Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210117
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315210117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, proti žalovanej: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. č. XXX, o zaplatenie sumy
660,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 558,90 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 71,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne zo sumy 35,96 eur od 19.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 35,96 eur od 19.07.2013 do

zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.08.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 660,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50
% ročne zo sumy 60,75 eur od 19.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 40,95 eur od 19.07.2013 do

zaplatenia, zo sumy 558,90 eur od 18.08.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby
odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na strane jednej
(ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu
o postúpení pohľadávok 20.11.2014, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu,
vrátane pohľadávky voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 16.01.20123 so žalovanou Zmluvu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v
zmysleZákonaoelektronickýchkomunikáciáchvplatnomaúčinnomznení.Nazákladezmluvypostupca

poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v
Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu
stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie
faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúre č. 7751574888 vo výške 60,75 eur, na faktúre
č. 7752547766 vo výške 40,95 eur a na faktúre č. 3753489621 vo výške 558,90 eur. Táto pohľadávka
celkovo vo výške 660,60 eur nebola ku dňu podania žaloby zo strany žalovanej uhradená. Žalobca si

preto z tejto dlžnej sumy uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne.

V priebehu súdneho konania žalobca dňa 10.02.2016 zobral žalobu čiastočne späť a to pokiaľ sa jedná o
zaplatenie sumy 558,90 eur s príslušenstvom späť. Predmetom konania je tak jeho nárok na zaplateniesumy 101,70 eur s príslušenstvom, ktorý si uplatňuje titulom nezaplatených cien služieb poskytnutých
pôvodným veriteľom.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.“), navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu (§ 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Keďže žalobca zobral svoju žalobu pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok vo výške 149,95 eur s
príslušenstvom späť a to ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd súhlas žalovanej so
späťvzatím nežiadal a konanie podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení čiastočne zastavil.

Žalovaná so žalobou súhlasila. Nakoľko je poberateľkou dôchodku vo výške 370,- eur mesačne, nie je
v jej možnostiach uplatnenú pohľadávku uhradiť jednorázovo, preto požiadala o umožnenie dlžnú sumu
splatiť formou splátok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej
telefónnej siete, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX, Cenovým výmerom č.
89442/2012, faktúrami č. 7751574888, č. 7752547766, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014, pokusom o zmier zo dňa 02.07.2015, čiastočným späťvzatím žaloby a zistil nasledovný
skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 16.01.2013 Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb Magio Sat č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa právny
predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej službu Magio Sat a žalovaná sa zaviazala
zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa platnej Tarify. Žalovaná si zvolila program služby

Magio Sat Komplet, pri viazanosti 24 mesiacov. Predmetom zmluvy bol aj nájom koncového zariadenia,
cena nájmu bola dohodnutá vo výške 1,99 eur s DPH. Pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia
prvého Magio Sat Boxu sa žalovaná zaviazala jednorázovo uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 150,- eur
a pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu
sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 20,- eur.

Súčasťou zmluvy bol aj cenový výmer č. 89442/2012, podľa ktorého cena programu Magio Sat Komplet
počas 1.- 30. mesiaca pri 24- mesačnej viazanosti bola 23,99 s DPH, zmluvná pokuta porušenie záväzku
užívať službu Magio Sat vo zvolenom programe počas 24-mesačnej doby viazanosti bola 199,- eur.

Podľa Cenníka pre poskytovanie služieb pôvodného veriteľa, zmluvná pokuta v prípade straty alebo
poškodenia Smart karty zo strany účastníka je 19,95 eur a pokuta za poškodenie satelitnej antény alebo
súvisiaceho príslušenstva je 29,95 eur, zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti je vo výške 4,99
eur a pokuta za prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie je vo výške 19,80 eur.

Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. 7751574888 splatnú dňa 18.06.2013
na sumu vo výške 60,75 eur a v rámci tejto faktúry si uplatnil nárok na pokutu za nedodržanie lehoty
splatnosti vo výške 4,99 eur a pokutu za prerušenie služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur, faktúru
č. 7752547766 splatnú dňa 18.07.2013 na sumu 40,95 eur a v rámci tejto faktúry si uplatnil nárok na
pokutu za nedodržanie lehoty splatnosti vo výške 4,99 eur.

Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení
pohľadávok, pričom z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola postúpená
aj pohľadávka žalovanej z predložených faktúr.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.Žalobca pokusom o zmier zo dňa 02.07.2015 žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej
výške 1 031,34 eur a to najneskôr do dňa 05.07.2015.

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa§682Občianskehozákonníka,aksanájomskončí,jenájomcapovinnývrátiťprenajatúvecvstave
zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v

stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) Zákona, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie
verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o
poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných
služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom

upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
bola dňa 16.01.20132 uzavretá podľa ust. § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. zmluva o poskytovaní
verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny
predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry

Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý

spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila faktúry za

služby, ktoré jej právny predchodca žalobca poskytol v celkovej výške 71,92 eur. Povinnosti právneho
predchodcu žalobcu poskytovať žalovanej telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť žalovanej
riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu
a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 71,92 eur je dôvodný a preto žalobe v
tejto časti vyhovel.

Žalovanú súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
35,96 eur od 19.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 35,96 eur od 19.07.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bol cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.
Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50 % p.a. a
úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods.

1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavuje výšku
8,50 % ročne. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania iba vo výške 5,50 % ročne, súd
žalovanú v súlade s jeho návrhom zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej výške.

Vzhľadom na výšku priznanej pohľadávky žalobcovi, súd žiadosti žalovanej o povolenie splatiť dlžnú

sumu formou splátok nevyhovel. Žalovaná má pravidelný mesačný príjem vo forme dôchodku a
vzhľadom na jeho výšku a tiež za účelom splatenia dlžnej sumy v čo najkratšej dobe a zamedzenia
nárastu výšky príslušenstva pohľadávky, čo je len v prospech žalovanej, súd je toho názoru, že je v jej
možnostiach dlžnú sumu splatiť tak, ako ju súd zaviazal vo výrokovej časti tohto rozsudku.Jednotlivými vyššie uvedenými faktúrami si pôvodný veriteľ okrem nároku na cenu poskytnutých služieb
uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za prerušenie služieb pre neplatenie vo výške 19,80 eur

a nárok na zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 2 x 4,99 eur, ktoré boli pôvodným
veriteľom voči žalovanej uplatnené v zmysle cenníka pôvodného veriteľa.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť

určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvných pokutách v sume 9,98 eur (2 x
4,99 eur) a vo výške 19,80 eur, ktoré si uplatňuje na základe vyššie uvedených faktúr, bolo súčasťou
listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vymedzenie v cenovom výmere, cenníku, obchodných
podmienkach,prípadnenainýchlistinách,ktoréžalovanánepodpísala,súdnemôžepovažovaťzaplatné
písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto

nárok žalobcu v tejto časti spolu s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/193 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 558,90
eur s príslušenstvom zastavil, v tejto časti žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania
čiastočným späťvzatím žaloby, žalobu v časti o zaplatenie sumy 29,78 eur s príslušenstvom zamietol
a žalobe čo do sumy 71,92 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v
konaní úspešná žalovaná. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.

V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu 11 % a žalovaná v rozsahu 89 %. Po odpočítaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovanej (89% - 11 %), žalovanej vznikol nárok na priznanie náhrady
trov konania v rozsahu 78 % z jeho celkových priznaných trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na
náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak, že jej nárok

na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.