Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/279/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228826
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212228826.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: H. F., narodený:

XX.X.XXXX, bytom: Č. Č.. X, Y., proti žalovanému: Správcovské bytové družstvo IV Košice, sídlo:
Levočská č. 3, Košice, IČO: 00 216 666, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Sásfai, sídlo: Fejova č. 4,
Košice, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze vlastníkov bytov s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaného vo výške 244,37 eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Tiborovi Sásfaiovi v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania v plnom rozsahu predstavujú nárok na nahradenie trov
právneho zastúpenia žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 9.10.2012 v spojení s jej upresneniami zo dňa 18.11.2012 a
24.1.2013 domáhal proti žalovanému vydania rozsudku, v tomto znení: „Súd ruší nezákonné uznesenia
členskej schôdze vlastníkov zo dňa 1.10.2012 označené v zápisnici zo schôdze v bode č. 8 písmenami
c, d, e.“ Žalobca si ako príslušenstvo uplatnil nárok na nahradenie trov súdneho konania. Svoju žalobu
žalobca odôvodnil tvrdením, že schôdza vlastníkov bytov prijatím uznesenia dňa 1.10.2012 opätovne
rozhodla, aby žalovaný pre roky 2011 a nasledujúce roky vykonával rozúčtovanie spotreby tepla tak, ako

v roku 2010, teda odlišne od znenia podľa § 7 ods. 1 vyhl. ÚRSO č. 358/2009, s použitím nesprávnych
koeficientov pre zohľadnenie nepriaznivej polohy miestností.

Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 18.11.2012 navrhol zmeniť žalobu tak, aby bol žalovaný
zaviazaný tiež nahradiť vlastníkom bytov škodu, ktorá im v súvislosti s aplikáciou nezákonného
uznesenia o rozúčtovaní spotreby tepla vznikla. O tomto návrhu žalobcu na zmenu žaloby konajúci súd
rozhodol svojim Uznesením zo dňa 11.1.2013 tak, že navrhovanú zmenu žaloby nepripustil.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov
konania žalovaného. Svoje stanovisko odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný iba vykonáva správu bytov
a nebytových priestorov vo vlastníctve vlastníkov a v ich mene a na ich účet. Poukázal na to, že
napadnuté uznesenie nebolo úkonom žalovaného (správcu), ktorý nehlasoval a ani nemohol za toto
rozhodnutie hlasovať, keďže oprávnení na hlasovanie sú iba vlastníci bytov. Z uvedeného dôvodu
žalovaný namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu v tomto spore.

Žalobca je vlastníkom bytu na Č. O. Č.. X v Y. a žalovaný je správcom bytového domu, v ktorom sa
byt žalobcu nachádza. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z vyjadrenia žalovaného zo
dňa 25.3.2013.Žalobca svojim listom zo dňa 29.5.2012 požiadal žalovaného o zmenu vyúčtovania nákladov na dodávku
tepla v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 a to s odôvodnením, že toto vyúčtovanie je v rozpore s § 7

ods. 1 - 9 vyhl. ÚRSO č. 358/2009 Z.z.. Predmetný list bol žalovanému doručený dňa 29.5.2012. Tieto
skutočnosti súd zistil z citovaného listu žalobcu.

Žalobca sa pojednávania, ktoré bolo vo veci nariadené na deň 22.10.2013, bez akéhokoľvek
ospravedlnenia nezúčastnil a vo veci okrem vyššie citovaného listu zo dňa 29.5.2012 žiadny iný listinný

dôkaz nepredložil, a ani nenavrhol vykonanie žiadneho konkrétneho dôkazu.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Správa domu
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome): „Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových
priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len

"správca"), najmä s bytovým družstvom.“

Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Správcom
môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v
predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa

tohto zákona.“

Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a
hlasovanímrozhodovaťakospoluvlastníkospoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniachdomu,

spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o
schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten,
kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze
vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.“

Podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Pri hlasovaní na
schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu

po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou
zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3,
§ 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.“

Podľa § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Prehlasovaný

vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku
hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do
troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov
pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo

nebytového priestoru v dome súd.“

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“

Podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: „Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť
účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a

označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.“Uznesením konajúceho súdu zo dňa 8.3.2013 doručeným žalobcovi dňa 15.3.2013 bol žalobca poučený
podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci súd dospel k názoru, že žalobný nárok je
neoprávnený. Konajúci súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného účastníka, ktorý namietal svoji
vecnú pasívnu legitimáciu. Je skutočne pravdou, že v danom prípade žalovaný účastník konania nie
je hmotnoprávne vôbec zodpovedný za výsledok hlasovania, t.j. za prijatie sporného rozhodnutia. Toto
rozhodnutie je spoločným rozhodnutím vlastníkov bytov v príslušnom bytovom dome podľa hlasovania

v zmysle § 14 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ žalobca
s prijatým rozhodnutím vlastníkov bytov nesúhlasil a bol prehlasovaným vlastníkom bytu, tak potom v
zmysle platného právneho stavu a v súlade s § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytovýchpriestorovmalprávodomáhaťsaurčenianeplatnosti,respektíverozhodnutianasúde,avšak
to vo vzťahu voči ostatným vlastníkom bytov a spoluvlastníkom bytového domu, t.j. nie voči správcovi
domu, teda voči žalovanému.

Bez ohľadu na nedostatok hmotnoprávnej pasívnej legitimácie žalovaného, súd nemohol žalobnému
návrhu vyhovieť tiež z dôvodu, že žalobca svoj nárok dostatočne nepreukázal. V prvom rade žalobca
vôbec konajúcemu súdu nepredložil napadnuté rozhodnutie vlastníkov bytov a tiež nepreukázal, že
v rámci hlasovania o tomto rozhodnutí bol prehlasovaným vlastníkom bytu, ktorý by bol oprávnený

na podanie žaloby v súlade s §14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. V tejto súvislosti
súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol konajúcim súdom poučený o jeho procesných právach a
povinnostiach podľa § 120 ods. 4. Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania v náhrade trov

právneho zastúpenia, pretože žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zastúpenia
predstavujú: 1. odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 60,07 eur (prevzatie zastúpenia,
písomné podanie z 25.3.2013 a účasť na pojednávaní dňa 22.10.2013), 2. 3 x tzv. režijný paušál po
7,81 eur a 3. príslušnú daň z pridanej hodnoty (t.j. 20% z: 3 x 60,07 + 3 x 7,81 eur). To všetko v súlade
s § 10 ods. 1, §14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými

skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz

uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.