Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/58/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809202820
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3809202820.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: U. F.,

nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Prievidza,
Hviezdoslavova 3, proti odporcovi: P. M., nar. X.X.XXXX, bytom F., B. XXX/XX, zast. JUDr. Janou
Bezákovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 6, o zaplatenie 1082,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1082,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od
1.10.2008 do zaplatenia, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania spolu vo výške 428,21 eur, a to na účet Okresného

súdu Prievidza, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 405,34 eur z titulu
trov právneho zastúpenia, a to na účet JUDr. Jaroslava Hujíka, advokáta so sídlom Prievidza,
Hviezdoslavova 3, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 20.3.2009 domáhal proti odporcovi zaplatenia
1082,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 1.10.2008 do zaplatenia, s odôvodnením, že
navrhovateľ, odporca a F. C., nar. X.X.XXXX, vykonávali spoločne podnikateľskú činnosť ako združenie

podľa § 829 Obč. zákonníka na základe zmluvy o združení, pričom navrhovateľ spolu s manželkou
uzatvorili so Stavebnou sporiteľňou VÚB Wüstenrot, a.s. dňa 27.9.2000 zmluvu o úvere vo výške
600.000,- Sk, pričom prostriedky z tohto úveru boli použité na spoločnú podnikateľskú činnosť v rámci
združenia. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že spolu s ďalšími členmi združenia, teda s odporcom a F. C.
uzatvorilimedzisebouústnudohodu,vzmyslektorejsaodporcaaF.C.zaviazalisplácaťmesačnekaždý
po jednej tretine mesačnej splátky úveru spolu s úrokmi a poplatkami, t.j. sumu 1527,- Sk mesačne na
účet navrhovateľa, ktorý potom splácal úver Stavebnej sporiteľni. Uviedol, že odporca spočiatku splátky

vo výške 1527, -Sk mesačne riadne splácal, pričom poslednú úhradu uhradil za mesiac december 2006,
ktorá bola pripísaná na účet navrhovateľa 2.1.2007, od ktorého dňa odporca nezaplatil ani časť dlhu.
Navrhovateľ uviedol, že nesplatený zostatok úveru ku dňu 1.1.2007 predstavoval sumu 82.952,80 Sk,
pričom v roku 2007 uhradil 12 splátok úveru po 4580, -Sk a poplatky a úroky spolu vo výške 4480,60
Sk a v roku 2008 uhradil 8 splátok po 4580,- Sk a poplatky a úroky spolu vo výške 1762,70 Sk, teda
za obdobie od januára 2007 do septembra 2008 uhradil spolu 97.843,30 Sk, z ktorej sumy dlh odporcu
potom predstavuje jednu tretinu, teda sumu vo výške 32.614,40 Sk. Zároveň žiadal priznať i úrok z

omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka počnúc 1.10.2008 do zaplatenia, keďže ku dňu
30.9.2008 boli splatné všetky dlžné splátky odporcu. Zástupca navrhovateľa po vykonanom dokazovaní
poukázal na skutočnosť, že z výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchu svedka F. C.
na pojednávaní 4.11.2010 vyplynulo, že suma 100.000,- Sk, z ktorej žalovaná istina tvorí nedoplatoksplátky pôžičky zo strany odporcu bola navrhovateľom odporcovi vyplatená ako súkromná pôžička, ktorá
mala byť splácaná platbami z účtu združenia vo výške 4580, -Sk, ktorú sumu všetci traja považovali
za splátku na vrátenie uvedenej pôžičky. V týchto splátkach boli zahrnuté aj úroky z pôžičky, ktoré boli

povinní p. C. aj odporca splácať, čo vyplýva z dlhodobého niekoľkoročného opakovaného splácania
pôžičky v tejto výške aj s úrokmi, a to aj po zániku združenia. Uvedená pôžička nemala nič spoločné
so sumou 343.500,- Sk, ktorej pôvod a pohyb na účte združenia posudzovala znalkyňa, keďže finančné
prostriedky zo súkromnej pôžičky poskytol navrhovateľ odporcovi skôr, a to ešte v roku 2000, pričom
prvá splátka pôžičky bola aj zo strany odporcu realizovaná ešte 20.12.2000 na účet navrhovateľa, preto

s poukazom na uvedené navrhol podanému návrhu vyhovieť a v prípade úspechu priznať i náhradu trov
konania, ktoré si zástupca navrhovateľa vyčíslil v podaní z 21.8.2014 v celkovej výške 405,34 eur z titulu
trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16C 58/2009-15 z 3.8.2009, ktorým návrhu navrhovateľa
v celom rozsahu vyhovel. Odporca podal proti citovanému platobnému rozkazu odpor v podaní z

26.8.2009.Vpodanomodporeuviedol,žejepravda,ženavrhovateľ,odporcaaF.C.vykonávalispoločne
podnikateľskú činnosť ako združenie v zmysle § 829 Obč. zákonníka na základe zmluvy o združení z
26.11.1996.Nakonciroka2003savšetciúčastnícizdruženiadohodli,žespoločnúpodnikateľskúčinnosť
ukončenia dňom 31.12.2003. Rozdelenie hmotného majetku vykonali na základe dohody o vysporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiach, pričom ohľadom ostatných pohľadávok, záväzkov

a ostatného krátkodobého finančného majetku sa ústne dohodli, že budú prerozdelené na tretiny a
každému účastníkovi združenia bude vyplatená jedna tretina. Vyplatenie mal vykonať navrhovateľ,
pretože združenie nie je právnickou osobou a všetci traja vykonávali podnikateľskú činnosť pod IČOm
navrhovateľa. Jedna tretina z celkových pohľadávok a záväzkov pripadajúca na odporcu bola vo výške
290.081,- Sk, teda 9.628,92 eur a jedna tretina z krátkodobého finančného majetku v sume 31.838,-

Sk, t.j. 1.056, 83 eur, tak ako je uvedené v daňových výkazoch o majetku a záväzkoch k 31.12.2003.
Navrhovateľ, odporca a F. C. uzatvorili medzi sebou ústnu dohodu, že navrhovateľ zaplatí danú sumu
odporcovi a F. C. do dvoch rokov s ohľadom na splatnosť hore uvedených pohľadávok. F., že sa ústne
dohodli, že odporca a F. C. budú splácať na účet navrhovateľa čiastku 1.527,- Sk, ktorá výška sumy
predstavovala záväzok, ktorý bol použitý na podnikateľskú činnosť združenia. Rovnako sa navrhovateľ

i odporca dohodli pri rozdelení združenia, že odporca zamestná všetkých vrátnikov a navrhovateľ sa
bude podieľať jednou tretinou na výške finančných mzdových nákladov, pretože ich bude aj naďalej
využívať pre podnikateľské účely, ktorá dohoda platila iba do konca roka 2005, kedy navrhovateľ
prestal platiť jednu tretinu finančných nákladov na vrátnikov odporcu, aj keď ich služby naďalej využíval.
Odporca viackrát vyzýval písomne aj ústne navrhovateľa na porušenie dohody, tiež o nároku na jednu

tretinu vysporiadania pohľadávok zo združenia a rovnako, že pokiaľ nedôjde k náprave, odstúpi od
povinnosti podieľať sa na splácaní úveru navrhovateľa jednou tretinou. Na konci roka 2006 odporca
informoval navrhovateľa i F. C., že si započítava splácanie jednej tretiny v sume 1527, -Sk mesačne s
nezaplateným podielom pohľadávok a krátkodobého finančného majetku počnúc januárom 2007. Keďže
si odporca započítal svoj záväzok s pohľadávkou voči navrhovateľovi, neexistuje právny dôvod na to,

aby navrhovateľovi bol povinný zaplatiť sumu 1.082,60 eur s príslušenstvom a trov konania. Navrhovateľ
aj po započítaní žalovanej sumy vo výške 1.082,60 eur je stále povinný zaplatiť odporcovi jednu tretinu
pohľadávok AVEX združenia odporcovi vo výške 9.603,15 eur, preto s poukazom na všetko uvedené
navrhol podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Odporca v priebehu konania poukázal na to, že
navrhovateľ už na pojednávaní 22.3.2010 uviedol, že si vybavil stavebný úver vo výške 300.000,- Sk

a bez dokladov na základe ústnej dohody každému z nich, t.j. odporcovi aj p. C. požičal 100.000, -Sk,
pričom tvrdil, že túto pôžičku spočiatku začali splácať tak, že z účtu s.r.o. išlo na jeho účet 4580, -Sk a
keď sa v roku 2003 rozišli, ústne sa dohodli, že každý z nich mu bude platiť na jeho účet 1580,- Sk, čo
nemalo žiaden súvis so združením ani podnikaním v s.r.o. V tej súvislosti poukázal tiež na skutočnosť,
že navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu nejaké peniaze fyzicky odovzdal.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že z návrhu i z vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že od uzavretia úveru
bola z účtu s.r.o. na jeho osobný účet posielaná na splátku úveru suma 4580,- Sk, potom mal odporca
posielať svoju časť splátok v sume 1527,- Sk až do konca roka 2006, kedy potom prestal platiť. Ak teda
zo sumy 4580, -Sk bola jedna tretina platená za odporcu a následne platil sám odporca sumu 1527, -
Sk, tak od októbra 2000 do 31.12.2006, t.j. za 75 mesiacov bola za odporcu resp. odporcom zaplatená

suma 112.998, Sk plus 1527,- Sk, t.j. spolu 114.525,- Sk. Odporca žiadal priznať náhradu trov konania,
ktoré si vyčíslila jeho zástupkyňa v písomnom podaní z 21.8.2014 v celkovej výške 744,08 eur z titulu
trov právneho zastúpenia.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C
58/2009, výsluchmi svedkov, a to F. C., U. M., G.. U. W., znaleckým posudkom č. 2/2013 vypracovaným
G.. G. U., výsluchom uvedenej znalkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa na prvom pojednávaní dňa 22.3.2010 súd zistil, že v roku 2000 mal spolu s
manželkou založené stavebné sporenie v stavebnej sporiteľni, kde sa dal výhodne vybaviť stavebný
úver. V tom čase s odporcom i s F. C. spoločne podnikali, mali založenú spoločnú s.r.o. s názvom AWEX
Prievidza s.r.o., v ktorej boli všetci traja spoločníci i konatelia. Zároveň každý z nich bol živnostník a mali

založené i občianske združenie v zmysle ustanovení Obč. zákonníka. V roku 2000 sa ústne dohodol
s odporcom i s p. C., že si vybaví stavebný úver vo výške 300.000, -Sk s tým, že odporcovi a p. C.
požičia po 100.000,- Sk, a že tento úver budú splácať spoločne, s čím súhlasili. Navrhovateľ uviedol,
že si vybavil stavebný úver vo výške 300.000,- Sk a bez dokladu na základe ústnej dohody odporcovi i
p. C. požičal každému po 100.000, Sk na súkromné účely, čo nemalo žiaden súvis so združením ani s
podnikaním v s.r.o.. Spočiatku sa tento úver splácal tak, že zo spoločnej s.r.o. AVEX Prievidza z účtu tejto

spoločnosti išlo 4580,- Sk na jeho účet, z ktorého potom tento úver splácal on stavebnej sporiteľni. Keď
sa v roku 2003 rozišli a ukončili podnikanie v združení a navrhovateľ i odporca vystúpili i zo spoločnej
s.r.o., ktorá zostala len pánovi C., ústne sa dohodli, že každý z nich bude naďalej platiť na jeho účet
sumu 1580,- Sk, aby mohol splatiť úver stavebnej sporiteľni. Odporca mu takto splácal po 1580,- Sk
na jeho účet do konca roka 2006, p. C. mu platil až do konca, kým sa to úplne splatilo. Potvrdil, že na

základe ústnej dohody medzi ním a odporcom sa podieľal na platení odmeny vrátnikom po dobu jedného
roka v roku 2005 resp. v roku 2006, potom oznámil odporcovi, že sa nebude ďalej podieľať na platení
odplaty vrátnikom, pretože ich služby nepotreboval.

Odporca pri prvom výsluchu pred súdom 22.3.2010 uviedol, že peniaze, ktoré si navrhovateľ zobral ako

úver, boli dané ako pôžička do združenia. Úver, ktorý si zobral navrhovateľ v sume okolo 300.000,- Sk,
peniaze z neho dal do združenia, kedy kupoval do vlastníctva združenia auto. Uviedol, že v tej dobe
brali všetci traja zo združenia aj z s.r.o. podiely na zisku v sume okolo 80.000,- Sk mesačne. Odporca
uviedol, že podľa neho navrhovateľ tieto peniaze z úveru vložil do združenia ako vklad podnikateľa
a peniaze sa použili na prevádzku firmy, združenia, možno aj na výplaty. Keďže tieto peniaze boli

vložené do združenia, tieto peniaze sa vracali navrhovateľovi tak, že mu ich poukazovalo združenie,
a to z účtu združenia na účet stavebnej sporiteľne, z ktorej bol zobratý úver. Potvrdil, že ich vzťahy
s navrhovateľom i s p. C. boli v minulosti veľmi dobré, boli ako bratia. Keď sa dohodli na zrušení
podnikania v združení, podpísali písomnú dohodu o vyporiadaní nehnuteľného majetku, pričom ohľadom
pohľadávok a záväzkov združenia sa ústne dohodli tak, že záväzky združenia, ku ktorým patril aj tento

záväzokzúveru,ktorézobralnasvojemenonavrhovateľ,budúsplácaťon/tedaodporca/ip.C.pojednej
tretinenaúčetnavrhovateľa,keďžesa dohodlinazrušenízdruženia.Združenievšakmaloajpohľadávky
voči rôznym firmám v sume okolo 1.000.000,- Sk, ktoré peniaze mal potom vymáhať navrhovateľ, z čoho
mali byť vyplatené následne i záväzky. Odporca potvrdil, že po zániku združenia si založil účet, z ktorého
sa mu zrážalo navrhovateľovi na splácanie úveru, ktorý splácal navrhovateľ, pričom následne zabudol

na to, že dal tento trvalý príkaz a takto tento úver nechtiac splácal až do konca roka 2006. Pokiaľ by
mal navrhovateľ charakter, tieto peniaze mu vráti, pretože zo združenia zostali nevyporiadané finančné
prostriedky, a to rozdiel medzi pohľadávkami a záväzkami združenia.

Navrhovateľ po výsluchu odporcu uviedol, že pred zánikom združenia sa úver splácal tak, že z účtu s.r.o.

odchádzali finančné prostriedky na jeho súkromný účet, z ktorého účtu platil splátky stavebnej sporiteľni.
Pri zániku združenia sa dohodli, že všetky pohľadávky združenia zostávajú p. C.. Po zániku spoločného
podnikania sa vysporiadali s majetkom v s.r.o. aj zo združenia tak, že on i s odporcom si zobrali autá,
ktoré boli vo vlastníctve s.r.o. a pánovi C. zostali všetky pohľadávky zo združenia a tiež pohľadávky,
ktoré mala s.r.o. a zostala mu aj celá s.r.o.. Na ústnom pojednávaní 4.11.2010 navrhovateľ zotrvával

na prednesoch, ktoré uviedol na prvom pojednávaní, právny dôvod uplatňovaného nároku kvalifikoval
voči odporcovi ako plnenie zo zmluvy o pôžičke na jeho súkromné účely, ktorú pôžičku sa odporca
zaviazal splatiť v splátkach, čo neučinil. Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že splátka úveru vo
výške okolo 4500,- Sk mohla ísť i z účtu združenia na jeho súkromný účet v Unibanke, pokiaľ peniaze
boli poukazované z účtu z s.r.o., bola to odmena, na ktorej sa dohodli všetci spoluvlastníci v s.r.o, pričom

uviedol, že bližšie sa k tomu vyjadrí p. C..

Odporca na pojednávaní 4.11.2010 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, že peniaze, ktoré si
zobral ako úver navrhovateľ, vniesol ako pôžičku do združenia, pričom peniaze po zániku združeniasplácal z jeho účtu na účet navrhovateľa z dôvodu, že po zániku združenia nezostali na účte žiadne
peniaze, v združení zostali len pohľadávky, ktoré zostali pánovi C.. Tiež sa dohodli, že záväzky bude
splácať navrhovateľ, preto mu na tento záväzok posielal peniaze z jeho účtu ako fyzickej osobe s tým,

že keď sa vymôžu pohľadávky združenia, sa to vyrovná, teda že peniaze, ktoré získa z vymoženia p.
C., sa rozdelia medzi nich. K tomu však nedošlo. Následne upresnil, že hovoril o pohľadávkach s.r.o.,
nie o pohľadávkach združenia, pohľadávky s.r.o. zostali pánovi C. a pohľadávky zo združenia zostali
navrhovateľovi, ktorý ich mal vymáhať.

Z výsluchu svedka Pavla Ferenčíka súd zistil, že úver, ktorý si zobral navrhovateľ od stavebnej sporiteľne
v roku 2000, sa netýkal ich ako združenia. Navrhovateľ si zobral tento úver za účelom, aby im časť tohto
úveru poskytol ako pôžičku, t.j. svedkovi i odporcovi ako fyzickým osobám - nepodnikateľom, a to na
súkromné účely. Uviedol, že navrhovateľ si tento úver zobral ako súkromná osoba- nepodnikateľ, pričom
keď dostal peniaze z tohto úveru, rozdelili si to medzi seba po jednej tretine. Keďže navrhovateľ každý
mesiac musel zaplatiť banke nejakú splátku, na splácaní tejto pôžičky sa dohodli tak, že každý z nich

mu jednu tretinu tejto splátky zaplatí, aby to mohol zaplatiť banke. Uviedol, že peniaze z tejto pôžičky
určite nikto z nich nevniesol ako hotovosť do združenia. Všetci traja sa ústne dohodli, že tieto peniaze,
ktoré mali splácať z titulu pôžičky sa budú splácať navrhovateľovi tak, že peniaze pôjdu z účtu združenia,
ktorý účet bol založený na meno navrhovateľa /pod jeho IČOm/ a tieto peniaze boli poukazované z účtu
združenia, pokiaľ si dobre pamätá, priamo na účet banky. Tieto peniaze v účtovníctve boli účtované ako

ich osobná spotreba. Uviedol, že ich spoločná s.r.o. bola založená až v roku 2001. V rámci združenia
rozbehli podnikanie a následne založili s.r.o., v ktorej pokračovali v rozbehnutom podnikaní. Uviedol,
že písomne sa na zániku združenia nedohodli, nebolo to pre nich podstatné, pretože ďalej podnikali
v rámci s.r.o. Koncom roka 2003 sa ústne dohodli, že končia s podnikaním v rámci združenia, pričom
všetka činnosť združenia sa preniesla do s.r.o.. Uviedol, že si nepamätá, aké malo v tom čase združenie

pohľadávky a záväzky, pokiaľ malo nejaké pohľadávky, tieto boli nedobytné. Pokiaľ tam boli nejaké
záväzky, tieto boli evidované na meno navrhovateľa, tieto boli podľa neho zaplatené všetky ako bolo
treba. Svedok potvrdil, že keď končili s podnikaním v združení, všetci traja sa ústne dohodli, že pôžičku
budú splácať navrhovateľovi každý zo svojho účtu, čo sa tak aj v nasledujúcej dobe dialo. Uviedol,
že on svoju pôžičku takto navrhovateľovi splatil v celom rozsahu až do doby, kým navrhovateľ úplne

nesplatil úver voči stavebnej sporiteľni, uviedol, že nechápe, prečo to prestal splácať odporca. Potvrdil,
že má vedomosť, že odporca nezaplatil navrhovateľovi niekoľko posledných mesiacov. Svedok potvrdil,
že po zániku združenia mali s odporcom kontrolu nad tým, čo sa vymohlo a zaplatilo za združenie, po
zániku združenia. Pokiaľ sa vymohli v nasledujúcich rokoch po roku 2003 a zaplatili nejaké záväzky zo
združenia, toto sa prenášalo do ich daňových priznaní ako živnostníkov, potvrdil, že sa ústne dohodli,

že si peniaze rozdelia alebo použijú na spoločný účel. Potvrdil, že ich vzťahy medzi navrhovateľom,
odporcom a ním boli veľmi dobré až do roku 2007, čiže ak sa v tom období vymohli nejaké pohľadávky
zo združenia, určite si to medzi sebou rozdelili. Ak navrhovateľ zaplatil nejaké záväzky zo združenia,
oni mu na to prispeli každý rovným dielom. Uviedol, že v roku 2007 odporca určite nemohol mať
nijaké pohľadávky voči navrhovateľovi v súvislosti so zánikom združenia. Uviedol, že keď sa na neho

prevádzali podiely navrhovateľa i odporcu v spoločnej spoločnosti s ručením obmedzeným, podľa neho
odporca nemal žiadnu pohľadávku voči navrhovateľovi z titulu združenia, pretože v predchádzajúcom
období pokiaľ sa vymohli nejaké pohľadávky, tieto boli rozdelené medzi nich a pokiaľ sa zaplatili nejaké
záväzky za združenie, navrhovateľovi na to prispeli. Na otázku, či mal podľa svedka odporca nejakú
pohľadávkuztituluvynaloženýchnákladovnavrátnikovvočinavrhovateľovi,svedokuviedol,ževobdobí

rokov 2005-2006 boli vrátnici zamestnancami spoločnosti AWEX Prievidza, s.r.o. a ich odmeny boli
hradené z účtu tejto spoločnosti. Takto to bolo podľa neho až do konca roka 2007, kedy navrhovateľ i
odporca previedli obchodné podiely na neho a každý z nich už začal podnikať sám. Vrátnikov potom v
nasledujúcom období zamestnával ako živnostník odporca, lebo si zobral dielne. Či sa odporca ústne
resp. písomne dohodol s navrhovateľom, že mu bude prispievať na náklady vrátnikov, k tomu sa vyjadril

nevedel. Uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom započítaní pohľadávky odporcu zo združenia voči
pohľadávke navrhovateľa z titulu pôžičky. Opakovane pred súdom uviedol, že navrhovateľ im z titulu
pôžičky vyplatil každému po 100.000,- Sk, ktoré mali každý z nich splatiť navrhovateľovi až do úplného
zaplatenia jednotlivých splátok úveru navrhovateľom banke, vrátane všetkých poplatkov a úrokov, ktoré
boliúčtovanénavrhovateľovivsúvislostistýmtoúverom.Písomneotomničnespísali,pretožesachovali

k sebe ako bratia, dôverovali si a dohodli sa na tom len ústne.
Z výsluchu svedkyne Jany Harabinovej, dcérou odporcu, ktorá mala do roku 2001 uzavretú pracovnú
zmluvu so združením, ktoré mal založené navrhovateľ s odporcom a pánom C. a do roku 2003 pracovala
i v spoločnej s.r.o. menovaných ako ekonómka súd zistil, že podľa nej združenie menovaných zaniklotým, že títo podpísali dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v ktorej sa
podľa nej vyporiadal všetok majetok združenia. Pohľadávky a záväzky združenia nemuseli byť a zrejme
ani neboli súčasťou tejto dohody, pretože boli obsahom posledného daňového priznania všetkých troch

a účtovnej závierky. Potvrdila, že účtovníctvo združenia sa viedlo na meno navrhovateľa a jeho IČO,
keďže toto združenie nemalo právnu subjektivitu. Potvrdila, že má vedomosť, že pri zániku združenia
sa všetci traja dohodli, že ak budú v nasledujúcej dobe vymožené nejaké pohľadávky, že sa tieto medzi
nimi vysporiadajú rovnakým dielom. Uviedla, že z daňového priznania odporcu za rok 2003, ktorý mal
v roku 2003 príjmy len z činnosti združenia a z výkazu o príjmoch, výdavkoch, o majetku a záväzkoch

odporcu vyplýva, že pohľadávky zo združenia ku koncu roka 2003 boli vo výške 953.250,- Sk a záväzky
vo výške 663.169,- Sk, v takejto istej výške mal uvedené pohľadávky a záväzky v daňovom priznaní
i navrhovateľ i p. C.. Potvrdila, že podľa nej sa menovaní ústne dohodli, že navrhovateľ bude tieto
pohľadávky postupne vymáhať a záväzky združenia plniť s tým, že sa potom rozdelia rovnakým dielom
v jednej tretine. Potvrdila, že väčšinu pohľadávok, ktoré sa vymáhali pre združenie, mal na starosti
exekútor p. O. so sídlom v Považskej Bystrici, pričom odporca sa následne od exekútora dozvedel,

že v exekučných konaniach začatých, kde oprávneným bolo AVEX združenie, boli vymožené nejaké
pohľadávky, spomínal nejakých 7-8 prípadov. Nikdy v súvislosti s týmito exekučnými konaniami na
účet odporcu nebola pripísaná žiadna suma z titulu vymožených pohľadávok, odporca nedostal ani
žiadnu sumu od navrhovateľa. Na otázku, či v rámci účtovníctva združenia, ktoré sa viedlo na meno
navrhovateľa, boli uvedené nejaké pôžičky, ktoré splácalo združenie, svedkyňa uviedla, že v čase keď

menovaní vykonávali činnosť v rámci združenia, nazývali pôžičky pre združenie ako vklad podnikateľa.
Uviedla, že jedinú väčšiu pôžičku, vklad podnikateľa, ktorá sa splácala v splátkach postupne, bol
vklad navrhovateľa, teda vklad pôžičky navrhovateľa. Bolo to niekedy v rokoch 1996 resp. 1999, kedy
navrhovateľ vniesol do združenia pôžičku v sume okolo 600.000,- Sk, pričom všetci traja sa dohodli na
pravidelných splátkach tejto pôžičky. Uviedla, že nevie presne, aká to bola suma, mohlo to byť okolo

600.000,- Sk až 800.000,- Sk. Keďže táto pôžička nebola v krátkej dobe splatená, musela sa viesť
v účtovníctve dlhodobo, musí byť uvedená i v peňažnom denníku navrhovateľa. Podľa nej sa z tejto
pôžičky finančné prostriedky použili na úhradu základných prevádzkových nákladov, PHM, lízingov, časť
peňazí bola určite použitá do pokladne. V tom čase malo združenie okolo 30-40 vozových jednotiek, v
súvislostí s čím malo združenie výdavky. Následne uviedla, že túto pôžičku navrhovateľ mohol vniesť do

združenia i neskôr. Podľa nej to bola suma okolo 600.000-800.000,- Sk, nie žiadna suma okolo 300.000,-
Sk. Táto pôžička sa splácala sumou okolo 2000,- resp. 3000,- Sk mesačne, pokiaľ sa dobre pamätá,
bolo to na účet navrhovateľa. Splácalo sa to z účtu združenia, ktorý bol vedený na meno navrhovateľa na
jeho súkromný účet, podľa nej s najväčšou pravdepodobnosťou. Svedkyňa uviedla, že ako sa účastníci
združenia dohodli pri zániku združenia ohľadom splácania tejto pôžičky, sa vyjadriť nevie. Potvrdila, že

trvalý príkaz na splácanie pôžičky bol z účtu odporcu zrušený v súvislosti s tým, že keď sa ho pýtala, na
čo tieto peniaze sú poukazované, rozhodol sa tento trvalý príkaz zrušiť.

Odporca následne v konaní tvrdil, že z účtovníctva navrhovateľa zistil, že finančné prostriedky, ktoré
podľa neho navrhovateľ vložil do združenia a získal zo stavebného úveru, boli vložené do pokladne

združenia 8.2.2001, účtovným dokladom 26/P vo výške 343.500,- Sk, čo vyplýva zo strany 6 peňažného
denníka. Združenie malo účet v Unibanke / predtým názov Poľnobanka/ na meno navrhovateľa s
dodatkom AWEX, č. účtu 887254, z ktorého zadaným trvalým príkazom ako debet odchádzala vždy
začiatkom mesiaca suma 4580,- Sk na súkromný účet navrhovateľa č. 3464855 v Unibanke, odkiaľ túto
sumu splácal stavebnej sporiteľni. Trval na tom, že tieto peniaze z pôžičky boli vnesené ako vklad do

združenia, ako ich vklad všetkých troch podnikateľov, a preto súhlasili s tým, že sa to bude splácať
zo spoločných finančných prostriedkov z účtu združenia. Uvádzal, že pri zániku združenia sa dohodli
na splácaní tejto pôžičky tak, že každý bude splácať jednu tretinu na účet navrhovateľa, a to dovtedy,
kým nedôjde k finančnému vysporiadaniu všetkých pohľadávok a záväzkov združenia, k čomu následne
nedošlo. Podľa neho celkové pohľadávky združenia pri jeho zániku boli vo výške okolo 2,4 mil. Sk,

navrhovateľ i p. C. mu tieto účtovné doklady nikdy nepredložili. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením
odporcu, že tieto peniaze z úveru od stavebnej sporiteľne boli použité ako vklad do združenia. Trval na
tom, že vyplatil odporcovi i p. C. v hotovosti každému po 100.000,- Sk, niekedy koncom roka 2000 bez
akéhokoľvek dokladu ako pôžičku fyzickej osobe. Pokiaľ boli vložené do pokladne 8.2.2001 finančné
prostriedky vo výške 343.500,- Sk, tieto prostriedky vložili do firmy všetci traja spoločne, nevložil ich tam

len sám.

Z výsluchu svedka Ing. Jána Beláka, ktorý nemá žiaden bližší vzťah k účastníkom konania súd zistil,
že tento ako daňový poradca kontroloval účtovníctvo pre spoločnosť AWEX Prievidza, s.r.o.. Svedokpotvrdil, že im poskytoval poradenstvo v rámci vedenia účtovníctva, spolupracoval s p. M., ktorej dával
metodické pokyny ako viesť účtovníctvo, základy účtovníctva vedela. V súvislosti so záznamom, ktorý
je uvedený na strane X peňažného denníka združenia za rok XXXX z X.X.XXXX, kde je poznamenané,

že v uvedený deň došlo k prevodu peňazí v sume XXX.XXX,- Sk svedok uviedol, že podľa neho tieto
peniaze boli vybrané z účtu združenia a prevedené do pokladne združenia, v súvislosti s čím sa podľa
neho v knihe pokladničných dokladov musí nachádzať príjmový pokladničný doklad. J., že prevodom
týchto peňazí v rámci firmy sa nič nezmenilo, iba z jedného účtu združenia peniaze prešli do pokladne.
Po nahliadnutí do peňažného denníka zo strany XX za rok XXXX svedok zistil a uviedol, že z peňažného

denníka združenia vyplýva, že X.X.XXXX bola vybratá z pokladne združenia suma XXX.XXX, Sk, ktorá
bola vložená na účet združenia v ten istý deň.
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného G.. G. U., znalkyňou z odboru ekonómia a
management, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo z 18.2.2013 súd zistil, že uvedená znalkyňa z
účtovníctva navrhovateľa vedeného v mene združenia AWEX za roky 2000 a 2001 zistila, že v prípade
sumy 343.500,- Sk dňa 8.2.2001 nešlo o vklad do pokladne ako vklad podnikateľa - navrhovateľa a

nešlo o prevod peňazí z účtu navrhovateľa na účet združenia. Znalkyňa konštatovala, že 8.2.2001 išlo
o prevod sumy 343.500,- Sk z pokladne združenia ako výdavok na bankový účet združenia ako príjem.
Uvedená suma 343.500,- Sk nebola vložená ako úver resp. ako pôžička (teda záväzok združenia) voči
navrhovateľovi. Vyplýva to z údajov z peňažného denníka, kde suma 343.500,- Sk bola účtovaná ako
výdavok z pokladne a príjem do banky pohybom na priebežných položkách / tzv. peniaze na ceste/

medzi pokladňou združenia a bankovým účtom združenia. Vzhľadom na spôsob zaúčtovania sumy
343.500,- Sk v peňažnom denníku ako peňažný prevod cez priebežné položky /rovná sa peniaze na
ceste -usporiadací účet, ktorá nemá záväzkový charakter/, nebol dôvod na vrátenie sumy 343.500, -Sk
žiadnej osobe ani navrhovateľovi. Znalkyňa ďalej zistila, že v účtovníctve združenia splátky po 4580,-
Sk, ktoré v rokoch 2000 a 2001 boli platené z účtu vedeného na meno navrhovateľa v Unibanke /

predtým v Poľnobanke, a.s./ pod č. 887254 na súkromný účet navrhovateľa v Unibanke č. 3464855,
sa viedli ako osobná spotreba, nešlo o splátku úveru resp. pôžičky združenia, teda záväzku združenia.
Tieto splátky vo výške 4580,- Sk za rok 2001 posudzuje ako odmenu podnikateľa U. F., t.j. navrhovateľa.
Znalkyňa ďalej uviedla, že z peňažného denníka zistila, že za obdobie od 1.10.2000 do 31.12.2000
bola odoslaná bankovým prevodom len jedna suma v mesiaci december 2000 vo výške 4580,- Sk,

zaúčtovaná pod por. č. 1268 dňa 20.12.2000 a v roku 2001 boli z účtu združenia odoslané sumy vo výške
4580,- Sk v každom mesiaci od januára do decembra 2001, jednalo sa o splátky vo výške 4580,- Sk
účtované ako osobná spotreba. Uviedla, že jednoduché účtovníctvo, prevody peňazí z podnikateľského
účtu na súkromný účet umožňujú a účtujú sa ako výdavky na osobnú spotrebu, jedná sa o formu odmeny
podnikateľa, pokiaľ v tom roku podnikateľ nevkladal do pokladne a na bankový účet žiadne osobné

vklady a teda nešlo o vrátenie takýchto osobných vkladov. Peňažné prostriedky v účtovníctve združenia
takto umožnili čerpať na osobnú spotrebu ako formu odmeny sumu v celkovej výške 1.629.478,88 Sk pre
všetkých členov združenia za obdobie január až december 2001, vyčíslený sumár je uvedený pod por.
č. 2078 (príloha 7 č. strany 34). Pri výsluchu pred súdom znalkyňa zotrvávala na záveroch uvedeného
znaleckého posudku. Podľa nej z účtovníctva združenia nevyplýva, že by boli zaevidované akékoľvek

záväzky združenia takého charakteru, že by sa jednalo o splácanie pôžičky alebo dlhu združenia.
Znalkyňa ďalej uviedla, že v posudzovanom období v roku 2001 na účet združenia neprichádzali žiadne
peniaze zo spoločnosti s.r.o., poukázala na to, že z účtovníctva združenia vyplývalo, že stav finančných
prostriedkov v pokladni pred 8.2.2001, t.j. pred vydaním sumy 343.500,- Sk bol vo výške 2.847.212,94
Sk a keď táto suma odišla , stav hotovosti v pokladni bol 2.503.712,94 Sk, čiže nebolo potrebné vkladať

nejaké peniaze na účet resp. vykonávať osobný vklad, lebo stav peňazí v hotovosti bol dosť.

Zo zmluvy o združení z 26.11.1996 uzavretej medzi navrhovateľom, odporcom a F. C. mal súd
preukázané, že uvedenou zmluvou uvedení účastníci uzavreli v zmysle § 829 a nasl. Obč. zákonníka
zmluvu o združení, a to na dobu neurčitú, pričom účastníci združenia sa dohodli, že podiely na majetku,

zisku aj stratách, ktoré získajú spoločnou podnikateľskou činnosťou sú u každého po jednej tretine.
Účastníci združenia sa v zmluve dohodli, že pri zániku združenia alebo odchode účastníka zo združenia
sa vrátia účastníkom prostriedky, ktoré do neho vniesli. Podiel majetku sa zisťuje ku dňu odchodu
účastníka alebo zániku združenia a účastníci spoločne vykonajú vysporiadanie do troch mesiacov, o
čom spíšu zápis. Zároveň sa dohodlo, že účastníci sa odchodom alebo zánikom združenia nezbavujú

zodpovednosti za záväzky združenia do dňa účasti v ňom. Zároveň sa dohodli, že združenie môže
zaniknúť dohodou účastníkov ku dňu, ktorý si v písomnej dohode určia.
Z úverovej zmluvy uzavretej medzi Stavebnou sporiteľnou VÚB - Wüstenrot, a.s. ako veriteľom a U. F.,
t.j. navrhovateľom, S. F. ako poberateľmi úveru z 11.10.2000 mal súd preukázané, že na základe zmluvyo stavebnom sporení č. 17292628 uzatvorenej na cieľovú sumu 600.000,- Sk a žiadosti o poskytnutie
úveru stavebná sporiteľňa poskytuje úver v sume 600.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 8,9% s tým, že
do pridelenia cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení platí úver ako medziúver. V článku II. sa

poberatelia úveru zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami mesačné úroky z poskytnutého
medziúveru, pri predpoklade vyčerpania celého medziúveru bude splátka vo výške 4450,- Sk s tým, že
začiatoksplácaniasastanovujenamesiacnasledujúcipoprvomčerpaní.Zuvedenejzmluvy,ato článku
III uvedenej zmluvy vyplýva, že rozdiel medzi nasporenou a cieľovou sumou je suma 288.200,- Sk.
Z výpisu z účtu navrhovateľa v UniBanke č.ú. 3464855/111 za obdobie január 2006 až január 2007 / č.l.

10-13 spisu/ mal súd preukázané, že na účet navrhovateľa prichádzali každý mesiac sumy po 1527,-
Sk na základe trvalého príkazu od odporcu i od F. C. s tým, že z účtu navrhovateľa bol zadaný trvalý
príkaz - splátky úveru na sumu 4580,- Sk mesačne. Z výpisu z uvedeného účtu navrhovateľa za obdobie
február 2007 až august 2007 /č.l. 14 - 16 spisu/ vyplýva, že na účet navrhovateľa už prichádzali splátky
len od F. C., a to v sume 1527,- Sk mesačne.
Z výpisu z úverového účtu 1292628/7930 vo VÚB Wüstenrot stavebná sporiteľňa za obdobie január

až december 2007 /č.l. 17,18 spisu/ súd zistil, že k 1.1.2007 prevod nesplateného zostatku uvedeného
úveru predstavoval 82.952,80 Sk, nesplatený zostatok k 31.12.2007 predstavoval 32.473,40 Sk, celkový
ročný vklad bol uskutočnený v sume 54.960,- Sk, pričom ďalej boli vykonané ďalšie úhrady, a to ročného
poistného v sume 164 a 237,- Sk, poplatok za vedenie účtu 600, -Sk, úroky z úveru 1143,20 Sk, úroky
z úveru 961,60 Sk, 783,70 Sk a 591,10 Sk, t.j. spolu za rok úhrady v celkovej výške 59.440,60 Sk.

Z výpisu z uvedeného úverového účtu za obdobie od 1.1.2008 do 4.9.2008 / č.l. 19 spisu/ súd zistil,
že v uvedenom období na uvedený úver boli zaplatené splátky úveru vo výške spolu 36.640,- Sk plus
poistné 70,- a 101,- Sk, úroky z úveru 436,20 Sk, 262,- Sk, 800,- Sk a 92,80 Sk, t.j. spolu 38.402,0 Sk
a z uvedeného potom vyplýva, že teda celkovo za obdobie január 2007 až do 4.9.2008 bolo zaplatené
navrhovateľom banke spolu 97.843,30 Sk (59.440,60 Sk v roku 2007 a 38.402,70 Sk v období od

januára 2008 do 4.9.2008 ).
Z dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 27.11.2003 mal súd
preukázané, že uvedenú dohodu uzavreli spoluvlastníci, a to navrhovateľ, odporca a F. C., všetci
s dodatkom AWEX, v ktorej dohode sa dohodli o vyporiadaní spoluvlastníctva k tam uvedeným
nehnuteľnostiam, u každého v podiele jedna tretina, nachádzajúcim sa v k. ú. Prievidza tak, že uvedené

nehnuteľnosti nadobudol v celom rozsahu odporca.
Z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb, z výkazu o príjmoch a výdavkoch v jednoduchom
účtovníctve, za rok 2003 na meno odporcu, súd zistil, že na základe písomnej zmluvy o združení U. F. - Y.
F. dosiahnuté príjmy združenia celkom predstavovali 2.347.257,- Sk, z toho jedna tretina predstavovala
782.19,- Sk, dosiahnuté výdavky v združení celkom 1.730.512,- Sk, z toho jedna tretina 576.837,- Sk,

ostatný majetok a záväzky v jednej tretine. Z výkazu o príjmoch a výdavkoch k 31.12.2003 vystaveného
za rok 2003 na meno odporcu P. M. - Y. vyplýva, že príjmy celkom predstavovali 812.428, -Sk, výdavky
celkom 857.573,- Sk a rozdiel príjmov a výdavkov mínus 45.145, Sk. Z výkazu o majetku a záväzkoch
k 31.12.2003 vystaveného na meno odporcu P. M. - Y. vyplýva, že pohľadávky za bezprostredne
predchádzajúce účtovné obdobie predstavovali 462.789,- Sk a za bežné účtovné obdobie 95.325,- Sk

a záväzky celkom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie 38.443,- Sk a záväzky za bežné
účtovné obdobie 663.169,- Sk / č.l. 22, strana druhá spisu/.
Z výpisov z účtu z UniBanky (predtým Poľnobanky) z č. účtu 3464855/111 na meno navrhovateľa
ako súkromnej fyzickej osoby z 3.12.2001 mal súd preukázané, že na uvedený účet prichádzali
finančné prostriedky na základe trvalého príkazu- kreditu vo výške 4580,- Sk z účtu navrhovateľa ako

podnikateľa / č.ú. 887254/ a boli hradené splátky úveru banke na základe trvalého príkazu - debet
vo výške 4580,- Sk, to isté vyplýva i z výpisov z uvedeného účtu z 3.6.2002, z 2.12.2003. Z výpisu z
uvedeného účtu z 1.3.2004 vyplýva došlá splátka na základe trvalého príkazu- kredit od P. M. vo výške
1527,- Sk a z 6.2.2004 vyplýva došlá splátka úhrada kredit od Pavla C. vo výške 1527,- Sk / č.l. 72a
spisu/.

Z výpisu z účtu od UniBanky č. 887254/111 vedeného na meno navrhovateľa U. F. Y. , teda ako
podnikateľa, z 2.6.2003, z 2.5.2003, 1.12.2003 a 1.7.2003 /č.l. 77 - 80 spisu/ mal súd preukázané,
že z uvedeného účtu v uvedených dňoch na základe trvalého príkazu - debetu dochádzalo k prevodu
prostriedkov v sume 4580,- Sk na účet navrhovateľa č. 3464855.
Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti AWEX Prievidza, s.r.o., IČO 36 308 692, mal

súd preukázané, že spoločenskou zmluvou z 2.3.1999 bola založená uvedená obchodná spoločnosť,
deň zápisu a teda vzniku obchodnej spoločnosti bol 25.6.1999, pričom valné zhromaždenie 15.1.2004
schválilo zmluvu o prevode obchodných podielov, odvolalo konateľov a schválilo dodatok č. 4 k
spoločenskej zmluve z 29.1.2004, pričom navrhovateľ a odporca boli spoločníkmi v uvedenej obchodnejspoločnosti spolu s F. C. v období od 25.6.1999 do 25.4.2004 a výlučným spoločníkom uvedenej
obchodnej spoločnosti sa od 26.4.2004 stal len F.
Zo správy od Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave z 8.2.2013 / čl. 106 spisu/

súd zistil, že navrhovateľ mal vo Wüstenrot stavebnej sporiteľni a.s. vedený účet stavebného sporenia
č. 17292628/7930, ktorého bol majiteľom, spolumajiteľkou účtu bola p. S. F.. Na účte bol poskytnutý
a vyplatený stavebný medziúver vo výške 600.000,- Sk na základe úverovej zmluvy z 11.10.2000.
Poberateľmi medziúveru bol U. F. a manželský partner S. F., začiatok splácania medziúveru bol
stanovený od 1.12.2000 vo výške 4580,- Sk mesačne. Poskytnutý medziúver bol vyplatený 24.10.2000

výplata 431.796,50 Sk a 6.11.2000 výplata 168.203,50 Sk, t.j. spolu 600.000,- Sk. Dňa 4.9.2008 bol úver
s príslušenstvom k zmluve o stavebnom sporení splatený. Úplným splatením úveru zmluva o stavebnom
sporení zanikla, pričom 25.9.2008 bol vyplatený zostatok nasporenej sumy vo výške 2.373,90 Sk na
účet navrhovateľa.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 cit. zákona, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel
súd k názoru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu opodstatnený. I keď odporca v konaní popieral

poskytnutie pôžičky jemu ako fyzickej osobe od navrhovateľa v sume 100.000,- Sk, z výsledkov
vykonaného dokazovania podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ koncom roka 2000
poskytolodporcoviiPavloviC.,každémupôžičkupo100.000,-Sk,čomunasvedčujúviaceréskutočnosti.
Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva zo svedeckej výpovede F. C., ďalej zo skutočnosti, že
uvedená pôžička bola do zániku združenia splácaná z účtu združenia, vedeného na meno navrhovateľa,

ktorý sa však považoval za spoločný účet združenia, a to v období od decembra 2000 počas celého roka
2001 a i v nasledujúcom období, teda s vedomím všetkých členov združenia, teda i odporcu, pričom
po zániku združenia v roku 2003 sa uvedenú pôžičku zaviazal odporca i F. C. platiť v splátkach zo
svojho súkromného účtu na súkromný účet navrhovateľa, čo taktiež jednoznačne vyplýva z výpovede
navrhovateľa i svedka F. C. a vyplýva to i z vyššie uvedených výpisov z účtu navrhovateľa č.ú.

3464855/111 v UniBanke z 1.3.2004 a 6.2.2004, t.j. v období po zániku združenia. Zo zhodných
výpovedí účastníkov, t.j. navrhovateľa i samotného odporcu súd zistil, že uvedenú splátku pôžičky v
sume 1527,- Sk odporca splácal navrhovateľovi až do konca roka 2006. Z výpovede navrhovateľa i
svedka F. C. vyplýva, že uvedenú pôžičku, ktorú im poskytol navrhovateľ, sa odporca i F. C. zaviazali
splácať navrhovateľovi vo výške u každého po jednej tretine z celkovej splátky úveru, ktorú splácal

navrhovateľ stavebnej sporiteľni, od ktorej získal uvedené finančné prostriedky na základe zmluvy o
úvere z 11.10.2000. Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľ poskytol uvedenú pôžičku odporcovi
i svedkovi C. za obdobných podmienok, za akých mu uvedený úver poskytla stavebná sporiteľňa t.j. pri
záväzku, že navrhovateľ (a teda navrhovateľovi odporca i svedok F. C.) zaplatí úver resp. vráti pôžičku
vrátane úrokov a poplatkov, ktoré navrhovateľ musel zaplatiť stavebnej sporiteľni. Uvedené je zrejmé

z toho, že hneď od decembra 2000 sa z účtu združenia platila na účet navrhovateľa , podľa názoru
súdu za všetkých členov združenia suma celej splátky úveru vo výške 4580,- Sk, pričom odporca v
období po zániku združenia od roku 2004 do konca roka 2006 splácal navrhovateľovi túto pôžičku vo
výške jednej tretiny splátky úveru, ktorú splácal navrhovateľ stavebnej sporiteľni, t.j. v sume 1527,- Sk.
Z uvedeného potom jednoznačne podľa názoru súdu vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa i svedka F. C.

o poskytnutí pôžičky odporcovi i svedkovi F. C., každému po 100.000,- Sk sú pravdivé. Uvedenému
nasvedčuje i tá skutočnosť, že navrhovateľovi koncom roka 2000 boli skutočne vyplatené finančné
prostriedky od Stavebnej sporiteľni Wüstenrot, a s. v celkovej sume 600.000,- Sk vrátane nasporenej
sumy, keďže priamo zo zmluvy o úvere vyplýva, že rozdiel medzi cieľovou sumou a nasporenou sumou
predstavoval sumu 288.200,- Sk. Pravdivosti uvedených tvrdení nasvedčuje i tá skutočnosť, že v konaní

sa nepreukázali ako pravdivé tvrdenia odporcu, že finančné prostriedky, ktoré získal navrhovateľ z
titulu úveru v sume 300.000,-Sk navrhovateľ vložil ako pôžičku do združenia, ktorú skutočnosť tvrdila
v konaní i svedkyňa Jana M., dcéra odporcu, čomu nasvedčujú závery znaleckého posudku č. 2/2013,
vypracovaného Ing. G. U., ako i z vyjadrenia uvedenej znalkyne na pojednávaní, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že v prípade tvrdenej sumy odporcom v sume 343.500,- Sk, ktorá údajne mala byť vložená do

združenia ako vklad podnikateľa navrhovateľa z titulu pôžičky sa neukázali ako pravdivé. Podľa znalkyne
v danom prípade sa jednalo o výdavok z pokladne združenia a zároveň príjem do banky združenia na
účet združenia. I s prihliadnutím na zistenú skutočnosť znalkyňou, že stav hotovosti v pokladni združenia
dňa 8.2.2001 pred prevodom sumy 343.500, -Sk na účet združenia, bol vo výške 2.847.212,94 Sk, jenepravdepodobné, že by bolo potrebné vkladať zo strany navrhovateľa na účet združenia pôžičku, ktorú
by sa potom zaviazali splácať všetci účastníci združenia formou odmeny podnikateľa resp. všetkých
členov združenia. Vzhľadom na uvedené mal súd potom za to, že navrhovateľom uvádzané tvrdenia,

že poskytol odporcovi koncom roka 2000 pôžičku v sume 100.000,- Sk za podmienok, za akých musel
splácať uvedený úver stavebnej sporiteľni, sa v konaní preukázali ako pravdivé, preto súd podanému
návrhu ako opodstatnenému v celom rozsahu vyhovel. Z výpisu z úverového účtu navrhovateľa č.
1292628/930 vo VÚB Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. za obdobie január 2007 až september 2008 /
č.l. 17-19 spisu/ tak, ako je uvedené podrobne vyššie jednoznačne vyplýva, že v uvedenom období

navrhovateľ zaplatil z titulu vrátenia úveru celkovo spolu sumu 97.843,30 Sk, z čoho pripadajúci záväzok
na odporcu v zmysle vyššie uvedeného potom predstavuje jednu tretinu, t.j. sumu 32.614,43 Sk /
predmetom žaloby bolo zaplatenie 32.614,40 Sk/ čo predstavuje v prepočte 1082,60 eur, preto súd
podanému návrhu ako opodstatnenému v tejto časti vyhovel.
Na opodstatnenosti podaného návrhu podľa názoru súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že navrhovateľ
pôvodne v návrhu uviedol, že peniaze z titulu úveru boli použité na spoločnú podnikateľskú činnosť,

keďže sám navrhovateľ hneď pri prvom výsluchu pred súdom uviedol, že táto skutočnosť tam bola
uvedená nesprávne a hneď napriek tomu, že odporca v podanom odpore tvrdil, že uvedené peniaze
boli poskytnuté ako pôžička do združenia, začal tvrdiť, že uvedené finančné prostriedky poskytol ako
pôžičku odporcovi ako fyzickej osobe a uvedená pôžička nemala nič so združením, pričom to prvé
tvrdenie bolo podľa tvrdenia navrhovateľa do návrhu uvedené omylom, keďže mu návrh spisovala

zástupkyňa, ktorá v minulosti poskytovala právne služby všetkým účastníkom združenia JUDr. Katarína
Macháčková, čo sa javí súdu ako možné. Čo sa týka vznesených započítacích námietok zo strany
odporcu v konaní, že uvedená vymáhaná pohľadávka navrhovateľa zanikla jednostranným započítaním
v roku 2006, a to s pohľadávkou, ktorú má voči nemu z titulu nezaplateného podielu na pohľadávkach
a krátkodobom finančnom majetku počnúc januárom 2007, prípadne sa mzdovými nárokmi, ktoré sa vo

vzťahu k nemu zaviazal uhrádzať navrhovateľ z titulu odmeny vrátnikom, ktoré uhrádzal odporca i za
navrhovateľa, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu odporca v konaní nepreukázal
existenciu pohľadávky odporcu spôsobilej na započítanie s pohľadávkou navrhovateľa vymáhanou v
tomto konaní, či už vzniknutej v súvislosti so zánikom združenia resp. v súvislosti s hradením nákladov -
mzdyvrátnikom,ktorýchslužbymalúdajnevroku2006využívaťinavrhovateľ.Vtejsúvislostijepotrebné

poukázať na výpoveď F. C., ďalšieho člena združenia, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne
potvrdil,ževzťahymedzivšetkýmičlenmizdruženia,t.j.medzinavrhovateľom,odporcomisvedkomF.C.
boli do konca roka 2007 veľmi dobré, čiže ak sa v tom období vymohli nejaké pohľadávky zo združenia,
určite si to medzi sebou rozdelili, a ak navrhovateľ zaplatil nejaké záväzky zo združenia, oni mu na to
prispeli každý rovným dielom. Uviedol, že v roku 2007 odporca určite nemohol mať nijaké pohľadávky

voči navrhovateľovi v súvislosti so zánikom združenia. Uviedol, že keď sa na neho prevádzali podiely
navrhovateľa i odporcu v spoločnej spoločnosti s ručením obmedzeným, podľa neho odporca nemal
žiadnu pohľadávku voči navrhovateľovi z titulu združenia, pretože v predchádzajúcom období pokiaľ
sa vymohli nejaké pohľadávky, tieto boli rozdelené medzi nich a pokiaľ sa zaplatili nejaké záväzky za
združenie, navrhovateľovi na to prispeli. Uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom započítaní pohľadávky

odporcu zo združenia voči pohľadávke navrhovateľa z titulu pôžičky. Uvedené tvrdenia sa súdu javia ako
hodnoverné, keďže odporca do podania žaloby v tejto veci neučinil vo vzťahu k navrhovateľovi žiadne
kroky smerujúce k vymáhaniu nejakej pohľadávky vzniknutej v súvislosti so zánikom združenia resp.
v súvislosti s vymožením nejakých finančných prostriedkov z činnosti združenia po zániku združenia.
Taktiež v čase zániku združenia nebola medzi členmi združenia uzavretá žiadna písomná dohoda v

zmysle ktorej by sa navrhovateľ zaviazal vo vzťahu k odporcovi zaplatiť nejakú finančnú čiastku, bola
uzavretá len dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z 27.11.2003 z
ktorej mal súd preukázané, že všetci členovia združenia sa v uvedenej dohode dohodli na vyporiadaní
spoluvlastníctva k tam uvedeným nehnuteľnostiam, u každého pôvodne v podiele jedna tretina,
nachádzajúcim sa v k. ú. Prievidza tak, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol v celom rozsahu odporca,

čomu potom nasvedčuje to, že odporcovi nevznikol potom nárok na výplatu z ostatného majetku
združenia. Odporca taktiež v konaní nepreukázal, že by pohľadávky, ktoré vznikli z činnosti združenia,
ktoré existovali k 31.12.2003, t.j. v období, kedy došlo k zániku združenia, boli zo stany navrhovateľa
v nasledujúcom období vymožené, v súvislosti s čím by mu prípadne mohol vzniknúť nárok na výplatu
jednej tretiny z vymožených pohľadávok navrhovateľom. I z písomného vyjadrenia JUDr. Jaroslava O.,

súdneho exekútora z 24.3.2014 / č.l. 163 spisu/, u ktorého údajne podľa tvrdení odporcu prebiehali
exekučné konania, v ktorých sa mali vymôcť pohľadávky z činnosti združenia, vyplýva, že v prospech
oprávnených Jozef F., P. M., F. C. boli vymožené tam uvedené finančné prostriedky v konaniach Ex
67/04, v ktorom konaní bola 10.11.2004 vyplatená suma 19.846,50 Sk oprávnenému č. 3, t.j. Pavlovi C.,a v konaní č. Ex 368/05 bola vymožená suma 2102,- Sk, ktorá bola 5.12.2005 vyplatená oprávnenému
č. 3, teda F. C., z čoho potom vyplýva, že finančné prostriedky vymožené v uvedených exekučných
konaniach boli vyplatené F. C., na základe čoho mohol potom vzniknúť odporcovi prípadný nárok na

vyplatenie jednej tretiny z uvedených súm len vo vzťahu k F. C. a nie vo vzťahu k navrhovateľovi. Z
uvedenej správy ďalej vyplýva, že v konaní Ex 318/06 bola exekúcia 14.8.2008 zastavená a v prospech
oprávnených nebola vykonaná žiadna úhrada, v konaní Ex 633/06 v prospech oprávnených AWEX
Prievidza, s.r.o. U. F. a F. C. bola vymožená suma 79.835,50 Sk, ktorá bola vyplatená v prospech
oprávnených, oprávneným však v tom konaní odporca nebol. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa názoru

súdu odporca taktiež v konaní ničím nepreukázal, že by medzi ním a navrhovateľom bola uzavretá či už
ústna alebo písomná dohoda, v zmysle ktorej by sa navrhovateľ zaviazal mu uhrádzať časť nákladov v
súvislosti s vyplácanou odmenou vrátnikom, na základe čoho by mu potom vznikol nárok na zaplatenie
časti tejto vyplatenej odmeny uvedeným vrátnikom. Odporca taktiež v konaní ničím nepreukázal, že by
bol nejakú časť odmeny vôbec zaplatil nejakým vrátnikom.
S prihliadnutím na všetko uvedené súd má za to, že odporca v konaní ničím nepreukázal, že by mal

vzájomnú pohľadávku voči navrhovateľovi spôsobilú na započítanie, na základe čoho by vymáhaná
pohľadávka navrhovateľa v tomto konaní zanikla jednostranným započítaním v zmysle § 580 Obč.
zákonníka, preto súd s poukazom na všetko uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
Keďže sa v zmysle vyššie uvedeného odporca zaviazal uvedené splátky pôžičky poukazovať na účet

navrhovateľa každý mesiac až do doby, kedy nebude celkovo splatený úver navrhovateľom voči
stavebnej sporiteľni, ku čomu došlo 4.9.2008, čo nedodržal, súd v zmysle návrhu navrhovateľa zaviazal
odporcu v súlade s § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka i k zaplateniu úrokov z omeškania, výška ktorých
bola uplatnená v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.

Otrováchkonaniaúčastníkovvpredmetnejvecirozhodolsúdpodľa§142ods.1O.s.p.anavrhovateľovi,
ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, a to za 6 úkonov právnej pomoci á 61,41 eur /prevzatie veci plus 4 x účasť na pojednávaní,
pričomzaúčasťnapojednávaní4.11.20102xá61,41vzhľadomktomu,žepojednávanietrvalood 10.30
do 14.30 hod./ plus 4x režijný paušál á 7,21 eur plus 1x režijný paušál á 8,4 eur, t.j. spolu 405,34 eur,

ktoré trovy je povinný nahradiť navrhovateľovi odporca, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

V predmetnej veci vznikli v súvislosti s vykonávaným dokazovaním i trovy štátu, a to z titulu vyplatenej
odplaty banke za poskytnutie informácií v sume 19,20 eur (č.l. 107 spisu) ako i z titulu znalečného
vyplateného znalkyni za vypracovanie ZP v sume 393,07 eur (č.l. 155 spisu) a z titulu znalečného za

výsluch znalkyne v sume 15,94 eur, čo predstavuje spolu 428,21 eur, ktoré trovy štátu je v zmysle § 148
ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť štátu odporca, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.