Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/402/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315208914
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315208914.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné,

Laborecká 1896/58, Humenné, IČO: 223051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 58,
Humenné proti žalovaným 1/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, B., 2/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, M.
XXXX/XX, B., o zaplatenie náhrady škody 1884,21 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v sume 506,92 eur na adresu
právneho zástupcu žalobcu, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.07.2015 domáhal proti žalovaným zaplatenia 1884,21 eur s prísl. z

titulu náhrady škody, ktorú spôsobil žalobcovi svojim konaním ich maloletý syn E. U. v letných mesiacoch
vrokuXXXXtýmspôsobom,žedošlokpostriekaniusprejovýmifarbamistienavchodovbytovýchdomov
na ul. M. XX, M. XX a P. X v B., patriacich do vlastníctva žalobcu. Žalovaní v 1. a 2.rade majú zaplatiť
túto škodu z dôvodu, že zanedbali dohľad nad svojim mal. dieťaťom. Okresný súd B. rozhodol vo veci
vydaním platobného rozkazu dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podali žalovaní v 1.a 2.rade odpor. V
podanom odpore žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukazovali na to, že pre
uplatnenie nároku z titulu náhrady škody je potrebné preukázať štyri základné predpoklady zo strany

žalobcu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody a zavinenie minimálne nedbanlivostné. Toto žalobca nepreukázal ani v jednom z týchto
prípadov, keďže ich mal. syn bol v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby a žalovaní v 1.a 2.rade
neporušili žiadnu právnu povinnosť. Tak isto žalobca nepreukázal vznik škody, keď predložil do konania
len znalecké posudky preukazujúce výšku nákladov, ktoré sú potrebné na odstránenie grafitov, čo však
nepredstavuje skutočnú výšku škody. Žalovaní v 1.a 2. rade poukazovali tiež na to, že v súvislosti s
výškou škody nebolo ustálené, kedy ku škode došlo, kto ju v akom rozsahu spôsobil, pričom z trestného

konania vyplývalo, že spolu s maloletým synom žalovaných dopustil sa tohto konania aj mal. W. P., avšak
voči nemu nebolo vedené ani trestné stíhanie a nie je voči nemu vedené ani občiansko-právne konanie
o náhradu škody. V neposlednom rade žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v tomto odpore
namietali aj premlčanie uplatnenej pohľadávky vzhľadom na uplynutie objektívnej 3-ročnej premlčacej
lehoty odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu B. sp. zn. XT/XX/XXXX bolo zistené, že rozsudkom Okresného
súdu B. č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX súd
oslobodil maloletého obžalovaného E. U. spod obžaloby Okresného prokurátora zo skutku, že v presnenezistených dňoch vo večerných hodinách v priebehu mesiaca jún 2009 v spoločnosti maloletého W.
P. postriekal a popísal čiernou, modrou, bielou a červenou sprejovou farbou a fixkou vchody a steny s
nápismi v znení R., R., O. a E. na bytových domoch na ul. M.Š. v B. s popisnými číslami X, X, X, XX, XX,

XX, XX, XX, XX, XX na ul. P. v B. s popisnými číslami X, X, XX a na ulici F. v B. s popisnými číslami XX,
XX, XX, čím spôsobil pre Bytové družstvo v B. škodu vo výške 2555,87 eur, čím mal poškodiť cudziu vec
tým, že ju postriekal, pomaľoval a popísal farbou a inou látkou, čím mal spáchať prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Poškodené Bytové družstvo odkázal súd s nárokom na náhradu škody na konanie občiansko-právne.

Trestný súd považoval za závažný nedostatok na strane poškodeného, že nie je možné presne určiť
dátum vzniku jednotlivých nadpisov, aby bolo možné uvážiť, do akej miery by snáď úvodná motivácia
páchateľa s prihliadnutím na úroveň jeho rozumových a vôľových vlastností v predmetnom čase prestala
byť významnou kľúčovou a stala sa oslabenou v tom zmysle, kedy si začal obžalovaný čo i len
čiastočne ovládať svoje konanie. Nedbalosť a odkladanie oznámenia správ o vzniku týchto nadpisov

mohlo výrazne napomôcť k dosiahnutiu účelu trestného konania. Na základe výpovede maloletého sa
ustálilo, že k trestnej činnosti malo dôjsť v mesiaci jún XXXX, kedy bol maloletý U. vo veku blízkom
veku maloletého - mal XX rokov a 2 mesiace a z tohto dôvodu bolo nariadené v trestnom konaní aj
vyšetrenie jeho psychického stavu. Znalci psychiatri zdôraznili, že počas celého obdobia, kedy mal
maloletý tvoriť grafity, v ňom rezonoval vplyv filmu a psychiater MUDr. R. P. vyjadril, že v júni XXXX

u obžalovaného zistili zaniknutú ovládaciu schopnosť, ktorá spôsobila, že maloletý v čase spáchania
skutku bol preukázateľne nepríčetný a z tohto dôvodu bol aj spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený.

Z výsluchu zástupkyne žalobcu na pojednávaní bolo zistené, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu. Má za to, že námietka premlčania je neopodstatnená z dôvodu toho, že si po prvý krát uplatnili

nárok na náhradu škody v trestnom konaní a počas celého tohto konania až do jeho právoplatného
skončenia premlčacia lehota prestala plynúť, pričom poukazovala tiež na beh subjektívnej premlčacej
lehoty, ktorá je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď ku škode došlo a keď sa poškodený dozvedel
o tom, kto je za ňu zodpovedný a mala za to, že táto lehota neuplynula v súlade s ustanovením § 112
O. z. si ju poškodený uplatnil v konaní trestnom. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaných v 1.a 2.rade,

žalobca poukázal na to, že znalecký posudok vyhotovený znalcom z odboru psychiatrie v trestnom
konaní a výpoveď syna žalovaných v 1.a 2.rade, ktorý sám vo svojej výpovedi sa priznal k tomu, že 4-
krát poškodil nápismi budovu v lete XXXX, malo to byť po XX.XX hod., keďže sa vo výpovedi maloletého
uvádzalo, že to bolo večer v lete a stmievať sa v lete začína po 21.00 hod., z tohto dôvodu žalobca mal
za to, že žalovaní v 1.a 2. rade zanedbali dohľad nad svojim maloletým synom, pokiaľ vo večerných

hodináchsabezkontrolypohybovalvonku.Žalobcapoukazovalnavýsluchžalovanejv2.radevtrestnom
konaní, keď žalovaná sa vyjadrila, že vedela o tom, že syn videl film, ktorý ho inšpiroval ku kresleniu.
Doma si kreslil nápisy a zároveň ho upozorňovala na to, aby tieto nápisy nekreslil inde, a teda mohla
predpokladať, že sa môže takéhoto činu dopustiť, keď sa zdržiava vonku vo večerných hodinách. Pri
znaleckom posudku sa maloletý znalcovi z odboru psychiatrie priznal, že fajčil a dal si niekedy aj alkohol,

a preto aj z tohto dôvodu má žalobca za to, že sa rodičia dostatočne nestarali o svoje maloleté dieťa,
a preto sú zodpovední za škodu, ktorú týmto konaním spôsobil. Pokiaľ ide o výšku škody, žalobca
preukazoval túto výšku škody znaleckým posudkom Ing. Z. U., ktorý zároveň žalobca predložil do spisu
ako dôkaz. Ide o posudok č. XX/XXXX spolu s doplnkom č. XX/XXXX, keď táto škoda bola vypočítaná
takým spôsobom, že mala predstavovať, nevyhnutné náklady, ktoré bude mať žalobca na odstránenie

týchto nadpisov. Zo záveru týchto znaleckých posudkov súd zistil, že znalkyňa vyčíslila tieto náklady na
sumu najnižšiu 1451,93 eur, priemernú 1872,11 eur a najvyššiu 2265,90 eur. Žalobca v konaní uviedol,
že pokiaľ ide o výšku škody, uplatnil si priemernú sumu, vyčíslenú ako priemerné náklady na odstránenie
nadpisov na budovách, pričom však uviedol, že nadpisy neboli zatiaľ odstránené. Napriek tomu žalobca
zastával názor, že škoda vlastníkovi bytových domov vznikla konaním maloletého bez ohľadu na to, či

tieto nadpisy boli odstránené, alebo nie.

Z výsluchu žalovaného v 1.rade súd zistil, že je otcom maloletého E. U., vyjadril svoju ľútosť nad tým,
že sa tak stalo, avšak nesúhlasil so žalobou, žiadal ju v celom rozsahu zamietnúť. Poukazoval na to,
že spolu s manželkou sa o syna riadne starajú, nikdy s ním v minulosti nemali žiadne problémy. Išlo o

skratové konanie, ktorému nemohli oni zabrániť. K činnosti došlo, keď syn mal 14 rokov. Deti v tomto
veku pubertálnom experimentujú a nepopieral, že ojedinele zistil, že syn aj fajčil a bolo z neho niekedy
cítiť aj alkohol, ale nikdy v tejto sfére so synom nemal problémy, ani ich nikdy neriešil. V čase skutku syn
navštevoval D. R. v B., problémy neboli s maloletým, ani s návštevou tejto školy. Nikdy sa v minulostimaloletý nedopustil žiadneho protiprávneho konania, preto táto činnosť jeho bola ojedinelá a namietal,
že by žalobca mohol ustáliť, že ku konaniu došlo večer po 21.00 hod., pretože to nevyplýva zo žiadneho
dôkazu. Hodina, ani deň neboli ani v trestnom konaní ustálené, kedy ku skutku došlo. Rodina žije na

F. U. v B., kde sa žije ako na dedine. Deti sa pohybujú voľne okolo bloku, v čase letných prázdnin o to
viacej. V čase spáchania tejto činnosti neboli ešte mobily, preto mali rodičia za to, že syn je v poriadku,
keď sa pohyboval vonku.

Z výsluchu žalovanej v 2.rade súd zistil, že tá sa v celom rozsahu stotožňuje s výpoveďou svojho

manžela. Uviedla, že má vo výchove dvoch synov - staršieho U. a mladšieho E.. Nikdy nemala s deťmi
výchovné problémy. Vždy vedela, kde sa pohybujú, kade chodia. Nemala s nimi problémy ani v škole.
Skutočnosť, že si doma všimla, že syn kreslí na papier nejaké obrázky, grafity inšpirované filmom podľa
nej nezakladá zodpovednosť za konanie maloletého, o ktorom nevedela. Syn ju ubezpečil, že si to
kreslí iba doma. Nemala dôvod mu neveriť. Do leta 2009 sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania.
Obaja rodičia zhodne uviedli, že syn nepožíva alkoholické nápoje, nefajčí. Skutočnosť, že v takomto

veku pubertálnom prídu deti do kontaktu aj s alkoholom, alebo fajčením, lebo si to chcú vyskúšať, je
vzhľadom na ich vek normálna a nikdy potom sa to u syna neopakovalo. Uviedla, že po tejto skúsenosti
mu kontrolovali aj vrecká, či nemá v taške zápalky, nikdy nič nenašli, preto mu naďalej dôverovali. Obaja
rodičia poukázali na to, že nechápu, prečo žalobca požaduje súdnou cestou od nich náhradu škody,
keď z celého konania, aj výpovede maloletého i W. P. vyplynulo, že syn tieto grafity nekreslil sám, ale

kreslil ich s kamarátom W. P.. Pokiaľ ide o bytové domy, ktoré mali byť poškodené, tieto sa nachádzajú v
blízkosti bytového domu, kde žije maloletý s rodičmi. Aj z tohto dôvodu rodičia uviedli, že boli spokojní,
ak sa syn pohyboval v blízkosti bytového domu, kde si občas odskočil aj do bytu či už niečo zjesť, alebo
napiť sa vody, a teda mali za to, že je spolu s inými kamarátmi v blízkosti domu a nič zlé nerobí.

Súd sa oboznámil z trestného spisu so znaleckým posudkom MUDr. R. P. a MUDr. P. Š., znalcov
psychiatrov, ktorí vyšetrili duševný stav syna žalovaných. Zo záveru tohto posudku bolo zistené, že
maloletý netrpel žiadnou chorobou, poruchou, kvôli ktorej by bolo potrebné nariadenie ochrannej liečby.
V čase spáchania skutku bol vo veku blízkom maloletého - 14 rokov a 2 mesiace. Dovtedy s ním
neboli žiadne problémy. Nebol zistený ani disharmonický osobnostný vývoj, či disociálne sklony a

celková úroveň predovšetkým sociálna a mravná vyspelosť obvineného v období spáchania skutku bola
zaostávajúca za jeho fyzickým vekom, na hranici úrovne 14-ročného mladistvého.

Z trestného spisu boli oboznámené aj správy o povesti maloletého zo škôl a z miesta bydliska. Zo správy
z ÚPSVaR v B., ktorá sa nachádza na č.l. 39 trestného spisu bolo zistené, mladistvý vyrastal v úplnej

rodine. Na oddelení sociálno-právnej ochrany detí nebola evidovaná táto rodina ako problémová. Vzťahy
v rodine sú dobré. Maloletý mal vhodné rodinné zázemie. V júni 2009 bol študentom 1. ročníka D. R. v
B.. Škola neevidovala žiadne problémy s výchovou mladistvého a maloletý je vychovávaný v rodinnom
prostredí, ktoré dáva záruku na jeho riadny psychický, fyzický a sociálny vývin.

Zo správy z D. R., Š. XX, B. bolo zistené, že aj škola hodnotí rodinu maloletého ako usporiadanú rodinu,
ktorá sa zaujíma o prospech a dochádzku na vyučovanie, zúčastňuje sa rodičovských združení. Maloletý
bol hodnotený ako komunikatívny, priateľský, v triede obľúbený, prospechovo patriaci k dobrým žiakom
triedy s tým, že zo zdravotných dôvodov vymeškal za prvý polrok 113 hodín, ktoré boli ospravedlnené.

Zo správy o povesti maloletého E. U., ktorú podala Mestská polícia v B. bolo zistené, že o maloletom
nie sú žiadne záznamy, aby sa dopustil nejakej trestnej, či inej protiprávnej činnosti, pre ktorú by muselo
byť proti nemu vedené konanie niektorým orgánom štátnej správy, alebo miestnej správy.

Podľa § 422 ods. 1, 2 O. z. maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za

škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a
nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu,
pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho
následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

Súd v prvom rade skúmal, či námietka premlčania, ktorú vzniesli žalovaní v 1.a 2.rade, je opodstatnená.Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1, 2 O. z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a
objektívna. Začiatok subjektívnej, i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle
a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť.

Z výsluchu žalobkyne, ale aj z trestného spisu bolo zistené, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu
škody po prvý krát v trestnom konaní dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom U. N., ktorý bol v tomto konaní
splnomocnený poškodenou stranou Bytové družstvo B. k uplatneniu nároku na náhradu škody. Keďže
v konaní trestnom a ani občiansko-právnom nebolo možné ustáliť, kedy presne ku škode došlo, súd na

základe výsluchu účastníkov konania, aj z trestného spisu ustálil vznik škody na august XXXX a to na
tom základe, že na tomto dátume sa účastníci konania zhodli, i keď nešlo o jednorazové poškodenie
budov, z výsluchu vyplynulo, že sa tak dialo v letných mesiachoch vo večerných hodinách. Pre zistenie,
či námietka premlčania nároku bola vznesená opodstatnene, súd musel ustáliť začiatok jej plynutia
a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, keď v trestnom konaní bolo ustálené, že ku skutku došlo v

letných mesiacoch v roku 2009, stanovil súd začiatok premlčacej doby na XX.XX.XXXX s prihliadnutím
k tomu, že činnosť sa opakovala a prebiehala v letných mesiacoch. Dňom XX.XX.XXXX začala teda
plynúť premlčacia doba objektívna, ktorá plynula až do uplatnenia nároku žalobcu, t.j. poškodeného v
trestnom konaní a k tomuto uplatneniu došlo XX.XX.XXXX. Následne táto premlčacia lehota spočívala
do právoplatnosti trestného rozsudku dňa XX.XX.XXXX a po právoplatnosti tohto rozsudku začala plynúť

aj subjektívna lehota a plynula ďalej aj objektívna lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody
t.j. žalobcu, ktorý žalobu na náhradu škody v občiansko-právnom konaní podal dňa XX.XX.XXXX. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že nárok, ktorý uplatnila žalobkyňa v tomto konaní, je premlčaný, nakoľko
s výnimkou prerušenia plynutia premlčacej doby do uplatnenia nároku na náhradu škody v občiansko-
právnom konaní uplynula viac ako 3-ročná objektívna lehota.

Plynutie lehôt súd vyhodnotil nasledovne:

Objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa XX.XX.XXXX (skutok sa stal opakovane v letných
mesiacoch). Táto objektívna premlčacia lehota plynula do dňa XX.XX.XXXX (prvý krát uplatnený nárok

na náhradu škody v trestnom konaní, kedy premlčacia doba neplynula, ale spočívala).

Trestné konanie skončilo vydaním rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX.

Od XX.XX.XXXX začala plynúť subjektívna premlčacia lehota 2-ročná. Žalobca síce uplatnil svoj nárok

dňa XX.XX.XXXX, teda v 2-ročnej premlčacej lehote, avšak subjektívna premlčacia lehota môže plynúť
iba v rámci 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá však do uplatnenia nároku na náhrady škody na
súde uplynula, a to v januári 2015.

Objektívna 3-ročná premlčacia doba začala plynúť dňom XX.XX.XXXX, plynula do XX.XX.XXXX,

- od XX.XX.XXXX spočívala do XX.XX.XXXX,
- od XX.XX.XXXX plynula ďalej a skončila v januári 2015,
- plynutie objektívnej premlčacej lehoty - rok 2009 - 4 mesiace, rok 2010 - 12 mesiacov, rok 2011 - do
XX.XX.XXXX - 2 mesiace a 14 dní, potom spočívala do XX.XX.XXXX, rok 2013 - 5 mesiacov a 13 dní,
rok 2014 - 12 mesiacov, rok 2015 objektívna 3-ročná lehota uplynula dňom XX.XX.XXXX, nárok bol

uplatnený až XX.XX.XXXX.

Napriek tomu, že premlčané právo súd nemôže po vznesení námietky premlčania žalobcovi priznať,
zaoberal sa tiež zodpovednosťou žalovaných v 1.a 2.rade za túto škodu z hľadiska ostatnýchpredpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 O. z. Súd mal za to, že v tomto konaní žalobca
neuniesol ani dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že žalovaní v 1.a 2.rade ako rodičia maloletého syna
nesú zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená na bytových domoch, pretože v konaní bolo

jednoznačne preukázané, že sa o svojho syna náležite starali, že s ním nikdy mimo tohto skutku nemali
žiadne problémy, ani výchovné, ani súvisiace s návštevou školy, čo dokumentujú aj správy o povesti
maloletého, o rodine z ÚPSVaR B., správa zo školy, ktorú navštevoval maloletý v čase spáchania tohto
skutku. Súd poukazuje tiež na to, že maloletý mal 14 rokov. Išlo o letné mesiace, z čoho vyplýva, že aj
režim detí vo veku 14 rokov je iný, ako počas školského roka, keď deti majú školské povinnosti a zdržujú

sa z tohto dôvodu menej mimo domu. Dohľad rodičov nad 14-ročným synom v takom zmysle, aby v
letných mesiacoch monitorovali každý jeho pohyb, je vlastne nemožný a z tohto dôvodu súd mal za
to, že žalovaní v 1.a 2.rade dohľad nad svojim synom nijakým spôsobom nezanedbali. V neposlednom
rade súd poukazuje aj na to, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, ktorú by mal syn žalovaných
v 1.a 2. rade spôsobiť, pretože predložil v konaní iba znalecké posudky, ktorými preukazoval náklady
na prípadné odstránenie grafitov z bytového domu, ktoré zaťažujú žalobcu, ak tieto grafity odstráni.

Pod pojmom škoda v zmysle O. z. sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná peniazmi a napraviteľná poskytovaním majetkového plnenia, ak nedochádza k
naturálnejreštitúcii.Skutočnúškodužalobcavkonanínepreukázal.Nepreukázal,abydošlokzmenšeniu
jeho majetku v dôsledku protiprávneho konania maloletého a z pohľadu súdu by táto škoda nastala
vtedy, ak by vlastník bytu tieto náklady skutočne aj vynaložil na opravu bytového domu, čo sa však ku

dňu rozhodnutia súdu nestalo. Rovnako súd poukazuje na to, že škoda, ktorá bola takto vyčíslená a
uplatnená, nebola spôsobená len konaním maloletého syna žalovaných v 1. a 2.rade, ale aj konaním
ďalšej osoby, čo však už v žalobnom návrhu zohľadnené a rozlíšené nebolo. Na základe týchto okolností
dospel súd k záveru, že žaloba je neopodstatnená, v celom rozsahu ju zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalovaným v 1.a 2.rade náhradu
trov konania.

Trovy žalovaných tvorí súdny poplatok za odpor vo výške 113 eur a trovy právneho zastúpenia ich
právneho zástupcu.

Podľa ustanovenia §10 ods. 8 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %,
ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Žalovaní v 1. a 2. rade mali spoločného právneho zástupcu, ktorý pri ich zastupovaní pre nich vykonával

spoločné úkony a ktorý si uplatnil u žalovaného v 1. rade základnú sadzbu tarifnej odmeny v plnej
výške a len u žalovanej v 2. rade túto základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50%. Súd je však toho
názoru, že citované ustanovenie Vyhl. č. 655/2004 Z.z. neupravuje, že základná sadzba tarifnej odmeny
za zastupovanie prvej osoby patrí advokátovi v plnej výške a len u ostatných osôb sa znižuje o 50%.
Naopak, s citovaného znenia vyplýva, že za zastupovanie dvoch a viacerých osôb sa znižuje základná

sadzba tarifnej odmeny o 50% za spoločné úkony. Rovnaký názor vyplýva aj zo zo súdnej praxe pri
priznávaní trov právneho zastúpenia pri spoločných úkonoch pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb.
Preto súd základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50% aj za zastupovanie žalovaného v 1. rade a aj
za zastupovanie žalovanej v 2. rade.

Na základe uvedeného súd právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade priznal sumu 196,96 eur (4krát
hlavný úkon po 40,66 eur = 162,64 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22. 2. 2016, 2. vyjadrenie
k žalobe zo dňa 22. 2. 2016, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 4. 4. 2016, 4. zastupovanie na
pojednávaní dňa 26. 4. 2016 + 4krát paušál 8,58 eur = 34,32 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004
Z.z..

Rovnako právnemu zástupcovi žalovanej v 2. rade súd priznal sumu 196,96 eur (4krát hlavný úkon po
40,66 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22. 2. 2016, 2. vyjadrenie k žalobe zo dňa 22. 2. 2016,
3. zastupovanie na pojednávaní dňa 4. 4. 2016, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 4. 2016 + 4krát
paušál 8,58 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa

oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.