Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 18, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711200168
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711200168.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej

veci navrhovateľa: F. X., obchodné meno: F. X. E., s miestom podnikania B. X, XXX XX X., IČO: XX
XXX XXX, proti odporcovi: Q. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX X., zastúpeným
advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou, Lichnerova 22, 903 01 Senec, o zaplatenie 2.784 EUR s
príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 799,30 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia

odporcu do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným dňa 10.01.2011 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 2.784 EUR a trovy konania titulom náhrady škody, ktorú mu
odporca spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním podľa § 179 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
ako zamestnávateľ uzavrel dňa 02.09.2008 s odporcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na
základe ktorej odporca vykonával u navrhovateľa prácu vodiča nákladného vozidla v období od
02.09.2008 do 28.02.2010, kedy bol pracovný pomer ukončený dohodou zo dňa 28.02.2010. Súčasne

uviedol, že rozhodnutím zo dňa 04.05.2010 č.spisu A/2010/01059 bolo navrhovateľovi zo strany
Krajského úradu pre cestnú dopravu a komunikácie Bratislava dodatočne uložená povinnosť zaplatiť
správny poplatok zvýšený o trojnásobok určenej sadzby, t.j. vo výške 2.784,00 EUR za vykonanie
nadmernej prepravy bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu. Uvedenú prepravu, pri
ktorej bola prekročená povolená hmotnosť, vykonal odporca ako zamestnanec navrhovateľa, pričom
mu skutočnosť, že prepravovaný náklad presahuje povolenú hranicu, neoznámil. Odporca ako vodič
nákladného vozidla o hmotnostných limitoch prepravy nákladu motorovým vozidlom vedel a bol povinný

túto skutočnosť oznámiť navrhovateľovi ako svojmu zamestnávateľovi, nakoľko sa prepravovaný náklad
vážil pri nakladaní a tento údaj slúžil práve na to, aby nedošlo k porušeniu predpisov o hmotnosti nákladu
prepravovaného pop pozemnej komunikácii, ktorý by následne vydal pokyn náklad presahujúci povolený
limit nenaložiť a teda ani nepreviesť. Odporca tak úmyselne neučinil, čím spôsobil navrhovateľovi škodu
vo výške 2.784,00 EUR, ktorú navrhovateľ zaplatil v šiestich splátkach vo výške 371,20 EUR a jednej
vo výške 556,80 EUR.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne s návrhom navrhovateľa
nesúhlasil, navrhol ho v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že podľa ust.
§ 179 veta druhá zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce „ je zamestnávateľ povinný preukázať
zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185“. Uviedol, že bol zamestnancomnavrhovateľa takmer dva roky do dňa, kedy malo dôjsť ku škode, pravidelne vykonával prepravu
drveného kameniva, kde mu bolo opakovane nakladané väčšie množstvo nákladu ako bolo stanovené v
technickom preukaze nákladného motorového vozidla. Uviedol, že všetky okolnosti prepravy, množstvo

tovaru a jeho akosť, váhu a miesto naloženia ako aj miesto dodania to všetko dojednával osobne
navrhovateľ, on nemal žiadnu možnosť žiadnym spôsobom do týchto rokovaní zasahovať a tým ich
ovplyvniť. Odporca sa podľa pokynu navrhovateľa musel dostaviť na ním určené miesto naloženia
tovaru, kde pristavil motorové vozidlo podľa pokynov zamestnancov, ktorí mu naložili tovar podľa
dojednania s navrhovateľom. Po naložení tovaru bolo nákladné motorové vozidlo odvážené a odporca

musel potvrdiť vážny list svojím podpisom. Kópiu vážneho listu odovzdával v mieste dodania tovaru
a navrhovateľovi. Odporca pravidelne odovzdával navrhovateľovi vážne listy, z ktorých jednoznačne
vyplývalo, že mu bolo naložené viac ton, ako povolených 16 ton nákladu. Na uvedenú skutočnosť
svojho zamestnávateľa ústne opakovane upozorňoval, čím si splnil svoju povinnosť podľa § 178 ods. 2
Zákonníka práce. Navrhovateľ na upozornenia vždy reagoval tak, že mu povedal, že tomu nerozumie.
Nejednalo sa teda o jediný prípad, kedy bolo odporcovi naložené podľa dojednaní navrhovateľa, viac

tovaru, navrhovateľ však vždy trval na tom, aby odporca vozil toľko nákladu, koľko mu bude naložené
podľa dohôd navrhovateľa a jeho obchodných partnerov. Odporca telefonicky kontaktoval navrhovateľa
aj dňa 16.02.2010 a oznámil mu, že bol zastavený policajnou hliadkou, ktorá zistila, že nákladné
motorové vozidlo je prevážené. Mal teda za to, že navrhovateľ nepreukázal jeho zavinenie, nakoľko bol
pravidelne informovaný o váhe tovaru jednak z vážnych listov ako aj z ústnych upozornení odporcu.

Odporca si splnil svoju povinnosť upovedomiť vedúceho zamestnanca, t.j. pána F. X. na hroziacu škodu,
ten však na upozornenia odporcu nereagoval, ba naopak trval na tom, aby odporca nakladal a vozil
väčšie množstvo tovaru ako 16 ton. Záverom poukázal odporca na skutočnosť, že aj z Rozhodnutia
Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava zo dňa 04.05.2010 str. 2 ods.
4 vyplýva, že „ je povinnosťou dopravcu dodržiavať pri preprave najväčšie prípustné hmotnosti určené

v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 349/2009 Z.z., resp. plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení
zákona č. 135/1961 Zb.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a to: pracovnou
zmluvou zo dňa 02.09.2008, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.02.2010, vážnym

listom č. 3 000087 vystavenou Slovenskou správou ciest a oznámením o zistení nadmernej prepravy,
rozhodnutím Krajského úradu pre cestnú dopravu a komunikácie Bratislava zo dňa 04.05.2010 č.
A/2010/01059, dodacím listom č. 1154 zo dňa 16.02.2010, výpismi z účtu navrhovateľa zo dňa
08.12.2010, potvrdením o účasti na vzdelávaní vykonanom dňa 21.02.2009 v Vzdelávacom dopravnom
doškoľovacomstrediskuvPezinku,prezenčnoulistinouzodňa21.02.2009,potvrdenímopríjmeodporcu

zo obdobie január 2009 - február 2010výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 04.12.2008 a zistil
tento skutkový stav:

Zo žalobného návrhu navrhovateľa, z jeho výpovede, z výpovede odporcu a z pracovnej zmluvy zo
dňa 02.09.2008 je nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa 02.09.2008 pracovnú zmluvu, podľa

ktorej odporca nastúpi do práce dňa 02.09.2008 na druh práce - vodič nákladného vozidla so stručnou
charakteristikou práce - preprava tovaru podľa objednávok s miestom výkonu práce - B. X, XXX XX X..

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že odporca ako vodič nákladného motorového vozidla pracoval
pre neho s tým, že vozil štrk z bodu A do bodu B, jeho motorové vozidlo bolo vážené ako prázdne

tak aj naložené, čo si vodič musí vždy skontrolovať, nakoľko nemôže prekročiť zákonom stanovenú
hmotnosť vozidla a v prípade, ak má naloženého štrku menej, tento môže doplniť, a ak má naložené
viac, musí z neho odsypať. Po naložení štrku príde vodič na stavbu, kde mu majster stavby, na ktorú
sa tovar vozí povie, či mu štrk stačí, alebo potrebuje viac, podľa čoho sa štrk v ten deň naváža. V ten
deň odporca odviezol na stavbu x fúr štrku, pričom vedel, akú má v technickom preukaze povolenú

maximálnu hmotnosť naloženého vozidla, a vedel, že musí splniť technické podmienky, ktoré stanovuje
zákon. On musel z dôvodu, že bola prekročená hmotnosť vozidla ako firma zaplatiť štátu pokutu 2.784 €,
ktorá suma je predmetom žalobného návrhu. Uviedol, že odporca sa mu o tejto pokute vôbec nezmienil,
informoval ho o tom až po tom, ako mu prišla pokuta zaplatiť. Uviedol, že v prípade, ak by bola pokuta
zaplatená na mieste, bola by menšia, ako keď prišla následne, nakoľko policajt môže udeliť blokovú

pokutu vo výške 650 €, takéto prípady v minulosti už riešil pri odvoze kameňa na Záhorie. Uviedol, že
odporca ho až následne informoval, že ho policajti odvážili, vykonali mu kontrolu, zistili viac naloženého
nákladu, ako je povolené, mal zaplatiť pokutu, a keď sa odporcu opýtal, prečo to nevyriešil s policajtom
na mieste, prípadne prečo navrhovateľa k tomu nezavolal, nedal mu odporca na to odpoveď. Uviedol,že dodávka tovaru sa realizovala tak, že mu zavolal zákazník, že potrebuje štrk, uviedol aj, od akej firmy
sa má doviezť, s ktorou firmou mal zákazník podpísanú zmluvu, jemu zákazník platil sumu od počtu
najazdených kilometrov, t.j. čím menej kilometrov, tým nižšia cena. Prázdne aj naložené vozidlo sa váži

v štrkovni, vystavuje sa vážny list, vodič vozidla ho podpisuje a vážny list sa odovzdáva jednak majstrovi
na stavbe a jeden ostáva uňho vo firme, na základe stazky mu zákazník zaplatí ním vystavenú faktúru.
Na otázku právnej zástupkyne odporcu podľa koho pokynov postupuje zamestnanec navrhovateľa, keď
ide vykonávať prácu, navrhovateľ uviedol, že ráno dá zamestnancovi pokyn, kam pôjde pracovať a ďalej
sihoriadimajsternastavbe,ktorýmupovie,koľkofúrpotrebuje.NaotázkuPZN,čihoodporcaokontrole

políciou upovedomil telefonicky, navrhovateľ uviedol, že áno, telefonicky ho odporca informoval, preto
on na dané miesto aj išiel, a od odporcu dostal vážny list vystavený políciou. Uviedol, že odporca mal u
sebe v hotovosti peniaze na zaplatenie pokuty, prípadne na zaplatenie štrku, nakoľko vždy má u seba
peniaze na základe výdavkového dokladu, ktorý vystavuje on. Záverom navrhovateľ uviedol, že podľa
jeho názoru za množstvo naloženého materiálu vždy zodpovedá šofér, ktorý je prítomný pri nakladaní,
to znamená, že keď zle naloží materiál a spôsobí škodu, tak za túto škodu aj zodpovedá, teda bolo v

moci odporcu aby odkontroloval množstvo naloženého materiálu.

Z výpovede odporcu súd zistil, že koľko mu majiteľ firmy povedal a koľko zadal, toľko sa muselo štrku
voziť. U navrhovateľa pracoval ako vodič a každý deň, keď prišiel ráno do práce, mu majiteľ povedal,
koľko materiálu a na akú stavbu má odviezť, teda sa vozilo podľa toho, ako povedal navrhovateľ a

podľa toho, koľko materiálu stavba potrebovala, on si nemohol slobodne povedať, že bude voziť 10-12
ton. Množstvo materiálu zadával vždy navrhovateľ. Uviedol, že navrhovateľ vždy vedel, že nákladné
vozidlo je preťažené, nakoľko auto mohlo odviezť 16 ton, a on mal naložené 24 ton, ktorý náklad vždy
dohodol navrhovateľ s objednávateľom, on ako vodič nemohol do tohto zasahovať a nemohol to žiadnym
spôsobomovplyvniť,inakbyprišieloprácu.Uviedol,ženavrhovateľmuvedomeavyslovenepovedal,že

má odviezť 24 ton. Týkalo sa to aj ostatných šoférov, ktorí vozili náklad na iné stavby. Na otázku súdu ako
nakladanie materiálu prebieha uviedol, že to bolo vo firme O. X. Ú., pracovník nabral lyžicou dve lyžice
štrku, povedal mu, aby mu nenakladal veľa, aby nebolo vozidlo preťažené, vozidlo ide automaticky na
váhu, váha vystaví vážne listy, pani, ktorá váhu obsluhuje napíše EČ auta. Pracovníkovi, ktorý nakladá
štrk, sa váha materiálu ukazuje. Uviedol, že bol navrhovateľom inštruovaný, že v prípade, ak bude

kontrolovaný políciou, má použiť peniaze, ktoré majú šoféri od navrhovateľa k dispozícii buď na nákup
materiálu, alebo na podobný účel. Teda v danom prípade nemohol pokutu policajtovi na mieste zaplatiť,
nakoľko v ten deň žiadne peniaze od navrhovateľa k dispozícii nemal. Dňa 16.02.2010 pri kontrole
policajným orgánom tento zistil preťaženie vozidla, povedal, že vozí toľko, koľko mu nariadila firma,
uviedol, že peniaze na pokutu pri sebe nemá, preto vystavili pokutu na firmu, on si medzitým sadol do

auta a zatelefonoval navrhovateľovi, čo sa stalo, navrhovateľ mu povedal, že dobre, aby išiel s autom
do garáže a by tam naložený materiál vysypal, čo on aj urobil. Následne sa s navrhovateľom stretol,
odovzdal mu papiere od policajtov, navrhovateľ ich zobral a išiel preč, viac to s ním neriešil.

Navrhovateľ k výpovedi uviedol, že odporca mal mať v ten deň k dispozícii sumu 250 € na materiál, až po

kontrole policajtov prišiel za ním a povedal mu, že žiadne peniaze u seba nemal, a ak by mu pri kontrole
policajtov odporca zavolal, mohlo sa to vyriešiť v blokovom konaní a pokuta sa mohla zaplatiť priamo na
mieste, čo by bola suma nižšia, po odovzdaní papierov od policajtov išiel navrhovateľ na miesto kontroly,
avšak policajti tam už neboli a teda nemohol vo veci už nič konať. Uviedol, že vážne listy on k dispozícii
nemal, nevidel ich, tieto sa dávali k dispozícii majstrovi stavbyvedúcemu, ktorý podpisoval stazky, a za

preťaženie auta zodpovedá vodič, ktorý vie, koľko má naložené, a v prípade, že má naložené viac, jeho
povinnosťou je odsypať. On sám takisto vozí materiál a v prípade, že má preťažené auto, odsype z
neho. Ak by o tomto vedel, strhol by to vodičovi z platu. Odporca o predpisoch musel vedieť, zúčastnil sa
školenia a nie je pravdou, že by on nakázal odporcovi, aké množstvo tovaru má nakladať. Zákazník si
objednal množstvo tovaru, cena bola stanovená buď na kilometre alebo na norma hodiny, povedal, koľko

fúr potrebuje a toľko sa mu doviezlo, jedna fúra je 16 ton, t.j. koľko môže auto odviezť, stavbyvedúci nikdy
neriešil, koľko mu vodič doviezol aké množstvo, on povedal, koľko potrebuje a toľko sa mu doviezlo.

Odporca na otázku svojej právnej zástupkyne uviedol, že dostával 3 ks vážnych listov, 1 vážny list ostáva
na váhe v štrkovni, druhý u majstra na stavbe a tretí vážny list sa pripína ku stazke a ostáva u majiteľa.

Uviedol, že keď mu policajti vypisovali pokutu, telefonoval navrhovateľovi, policajtovi to oznámil, a majiteľ
vôbec na to miesto neprišiel, ani nepovedal, aby ho tam čakal, preto išiel náklad vyložiť do Senca
do priemyselného parku, odovzdal vážny list majstrovi stavby, druhý pripol ku stazke a išiel do firmy
za majiteľom, kde mu doklady odovzdal a informoval ho, čo sa udialo. Uviedol, že často upozorňovalmajiteľa, že môže voziť maximálne 16 ton, na čo navrhovateľ povedal, že to nie je pravda, že má voziť
24 ton, že on veľmi dobre vie, čo a koľko sa môže voziť, že on auto kupoval a od predajcu sa dozvedel,
koľko auto odvezie. Uviedol, že pokiaľ sa týka ceny za dodaný materiál, všetko záviselo od dohody

navrhovateľa s odberateľom, t.j. keď sa dovezie viac, získa sa finančný prospech, on sa však na ceny
nikdy navrhovateľa nepýtal.

Z dodacieho listu č. 1154 zo dňa 16.02.2010 dodávateľa Holcim (Slovensko) a.s., Rohožník prevádzka
Veľké Úľany súd zistil, že dodávateľ dňa 16.02.2010 naložil drvené kamenivo pre odberateľa Instamik

Sk, s.r.o. Pezinok 25,5 tony netto, ktoré prevzal vodič p. Kysucký EČ PK 774 BV.

Z rozhodnutia Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava č. A/2010/01059
zo dňa 04.05.2010 mal súd preukázané, že dodatočne vyberá od dopravcu - F. X. E., B. X, XXX XX
X. v zmysle § 8 ods. 5 z.č. 135/1961 Z., podľa položky 80 písm. a) bod 2.1 a 2.2 časti VI. Sadzobníka
správnych poplatkov z.č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, správny

poplatok zvýšený v zmysle bodu 2. splnomocnenia citovanej položky na trojnásobok určenej sadzby, t.j.
vo výške 2.784,00 € za vykonanie nadmernej prepravy bez povolenia príslušného cestného správneho
orgánu.

Z dokladu o meraní vozidla Slovenskej správy ciest - vážneho listu č.: 3000087 zo dňa 16.02.2010 súd

zistil, že dňa 16.02.2010 bolo na ceste č. 1/62 v úseku Senec-Sládkovičovo 8, 600 v smere Bratislava
vykonané kontrolné meranie vozidla EČ PK 774 BV vodiča Stanislav Kysucký s tým, že preťaženie
skupiny náprav bolo 29,33% a preťaženie vozidla bolo 18,44%.

Z oznámenia SSC, KÚpCDaPK v Bratislave o zistení nadmernej prepravy zo dňa 16.2.2010 súd zistil,

že pri kontrole vozidiel bolo úradným meraním zistené prekročenie povolených nápravových zaťažení
- rozmerov u vozidla.

Z výpisov z účtov navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ zaplatil správny poplatok 2.784,00
€ v šiestich splátkach vo výške 371,20 € a jednej splátky vo výške 556,80 €

KÚpCDaPK Bratislava.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.02.2010 súd zistil, že pracovný pomer medzi
navrhovateľom a odporcom sa skončil dňom 28.02.2010 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.

S poukazom na vykonané dokazovanie pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
mal súd preukázané, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa ust.§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len ZP) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi
za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v

priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov
uvedených v § 182 a 185.

V ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí
škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám,

ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď
zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu
tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to,
či je zamestnávateľ právnickou osobou alebo fyzickou osobou. To však neznamená, že osoby, ktorétúto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie
bez akýchkoľvek právnych dôsledkov. Tieto osoby však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. To znamená, že zodpovedajú svojmu

zamestnávateľovi, ktorý môže voči nim uplatniť pracovnoprávny regres podľa § 179 ods. 1 ZP, ktorého
rozsahu závisí od toho, či zamestnanec spôsobil škodu z nedbanlivosti alebo úmyselne.

Správne preto rozhodol KÚCDPK Bratislava, keď zaviazal navrhovateľa ako dopravcu k úhrade sumy
2.784,-€, nakoľko je povinnosťou dopravcu dodržiavať pri preprave najväčšie prípustné hmotnosti

určené v prílohe č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 349/2009 Z.z. prípadne plniť povinnosti vyplývajúce
z ustanovení § 8 z.č. 135/1961 Zb. a § 6 nar. vlády SR č. 349/2009 Z.z. Následne si navrhovateľ
uplatnilnáhraduškodyvovýške2.784,-€protiodporcovisodôvodnením,žeodporcavykonávalprepravu
nadmerného nákladu bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu, pričom túto skutočnosť
navrhovateľovi, že prepravovaný náklad presahuje povolenú hranicu neoznámil, pričom odporca ako
vodič nákladného vozidla o hmotnostných limitoch prepravy nákladu nákladným vozidlom vedel a

bol povinný túto skutočnosť oznámiť navrhovateľovi ako svojmu zamestnávateľovi, ktorý by následne
vydal pokyn náklad presahujúci povolený limit nenaložiť a teda ani nepreviesť. Odporca však tak
úmyselne neučinil, čím spôsobil navrhovateľovi škodu. Uviedol, že základnou súčasťou pracovnej
náplne odporcu ako vodiča nákladného motorového vozidla bola vedomosť o hmotnostných limitoch
prepravovaného nákladu a jej kontrola tak, aby stanovené limity neprekročil. V tejto súvislosti poukazuje

súd na ustanovenie § 179 ods. 1 vetu druhu ZP, podľa ktorej je zamestnávateľ povinný preukázať nielen
vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním zamestnanca. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené
všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru,

ku škode musí prísť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to
vymedzujeZP.Dôkaznébremenopripreukazovanívznikuškody,jejvýškyakoajzavineniazamestnanca
je na zamestnávateľovi, v danom prípade na navrhovateľovi. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma
zavinenia (úmyselné alebo nedbanlivostné) podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody.
Preto k založeniu zodpovednosti zamestnanca musí existovať na strane zamestnanca zavinenie vo

forme úmyslu. Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie,
oproti tomu v prípade zamestnanca ide o subjektívnu zodpovednosť, pretože pre jej založenie je
nevyhnutná danosť zavinenia, ako subjektívneho zodpovednostného predpokladu.

Súd zo žalobného návrhu navrhovateľa zistil, že navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť o skutočnosti, že

odporca ako jeho zamestnanec a vodič nákladného vozidla prepravoval náklad presahujúci povolený
limit. Uviedol, že v prípade, ak by to bol vedel, vydal by pokyn náklad presahujúci povolený limit nenaložiť
a teda ani nepreviesť. Vo svojej ústnej výpovedi dňa 05.03.2012 navrhovateľ uviedol, že o skutočnosti,
že bola uložená pokuta ani nemal vedomosť, odporca ho o tom neinformoval, o tejto sa dozvedel až po
tom, ako mu prišla zaplatiť, až po tom mu odporca o tom povedal. Súčasne vypovedal, že v minulosti mal

podobný prípad, namerali iného vodiča, tento ho o prípade informoval a pokuta sa vyriešila s policajtom
na mieste, teda ho to stálo menej ako v tomto konkrétnom prípade. Takisto navrhovateľ spočiatku
vo svojom ústnom vyjadrení uviedol, že vážny list nemal k dispozícii, neskôr uviedol, že jeden vážny
list odovzdáva šofér majstrovi na stavbe a jeden ostáva uňho vo firme. Súd zistil rozpor vo vlastných
vyjadreniach navrhovateľa, nakoľko následne na otázku právnej zástupkyne odporcu uviedol, že ho

odporca telefonicky informoval o kontrole policajtov s tým, že on na dané miesto išiel, dostal vážny list
od vodiča , policajti už na mieste neboli a súčasne aj uviedol, že vodiči majú pre takýto prípad u seba
peniazevhotovostinazaplateniepokuty,pričompeniazevhotovostiimdávaonnazákladevýdavkového
dokladu. Niekedy tieto peniaze slúžia aj na nákup materiálu.

Odporca naopak uviedol, že o tom, koľko sa na vozidlo nakladalo materiálu nerozhodoval on, ako šofér
a vodič vozidla, ale navrhovateľ ako jeho zamestnávateľ, ktorý mu povedal a zadal, aké množstvo
materiálu musí odviezť a na akú stavbu, on sám nemohol tieto skutočnosti žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Majiteľ - navrhovateľ vedel, že sa vozí náklad naložený tak, že vozidlo je preťažené a prekračujú sa
zákonom stanovené hmotnostné limity, navrhovateľ sám dohadoval s objednávateľom, že nákladné

vozidlo musí odviezť 24 ton, odporca ho sám na to upozorňoval, že môžu voziť len 16 ton, načo mu
majiteľ povedal, že on auto kupoval a a bol oboznámený od predajcu, koľko sa v ňom môže odviezť
a má voziť 24 ton. Odporca uviedol, že v prípade, ak by vozil menej materiálu v rozpore s príkazom
navrhovateľa, prišiel by o prácu.Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, žiadnym spôsobom nepreukázal jednoznačné zavinenie odporcu v súvislosti so vznikom

škody, jeho protiprávne konanie. Vo vyjadreniach navrhovateľa, či už písomných alebo ústnych je
viacero rozporných tvrdení. Podľa názoru súdu navrhovateľ musel mať vedomosti o množstvách
prepravovaného tovaru, ktoré skutočnosti mu museli byť známe z vážnych listov, okrem toho vo svojej
výpovedi uviedol, že v minulosti mal podobný prípad a riešil to s policajtom priamo na mieste a stálo
ho to menej peňazí, a uviedol, že na takéto prípady mali vodiči pri sebe peniaze v hotovosti a riešili

to zaplatením pokuty na mieste, teda vedel o porušovaní predpisov. Navyše odporca uviedol, že
navrhovateľa osobne viackrát na skutočnosti preťaženia vozidla informoval, navrhovateľ i napriek tomu
mu kázal prepravovať 24 ton, teda odporca len plnil príkaz svojho zamestnávateľa, inak by prišiel o
prácu. Tieto tvrdenia odporcu navrhovateľ ani nesporoval, ani nepreukázal opak.

Navrhovateľ bol súdom poučený o povinnosti v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. označiť dôkazy na

podporu svojich tvrdení, čo však nevyužil, preto súd jeho žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Súčasne súd zaviazal navrhovateľa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť odporcovi trovy
konania vo výške 799,30 € vyúčtovaných v súlade s § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov nasledovne:

1. Náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby uskutočnené v predmetnom konaní
uplatňujeme podľa ustanovení §10 ods. 1, §14, §16 ods.3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov a to:
05.09.201) - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 111,21 € + režijný paušál vo výške 7,41 €
05.09.2011 - písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie) vo výške 111121 € + režijný paušál

vo výške 7,41€
24.10.2011,- účasť na pojednávaní vo výške 1/4 z úkonu, tj. 27,80 € + režijný paušál vo výške 7,41 €
05.03.2012 - účasť na pojednávaní vo výške 111,21 € + režijný paušál vo výške 7,63 €
10.01.2013-účasť na pojednávaní vo výške 111,21 € +režijný paušál vo výške 7,81 €
11.01.2013-písomné podanie na súd vo výške 111,21 € +režijný paušál vo výške 7,81€

18.02.2013- účasť na pojednávaní vo výške 1 z úkonu t.j.27,80 € + režijný paušál vo výške 7,81 €
Odporcom požadovaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby tak predstavuje
sumu 664,94 €.
2. náhrada za stratu času v zmysle ustanovenia § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/60
z výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za čas strávený cestou do sídla Okresného súdu

Pezinok pri nasledovných úkonoch právnej služby:

24.10.2011 - účasť na pojednávaní, t.j. 12,35€ x 2 polhodiny vo výške 24,70 €,
05.03.2012 - účasť na pojednávaní, t.j. 12,71 €x2 polhodiny vo výške 25,42 €,
10.01.2013 - účasť na pojednávaní, t.j. 13,01€ x 2 polhodiny vo výške 26,02 €,

18.02.2013 - účasť na pojednávaní, t.j. 13,01 € x 2 polhodiny vo výške 26,02 €
Náhrada za stratu času spolu vo výške 102,16 €
3. náhrada cestovných výdavkov v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 566/2004 Z.z.
za cestu do sídla Okresného súdu Pezinok a späť pri úkonoch právnej služby:
• účasť na pojednávaní dňa 24.10.2011:

Cestovné:
Motorové vozidlo: RENAUT MEGANE
Evidenčné číslo: GA499 CP
Palivo benzín (Natural 95)
Spotreba: 6,8 1/100 km

Cena benzínu: 1,474 €/l
Paušálna náhrada: 0,18 €
Priemerná spotreba na 1 km (6,8 x 1,474 €): 100 = 0,10 €
Priemerná suma € na 1 km: 0,10 + 0,18 = 0,28 €
Senec - Pezinok - Senec = 28 km

Cestovné: 28 x 0,28 € = 7,84 €
• účasť na pojednávaní dňa 05.03.2012:
Cestovné:
Motorové vozidlo: RENAUT MEGANEEvidenčné číslo: GA499 CP
Palivo: benzín (Natural 95)
Spotreba: 6,8 1/100 km

Cena benzínu: 1,537 € /l
Paušálna náhrada: 0,18 €
Priemerná spotreba na 1 km (6,8 x 1,537 €): 100 = 0,11 €
Priemerná suma € na 1 km: 0,10 + 0,18 = 0,29 €
Senec - Pezinok - Senec = 28 km

Cestovné: 28 x 0,29 € = 8,12 €
• účasť na pojednávaní dňa 10.01.2013:
Cestovné:
Motorové vozidlo: RENAUT MEGANE
Evidenčné číslo: SC 624 DA
Palivo: benzín (Natural 95)

Spotreba: 6,9 1/100 km
Cena benzínu: 1,515 € /l
Paušálna náhrada: 0,18 €
Priemerná spotreba na 1 km (6,9 x 1,515 6): 100 = 0,11 € Priemerná suma € na 1 km: 0,11+ 0,18 = 0,29 €
Senec - Pezinok - Senec = 28 km

Cestovné: 28 x 0,29 € = 8,12 €
• účasť na pojednávaní dňa 18.02-2013:
Cestovné:
Motorové vozidlo: RENAUT MEGANE
Evidenčné číslo: SC 624 DA

Palivo: benzín (Natural 95)
Spotreba: 6,9 1/100 km
Cena benzínu: l,524 €./l
Paušálna náhrada: 0,18 €
Priemerná spotreba na 1 km (6,9 x 1,524 €): 100 = 0,11 €

Priemerná suma € na 1 km: 0,11 + 0,18 = 0,29 €
Senec - Pezinok - Senec = 28 km
Cestovné: 28 x 0,29 € = 8,12 €
Spolu cestovné vo výške 32,20 €.
Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 799,30 €

regresná náhrada -vznik škody

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdunaKrajskýsúdvBratislave,atovpotrebnompočterovnopisovasprílohamitak,abyjedenrovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.