Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 22, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4P/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203844
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616203844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľky G. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., Q. lúka XXXX/XX, štátnej občianky SR, proti odporcovi W. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., Q. lúka XXXX/XX, t. č. bytom Q., U. 26, štátnemu občanovi SR, v konaní
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu G. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania G. D., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a W. D., nar. XX.XX.XXXX uzavreté
dňa 21.03.1998 v Rímskokatolíckom kostole v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S. vo

zväzku 9 ročník 1998 na strane 36 pod poradovým číslom 5 r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloleté dieťa G. D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky G. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok.

OtecW.D.,nar.XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievaťnavýživumaloletejG.D.,nar.XX.XX.XXXX
mesačným výživným vo výške 100,- Eur, počnúc mesiacom máj 2016; takto určené výživné je splatné

k rukám matky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Súd styk otca s maloletým dieťaťom zatiaľ n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom žiadal, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a aby maloletá
G. (spoločné dieťa manželov) bola zverené do jej osobnej starostlivosti. Návrh zdôvodnila tým, že
jej manželstvo s odporcom je trvalo rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Dôvodom rozvratu

manželstva boli neustále hádky medzi manželmi, ktoré vyústili do odchodu navrhovateľky zo spoločnej
domácnosti.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, k príčinám rozvratu manželstva sa odmietol vyjadriť.
Na čas po rozvode žiadal zveriť maloletú G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), zároveň
navrhol, že na výživu maloletej bude prispievať sumou 100,-Eur mesačne. Styk otca s maloletým
dieťaťom nežiadal upraviť.

Kolíznyopatrovníknapojednávanídňa22.04.2016nebolprítomný,doručeniepredvolaniamalvykázané
dňa 11.04.2016. Svoju neprítomnosť ospravedlnil e-mailom zo dňa 21.04.2016, zároveň súhlasil, aby
súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.Na základe uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie v neprítomnosti
kolízneho opatrovníka.

Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu a prečítaním návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu zo dňa 04.04.2016, potvrdenia o príjme navrhovateľky, potvrdenia o príjme odporcu
zo dňa 07.04.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 21.03.1998. Zapísané bolo v knihe manželstiev
matričného úradu S. vo zväzku 9 ročník 1998 na strane 36 pod poradovým číslom 5. U oboch účastníkov
konania išlo o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa narodili dve deti, a to dňa 24.01.1998 syn W. D.
(plnoletý) a dňa 12.09.2003 dcéra G. D..
Navrhovateľka do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva spolužitie s odporcom neobnovila. Na čas

po rozvode žiadala zveriť maloletú G. do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať povinnosťou
prispievať na výživu maloletej dcéry výživným v sume určenej súdom podľa zárobkových pomerov
rodičov a oprávnených potrieb maloletého dieťaťa.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, ako aj s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských
práva povinností k maloletej G. na čas po rozvode. Navrhol, že na maloletú dcéru bude prispievať

výživným v sume 100,-Eur mesačne.
Podľa predloženého potvrdenia o príjme odporcu (č. l. 18 spisu) mal súd preukázané, že čistý priemerný
mesačný príjem odporcu za obdobie 3/2015 - 2/2016 je 646,09 Eur.

Nazáklade§23ods.l,2,3 zákonač.36/2005orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,vznení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

V zmysle § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. l, 2 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú
manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

V ustanovení § 24 ods. 1 zákona o rodine je upravené, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

V zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní a ani v

budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto na základe
vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Vsúladesvyššiecitovanýmizákonnýmiustanoveniamianazákladedohodyrodičovmaloletéhodieťaťa,
súd zveril G. D. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu

výživným vo výške 100,- Eur mesačne, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nakoľko účastníci konania úpravu styku otca s maloletou dcérou nežiadali upraviť, súd ho zatiaľ
neupravil.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Navrhovateľka a odporca, osobne prítomní na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený várok rozsudku,
sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať proti nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Upozornenie:

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.