Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208147
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314208147.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENĺK - ŠTRPKA, s. r.
o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej: C. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. 3, 06X XX M., št. občan SR, za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľov „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, o zaplatenie 511,56,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 12C/133/2014-44 zo dňa 19.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora
Šafránka trovy odvolacieho konania vo výške 29,99- Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 13,65- Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 10.07.2011 až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 497,91- € s príslušenstvom zamietol.

O trovách konania rozhodoltak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 98,95- Eur na účet jeho

právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou prvostupňovému súdu dňa
01.07.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 511,56
Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalovaná suma mala predstavovať žalovanou
neuhradené záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, ktorú uzavrela s jeho právnym predchodcom,

a zo zmluvnej pokuty.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“)
a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bol prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o pripojení - služba Rýchly internet, pričom
faktúrou č. 7106356255 splatnou dňa 09.07.2011 pôvodný veriteľ žalovanej vyfakturoval za zmluvnúpokutu sumu 497,91- Eur s DPH. Dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve o pripojení považoval súd za
neprimeranú sankciu, v rozpore s dobrými mravmi, preto súd v takejto výške a v tejto časti žalobu
zamietol.

Súd sa zaoberal ďalšími nárokmi, ktoré si žalobca uplatnil. Kvôli neuhrádzaniu ceny za poskytované
službyprávnemupredchodcovižalobcusúdvyhovelžalobevčastiozaplatenie 13,65Eursprísl.(faktúra
č. 7106356255 splatná dňa 09.07.2011).

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 t.j. nakoľko žalovaná bola síce vo
veci úspešná vo vzťahu k predmetu sporu vo vyjadrení 97,33 %, avšak náhradu trov konania nežiadala,
preto súd žalovanej náhradu trov nepriznal, pričom žalobca mal úspech v konaní len vo výške 2,67 %
k celkovej žalovanej sume. Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane žalovaného má v súlade s §
142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi,
vzhľadom na účelnosť a dôvodnosť úkonov jeho právnej pomoci, nakoľko bol úspešný v časti zmluvnej

pokuty, teda v celom rozsahu svojho vstupu do konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to výroku o náhrade trov konania priznaných vedľajšiemu
účastníkovi, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi
nemala byť priznaná náhrada trov konania, pretože tieto neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie

práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov, hlavnou náplňou
jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným
občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu.
Toto procesné právo zákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana
práv spotrebiteľa z dôvodu ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie

spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa
svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie
takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich
odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a
záujmy v konaní. Združenie by teda malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný

poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Žalobca uviedol,
že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje
účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho
zastúpenia, čím priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa,
čo je jeho základným poslaním. Žalovanému poskytol právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada

vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo
svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na
ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos,
nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Okrem

toho, podľa žalobcu, podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka, na ktorého sa vzťahujú
ustanovenia § 93 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku je súhlas hlavného účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba tohto súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v
sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd

musí mať vždy jasno v tom, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou
súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Žalobca taktiež uviedol, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky dotáciami hradí výdavky spotrebiteľských združení, podporuje odbornosť spotrebiteľských
združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou
náhradou trov konania by bola 2x hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Vznikla taktiež podľa

žalobca pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov
právneho zastúpenia. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy neprizná a vedľajšiemu účastníkovi
uloží nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré si uplatnil a kvantifikoval.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší
účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, koná však iba sám za seba. Záujem na
ochrane práv spotrebiteľov zdôvodnil citovaním čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a 47 Charty
základných prvá EÚ. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SRa ESĽP toto právo opakovane vo svojich rozhodnutiach zaraďuje medzi základné práva. Z rozsudku
Súdneho dvora EÚ, vo veci C-279/09 vyplýva, že vedľajší účastník má právo aj na advokáta a náhradu
trov konania. V konkrétnej právnej veci vstúpil legitímne do konania v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z

vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícií vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konanie
je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej
prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom. Navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej

služby, režijný paušál a DPH spolu vo výške 29,99- Eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní
(§ 10 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.

2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa, ako vyplýva zo spisu, správne zistil skutkový stav v zmysle predpokladu pre
rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a uplatnený
nárok na náhradu trov vedľajšieho účastníka aj správne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje v

celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, poukazuje na to, že súd prvého stupňa
argumentačne obsiahlym spôsobom sa vysporiadal s účelnosťou trov vedľajšieho účastníka; na túto
argumentáciu odvolací súd poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dodáva:

Vedľajší účastník vstúpil do konania svojim podaním doručeným súdu dňa 21.08.2014 podľa § 93 ods. 2
O.s.p. spôsobom vyplývajúcim z ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, za podmienok
vtedyplatnejprocesnejprávnejúpravy.Onámietkežalobcuprotijehovstupudokonaniabolorozhodnuté
uznesením č. k. 12C/133/2014-43 z 19.11.2014 tak, že vstup vedľajšieho účastníka bol pripustený.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Zo spisu vyplýva, že vedľajší
účastník sa k žalobe vyjadril, poukázal na to, že žalobou uplatnená je neprijateľná zmluvná podmienka
- zmluvná pokuta.

Do konania teda vstúpil s cieľom zbavenia spotrebiteľa účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv
zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Podľa dôvodovej správy
k tomuto zákonnému ustanoveniu „navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické

osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu
zákonom chránených záujmov, napríklad vo sfére ochrany pred diskrimináciou alebo vo sfére kolektívnej
ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi najmä zákon č. 365/2004
Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a o
doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a

zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude
predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie taktiež nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý by nemala byť
poskytnutá právna ochrana aj právnickej osobe. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená

v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,
aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať
najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom (z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie C-279/09). Nie je preto dôvod na výnimku v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práva
na náhradu trov konania.

Vychádzajúc z uvedeného, námietky žalobcu smerujúce k tomu, že nebolo účelným, aby sa vedľajší
účastník dal zastúpiť právnym zástupcom, neboli opodstatnené. Vedľajší účastník svojou argumentáciou
inicioval a podporoval ochranu žalovanej. Neopodstatneným je taktiež tvrdenie, že súd prvého stupňanehodnotil kritérium účelnosti pri náhrade trov konania. Je možné konštatovať pravý opak. Súd prvého
stupňa dôsledne zhodnotil účelnosť trov vedľajšieho účastníka a o trovách vedľajšieho účastníka
rozhodol správne.

Čo sa týka žalobcom tvrdeného predpokladu, že vedľajšiemu účastníkovi priznaním náhrady trov
právneho zastúpenia môže byť 2x hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní, nakoľko Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky dotáciami hradí výdavky spotrebiteľských združení a podporuje ich
odbornosť, je potrebné uviesť, že toto tvrdenie žalobcu odvolací súd hodnotil len ako hypotetické, ničím

nepreukázané.

Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti postupom
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov, ktoré mu s odvolaním
vznikli.

Vedľajší účastník, právne zastúpený, žiadal priznať náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd mal vedľajším
účastníkom žiadanú náhradu trov odvolacieho konania za dôvodnú. Jej výšku kvantifikoval v súlade s
Vyhláškou č. 655/2004 Z.z., keď hodnota tohto úkonu právnej služby bola 16,60- Eur, po pripočítaní
režijného paušálu 8,39- Eur a DPH 20% 4,99- Eur predstavujú sumu 29,99- Eur. Zaplatenie náhrady

trov v tejto výške uložil preto súd žalobcovi v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.