Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812207011
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5812207011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. N., nar.
X. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Námestovo, dieťa rodičov, matky L. J., nar. XX. X. XXXX, bytom K. - F., Q. XXX/XX, zastúpenej Centrom
právnej pomoci, Bratislava, Námestie slobody 12, IČO: 30 798 841, Centrum právnej pomoci Tvrdošín,
Školská 165/2 a otca Q. N., nar. X. XX. XXXX, bytom Spolková republika Nemecko, A., G.-O.-Q. X,
v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 6P/50/2012-232 zo dňa 5. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom (II., III.)
p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých (I., IV.), p o n e c h á v a rozsudok okresného
súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo po tom, čo zveril maloletú Larissu Wendl do osobnej

starostlivosti matke, zaviazal otca platiť výživné za obdobie od 2. 11. 2012 do 31. 8. 2014 vo výške
300,- eur mesačne a od 1. 9. 2014 vo výške 350,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci k
rukám matky vopred. Zameškané výživné za obdobie od 2. 11. 2012 do 30. 4. 2015 v sume 9 074,40 eur
uložil otcovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol a
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na odôvodnené
potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. V súlade s ust. § 62 ods.

4 Zákona o rodine prihliadol i na to, že matka sama zabezpečovala starostlivosť o maloletú, i napriek
tomu, že bola obmedzená v možnostiach nájdenia si zamestnania, z ktorého dôvodu žila i maloletá vo
finančnom nedostatku.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o výživnom, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote
otec maloletého dieťaťa. Poukazoval na to, že matke viackrát oznámil, že nemá dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol platiť výživné na maloletú. V súčasnej dobe dostáva 666,- eur rodičovské na

syna, ktorý sa narodil v decembri 2014, pričom musí prijať miesto na čiastočný úväzok, pretože jeho
syn nemôže celodenne navštevovať detské jasle. Tvrdenia matky o zdravotnom stave dieťaťa sa podľa
jeho názoru nezakladajú na pravde, lebo pokiaľ by mohol, staral by sa o svoju dcéru a opatroval ju atiež by jej hradil náklady na lekára, ale doteraz nevedel o žiadnych chorobách a liekoch, ktoré by dcéra
potrebovala.

Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom zástupcu navrhla rozsudok prvostupňového súdu v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že otec vo svojom odvolaní neuviedol
žiaden konkrétny odvolací dôvod, na základe ktorého by bolo možné, hoci aj čiastočne, rozsudok
prvostupňového súdu zmeniť, resp. zrušiť, pričom naviac sa neodvolal do výroku o zameškanom
výživnom.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení ponechal rozhodnutie o výživnom na úvahe odvolacieho súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenievecivčastio
výživnom,vtomtosmeresaodvolacísúdvcelomrozsahustotožnilsdôvodminapadnutéhorozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany otca neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový

súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o výživnom prvostupňový súd správne prihliadol na odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, ako i na majetkové pomery otca, ktorý pred dožiadaným súdom naposledy sám uviedol, že má
voľne použiteľnú sumu vo výške 1 300,- eur mesačne.

Keďže ani v priebehu odvolacieho konania okrem vlastného tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy na
podporu svojich tvrdení, týkajúcich sa zmeny majetkových pomerov (narodenie dieťaťa), nemohol ani
odvolací súd vyhodnotiť vykonané dokazovanie iným spôsobom, než ho vyhodnotil súd prvého stupňa,
a preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil (pokiaľ otec
vo svojom odvolaní napádal výrok o výživnom, musel odvolací súd zároveň rozhodovať i o výroku o

zameškanom výživnom, ktorý je výrokom súvisiacim).

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ na strane otca medzičasom došlo k zmene pomerov,
má možnosť v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine požiadať o zmenu súdneho rozhodnutia, kde
ale bude musieť zmenu pomerov (napr. narodenie dieťaťa) preukázať predložením listinných dôkazov

(napr. rodného listu dieťaťa a pod.), lebo len potom bude môcť prejednávajúci súd konštatovať, či k
zmene skutočne došlo.

V ostatných častiach, pokiaľ bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke a návrh matky
vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Na tomto mieste ale je potrebné zdôrazniť, že konanie o výživnom pre maloleté deti je konaním, ktoré
možno začať i bez návrhu, súd v takomto prípade nie je viazaný návrhom, a preto ani nie je potrebné
vo zvyšku prípadný návrh zamietať.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s

použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .