Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 22, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200684
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému E. J., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX/XXXX, U., o
zaplatenie 375,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 108,33 eur, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy
24,98 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 44,78 eur od 26.2.2013
do zaplatenia, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 39,07 eur od 26.3.2013 do zaplatenia v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti 266,78 eur s príslušenstvom žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa XX.XX.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
375,11 eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX postúpil postupca

Slovak Telekom a.s. na neho pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu
dňa 19.10.2011, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o
elektronických komunikáciách a na základe ktorej postupca poskytol žalovanému telekomunikačné
služby. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve
a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Postupca
postúpil žalobcovi pohľadávku na piatich faktúrach. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil nič.
Uplatnil si aj úrok z omeškania.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa XX.XX.XXXX
s prílohami, a to zmluvou o pripojení zo dňa 19.10.2011 spolu s dodatkom k zmluve o pripojení,
všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, tarifou na poskytovanie verejnej
telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete, jednotlivými faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok
zodňa20.11.2014aprílohamiknej,pokusomozmier,asobsahomďalšíchvspisepripojenýchlistinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa
19.10.2011 zmluvu o pripojení spolu s dodatkom k nej. Faktúrami č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
25.12.2012 vo výške 17,33 eur, č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.01.2013 vo výške 24,98 eur, č.XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.02.2013 vo výške 44,78 eur, č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2013
vo výške 39,07 eur, právny predchodca žalobcu fakturoval žalobcovi ceny služieb a faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.12.2013 vo výške 248,95 eur faktúroval zmluvnú pokutu. Na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka obchodnej spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. postúpená na žalobcu.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej právny predchodca
poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd žalobe v
časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 108,33 eur vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má

povinnosť zaplatiť cenu služieb.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vsúladesust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 108,33

eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške

248,95 eur a faktúry č. 7212506053 vo výške 17,33 eur splanej dňa 25.12.2012 z dôvodu premlčania.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní
verejnýchslužieb(ďalejlen„Občianskyzákonník“),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanýmbolauzatvorenádňa19.10.2011zmluvaopripojenívzneníjejdodatku.Tátozmluvajesvojím
obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom,
ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami

bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i
z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu
je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb.Podľaust.§544ods.1a2Občianskehozákonníka,aksistranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V zmluve o pripojení v jej dodatku je dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia aj zmluvnej pokuty. Táto zmluva, ako už súd
konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom

s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívoujeprijatie,respektíveodmietnutienávrhu.Prespotrebiteľskúzmluvujetedacharakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné

podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,

si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti

právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy.

V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou

pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

Zmluvná pokuta uvedená v zmluve vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti
aztohtohľadiskaajprimeranosťzmluvnejpokutykporušeniutejktorejzmluvnejpovinnosti.Nerozlíšenie

medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute.

Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje
spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k prípadnémuporušeniu povinnosti žalovaným došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú zmluvnú
pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením. Spotrebiteľ
je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež zhodnotiť ako

neprijateľné.

Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú
sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pripojení, ktorého

obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň toto zmluvné dojednanie možno považovať za neplatné aj
pre jeho neurčitosť ako už bolo uvedené vyššie (§ 37 Občianskeho zákonníka). Preto neprichádza do
úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu
na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške

248,95 eur zamietol.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014)

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ a bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobcom, aj keď uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, pretože
právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Tento právny názor bol potvrdený aj rozsudkom

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014.

Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy vo výške 17,33 eur na základe faktúry č. 7212506053 splatnej
dňa 25.12.2012. Nasledujúcim dňom po jej splatnosti mohol žalobca už uplatniť svoje právo a týmto
dňom aj začala plynúť premlčacia doba. Premlčacia doba začala plynúť dňa 26.12.2012 a keďže je

trojročná, uplynula 25.12.2015. Návrh na tunajšom súde bol podaný dňa 25.01.2016, teda po márnom
uplynutí premlčacej doby. Žalobca mohol kedykoľvek od splatnosti tejto faktúry svoju pohľadávku na
súde uplatniť, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného túto uplatnil až po uplynutí premlčacej doby. Súd
musel prihliadnuť na premlčanie v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ teda je právo
premlčané, nemožno ho veriteľovi priznať, a z tohto dôvodu súd žalobu v časti premlčanej faktúry, t.j.

vo výške 17,33 eur spolu aj s príslušenstvom zamietol.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalovaný bol v tomto konaní úspešnejší, avšak žiadne trovy

konania mu nevznikli, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).