Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815207815
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815207815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej A.
S., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., toho času bytom P. X. B. XXX, XXX XX
Q. T., Č. U., o zaplatenie 311,87 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu o zaplatenie 99,00 € istiny s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 26.06.2013 do
zaplatenia zamieta.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 311,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,46 €, úrokom z omeškania vo
výške 5,50 % ročne zo sumy 248,95 € od 26.06.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
9,00 % ročne zo sumy 62,92 € od 05.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova
10, 825 13 Bratislava, ako postupca, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej v žalovanej výške.

Poukázal na skutočnosť, že žalovaná dňa - neuvedeného uzavrela s právnym predchodcom žalobcu
- spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. - Zmluvu č. 911887540, predmetom ktorej bolo poskytovanie

telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. - poskytol
žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a
vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby
cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby v súlade so svojimi platnými cenovými podmienkami a žalovanej
vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom žalobcovi postúpil pohľadávku na faktúre s variabilným symbolom

7204808474, znejúcej na sumu 67,92 € a splatnej dňa 25.05.2012 a pohľadávku na faktúre s variabilným
symbolom 7305743682, znejúcej na sumu 248,95 € a splatnej dňa 25.06.2013. Žalovaná odo dňa
postúpenia pohľadávky ku dňu spísania žaloby vykonala čiastočnú úhradu pohľadávok, keď dňa
04.12.2014 uhradila sumu vo výške 5,00 €. Zostatok pohľadávky žalobcu vo výške 311,87 € nebol dodňa spísania žaloby uhradený. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaná dostala
vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka do
omeškania, a preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych

predpisov za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej z uplatnených
faktúr až do jej zaplatenia, pričom zohľadnil čiastočnú úhradu, ku ktorej došlo zo strany žalovanej. Na
základe uvedenej platby si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 67,92 €
od 26.05.2012 do 04.12.2014, ktorý vyčíslil vo výške 15,46 €, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne
zo sumy 248,95 € od 26.06.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy

62,92 € od 05.12.2014 do zaplatenia.

K podanej žalobe sa v mene žalovanej písomne vyjadril jej brat Ľ. T., ktorý uviedol, že v danej veci sa
jedná o podvod na jeho sestre (žalovanej), ktorý mala zariadiť B. T. z S.. Vysvetlil, že v obci predával
nejaký pán telefón za korunu, na základe čoho označená B. T. prehovorila žalovanú, aby jej predmetný
telefón kúpila s tým, že ďalšie poplatky si bude platiť sama. Žalovanej dali podpísať nejakú zmluvu, a to

aj napriek tomu, že B. T. vedela o tom, že žalovaná je mentálne postihnutá. Zdôraznil, že žalovaná nevie
čítať ani písať, vôbec nechodila do školy a nie je schopná sa rozhodovať. Doplnil, že žalovaná je už
osem rokov bezdomovkyňou, pričom nepoberá ani dôchodok, ani žiadne sociálne dávky. V súčasnosti
býva uňho a on ju aj živí. Záverom vyslovil domnienku, že B. T. snáď používa telefón až dodnes a v
prílohe vyjadrenia predložil súdu lekársku správu o zdravotnom stave žalovanej. Vzhľadom na uvedené

nesúhlasil s podanou žalobou, ktorú považoval za neopodstatnenú v celom rozsahu.

V reakcii na vyjadrenie brata žalovanej žalobca doplnil žalobu opisom rozhodujúcich skutkových
okolností, v zmysle ktorých boli Zmluva o poskytovaní služieb a jej Dodatky uzavreté dňa 06.03.2012.
Odkazujúc na ustanovenie § 544 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a bodu 4

Dodatku, poukázal na to, že zmluvné strany si v tabuľke č. 1 Dodatku dohodli zmluvnú pokutu pre
prípad porušenia práv a povinností uvedených v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3
tohto Dodatku, a teda v zmysle faktúry č. 7305743682 si žalobca uplatnil položku označenú ako
zmluvná pokuta vo výške 248,95 € z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej zotrvať počas
vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Povinnosť žalovanej

zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú (akciovú) cenu. Žalobca
si zmluvnú pokutu uplatnil ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia
zmluvnej povinnosti žalovanej, spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výšku škody súvisiacej s
obstaraním samotného zariadenia (mobilného telefónu Sony Ericsson Mix Walkman) žalobca preukázal

predloženým Cenníkom. S poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci si žalobca uplatnil v
zmysle Cenníka mobilných telefónov skutočnú cenu mobilného telefónu Sony Ericsson Mix Walkman vo
výške 99,00 €. Žalobca zároveň vzal žalobu v časti istiny vo výške 62,92 €, úroku z omeškania vo výške
15,46 € a úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 62,92 € od 05.12.2014 do zaplatenia späť.
Vzhľadom na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby a uskutočnenú zmenu žaloby žalobca žiadal, aby

súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 99,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne
zo sumy 99,00 € od 26.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať

ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:

(1)Akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihuideodrobnýspor.

(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.

(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa
odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 311,87 €, teda drobný spor, súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a výňatkov z jej Prílohy vyplýva, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, ako postupca
postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky voči žalovanej, identifikované variabilnými symbolmi

7305743682 a 7204808474, v celkovej výške 316,87 €.

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa - neuvedeného (ďalej len „Zmluva o poskytovaní
služieb“) a Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa - neuvedeného (ďalej len
„Dodatok“), vyplýva, že Zmluva o o poskytovaní služieb bola uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. - a žalovanou, vrátane Dodatku, ktorého obsahom bol
dohodnutý program služieb PODĽA SEBA 1 NAJ N, odpredaný mobilný telefón SONY Ericsson Mix
Walkman za 1,00 € s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou pokutou 248,95 €.

Z faktúry č. 7204808474 zo dňa 08.05.2012, splatnej dňa 25.05.2012, vyplýva, že právny predchodca

žalobcu fakturoval žalovanej sumu 73,92 € z titulu mesačných poplatkov za služby.

Z faktúry č. 7305743682 zo dňa 08.06.2013, splatnej dňa 25.06.2013, vyplýva, že právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanej sumu 248,95 € z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.

Z faktúry č. 3307221972 zo dňa 05.03.2012 vyplýva, že žalovanej bolo na základe objednávky zo dňa
05.03.2012 fakturované dodanie mobilného telefónu značky Sony Ericsson, vrátane SIM karty. Dátum
dodania bol určený odkazom na dátum prevzatia tovaru, ktorý je uvedený na preberacom protokole.
Splatnosť faktúry bola určená do 08.03.2012. Zo žalobcom predloženej fotokópie faktúry nie je možné
zistiť, či, respektíve kým bola podpísaná ako účastníkom.

Z Cenníka mobilných telefónov, platného v období od 01.03.2012 do 31.03.2012, vyplýva, že trhová
cena mobilného telefónu značky Sony Ericsson Mix Walkman bola v uvedenom období určená vo výške
99,00 €.

Z Lekárskej správy - nálezu, vystaveného na základe vyšetrenia žalovanej dňa 27.11.2015 jej praktickým
lekárom, vyplýva, že žalovaná je od detstva postihnutá mentálnym ochorením, nie je schopná čítať,
uvažovať a z dôvodu svojho postihnutia rozoznať dôsledky svojho konania. Na základe uvedeného
ošetrujúci lekár žalovanej formuloval v Lekárskej správe - náleze záver, že súdne vymáhanie veci je
neodôvodnené.

Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby,
účinnými od 15.04.2010, Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a
Pokusom žalobcu o zmier zo dňa 01.06.2015.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto
ju zamietol.

Podľa ustanovenia § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. mája
2014, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní služieb a jej Dodatku (ďalej len „Občiansky zákonník“),

právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:(1)Prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovnealeboinýmspôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.

Citované ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka reflektuje také jednotlivé prípady, v ktorých

môže byť nedostatok spôsobilosti na právne úkony dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá
osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. V takýchto prípadoch sa pritom nevyžaduje súdne
rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ale postačuje dôkaz o tom, že
osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných
vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa

viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že pre záver o neplatnosti právneho
úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje nepochybné zistenie, že
účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V
prejednávanej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania - oboznamovanej Lekárskej správy -
za nepochybne preukázané, že žalovaná je od detstva postihnutá duševnou chorobou, v dôsledku ktorej

nie je schopná rozoznať dôsledky svojho konania, rozumne uvažovať a dokonca ani čítať. Vychádzajúc
z uvedeného zistenia, súd v danom prípade dospel k záveru, že Zmluva o poskytovaní služieb, vrátane
jej Dodatku, je neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže žalovaná pri jej uzavretí konala v trvalej (dlhodobo pretrvávajúcej) duševnej chorobe, ktorá ju na
taký právny úkon robí neschopnou.

Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo

forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

V citovanom ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je

právny úkon relatívne neplatný. Nakoľko dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 38
Občianskeho zákonníka v predmetnom taxatívnom výpočte uvedený nie je, je a contrario potrebné
dospieť k záveru, že nedostatok spôsobilosti na právne úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku
duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada aj bez námietky,

t.j.zúradnejpovinnosti.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonupôsobíextunc,t.j.odzačiatku,pričomnie
ječasovoobmedzená.Plneniezabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonuzakladánárokyzbezdôvodného
obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd v danom prípade
ustálil, že Zmluva o poskytovaní služieb, vrátane jej Dodatku, uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý zakladá nároky jeho účastníkov

z bezdôvodného obohatenia, a preto žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 99,00
€ istiny s príslušenstvom, zodpovedajúcej trhovej cene mobilného telefónu, poskytnutého na základe
absolútne neplatnej Zmluvy o poskytovaní služieb v znení jej Dodatku právnym predchodcom žalobcu
žalovanej, posúdil z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľaustanovenia§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,

ktoré na vec vynaložil.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

Z citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z neplatnej zmluvy je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom
účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto
dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník
o vrátenie požiadal. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je zároveň právom majetkovým, čoznamená, že sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zároveň v trojročnej objektívnej
premlčacejdobe(§107ods.2Občianskehozákonníka),atedaaksapovinnýsubjektpremlčaniadovolá,

nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, pokiaľ márne
uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je
teda ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, ktorých
začiatok je upravený odlišne, a ktoré teda začínajú plynúť, plynú aj končia sa nezávisle od seba. Pre
ich vzájomný vzťah platí, že uplynutím jednej z nich, sa právo premlčí aj napriek tomu, že oprávnenému

ešte plynie druhá premlčacia doba. Dôsledkom uvedeného je záver, že subjektívna premlčacia doba
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

Ako bolo uvedené vyššie, bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu
vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba teda začne plynúť už od
vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený

dozvie o okolnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorých možno
usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, t.j. že bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal, pričom rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť týchto okolností.

Z oboznamovaných listinných dôkazov a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že právny úkon (Zmluva o

poskytovaní služieb v znení Dodatku), ohľadom ktorého súd dospel k záveru, že je absolútne
neplatným, ako bolo zdôvodnené vyššie, a ktorý ako taký zakladá v zmysle citovaného ustanovenia
§ 457 Občianskeho zákonníka nárok žalobcu na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia,
zodpovedajúceho cene dodaného mobilného telefónu, bol medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou uzavretý dňa 06.03.2012. Od uvedeného dňa teda začala právnemu predchodcovi

žalobcu plynúť objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, ktorá pokračovala aj po postúpení pohľadávky na žalobcu, nebola prerušená a nezačala
plynúť nanovo, a teda v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa
06.03.2015, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 20.07.2015. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu
ako právneho nástupcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. sa premlčalo najneskôr 06.03.2015, a teda

žaloba bola na súd podaná už po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty.

Len pre úplnosť súd dodáva, že na uvedený následok nemá skutočnosť, že, ako vyplýva zo spisového
materiálu, sa žalobca o okolnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j.
o tom, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal, preukázateľne dozvedel až na základe

vyjadrenia brata žalovanej k podanej žalobe a jeho prílohy (Lekárskej správy), ktoré bolo žalobcovi v
konaní zaslané súdom na vyjadrenie. Predmetné vyjadrenie bolo žalobcovi doručené dňa 25.01.2016,
t.j. v čase keď objektívna premlčacia doba už uplynula, a preto subjektívna premlčacia doba ani nemohla
začať plynúť, keďže táto by mohla plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1. mája
2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.

Nakoľkovzmyslecitovanéhoustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľamusísúd
od 1. mája 2014 v spotrebiteľských veciach ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na
premlčanie nároku žalobcu, súd žalobu z titulu premlčania nároku žalobcu na zaplatenie 99,00 € istiny s

príslušenstvom (s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 26.06.2013 do zaplatenia), zodpovedajúceho
plneniu z bezdôvodného obohatenia, zamietol. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (t.j. na vrátenie toho, čo žalovaná na základe absolútne
neplatnej Zmluvy o poskytovaní služieb a jej Dodatku dostala) vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu
dňa 06.03.2012, čo znamená, že ku dňu podania žaloby (uplatnenia nároku žalobcom) bola pohľadávka

žalobcu voči žalovanej už premlčaná, na čo musel súd ex offo prihliadnuť, a preto žalobcovi nemohol
priznať zaplatenie dlžnej sumy vo výške 99,00 €. Z rovnakého dôvodu, keďže súd žalobcovi nepriznal
nárok na zaplatenie istiny, mu nepriznal ani uplatnený úrok z omeškania.Výrok o zastavení konania v prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 212,87 € istiny s prislúchajúcim
príslušenstvom, sa opiera o ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, a o
ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Žalobcovi

právo na náhradu trov konania nevzniklo, a to ani v časti zodpovedajúcej výške istiny, vo vzťahu ku
ktorej súd konanie na základe späťvzatia žalobcu zastavil, nakoľko žalobca by nebol úspešný ani v tejto
časti žaloby, a teda ani v tejto časti návrh nebol podaný dôvodne; a keďže žalovaná si trovy konania
neuplatnila, súd v konečnom dôsledku nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.