súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Postupom súdu došlo
taktiež k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom, čím bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon sa nezákonne
zvýhodňuje na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného svojim konaním
a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Exekučný súd svojim postupom znemožnil
oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú
s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnený na podporu svojich argumentov v odvolaní citoval z
viacerých rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky. V
závere odvolania poukázal oprávnený aj na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná
a.s., ako zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia zapísaného v
zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a
je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory pod číslom SRS 001 v súlade s ustanovením § 73
ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. d/ O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s

ustanoveniami § 221 ods. 2 a s poukazom na ustanovenia § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 O.s.p. a § 251
ods. 4 O. s. p. exekučné konanie zastavil.

Vychádzajúc z ustanovenia § 215 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa
osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Rozlišujeme procesné
podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie
procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. podmienka zaplatenia súdneho poplatku). Negatívne
procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej
(res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v Občianskom súdnom poriadku
v ust. § 159 ods. 3 (res iudicata) a § 83 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných
podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch
exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4
O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká
exekučného konania (podľa uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 311/2012 zo dňa 28.03.2013
prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto
konania). V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne,
nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však
dochádza k zastaveniu exekučného konania alebo exekúcie aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno
stavať na roveň zamietnutia návrhu v tzv. základnom, sporovom konaní. V takomto prípade predstavuje
zastavenie exekučného konania, resp. exekúcie prekážku veci právoplatne rozhodnutej, pretože
exekučný súd právne vec posúdil aj z hľadiska hmotnoprávneho základu oprávneným uplatneného
nároku voči povinnému. Nejde preto len o výslovne procesné rozhodnutie. Nakoľko Exekučný poriadok
nepripúšťa obnovu konania (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku), potom pri novom návrhu na vykonanie
exekúcie sa nevylučuje skúmanie všetkých podmienok exekučného konania, teda aj podmienky
neexistencie prekážky, ktorá by bránila vedeniu exekúcie. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z
procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému
prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. O totožnosť účastníkov
ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka
tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov
konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 15.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie
a dňa 20.04.2015 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žiadosť súdneho exekútora o
vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDB0610109
vydaný dňa 07.10.2010 Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľa Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná a.s., Bratislava, ktorý zaviazal povinného na zaplatenie sumy 934,24 eur s príslušenstvom.
Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2007. Súčasťou zmluvy
sú aj Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007), ktoré v bode 11.2 stanovili, že všetky spory, ktoré
vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené výlučne

pred konkrétnym rozhodcovským súdom. Od tejto rozhodcovskej doložky si odvodil svoju právomoc
rozhodcovský súd.

Exekučný súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval (a odvolací súd mal tieto údaje aj verifikované
z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica vedeného pod sp. zn. 4Er/93/2013), že predložený
exekučný titulu už bol v konaní prebiehajúcom na tamojšom súde vedenom pod spisovou značkou
4Er/93/2013 uznesením číslo konania 4Er/93/2013 - 9 zo dňa 11.01.2013, právoplatným dňa 23.04.2014
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/209/2013 zo dňa 27.02.2014
vyhodnotený ako nulitný právny akt, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal,
bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorú súd považoval za absolútne neplatný právny úkon z
dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.. Následne Okresný súd Banská
Bystrica uznesením č.k. 4Er/93/2013-55 zo dňa 05.08.2014 exekučné konanie v súlade s postupom
podľa ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného poriadku zastavil a rozhodol o trovách exekučného konania.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 03.09.2014.

V danom prípade súdy rozhodli v štádiu exekučného konania, v ktorom súd posudzuje splnenie
procesných predpokladov, za ktorých sa súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie
(§ 44 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/93/2013, ako aj neskoršie exekučné
konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1111/2015, boli podľa § 36 ods.
2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých
účastníkov, na základe rovnakého exekučného titulu za účelom vymoženia rovnakého nároku. Napriek
právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu
istému povinnému opakovane návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného
titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť tohto konkrétneho
exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz
vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné.
Res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už raz právoplatne
rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného konkrétneho rozhodcovského rozsudku je
neprípustná a exekučné konanie bolo právoplatne zastavené (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku), pričom
nový návrh neuvádza žiadne nové dôvody, pre ktoré by mal exekučný súd totožný exekučný titul inak
právne posudzovať. Predošlé rozhodnutie exekučného súdu teda predstavuje prekážku rozhodnutej
veci.

Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v
právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený
znovu podal návrh na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého by sa úspešne domohol nároku na
podklade exekučného titulu, ktorý bol v inej exekučnej veci v prospech totožného oprávneného a vedenej
voči totožnému povinného vyhlásený exekučným súdom za nespôsobilý exekučný titul z dôvodu jeho
materiálnej nevykonateľnosti, brániacej vedeniu exekúcie.

Odvolací súd z uvedených dôvodov potom konštatuje, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil,
keď konštatoval prekážku vedenia exekučného konania z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci, avšak
pokiaľ následne s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., v spojení s ustanovením § 251 ods. 4
O.s.p. žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nepostupoval
v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ totiž súd zistí taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, jediným zákonom predpokladaným procesným následkom takéhoto zistenia -
existencie neodstrániteľnej podmienky konania, je v súlade s postupom podľa ustanovenia § 104 ods.
1 O.s.p. zastavenie konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 251 ods. 4 O. s. p. exekučné konanie v danej veci zastavil a
podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p. prvostupňové rozhodnutie zrušil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.