Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616200021
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa X.

Š., E.. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, O., Č. X., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporkyni P.
Š., E.. XX. XX. XXXX, bytom L.W. D. XXX/XX, P. G., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou S. Š., E..
XX. XX. XXXX, bytom L. D. XXX/XX, P. G., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 05. 01. 2016, sa navrhovateľ domáhal
zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni. Návrh odôvodnil tým, že neustále študovanie na vysokej

škole v rôznych odboroch , bez dôvodu a za sebou, by súd mal vyhodnocovať individuálne.
Najpravdepodobnejšie sa javí vyhodnotiť pokračovanie vyživovacej povinnosti ako neúčelné, keďže po
úspešnom ukončení štúdia na jednej škole a následnom dva roky trvajúcom prerušení štúdia vznikla už
v tej dobe objektívna možnosť dieťaťa samo sa živiť, čo odporkyňa dokázala v priebehu dvoch rokov
trvajúcom pracovnom pomere. Podľa navrhovateľa sa odporkyňa hlásila práve na takú školu, ktorá
toleruje i zlé výsledky a vždy je možnosť pokračovať v inom obdobe, ak by štúdium na prvom zvolenom
odbore nevyšlo. Navrhovateľ to považuje za účelovú pomstu zo strany jej matky, ktorej sa tiež pracovať

nechce. Poukázal na to, že odporkyňa o neho nejaví žiadny záujem, ale spomenie si na navrhovateľa
iba ako na sponzora, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Súdu každého stupňa navrhovateľ už podal toľko
podkladov, že musí vedieť každý, že zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére je oprávnené. Na
základe vyššie uvedeného je navrhovateľ toho názoru, že odporkyňa je schopná samostatne sa živiť a
jeho vyživovacia povinnosť k nej zanikla. Odporkyňa sa po ukončení štúdia na strednej škole zamestnala
a mala záujem samostatne sa živiť. Ukončením štúdia získala dostatočné predpoklady na získanie
zamestnania, čo preukázala aj okamžitým nástupom do práce. Na základe uvedeného navrhovateľ

navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni.
Na záver poukázal na nález Ústavného súdu, podľa ktorého u plnoletých je vždy treba riadne zhodnotiť
konkrétne okolnosti a rozhodnúť, či je štúdium ešte účelné a či sa nejedná o tzv. večného študenta.
Spolu s návrhom navrhovateľ predložil aj novoročný príhovor prezidenta Slovenskej republiky Andreja
Kisku zo dňa 01. 01. 2016 a text blogu s názvom „Dôvody prečo neustúpim“. V dopĺňacom podaní zo
dňa 23. 01. 2016 navrhovateľ uviedol, že zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhuje od ukončenia štúdia na
strednej škole, t. j. od februára 2012. Vyživovacia povinnosť bola určená rozsudkom Okresného súdu

v Liptovskom Mikuláši zo dňa 25. 08. 2000, sp. zn. 13C/73/1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.
09. 2000. Doplnil, že z jeho strany je stále prejavovaný dostatočný záujem o dcéru, vďaka ktorému
sa dozvedel, že štúdium na vysokej škole neukončila a znovu nastúpila do prvého ročníka v inom
odbore. Ani jeden z týchto odborov nenadväzuje na štúdium na strednej škole, z tohto dôvodu považujenavrhovateľ odporkyňu za tzv. večnú študentku. V podaní doručenom súdu dňa 24. 02. 2016, ktorým
sa navrhovateľ zároveň ospravedlnil z neúčasti na nariadenom pojednávaní, navrhol osloviť dcéru s
návrhom, že môže pracovať a študovať u neho s tým, že záujem o štúdium bude vážne. Navrhovateľ

má za to, že študovať sa dá aj popri zamestnaní. V prípade, ak s tým odporkyňa nebude súhlasiť,
navrhovateľ vidí celú záležitosť ako účelové začínanie a neukončenie štúdia, ktoré krajne hraničí s
dobrými mravmi. Navrhovateľ zvažuje podanie podnetu na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
pokiaľ ide o prešetrenie štúdia prijímania študentov na predmetnú vysokú školu, nakoľko táto začína byť
už verejne známa ako predlžovanie detstva na neurčito.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľ ani odporkyňa nezúčastnili. Navrhovateľ
sa písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a odporkyňu ospravedlnila z dôvodu školských
povinností jej splnomocnená zástupkyňa. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd
vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti účastníkov konania, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne uviedla, že tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Odporkyňa
absolvovala Strednú umeleckú školu v Ružomberku, ktorú ukončila v roku 2012, následne bola
evidovaná na úrade práce, kde absolvovala absolventskú prax. Na krátke obdobie sa zamestnala v
herni v Liptovskom Hrádku, avšak v tom istom roku od septembra nastúpila na štúdium na Materiálovo-

technologickej fakulte STU Bratislava, detašované pracovisko Trnava, a to konkrétne na odbor kvalita
produkcie. Toto štúdium ukončila v druhom ročníku po ukončenom zimnom semestri, a to z dôvodu, že
bolaprijatánaFakultuarchitektúrySTUvBratislave.Vroku2010saodporkyňazúčastnilaajprijímacieho
pohovoru na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, odbor záhradná architektúra, kde aj postúpila do
ústnejčasti,avšaknakoľkoeštevtomčasenemaladokončenúmaturitu,taksatejtoústnejčastinemohla

zúčastniť. Podľa splnomocnenej zástupkyne sa odporkyňa intenzívne už od roku 2007 venuje dizajnu a
pokiaľ ide o nadväznosť jej stredoškolského a vysokoškolského štúdia, tak splnomocnená zástupkyňa
uviedla, že pri podávaní prihlášok im bolo zamestnankyňou školy povedané, že vzhľadom k tomu, že
odporkyňa študovala školu úžitkového výtvarníctva, tak najideálnejšou cestou pre ňu je práve štúdium
záhradnej architektúry. Pokiaľ ide o výživné, navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, výživné

je vymáhané cestou exekútora. Splnomocnená zástupkyňa dodala, že navrhovateľ sa o svoju dcéru
vôbec nezaujíma od ich rozvodu, to znamená od roku 2000. Navrhovateľ ju vôbec nepozná, nič o nej
nevie, nevie, aké má záľuby, či má nejaké choroby, akého má doktora. Od ich rozvodu jej ani raz neposlal
žiadny darček k sviatkom, iba rok po rozvode jej doručil jednu pohľadnicu. Pokiaľ ide o odporkyňu, táto sa
zúčastnila predprípravného kurzu v rámci prípravy na štúdium, ktorý stál približne 200,- eur. V súčasnosti

žije so svojím priateľom, ktorý má momentálne na rok prerušené štúdium po absolvovaní bakalárskeho
štúdia, v jednoizbovom prenajatom byte, za ktorý platia mesačne nájomné 380,- eur. Odporkyňa školné
neplatí, avšak v súvislosti so štúdiom jej vznikajú náklady na skriptá, učebnice, kopírovanie a ostatné
veci so štúdiom súvisiace. Odporkyňa chodí po brigádach, momentálne si zarába upratovaním vo
fitnescentre, pričom vzhľadom na čas prevádzky, odporkyňa tam upratuje do tretej hodiny ráno. Na

základe uvedeného odporkyňa nesúhlasí s návrhom, nakoľko riadne študuje na dennom štúdiu. Trápi
ju, že ju otec ťahá po súdoch namiesto toho, aby sa o ňu staral. Splnomocnená zástupkyňa na záver
uviedla, že navrhovateľ si nemôže klásť podmienky v tom zmysle, že bude svojej dcére platiť výživné
iba za podmienky, že bude u neho bývať.

Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 06. 2000, č. k. 13C/73/1999 - 41, ktorým
bolo rozvedené manželstvo X. Š. a S. Š., súd zistil, že odporkyňa bola zverená do výchovy matky a
otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 1 100,- Sk mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť 25. 08. 2000. K zvýšeniu výživného na sumu 5 000,- Sk mesačne od 01. 10. 2007 došlo
na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 10. 2008, č. k. 3P/325/2007 - 73,

právoplatným 14. 11. 2008. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni aj
v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/147/2013, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 09.
07. 2013, č. k. 7C/147/2013 - 73 tak, že súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti
zamietol. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 20. 01. 2014 sa navrhovateľ opätovne
domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, na základe ktorého bolo na tunajšom súde vedené konanie

pod sp. zn. 8C/21/2014. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 04. 2014, č. k.
8C/21/2014 - 33 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 12. 2014, č. k. 5Co/824/2014
- 107 bol aj tento návrh navrhovateľa zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06.
2015. Z predmetného spisu bolo zároveň zistené, že navrhovateľ na rozsudok krajského súdu reagovalpodaním zo dňa 17. 07. 2015, označeným ako „odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline“,
ktoré adresoval Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a ktoré je podľa obsahu dovolaním. O tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Z potvrdenia zo dňa 24. 02. 2016, vystaveného Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity v
Bratislave vyplýva, že odporkyňa od 03. 09.2015 študuje na bakalárskom študijnom programe krajinná
architektúra a krajinné plánovanie vo forme denného štúdia, pričom štandardná dĺžka štúdia sú tri roky.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh zamietol, nakoľko nebola preukázaná jeho dôvodnosť.
Pre rozhodnutie súdu o zmene, resp. o zrušení vyživovacej povinnosti, je nevyhnutné, aby bolo v konaní
preukázané, že došlo k zmene pomerov. Navrhovateľ sa predmetným návrhom už tretíkrát domáha

zrušenia vyživovacej povinnosti, čo v podstate odôvodňuje len tým, že má za to, že jeho dcéra tzv.
večným študentom. Z odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku zo dňa 14. 04. 2014, č. k. 8C/21/2014
- 33 vyplynulo, že v konaní bolo nesporne preukázané, že odporkyňa maturovala na škole úžitkového
výtvarníctva v Ružomberku dňa 07. 02. 2012. V období od 13. 04. 2013 do konca augusta 2013 bola
zamestnaná, pričom od 01. 09. 2013 sa stala riadnou študentkou Materiálovo-technologickej fakulty

Slovenskej technickej univerzity Bratislava, so sídlom v Trnave. Z výpovede splnomocnenej zástupkyne
odporkyne v konaní vyplynulo, že odporkyňa toto štúdium nedokončila, a to práve z dôvodu prijatia na
štúdium Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, bakalársky študijný program krajinná architektúra
a krajinné plánovanie, ktoré nastúpila 03. 09. 2015. Z potvrdenia o štúdiu je zrejmé, že štandardná
dĺžka predmetného štúdia predstavuje tri roky. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že takúto zmenu štúdia

považuje za rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal na
iné skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, súd
posudzoval iba to, či ukončenie bakalárskeho štúdia na predchádzajúcej škole a začatie štúdia na
súčasnej škole odporkyne je v rozpore s dobrými mravmi alebo nie. O rozpor s dobrými mravmi by
bezpochyby išlo v prípade tzv. večného študenta. S poukazom na ustanovenie § 92 ods. 4 zákona

č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, podľa ktorého študent verejnej vysokej školy v dennej forme
štúdia, ktorý neprekročil štandardnú dĺžku štúdia ustanovenú pre študijný program, školné neplatí, súd
konštatuje, že odporkyňu nemožno považovať za tzv. večného študenta. V čase rozhodovania má
odporkyňa 23 rokov, pričom v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by už prekročila štandardnú
dĺžku bakalárskeho štúdia, v súvislosti s čím by jej vznikla povinnosť platiť školné. Iba za tejto situácie

by bolo od navrhovateľa nespravodlivé žiadať, aby si naďalej plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Súd
v správaní odporkyne ohľadne jej štúdia nevidel žiadnu špekuláciu, nakoľko nie je nič výnimočné, že
študent v priebehu štúdia zmení vysokú školu, a to z dôvodu vhodnosti, resp. perspektívnosti a účelnosti
štúdia. V konaní nebola preukázaná ani nerozhodnosť odporkyne v súvislosti s tým, na akej škole
by chcela študovať, čo by mohlo viesť k zmene vysokej školy a zároveň súd konštatuje, že súčasné

štúdium odporkyne v študijnom odbore krajinná a záhradná architektúra nie je celkom nesúvisiace s jej
predchádzajúcim stredoškolským štúdiom. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil opak, žiadnym spôsobom neuniesol
dôkazné bremeno.S rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať o potreby svojho dieťaťa,
a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Rodičia sú zároveň povinní
pristupovať k výchove a výžive svojich detí rovnako, to znamená, že obidvaja by sa mali rovnakým

spôsobom pričiniť o zabezpečenie potrieb svojich detí. Odporkyňa má 23 rokov, pričom študuje v
prvom ročníku bakalárskeho štúdia, ktoré ukončí vo veku 25 rokov života. Bakalárske štúdium teda
neukončí v neštandardnom veku a súčasné štúdium možno bez akýchkoľvek pochýb považovať za
sústavnú prípravu na povolanie. Navrhovateľ ako rodič odporkyne je tak povinný prispievať svojej dcére
nielen na bežné životné potreby dieťaťa, ale aj na potreby súvisiace so štúdiom na vysokej škole.

Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal, že sa zmenili pomery, a to od obdobia februára 2012, odkedy
žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť z dôvodu ukončenia štúdia odporkyne na strednej škole zložením
maturitnej skúšky, naviac toto obdobie už bolo posudzované v konaní vedenom pod spisovou značkou
7C/147/2013, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/21/2014. Vo svetle vyššie uvedených skutočností
súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Odporkyňa bola v konaní úspešná, nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.