Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 6, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/1095/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3898893812
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3898893812.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: ESSEX, a.s., IČO: 31 604 650, so sídlom
Priemyselná 248, Ladomerská Vieska, zast. JUDr. Zuzanou Kovalovou, advokátkou, so sídlom
Komenského 3, Banská Bystrica, proti povinnému: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX ,
naposledy bytom F. H., o vymoženie istiny vo výške 1.077,14 eur (32.449,87 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu súd vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnej exekútorke Mgr. Monike Mikulíkovej, Exekútorský úrad so sídlom Rudlovská cesta 2, Banská
Bystrica, náhradníčke povereného súdneho exekútora Mgr. Róberta Gogu, trovy exekúcie n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Gogovi dňa 20.05.1998 sa oprávnený

domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 32.449,87 Sk s
príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza
sp.zn. 1Rob918/97 zo dňa 17.09.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.10.1997.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi
Gogovi dňa 29.05.1998. V súčasnosti exekúciu vedie súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková.

Dňa 08.04.2014 predložila súdna exekútorka Mgr. Monika Mikulíková tunajšiemu súdu návrh
oprávneného na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že povinný zomrel.

Z úradnej činnosti má súd preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní E. Z., nar. XX.XX.XXXX,
zomrela XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo uznesením č.k. 16D/41/2006-76 Dnot 263/2006 zo
dňa 29.01.2007 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 29.01.2007 vo veci samej nadobudlo

právoplatnosť.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov konania.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu
ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti smrťou
zanikne.

Z vyššie uvedenému vyplýva, že povinný tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zomrel
nemajetný, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a preto by ďalšie pokračovanie exekúcie
bolo neprípustné. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.

Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 odst. 1 Exekučného poriadku
v znení platnom v čase začatia exekúcie.

Podľa § 251 odst. 4 O.s.p.. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok / neustanovuje inak.
Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí
teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie,
kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V

predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200
a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných
pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 odst. 1 Exekučného poriadku/. Z
tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto sú upravené
v § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z

dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. Súd pri prípadnom zaväzovaní
oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Rozsah tejto povinnosti na náhradu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je daný rozsahom

procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať
alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť
oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto
prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu úmrtia povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po
ôsmichrokochodzačatiaexekučnéhokonaniakúmrtiupovinného,nieje možnépovažovaťzazavinenie

oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou
z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie
exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti.

Povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na

zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Ani na základe tohto odseku nie je
možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu úmrtia
povinného.

Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné

priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom
konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku
exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť
exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie
svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania / v časti trov/.

Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom
vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku /rozsudok z
23.11. 1983/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal
aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10.

2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých
opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom.
Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatemonopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné
stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn.
II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.

Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal

Poučenie:

V zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne,
písomne, v troch vyhotoveniach.

V zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013, možno proti výroku o
trovách exekúcie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 243b ods. 1 Exekučného
poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného

poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred
1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.