Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915203268
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915203268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a.s., so
sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou: PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, proti odporkyni: R. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. X. XX, XXX XX E., t. č. bytom Domov dôchodcov a sociálnych služieb pre dospelých,
Riadok 2120/8, 034 01 Ružomberok, zastúpenej JUDr. Petrom Muríňom, CSc., advokátom, so sídlom
K. X, XXX XX V., o zaplatenie sumy 29,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/137/2015-41 zo dňa 24. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/137/2015-41 zo dňa 24. 11. 2015 mení tak, že návrh
navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni podľa príslušných ustanovení zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52
a nasl., § 488, § 489, § 559, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 29,60 Eur do troch dní od právoplatnosti výroku

tohto rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 14,80 Eur od 19.06.2012
do zaplatenia, 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 14,80 Eur od 19.07.2012 do zaplatenia.
Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Uviedla, že od 12.01.2012 neužíva rodinný dom, v ktorom mali byť využívané telekomunikačné
služby, keďže bola umiestnená do zariadenia celodennej sociálnej starostlivosti. Naviac pred uvedeným
dátumom používala ona i jej deti mobilné telefóny, z ktorého dôvodu dlh voči navrhovateľovi (resp.
jeho právnemu predchodcovi) voči nej nemohol vzniknúť. Poukazovala na nesprávnosť argumentácie
okresného súdu, ktorý vychádzal z preukázaných volaní, čo malo vyplynúť z predložených faktúr. Tieto
neboli podľa jej názoru postačujúcim dôkazom na konštatovanie, že tu existuje nárok navrhovateľa
voči odporkyni. Navyše pokiaľ navrhovateľ požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, tento nárok sa mohol

opierať len o písomné dojednanie; z napadnutého rozhodnutia nebolo tiež zrejmé, aké pravidelné
poplatky boli navrhovateľovi priznané. Odvolateľka ďalej spochybnila obsah právneho vzťahu pôvodne
existujúceho medzi ňou a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., keďže tento nevyplýval z predložených
dôkazov a namietala použitie neúčinného zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné
dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého
stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods.
1 O.s.p.).

Z uvedených úvah vyplýva, že je zodpovednosťou navrhovateľa, aby súdu predložil na
preukázanie svojich tvrdení dôkazy, ktoré potvrdzujú všetky skutočnosti nevyhnutné pre
vyhlásenie vyhovujúceho rozsudku. V posudzovanej veci navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh
na začatie konanie obsahujúci tvrdenia, na základe ktorých žiadal priznať uplatnené právo. Zároveň
pripojil listiny, ktoré mali byť dôkazmi preukazujúcimi prezentované skutkové tvrdenia. Právomocou súdu

prvého stupňa bolo zhodnotiť predložené dôkazy v kontexte jednotlivých skutočností tvrdených v žalobe
a na základe toho dospieť k záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril názor, že medzi odporkyňou a právnym
predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.) vznikol právny vzťah na základe

Zmluvy o pripojení a podľa predložených faktúr bol zreteľne preukázaný uplatnený nárok. S takýmto
posúdením sa však odvolací súd nestotožnil. Podstatou tvrdení navrhovateľa bola predovšetkým
existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi založená ústnou zmluvou o pripojení (§ 44 zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách) a neplnenie povinností z tejto zmluvy. Z obsahu spisu
je zjavné, že okrem Dohody o zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb, faktúr, odstúpenia od

zmluvy a oznámenia o postúpení pohľadávky neboli navrhovateľom v konaní predložené žiadne dôkazy
potvrdzujúce jednotlivé práva a povinnosti založené danou zmluvou. Treba prisvedčiť argumentácii
odvolateľky, že samotné faktúry v žiadnom prípade nemôžu preukazovať výšku pohľadávky, pokiaľ
nemá súd k dispozícii dôkaz o základnom právnom vzťahu medzi účastníkmi. Zo žiadneho dôkazu
ani tvrdenia nevyplynulo, že by odporkyňa prejavila vôľu byť viazaná danou zmluvou a že súhlasila

s navrhovateľom tvrdenými právami a povinnosťami. Okresný súd svoje závery oprel o predloženú
kópiu dohody o zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá bola podľa jeho názoru opatrená
podpisom splnomocneného zástupcu odporkyne (hoci takáto skutočnosť nie je z danej dohody zrejmá,
nakoľko predmetná listina obsahuje nečitateľný podpis bez údaja o tom, či tento patrí odporkyni alebo
jej zástupcovi), a faktúry (teda účtovné doklady vystavené právnym predchodcom navrhovateľa), ktoré

dôkazy odvolací súd nepovažoval za spôsobilé preukázať nárok uplatnený žalobou.
Všetky prezentované dôkazy boli spôsobilé len nepriamym spôsobom potvrdiť vzťah medzi účastníkmi.
Bez preukázania uzavretia zmluvy medzi odporkyňou a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (a to aj
v prípade, že mala ústnu formu), vrátane vymedzenia práv a povinností účastníkov nemohol súd
konštatovať existenciu nároku navrhovateľa. Naviac, jednotlivé faktúry zneli aj na zaplatenie zmluvných

pokút, hoci ich platné uzavretie v písomnej forme nebolo preukázané (§ 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).Na základe uvedených skutočností, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení krajský súd zmenil
napadnutý rozsudok okresného súdu, tak že návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t o l .

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods.
4 O.s.p., keďže s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. si súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách
konania ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.