Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513215538
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513215538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: L. O.
H.. U. A.. XX.XX.XXXX, S. W. C. X, XXX XX W., zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so
sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: G. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. C. X, XXX XX
W., zastúpenom Mgr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Klincova 35, 821 08 Bratislava, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým T.
P. O., A.. XX.XX.XXXX Y. G. O., A.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 08.12.2014, č.k. 22P 120/2013-111, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení maloletých detí P. O., A.. XX.XX.XXXX Y. G. O., A..
XX.XX.XXX7 do osobnej starostlivosti matky a určenia vyživovacej povinnosti na maloleté deti na čas
po rozvode manželstva sa p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi P. O., A.. XX.XX.XXXX

Y. G. O., A.. XX.XX.XXXX, sa m e n í tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi
- počas jarných školských prázdnin každý nepárny rok od soboty, ktorá predchádza začiatku prázdnin
od 10.00 hod. nepretržite do nasledujúcej soboty do 17.00 hod.,

- počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. nepretržite do utorka
nasledujúceho týždňa do 17.00 hod.

- počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 1.7. od 18.00 hod. do 15.7. do 18.00

hod. a od 1.8. od 18.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., a každý nepárny kalendárny rok od 15.07.od 18.00
hod do 31.07. do 18.00 hod a od 15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.,

- počas Vianočných a Novoročných sviatkov a zimných školských prázdnin každoročne od 23.12. od
15.00 hod do 24.12. do 15.00 hod, každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 17.00 hod. nepretržite
do 31.12 do 17.00 hod. a každý nasledujúci párny kalendárny rok od 31.01. od 17.00 hod. nepretržite
do posledného dňa zimných školských prázdnin do 17.00 hod.

- počas jesenných školských prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa jesenných prázdnin od 10.00
hod do posledného dňa jesenných prázdnin do 17.00 hod.

OtecjeoprávnenývurčenomčasepočassviatkovaškolskýchprázdninurčenýchvyhláškouMinisterstva
školstva SR na ten ktorý školský rok, si maloleté deti preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky.Otec je povinný maloleté deti v určenom čase a na určenom mieste osobne prevziať a po ukončení styku
osobne odovzdať matke. Matka je povinná v určenom čase a na určenom mieste maloleté deti riadne
pripravené odovzdať otcovi.

Vo zvyšnej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 08.12.2014, č.k. 22P 120/2013-111 manželstvo účastníkov
L. O. H.. U. A.. XX.XX.XXXX Y. G. O., A.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX Q. W., zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu W. - F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým

číslom 111 rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti O.: P., A.. XX.XX.XXXX Y. G., A..
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke. Učil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej P., A.. XX.XX.XXXX výživným vo výške
XXX Eur mesačne a na výživu maloletého G., A.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške XXX Eur mesačne,
počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh zamietol. Styk otca s maloletými

deťmi upravil každý párny kalendárny týždeň od piatku 17.00 hod nepretržite do nedele do 18.00 hod.
Určil, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť
maloleté deti k styku riadne pripraviť. Deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

O rozvode manželstva rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zák. o rodine, majúc z vykonaného dokazovania

za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené a v súčasnej dobe si neplní
ani jednu zo svojich funkcií. Tým, že s konaním o rozvod manželstva podľa § 113 O.s.p. je spojené
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, zameral svoje dokazovanie na zistenie
najvhodnejšieho modelu osobnej starostlivosti o deti z pohľadu ako záujmov maloletých detí, tak
aj zabezpečenia práva oboch rodičov podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletých detí na

čas po rozvode manželstva. Z uvedeného dôvodu vo veci vypočul rodičov, vykonal šetrenie cestou
kolízneho opatrovníka, prostredníctvom ktorého zisťoval aj názor maloletých detí, a po vykonanom
dokazovanívyhodnotiacjednotlivédôkazy,zverilmaloletédetidoosobnejstarostlivostimatky.Prisvojom
rozhodovaní na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že v danom prípade striedavá
starostlivosť maloletých detí nie je v ich záujme, keďže rodičia ju nie sú spôsobilí riadne vykonávať pre

ich značne napäté vzťahy a neschopnosť vzájomnej komunikácie. Za preukázané mal, že rodičia si svoje
konflikty riešia v prítomnosti detí, nevedia sa vzájomne rešpektovať ako rovnocenné výchovné autority
a zosúladiť sa v otázke materiálneho zabezpečenia detí, ani v samotných výchovných postupoch.
Vyhodnotil, že aj napriek existujúcim citovým väzbám detí na oboch rodičov, pre nesúlad výkonu
rodičovských práv a povinností nie je možné rozhodnúť o ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov. Na starne matky konštatoval lepšie predpoklady výkonu osobnej starostlivosti o
maloleté detí, a to aj za predpokladu výkonu jej práce v zmennej prevádzke, režim ktorej sa rovnako týka
aj otca. Správou majetku a zastupovaním maloletých detí súd poveril oboch rodičov, nezistiac žiaden
dôvod pre obmedzenie práv a povinnosti otca v tomto smere. Pri určení výšky výživného na maloleté
deti zo strany odporcu vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí. S prihliadnutím na vek a

potreby maloletých detí v konaní preukázané, ako aj príjmy rodičov, dospel k záveru, že výživné vo
výške XXX Eur na maloletú P. a XXX Eur mesačne na maloletého G. je primerané a zodpovedá kritériám
rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Uviedol, že určené výživné zároveň vychádza
z výšky priemerných mesačných netto zárobkov rodičov pracujúcich u rovnakého zamestnávateľa, u
matky X.XXX,XX Eur a u otca X.XXX,XX Eur aj z ich celkových majetkových pomerov, kedy spoločne

vlastnia záhradu a otec 3-izbový byt, v ktorom rodina býva. Vychádzajúc z pomerov na strane oboch
rodičov za opodstatnenú požiadavku matky nepovažoval určenie výživného na tvorbu úspor maloletých
detí v zmysle § 63 ods. 3 Zák. o rodine a konštatoval, že ani výlučné vlastníctvo otca k bytu na C. X Q. W.,
v ktorom rodina žije, nepredstavuje také majetkové pomery otca, aby za odôvodnené potreby maloletých
detí bolo možné považovať aj tvorbu úspor. Styk otca s maloletými deťmi upravil podľa § 25 ods. 2 Zák.

o rodine v zmysle požiadavky otca v každom párnom kalendárnom týždni od piatku, avšak od 17.00
hod. nepretržite len do nedele 18.00 hod. tak, že si deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.
Dôvodil, že odovzdanie dieťaťa za účelom styku tomu rodičovi, ktorý je na styk oprávnený, nie je možné
prenechať inému, než rodičovi, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, preto nevyhovel
požiadavke otca na realizáciu styku priamo zo školského zariadenia. O trovách konania rozhodol podľa

§ 144 veta prvá O.s.p..Proti tomuto rozsudku vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva podali odvolanie obaja rodičia.

Matka svojim odvolaním napadla výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výšky výživného.
V napadnutom výroku žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, bežné výživné na maloletú P.
určiť v sume XXX Eur mesačne, na maloletého G. v sume XXX Eur mesačne a určiť výživné aj na
tvorbu úspor na každé z detí vo výške XX Eur mesačne. Rozsudok súdu v prvého stupňa v napadnutej
časti považovala za nesprávny, keď súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne stanovil

výšku výživného na maloleté deti. Mala za to, že určená výška výživného nezodpovedá odôvodneným
potrebám detí v ich veku, ako ani príjmovým a majetkovým pomerom rodičov. Rovnako za opodstatnené
považovala aj určenie výživného na tvorbu úspor, ktoré je v možnostiach a schopnostiach otca platiť.
Zdôraznila, že otec sa od vyhlásenia rozsudku č.k. 17P 274/2013-114 zo dňa 01.10.2014 o deti prestal
zaujímať, netrávi s nimi takmer žiadny čas, čím jej vzrástli náklady na opatrovateľku v sume cca XXX
Eur mesačne, ktoré musí hradiť výlučne sama. Uviedla, že po rozvode manželstva jej stúpnu náklady

na bývanie, keďže sa musí z bytu otca vysťahovať a zabezpečiť si vlastné bývanie pravdepodobne
prostredníctvom hypotéky. Otec okrem určeného výživného na deti iným spôsobom neprispieva a preto
aj všetky výdavky na potreby detí hradí sama. Mala za to, že jej finančná situácia po rozvode manželstva
bude neporovnateľná s finančnou situáciou otca, pri jej výlučnej osobnej starostlivosti o maloleté deti.
Pomerynastraneotcapriporovnaníichpríjmovavýdavkovsútakomnohopriaznivejšie.Vyššieuvedené

skutočnosti súd pri stanovení výšky výživného vôbec nebral do úvahy a nevysporiadal sa s nimi. Mala
za to, že súd pri určení výšky výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva mal nanovo
posúdiť potreby detí, výdavky na ne, ako aj schopnosti a možnosti rodičov, reagovať na aktuálnu situáciu
a túto vo výške výživného zohľadniť. Súd pri stanovení výšky výživného nevzal do úvahy jej výlučnú
osobnú starostlivosť o deti a neuviedol, ktoré konkrétne výdavky považuje za primerané a ktoré nie.

Zdôraznila, že právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vyplýva priamo zo zákona,
preto aj rozdielnosť životnej úrovne rodičov sa musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti rodiča,
ktorý s dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti.

Otec vo svojom odvolaní navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom zmeniť, maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v týždenných intervaloch, bez určenia výživného, s osobitnou úpravou styku počas
školských prázdnin a sviatkov, kedy by mal deti v starostlivosti počas jarných prázdnin v nepárnom
kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 10.00 hodiny až do nasledujúcej
soboty 17.00 hodiny, v čase Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod,

do utorka nasledujúceho týždňa do 17.00 hod., počas letných školských prázdnin každý párny rok od
1.7. od 18.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 18.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., a každý
nepárny rok od 15.07.od 18.00 hod do 31.07. do 18.00 hod a od 15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00
hod., počas jesenných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od ich prvého dňa jesenných prázdnin od
10.00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných

školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12. 17.00 hod. do 31.12. 17.00 hod.
a v párnom kalendárnom roku od 31.12. od 17.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 17.00
hod., s tým že za miesto preberania a odovzdávania maloletých detí sa bude považovať miesto ich
trvalého bydliska. Uviedol, že rodičia s maloletými deťmi bývajú v byte ktorého je vlastníkom, v ktorom
uhrádza náklady na bývanie a s matkou hradia náklady na potreby maloletých detí a opatrovateľku.

Tvrdil, že deťom sa venuje, trávi s nimi všetok svoj voľný čas, hradí náklady na deti a na domácnosť v
čase, keď matka nie je doma. Uviedol, že matka trávi v práci viac času ako on, vzhľadom na jej prácu
v trojzmennej prevádzke na rozdiel od jeho v dvojzmennej prevádzke. Mal za to, že súd nedostatočne
preskúmal jeho možnosť o úpravu jeho pracovnej dochádzky s možnosťou úpravy jeho pracovnej zmeny
a prihliadol iba na tvrdenia matky v tomto smere. Je si vedomý, že ak by sa chceli s matkou zosúladiť

vzhľadomnaichzamestnania,jepotrebnápomoctretíchosôb,avšaknevidídôvod,prečobydetimalibyť
s opatrovateľkou v čase, keď má on pracovné voľno. Je rovnako ako matka schopný o deti sa postarať,
tak ako sa staral počas pracovných zmien matky doposiaľ. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa,
že medzi rodičmi chýba kompabilita zaobstarávania každodenných potrieb detí, keďže sa doposiaľ pri
starostlivosti z dôvodu výkonu ich práce, ktorá si vyžaduje zmennú prevádzku striedali. Jeho podiel

na starostlivosti o deti je tak porovnateľný matkinmu. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o
tom, že na strane matky sú lepšie predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o deti, keď každý z
rodičov vie deťom ponúknuť iný model správania a starostlivosti. Mal za to, že v prípade ak aj rodičia nie
celkom dobre spolu komunikujú, môže byť striedavá osobná starostlivosť podnetom a motiváciou preich snahu čo najviac spolupracovať. Namietal, že napriek jeho návrhu na osobitnú úpravu styku v čase
školských prázdnin a sviatkov súd prvého stupňa pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matke, jeho styk s maloletými deťmi upravil iba počas každého párneho kalendárneho týždňa v roku

počas víkendu, ktorá úprava rozhodne nie je v záujme maloletých detí a jemu ako rodičovi neumožňuje
s deťmi plnohodnotne tráviť najobľúbenejšie chvíle maloletých detí a voľný čas.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených vo svojom
odvolaní. Poukázala na nepravdivé tvrdenia otca, ktorý od 01.10.2014 netrávi s deťmi takmer žiadny
voľný čas. Na jej výzvy, aby jej oznámil, kedy by chcel byť s deťmi nereaguje. Rovnako je zavádzajúce
tvrdenie otca, žeby na maloleté deti okrem súdom určeného výživného niečo platil. Poukázala na
stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý vzhľadom na neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať
nepovažuje formu striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade za vhodnú. Napadnutý výrok

rozsudku, ktorým boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti považovala za správny a v
záujme maloletých detí ho žiadala potvrdiť.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrvával na svojich tvrdeniach. Namietal, že matka
nezohľadňuje jeho náklady na bývanie, ktoré uhrádza samostatne, taktiež jeho výdavky na ich spoločnú

záhradu ako aj voľnočasové aktivity a potreby detí v čase keď sú v jeho starostlivosti. Odmietol tvrdenia
matkyotom,žesasdeťminestretávaaneprejavujeonezáujem,naopakzdôraznil,žeumatkydoposiaľ,
napriek jej tvrdeniam nedošlo k úprave spôsobu výkonu jej práce. Po odsťahovaní sa matky s maloletými
deťmi do dvojgarsónky starostlivosť o ne, v čase neprítomnosti matky zabezpečuje opatrovateľka.
Uviedol, že o deti má skutočný záujem, má pre ne vytvorené stabilné výchovné prostredie. Zastáva

názor, že dôvodom nesúhlasu matky so striedavou osobnou starostlivosťou je strata výživného.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods.
1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné,

odvolanie otca je dôvodné čiastočne.

Tým, že predmetom odvolacieho konania v konaní o rozvod manželstva je iba časť konania týkajúca
sa úpravy výkonu rodičovských práv rodičov k maloletým deťom odvolací súd bude používať označenie
účastníkov: matka, otec, maloleté deti.

Pokiaľ ide o otcom napadnutý výrok o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, tým, že v konaní
matka navrhla deti zveriť do jej starostlivosti, otec do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvého stupňa
správne v konaní zameral svoje dokazovanie na zistenie, aký model osobnej starostlivosti bude v
záujme maloletých detí, rešpektujúc súčasne právo rodičov podieľať sa na živote ich detí, ktoré právo

im vyplýva z jednotlivých článkov ako Zákona o rodine, tak aj Dohovoru o právach dieťaťa. Keďže v
konaní starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné predovšetkým chrániť záujmy maloletých detí,
k otázke vhodnosti formy osobnej starostlivosti súd prvého stupňa pristupoval citlivo, vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie, zisťoval názor maloletých detí a z tohto pri rozhodovaní vychádzal. Vykonané
dokazovanie, výhrady oboch rodičov a ich rodičovské kompetencie správne vyhodnotil a v súlade so

stanoviskom kolízneho opatrovníka, prejavenou vôľou maloletých detí, rozhodol v súlade s ich záujmom,
keď maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Jeho záver v otázke zverenia detí do osobnej
starostlivosti matky tak odvolací súd hodnotí ako záver v súlade s vykonaným dokazovaním, z ktorého
dôvodu postupu súdu v tomto smere nie je možné nič vyčítať. Námietky otca v súvislosti s rozhodnutím
súdu v otázke zverenia odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, rovnako sa nestotožnil s tvrdením otca,

že jediným dôvodom pre ktorý matka žiadala zveriť deti do jej osobnej starostlivosti by bola otázka
výživného. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov súd dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti na
čas po rozvode zohľadňuje množstvo faktorov, jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa.
Vo všetkých veciach starostlivosti o maloleté deti je potrebné prihliadať na záujem maloletých detí.
Záujem maloletých detí však nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu treba rešpektovať vytvorený

faktický vzťah. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov rešpektuje právo dieťaťa na
rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, avšak v záujme maloletých detí môže byť iba vtedy, ak obidvaja
rodičia sú spôsobilí deti vychovávať a striedavá osobná starostlivosť je v ich záujme. Odvolací súd
zhodne so závermi súdu prvého stupňa má za to, že pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnejstarostlivosti rodičov v prejednávanom prípade podmienky splnené neboli. Práve vysokokonfliktné
vzťahy medzi rodičmi, ich neschopnosť primerane v záujme maloletých detí komunikovať v otázkach
výchovy a starostlivosti a to ani za pomoci odbornej intervencie Referátu poradensko-psychologických

služieb ÚPSVaR Bratislava, svedčia pre záver súdu prvého stupňa, ktorým v záujme maloletých detí
uprednostnil zverenie maloletých detí jednému rodičovi a to v danom prípade matke. Súd prvého
stupňa sa s uvedenými zistenými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa náležite vyporiadal, a so záverom ku ktorému dospel sa stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ
ide o výkon povolania oboch rodičov v zmenných prevádzkach, je potrebné aby starostlivosť o deti

vykonávalivýlučnevichsúladeavzáujme.Pracovnézaradeniematky,ktorásvojouprácouzabezpečuje
potreby maloletých detí jej nemôže byť na ujmu, pokiaľ je starostlivosť o deti v jej neprítomnosti riadne
zabezpečená, aj keď zo strany opatrovateľky tak, ako bola zabezpečená aj počas trvania spolužitia
rodičovvčasevýkonuichpráce. Odvolacísúdvenovalpozornosťnedostatkukomunikácierodičov,ktorá
z obsahu spisu vyplýva. Odvolací súd k tomuto uvádza, že žiadne rozhodnutie ani opatrenie nedonúti
rodičov spolu pri výchove kooperovať a komunikovať, ak o vzájomnú komunikáciu nebudú mať záujem.

Je v záujme maloletých detí, aby sa rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať v záležitostiach
svojichdetí,čoodvolacísúdpovažujezaichpovinnosť.Nevraživosťmedzirodičminepriaznivovplývana
malé deti. Rodičia sú povinní rešpektovať vzájomné výchovné postupy, nespochybňovať jeden druhého
vo svojich výchovných postupoch a správaní sa voči deťom, pokiaľ takéto postupy a správanie sú v
súlade so záujmom maloletých detí. Ak má totiž rodič zdravú osobnosť, má k dieťaťu pozitívny vzťah

a má dobrý charakter, potom nebráni dieťaťu v styku s druhým rodičom nespochybňuje jeho výchovu
ani v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné výhrady. Takýto rodič totiž chápe, že výchovný vplyv
druhého rodiča, ako aj jeho výchovný postup je pre normálny vývoj dieťaťa a jeho celkovú životnú
situáciu veľmi dôležitý. Otcom tvrdený záver, na ktorom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie z
odôvodnenianapadnutéhorozhodnutianevyplýva,naopaksúdprvéhostupňavodôvodnenírozhodnutia

jasne formuloval dôvody vedúce k rozhodnutiu zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, v rámci ktorého
bol síce zistený dobrý vzťah detí k obom rodičom, ale s jednoznačnou emocionálnou preferenciou osoby
matky.

Odvolací súd nespochybňuje dobrý vzťah medzi otcom a deťmi, jeho záujem podieľať sa na živote detí,

ktorú skutočnosť konštatoval aj súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o otcom namietaný výrok o úprave styku,
ktorým mu súd prvého stupňa neupravil styk počas sviatkov a školských prázdnin, s takto určeným
rozsahom styku súdom prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd sa nestotožnil so
záverom súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletými deťmi, keď mal za to, že styk upravil v
rozsahu požiadaviek a návrhu otca. Tu odvolací súd poukazuje na obsah spisu, obsah návrhu otca a

jeho stanovisko obsiahnuté v zápisnici zo dňa 08.12.2014, z ktorých vyplýva, že otcom navrhovaný styk
počas každého párneho kalendárneho týždňa od piatka do nasledujúceho pondelka navrhuje v prípade,
pokiaľ súd jeho návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie. Vzhľadom na
okolnosti daného prípadu, prihliadajúc na vek detí, ich citové väzby k obom rodičom, berúc do úvahy
stav, že rodičia nekomunikujú a na styku otca s maloletými deťmi sa dohodnúť nevedia, je v záujme

maloletých detí úprava styku rozhodnutím súdu aj počas školských prázdnin a sviatkov. Berúc do úvahy
záujem otca na uvedenom ním navrhovanom rozsahu styku počas školských prázdnin a sviatkov, ktorý
zabezpečí aj rovnaké rozloženie síl oboch rodičov pri zabezpečení starostlivosti o deti v uvedenom
období, toto odvolací súd premietol do úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, aby bolo zachované
právo otca starať sa o deti, tieto vychovávať a naďalej si s deťmi budovať citový vzťah. Odvolací súd

súčasne dodáva, že ide o úpravu styku ktorá nie je nemenná, je možné ju v budúcnosti modifikovať tak,
aby vyhovovala ako deťom, tak aj rodičom.

Pokiaľ ide odvolaním matky napadnutý výrok o výživnom, odvolací súd sa s výškou výživného určenou
súdom prvého stupňa, keď túto považoval za primeranú zisteným odôvodneným potrebám detí v

konaní matkou preukázaným, vzhľadom na fyzický vek detí, náklady spojené so školskou dochádzkou
a záujmovou činnosťou, ako aj nesplnením podmienok § 63 ods.3 Zákona o rodine pre priznanie
výživného na tvorbu úspor stotožnil. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvého stupňa na strane
rodičov zohľadnil výšku ich príjmov, ich náklady spojené s krytím potrieb detí, domácnosti v ktorej rodičia
spoločne s maloletými deťmi v čase rozhodnutia o rozvode manželstva žili. Výživné vo výške XXX Eur

na maloletú P. a XXX Eur na maloletého G. rovnako odvolací súd považoval za výživné určené v súlade
s kritériami uvedenými v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pokiaľ ide o námietky
matky namietajúce nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, tieto odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné. V konaní bol súdom prvého stupňa zistený skutkový stav v rozsahu dostatočnom prerozhodnutie a ním prijaté skutkové závery a ich právne posúdenie je vecne a právne správne. Pokiaľ
matka namieta, že výška výživného nebola odvodená od skutočných potrieb maloletých detí, odvolací
súd poukazuje na v konaní pred súdom prvého stupňa matkou vyčíslené a preukázané náklady na

potrebymaloletýchdetí,ktorévdanomčasesohľadomnaspotrebnýcharaktervýživnéhonezodpovedali
ňou navrhovanej výške výživného. Podstatnú položkou pri posúdení výdavkov na maloleté deti
tvoria náklady na bývanie, ktoré v čase rozhodnutia prvostupňového súdu znášal výlučne otec. K
odvolacím námietkam matky je treba uviesť, že v konaní súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške
výživného zohľadnilvýškupríjmovobochrodičov,akoajichmajetkovépomerytak,akobolijednoznačne

preukázané vykonaným dokazovaním. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namieta nesprávnosť úvahy
súdu prvého stupňa v otázke určenia výšky bežného výživného, či zamietnutia návrhu v časti určenia
výživného na tvorbu úspor, takáto okolnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Súd prvého stupňa
rozhodol v tejto otázke po zadovážení si všetkých potrebných dôkazov, správne ustálil objektívne
existujúci skutkový stav týkajúci sa majetkových a zárobkových pomerov oboch účastníkov a i rozsahu
a výšky odôvodnených a preukázaných potrieb maloletých detí, vec správne právne posúdil a prijal

aj vecne a právne správne závery. V rozhodnutí sa dôsledne zaoberal okolnosťami podstatnými
pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému neboli zverené maloleté deti do osobnej
starostlivosti a vyporiadal sa so všetkými podstatnými skutkovými okolnosťami, ktoré boli medzi
účastníkmi sporné. Určená výška výživného na maloleté deti podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za
daného zisteného skutkového stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti.

V tomto smere odvolací súd dodáva, že zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného je možné dosiahnuť,
ak sa zmenia pomery, za zmenu pomerov je pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na
strane maloletých detí, alebo rodičov. Pokiaľ sa od rozvodu manželstva podstatným spôsobom zmenili
pomerynastranerodičov,alebomaloletýchdetínárastomnákladovnaichodôvodnenépotrebyaotecsa

na takýchto zvýšených výdavkoch okrem bežného výživného nepodieľa, je možné novým rozhodnutím
súdu pri riadnom vyčíslení a preukázaní výdavkov na maloleté deti, v prípade ich kladného zistenia, túto
zmenu premietnuť do výšky výživného.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení detí do osobnej

starostlivosti matky a určenia výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi podľa 220 O.s.p. zmenil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.