Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226079
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112226079.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne

č. k. 15C/181/2012-129 zo dňa 13.októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy, vzniknutej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Trenčíne,
v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 2687/2009, ktorý, v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o

žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, kde exekučným titulom
bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Na skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval § 3 ods.
1 písm. d),
§ 6 ods. 1, 2, 4, § 9 ods. 1, 2, § 15, § 16 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, Ústavu SR a Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. Konštatoval,

že neboli splnené základné podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, preto žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 01.10.2013 č.k. 15C 181/2012-27 návrh zamietol. Na základe odvolania žalobcu
Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 8Co/358/2013-51 zo dňa 25.6.2014 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd riadne nesplnil vo vzťahu

k účastníkom poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Súd prvého stupňa týmto nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných práv priznaných O.s.p..
Po vrátení veci nariadil súd prvého stupňa pojednávanie na deň 13.10.2014 s tým, že účastníkom spolu
s predvolaním doručil poštou písomné poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) arozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu

listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho
právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného.
Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok
spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom súdnom

konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§
12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ (čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou
iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude

zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Za týchto okolnosti nie je prípustné, aby konanie pokračovalo
ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné
uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Za danej procesnej situácie ústne pojednávanie
nebolo neodkladným úkonom. Konečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu

žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie
a toto odvolanie žalobcu podáva. V čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Správanie súdu prvého stupňa, kedy predbehol
vydaním konečného rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu
rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a

marí jeho možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť
sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani
k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie. Tým došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie,

v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale
aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť
s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania,jehoprávonakontradiktórnysúdnyprocestýmboloporušené.Súdprvéhostupňavykonal
dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom
spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, pretože vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval

na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle § 114 ods. 3
O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.. Žalobca súdu prvého
stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s titulu
udržiavania a správy informačného systému a titulom uplatnených výdavkov. V tejto časti považoval
žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje
negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi
nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že

majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca predložil ako

dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č.1/2014, ktorým je jednoznačne preukázané že nesprávny
úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie majetku vo výške určenej
posudkom. V súvislosti s tvrdeniami uvedenými v žalobe žalobca zdôraznil, že súd prvého stupňa
nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predložených znaleckým posudkom na vznikškody a jej príčinnú súvislosť. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl.

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v
zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko
súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté
procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a

vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Zároveň je viazaný dôvodmi vymedzenými
v odvolaní. Okrem nich musí odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadať na vady konania, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3
O.s.p.). Takýto následok budú mať predovšetkým vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných
podmienok, účasťou vylúčeného sudcu pri rozhodovaní, odňatím možnosti niektorému z účastníkov
konať, porušením predpisu o spôsobe vykonania dôkazného prostriedku a pod..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z týchto dôvodov :

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa

nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.
a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania
vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku

Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Dôvody podaného odvolania možno rozdeliť na dve skupiny a to na dôvody
odvolania týkajúce sa vád konania a dôvody odvolania týkajúce sa vád rozhodnutia. Odvolací súd sa
prioritne zameral na žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.

1 písm. f/ a g/ O.s.p. spočívajúce v tvrdení žalobcu, že sa mu ako účastníkovi konania, postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
Odvolací súd sa zaoberal tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vylúčeným sudcom.
V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je
vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje

len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,
či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený
súd (§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec bola pridelená na prejednanie a

rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Trenčín JUDr. Denisovi Vékonymu. Krajský súd v Trenčíne
na námietku zaujatosti uznesením pod č.k. 4NcC/168/2012-11 zo dňa 19.októbra 2012 rozhodol, že
JUDr. Denis Vékony nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. Následne, bola vec
v súlade s rozvrhom práce pridelená pokynom č. 62/14-III, Spr. 554/14 na prejednanie a rozhodnutie
JUDr. Judite Knocikovej. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany

žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by
ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p., vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na
pomer k veci a účastníkom konania. Z obsahu spisu vyplýva, že o sudkyni JUDr. Judite Knocikovej
bolo nadriadeným súdom už rozhodnuté, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4NcC 62/2014-66zo dňa 18.augusta 2014, pričom z prejednania a rozhodnutia veci nebola výlúčená. Z obsahu spisu
nevyplývajú žiadne skutočnosti z hľadiska ust. § 14 ods. 1 O.s.p., ktoré by mohli predstavovať dôvod
na jej vylúčenie a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na pochybnosti

o nezaujatosti namietaného sudcu, nemôžu byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti, že súd
prvého stupňa svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody
na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného sudcu
k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jeho
nestranné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov, teda odvolací súd v tomto smere uplatnenú odvolaciu

námietku žalobcu, považoval za nedôvodnú.

Súd prvého stupňa v zmysle § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na
deň 13.10.2014, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu
žalobcu.
Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu

nezodpovedá všetkým stanoveným procesným podmienkam podľa § 114 ods. 2 O.s.p.. Ak súd prvého
stupňa neurobí opatrenie postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ktorým podanie navrhovateľa (žalobcu)
odmietne alebo konanie nezastaví podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch, dochádza k tzv. príprave pojednávania. Procesnou povinnosťou súdu je pripraviť
pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a účinná a aby sa rozhodlo spravidla na

jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva
účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114
O.s.p.trebarozumieťvšetkučinnosťsudcu(predsedusenátu)odzačiatkukonanianasúdeaždozačatia
pojednávania vo veci.
K procesným úkonom, ktoré je súd povinný vykonať podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu

na začatie konania (žaloby) spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s
uvedením rozhodujúcich skutočností na svoju obranu
a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie listiny, v súdom určenej lehote (tzv.
sudcovská lehota). Súbežne s opatrením, ktorým súd zasiela žalobu žalovanému na vyjadrenie, vykoná
súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých, ktorí sú zastúpení

v konaní právnym zástupcom. Ide o prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej apelácie civilného
procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote určenej súdom, súd
toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré

sa vykonali.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť vyjadriť
sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal
v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto

rozhodnutie, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa
k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia
spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie,
v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj
možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a k týmto sa vyjadriť s

cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.
Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že vyjadrenie žalovaného ktoré došlo
súdu prvého stupňa dňa 13.10.2014, nemal právny zástupca žalobcu k dispozícii pred začiatkom
pojednávania vo veci samej dňa 13.10.2014 a toto vyjadrenie mu bolo doručené až 13.11.2014. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa nedodržal postup podľa § 114 ods. 2 O.s.p., keď žalobcovi

nedoručil vyjadrenie žalovaného a preto žalobca nemal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v tomto vyjadrení. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu
práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale
súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré

je v rozpore so zákonom. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti
Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje,
aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,
ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako je pozícia protistrany. Okrem tejto požiadavkykoncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie. Nedoručenie
vyjadrenia žalovaného žalobcovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom (I. ÚS 4/94,
I. ÚS 26/94, III. ÚS 7/08, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2011, sp.zn.

5Svzn/1/2011).

Za situácie, kedy súd prvého stupňa nedoručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi, pričom z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa vyjadrením žalovaného
zaoberal, na pojednávaní toto vyjadrenie prečítal a toto uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia,

nemožno konanie súdu prvého stupňa považovať za správne. V danej veci súd prvého stupňa na
prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní lehoty podľa § 115 ods.
2 O.s.p.. Pre nariadenie pojednávania za účelom verejného prejednania veci samej na pojednávaní dňa
13.10.2014 neboli splnené podmienky zákonného postupu a spravodlivého konania. Súd prvého stupňa
porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a jeho postupom nesúladným s O.s.p. došlo
k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Právo účastníka konania vyjadriť sa

k vykonávaným dôkazom je obsahom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v súdnom konaní
má svoje vyjadrenie v § 123 O.s.p.. Doručenie žaloby a vyjadrenia k nej predstavujú dôležité a
neopomenuteľné úkony súdu v procese riadnej prípravy súdneho pojednávania
s cieľom zabezpečiť účastníkom konania účinnú a efektívnu realizáciu procesných práv priznaných
zákonom s možnosťou vyvrátiť dôvodnosť žaloby i jej dodatočnú obranu (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2010, sp.zn. 5Cdo/66/2010).

Konaním súdu prvého stupňa došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu, v
dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil,

pretože rozsudok vydaný v konaní postihnutý závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za
správny.

V právnej veci považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že
v rozsahu obligatórneho preskúmania zistil, že ostatné procesné podmienky podľa § 114 ods. 2 O.s.p.

týkajúce sa doručenia žaloby a jej príloh žalovanému do vlastných rúk
a poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa vykonal, nepoučil však v zmysle §
120 ods. 4 O.s.p. právneho zástupcu žalobcu, pričom návrh na prerušenie konania zo strany žalobcu
nebol podaný.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa sa odvolací súd
ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., poučí právneho
zástupcu žalobcu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré

predvolá účastníkov a ich právnych zástupcov. V konaní bude postupovať v súlade s procesnými
predpismi upravujúcimi postup súdu prvého stupňa, najmä § 114 ods. 2, § 117 ods. 1, § 118 O.s.p. a
tých, ktoré sa týkajú vedenia konania
a pojednávania, vykoná dokazovanie a vo veci rozhodne rozsudkom s náležitosťami podľa
§ 157 O.s.p.. Súd prvého stupňa svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť

realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym súdnym poriadkom (§
123), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov
konania a vo veci opätovne rozhodne.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa

§ 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.