Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/469/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210883
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315210883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu SECAPITAL S.a.r.l., reg.

č. B 108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast.
JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanej
X. O., nar. XX. X. XXXX, S. XXXX/S. XX/X, W., o zaplatenie 2859,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 3. 9. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy
2859,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 22. 2. 2014 do zaplatenia a na náhradu

trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. 4. 2013 žalobca a žalovaná uzatvorili právny dokument s názvom
"Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu". V preambule uvedeného dokumentu je špecifikovaná
výška dlhu žalovanej vo výške 3259,73 eur, ako aj dôvod vzniku dlhu, t.j. nesplatenie dlžných splátok
vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXX, ktorú žalovaná uzavrela so spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s.. V Dohode došlo na základe pisárskej chyby k nesprávnemu označeniu právneho

predchodcu žalobcu (správne má byť Consumer Finance Holding, a.s.). Žalobca sa stal vlastníkom
pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a to dňa 7. 3. 2013. Žalovaná uznala dlh čo do
dôvodu a výšky a zaviazala sa ho uhradiť formou 79 mesačných splátok pri úroku 7% ročne. Celkovo sa
tak žalovaná zaviazala k úhrade 3935,39 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nehradila dlh tak, ako sa
zaviazala, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 7 v dôsledku
omeškaniažalovanejsosplátkousplatnoudňa21.2.2014splatnýmvuvedenýdeň.Žalovanápodátume
splatnosti neuhradila nič. Celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 2859,73 eur.

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, doručil súdu dňa 28. 10. 2015 a dňa 23. 12. 2015
podania, v ktorých uviedol, že má k dispozícii len zmluvu o úvere č. XXXXXXX a ostatnými dokumentmi
nedisponuje. V tomto konaní sa žalobca domáha priznania svojho nároku nie z titulu vyplývajúceho
z pôvodnej zmluvy, ale z titulu predloženej Dohody, v ktorej žalovaný v súlade s ustanovením §558
Občianskeho zákonníka uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky vo výške 3259,73 eur. Má za to, že pokiaľ
žalovaná sama nespochybňuje a nerozporuje uznanie dlhu, súd z hľadiska procesnej zásady rovnosti

strán nemá nahrádzať procesnú neaktivitu žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä s výpisom z registra obchodu a spoločnosti Luxemburg spolu s prekladom doslovenského jazyka, žiadosťou a zmluvou o poskytnutí pôžičky, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o
postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, uznaním dlhu a dohode o zaplatení dlhu,
zosplatnením dlhu a zistil tento skutkový stav.

Na základe Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 6. 10. 2008 č. XXXXX, rukou dopísané číslo
XXXXXXX, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923
130 poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 2655,51 eur pri úroku 21,89% a RPMN 21,89%,
ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť 46mesačnými splátkami po 85,84 eur. V zmluve neboli uvedené

termíny splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Konečná splatnosť úveru bola
v zmluve uvedená 48mesiacov.

Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že dňa 20. 12. 2009, bola Zmluva
vypovedaná (položka v prehľade označená ako pokuta vypovedanie). Na základe výzvy súdu,
spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. doručila súdu dňa 15. 2. 2016 podanie, z obsahu ktorého

vyplynulo, že k zosplateniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX, došlo dňa 20. 12. 2009 z dôvodu
nedodržiavania zmluvných podmienok. Položka označená v prehľade obrato ako „pokuta vypovedanie“
označuje len termín vypovedania zmluvy, žiadna pokuta žalovanej reálne klientovi nebola účtovaná.

Za účelom preukázania postúpenia pohľadávky na žalobcu, žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení

pohľadávok zo dňa 17. 3. 2013.

Listom zo dňa 26. 3. 2013 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanej, že Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 7. 3. 2013, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. (postupca)
postúpila svoju pohľadávku, ktorá žalovanej vyplýva zo Zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 6. 10. 2008, na

žalobcu (postupníka) a zároveň, že k vymáhaniu dlhu žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK Česká a
Slovenská republika s.r.o..

Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. zaslala žalovanej dokument nazvaný „Uznanie
dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“, ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovanej vyplývajúceho

z úverovej zmluvy č. XXXXXXX podpísanej medzi dlžníkom - žalovanou a VÚB a.s. s tým, že dlh
predstavuje sumu 3259,73 eur a pozostáva zo základnej istiny 3227,89 eur a úrokov z omeškania 31,84
eur. Podľa tohto dokladu žalovaná prehlasuje, že svoj dlh voči veriteľovi uznáva čo do dôvodu a výšky a
zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok podľa dohody a zároveň sa zmluvné strany dohodli na
úročení splátok pri úrokovej sadzbe 7% ročne. Obsahom dohody je ďalej rozpis 78 mesačných splátok

po 50 eur + posledná 79. splátka vo výške 35,39 eur s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 15.
5. 2013 a poslednej mal byť dňa 21. 11. 2019. V bode 12 dohody je uvedené, že dlžník prehlasuje
veriteľovi, že v zmysle §401 Obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť
uvedený dlh na 10 rokov. Žalovaná podpísala uvedený dokument, pričom v tomto už bol predtlačený
dátum podpísania dňa 16. 4. 2013.

Listom zo 11. 8. 2015 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanej, že sa
dostal do omeškania so splátkami dlhu, ktorý uznal dohodou zo dňa 16. 4. 2013 vo výške 3259,73 eur
a to so splátkou splatnou dňa 21. 2. 2014 a z toho dôvodu bol jej dlh zosplatnený. Súčasne žalovaná
bola vyzvaná na zaplatenie sumy 2859,73 eur spolu s úrokom z omeškania najneskôr do 22. 8. 2015.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na odstup času si už nepamätá na okolnosti uzatvorenia
pôvodnej zmluvy. Pamätá si však okolnosti, keď podpisovala uznanie dlhu a dohodu o splátkach.
Zatelefonovala jej žena, ktorá sa predstavila, že je zástupkyňou spoločnosti KRUK a ktorá ju oboznámila
o existencii dlhu s tým, či chce dlh uhradiť pod hrozbou, že ak ho nezaplatí, začne sa exekučné konanie.

Žalovaná sa veľmi zľakla, preto po telefóne súhlasila s úhradou. Následne jej poštou bolo zaslané
listina uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu, ktorú podpísala a vrátila podľa pokynov. Žalovanú nikto
nepoučoval o premlčaní dlhu s tým, že ani nerozumie, čo to je. Vedela, že má nesplatený dlh a bála sa
exekútora, preto podpísala uznanie dlhu. Následne jej opäť zatelefonovala žena, ktorá ju oboznamovala,
že má postupovať podľa tohto splátkového kalendára a zaplatiť podľa neho splátky. Žalovaná teda

začala platiť splátka, uhradila asi 4-5 splátok. Následne prestala platiť, pretože nemala peniaze a ani v
súčasnosti nemá z čoho splatiť. V prípade úspechu v konaní si náhradu trov konania neuplatnila.Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné
zamietnuť.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) Zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľaustanovenia§4ods.1,2Zák.č.258/2001Z.z.,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základea) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou
bola uzatvorená dňa 6. 10. 2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je svojím obsahom zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť

akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného
zákonníka,došlobykznevýhodneniupostaveniažalovanéhoakospotrebiteľavdanomprávnomvzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver vo výške 2655,51 eur a žalovaná sa tento úver zaviazala uhradiť pravidelnými
46mesačnými splátkami po 85,84 eur pri ročnom úroku 21,89% a RPMN 21,89%.

Ďalej súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. 4) a to údaj o termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky bez
rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je
ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou

z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluveabsentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie
je naplnená dikcia 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 48. Takéto
určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho
je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje
časová(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

19.9.2012,sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovanými ustanoveniami Zák. č.
258/2001 Z.z. a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve a tiež vzhľadom na to,

že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania
považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia §4 ods. 3 Zák. o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj

bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní
premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
trojročnápremlčaciadoba,atovzmyslezásady,žejetonaprospechspotrebiteľa,pretoževObchodnom
zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.

Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne
konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa
týka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje
podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.

V danej veci súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Zmluvu zo dňa 6. 10. 2008
vypovedal dňa 20. 12. 2009. Nasledujúcim dňom 21. 12. 2009 žalobca, resp. jeho právny predchodca,
mohol právo vykonať po prvý raz a teda týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba, ktorej posledný
deň pripadol na deň 21. 12. 2012. Teda súd má za to, že uvedeným dňom 21. 12. 2012 sa premlčali
všetky nároky zo Zmluvy zo dňa 6. 10. 2008.

Žalobca podal na súd žalobu až dňa 3. 9. 2015 s tým, že si uplatňuje svoj nárok nie na základe Zmluvy
zo dňa 6. 10. 2008, ale na základe Uznania dlhu zo dňa 16. 4. 2013, ktorú však súd vyhodnotil ako
nekalú obchodnú praktiku.

V uznaní dlhu a dohode o zaplatení dlhu absentuje informácia o tom, že dlžník má uznať premlčaný
dlh a ako to vyplýva aj z výpovede žalovanej na pojednávaní, žalovaná, ktorá podpísala uznanie dlhu,
nevedela o jeho premlčaní.Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Súd k Uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu uvádza, že táto upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú
zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú mandatárom žalobcu, kde návrh
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne

pochybnostiotom,žeskutočnýprejavvôledlžníkazodpovedájejobsahu.Iniciatívakuzatvoreniutakejto
dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi len na podnet osôb
konajúcich v mene mandatára žalobcu. Súd nezistil žiadnu snahu dlžníka riešiť jeho naturálny záväzok.
Pre dlžníka môže odstrašujúco pôsobiť zastúpenie veriteľa „vymáhačskou“ spoločnosťou a uvedenie
veľmi vysokej pohľadávky s prísľubom splácania v relatívne nízkych splátkach.

Celé konanie a postup žalobcu súd považuje za v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi,
a to s poukazom na postup uzatvárania uznania dlhu, keď žalobca hromadne zasiela takéto formuláre
spotrebiteľom, čo je súdu známe z jeho činnosti, a to za účelom dosiahnutia zaplatenia aj premlčaných
pohľadávok.

Takýto postup je rozhodne v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa definovanou v čl. 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ. Uzatvorenie takejto dohody
je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní uznania neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli

využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie nielen premlčaného záväzku spotrebiteľa, ale aj záväzku
vo výške v akej neexistoval. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej
dohodysispotrebiteľzhoršilsvojezmluvnépostavenieauzatvorenietejtodohodyprivodilospotrebiteľovi
značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rovine verejnoprávnej ochrany
spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné

okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní dlhu považovať
za nekalú obchodnú praktiku.Nekalosť obchodnej praktiky je potrebné posúdiť s ohľadom na ust. §8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom

podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky

a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohodou sa dodatočne upravujú
práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za súčasť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskú zmluvu. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej
zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na uznanie dlhu. Rovnako aj právny
režim celej citovanej Smernice.

Uzavretie dohody o uznaní dlhu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať
ochranu, iba že by žalobca preukázal, že dlžník si bol vedomý skutočnosti, že napriek tomu, že v prípade
premlčania dlhu nemožno veriteľovi nárok priznať v súdnom konaní, teda poznal účinky premlčania,
chcel aby nastali účinky uznania dlhu, teda že by preukázal úplný a vážny úmysel dlžníka plniť pri plnej

vedomosti o následkoch a účinkoch premlčania, teda že sa jednalo o individuálne dojednanú doložku -
zmluvu, kedy spotrebiteľ bol informovaný o všetkých podmienkach a povinnostiach takéhoto úkonu.

V súdenej veci však bola zo strany žalobcu uzavretá dohoda, v ktorej žalovaná okrem čiastočne
premlčaného záväzku, uznala celkový záväzok, ktorý ani v takejto výške, v akej bol uznaný neexistoval,

a to s poukazom na bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru.

Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku, resp.

dosiahnuť predĺženie premlčacej doby.

Z uvedeného dôvodu je potom potrebné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne
neplatný právny úkon uzavretý medzi žalobcom a žalovaným a nazvaný ako uznanie dlhu a dohoda o
zaplatení dlhu.

V uvedenom dokumente nie je uvedené, že ide o premlčaný dlh, teda že v prípade súdneho konania
nemožnotakýtonárokveriteľovipriznaťapredstavujelentzv.„naturálnu“pohľadávku.Akotovyplývaajz
výpovedežalovanejnapojednávaní,žalovaná,ktorápodpísalauznaniedlhu,nevedelaojehopremlčaní.
Uvedená skutočnosť má za následok, že na základe takéhoto uznania dlhu nie je možné vymáhať

uznaný dlh, nakoľko dlžník nevedel o premlčaní dlhu a preto uznanie dlhu nemá právne následky podľa
ustanovenia §558 Občianskeho zákonníka.

Keďže v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je potrebné posudzovať výlučne podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, tak žalovaná ani nemohla prehlásiť, že v zmysle §401 Obchodného

zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť dlh na 10 rokov, keďže uvedené
ustanovenie je možné použiť iba v obchodnoprávnych vzťahoch a keďže vzťah medzi žalobcom
a žalovanou je vzťahom občianskoprávnym, tak zo strany žalovanej nemohlo dôjsť k predlženiu
premlčacej doby právne relevantným spôsobom podľa Obchodného zákonníka.

Keďžesúdmalpreukázané,žežalovanánevedelaopremlčanínárokuanemalpreukázané,žedohodao
uznaní dlhu bola vyjednaná ako individuálna doložka, nemohli nastať účinky uznania dlhu a ani začiatok
plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Taktiež dlh vo výške v akej bol uznaný ani neexistoval.
Keďže celý dlh sa stal splatným na základe výpovede zmluvy dňa 21. 12. 2009, kde premlčacia doba
uplynula dňa 21. 12. 2012, pričom žalobca podal na súd žalobu až dňa 3. 9. 2015, teda po uplynutí

všeobecnej premlčacej doby podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, súd žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci bola v konaní v celom rozsahu úspešná žalovaná a preto by jej patrila náhrada trov konania.
Táto si však trovy konania neuplatnila. Preto jej súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).