Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/333/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112241550
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112241550.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: R.. O. N., bytom

O. XX, XXXXX, I., proti odporcom: 1. M. J., bytom J., K. XX, 2. R. M., bytom J., K. XX, o zaplatenie
sumy 6.370,-- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 1.rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.500,- € s 8,25 % úrokom z omeškania
od 1.12.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.780,- € s 8,25 % úrokom z omeškania od
1.12.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu v 1. rade zaplatiť mu sumu
3.250,- € s úrokom z omeškania 8,25 % od 1.12.2012 a odporcu v 2. rade sumou 3.120,- € s úrokom z
omeškania 8,25 % od 1.12.2012 z dôvodu, že im poskytol pôžičky a to odporkyni v 1. rade na základe
ústnej zmluvy koncom roku 2009 sa jej zaviazal poskytnúť sumu 1.500,- €, avšak keďže touto sumou

nedisponoval, dohodli sa, že na seba zoberie pôžičku s tým, že odporkyňa mu zaplatí istinu jeho pôžičky,
príslušenstva a všetky poplatky s tým spojené a to do konca februára 2010 a ďalej obstaral pre jej syna
notebook za sumu úveru a nákladov v sume 666,- €, pričom všetko mu mala splatiť do februára 2010,
čo sa nestalo a napriek prísľubom mu nič nezaplatila, avšak vydala mu listinu označenú ako zmluva
o pôžičke zo dňa 16.6.2010, ktorou uznala oba záväzky a zaviazala sa ich splatiť splátkou po 350,- €
do 20.6.2010 a ďalšie splátky po 100,- €, čo akceptoval, avšak splátky nerealizovala a preto odporca
v 2. rade príhovorom prispel k tomu, že po ďalších urgenciách sľúbil, že ak si vezme ďalšiu pôžičku a

poskytne z nej aj jemu sumu, tak on preberie záväzok odporkyne v 1. rade v plnom rozsahu a splatí mu
túto jeho poslednú pôžičku, ktorou splatí predchádzajúce záväzky s príslušenstvom, v dôsledku čoho si
vzal pôžičku vo výške 5.000,- €, z ktorej zaplatili splátky do Poštovej banky a odporca v 2.rade podpísal s
ním zmluvu o návrate pôžičky dňa 9.10.2010, pričom v listine ako posledný uznávací prejav je uvedené,
že mu je dlžný iba sumu 2.350,- €, napriek prísľubu zo strany odporcu v 2.rade nedošlo k prevzatiu
celého dlhu odporkyne v1.rade a keďže do dnešného dňa mu nič nezaplatili, domáha sa voči odporkyni
v 1.rade sumy 3.250,- €, pretože mala mať zaplatených 29 splátok po 100,- € a prvú splátku 350,- €,

keďže mala splácať od júla 2010 a odporca v 1. rade mal splácať celkove sumu 3.120,- € a to v 26-
tich splátkach od 15.10.2010.Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporkyni v 1.rade požičal sumu 1.500,- € 2.12.2009, keď
vyberal zo svojho účtu sumu 1.800,- €, z ktorých jej dal uvedenú sumu a keďže mu peniaze nevrátila,
tak podpísali zmluvu o pôžičke dňa 16.6.2010, potom jej požičal 5.000,- €, na ktorú sumu nemá zmluvu,

teda celkove jej požičal sumu 6.500,- €, pričom zvyšných 5.000,- € jej dal dňa 28.9.2010, z ktorej sumy
nič nezaplatila, avšak nevedel objasniť prečo voči odporkyni v 1. rade uplatňuje sumu 3.250,- €, keďže
je odovzdal iba sumu 1.500,- € a odporcovi v 2. rade dal 5.000,- €, čo potvrdzuje zmluva o návrate
pôžičky. V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že odporkyňa v 1.rade mu nevrátila sumu 1.500,- €
a odporcovi v 2.rade dal do ruky sumu 1.900,- €, z ktorých mu vrátil 120,- €, i keď sa zviazal splácať

dlh po 120,- € mesačne, pričom ihneď po odovzdaní tejto sumy 1.900,- € nebola spísaná zmluva ale
až dňa 9.10.2010. Ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 16.6.2010 bola s odporkyňou spísaná
až dodatočne, pričom on si bral úver aj na notebook, ktorý bol na neho písaný a tento mu nevrátila a
preto suma 680,- €, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke zo dňa 16.6.2010, túto jej neodovzdal, ale je
to hodnota notebooku , na ktorý bral úver a ktorý je u odporkyni v 1. rade, pretože úver na notebook
mu bol poskytnutý spoločnosťou Cetelem, ktorý splácal jemu však za úver narástli úroky a poplatky a

tiež si požičal peniaze v Tatrabanke vo výške 1.500,- € v Poštovej banke sumu 5.000,- €, z ktorého
úveru zaplatil úver spoločnosti Cetelem na notebook a ďalej zaplatil z týchto 5.000,- € sumu 1.700,- €
Tatrabanke za úver, ktorý mu bol poskytnutý Tatrabankou vo výške 1.500,- € a preto z celkového úveru
z Poštovej banky vo výške 5.000,- € si nechal sumu 1.000,- € a zbytok dal odporcovi v 2.rade vo výške
1.900,- € dňa 28.9.2010, z ktorej mu vrátil sumu 120,- €. Ďalej sa vyjadril, že posielal ešte na účet, ktorý

je syna odporcu v 2.rade sumy spolu vo výške 250,- €, ale nakoľko sa mu navýšil jeho úver v Poštovej
banke tak sa domáha uvedenej sumy od odporcov. Navrhovateľ uviedol, že zo sumy 5.000,- €, ktorú si
zobral v Poštovej banke si nechal 1.000,- € pre seba, 400,- € si ponechal ako zostatok za notebook a
1.700,- € ako zostatok úveru v Tatrabanke a zo zvyšných 1.900,- € mu vrátil odporca v 2. rade 120,- €,
teda mu bol dlžný 1.780,- €, pričom suma 250,- €, ktorú prevzal na autobusovej stanici sa týkala inej

pôžičky, jeho matka je neboliná, nevedela o pôžičke. V priebehu konania zomrela.

Odporkyňa v 1.rade potvrdila, že jej navrhovateľ požičal sumu 1.500,- € a to v deň ako mu bol poskytnutý
úver z Tatrabanky a túto sumu mu nevrátila, požičal jej ju dňa 10.12.2009, pričom až dodatočne bola
podpísaná zmluva o pôžičke dňa 16.6.2010, avšak za ňu túto pôžičku vo výške 1.500,- € vrátil odporca

v 2. rade a to v deň, keď si navrhovateľ vybavil pôžičku z Tatrabanky, pričom s úrokmi a poplatkami
jej pôžička mala činiť 1.700,- €, ktorá suma sa na účet navrhovateľa vložila v Tatrabanke, keďže išlo o
predčasné splatenie úveru a ďalej si navrhovateľ vzal úver z Poštovej banky vo výške 5.000, €, z ktorej
sumy za ňu vrátil odporca v 2.rade sumu 1.500,- €, čím jej dlh bol vyrovnaný a prešiel na odporcu v
2.rade. Ohľadne notebooku sa vyjadrila, že jej ho iba požičal, pretože notebook chcel navrhovateľ kúpiť

pre svojho syna a zaplatil zaň akontáciu 57,- €, pričom mu ho vrátila a kúpa notebooku bola asi v roku
2010, vrátila ho v roku 2011 s tým, že odporca v 2.rade zaplatil ohľadne notebooku sumu 400,- €, čo
bol preplatok na splácaní notebooku.

Odporca v 2.rade uviedol, že navrhovateľ si vzal úver z Poštovej banky vo výške 5.000,- €, z ktorej

sumy, ktorú mu požičal mu zaplatil sumu 1.700,- € ako pôžičku odporkyne v 1. rade vrátane úrokov,
ďalej mu zaplatil hodnotu notebooku vo výške 400,- € a zo zvyšných 2.900,- € mu dal ešte 1.000,- € a
200,- € za neho vrátila manželka, ďalšiu sumu 700,- € mu odovzdal pred obchodom na Zobori presne, v
dátum ktorý si nepamätal, potom mu dal ďalších 200,- €, 125,- € mu doniesol domov a odovzdal ich jeho
matke, niekedy v roku 2012 a ďalšiu sumu 680,- € mu odovzdal pred domom začiatkom júla 2012. Ďalej

uviedol, že z pôžičky, ktorú bral navrhovateľ z Poštovej banky vo výške 5.000,- €, išli na poštu vyplatiť
hodnotu notebooku vo výške 412,- €, pôžičku do Tatrabanky, ktorá sa týkala odporkyne v 1.rade a ktorú
jej poskytol vo výške 1.500,- €, avšak celkove zaplatil 1.700,- €, ďalej z 2.900,- € dal navrhovateľovi
1.500,- € a zostala mu preto suma 1.400,- €, ktorej prevzatie si nepamätal navrhovateľ. Ďalej mu dal
500,- € a zvyšok mu splácal osobne, o čom však doklady nemá, v roku 2011 mu zaniesol posledné

peniazeakoposlednúsplátku1.000,-€zaprítomnostiV.N.,avšaknavrhovateľbolpodvplyvomalkoholu
a nič si nepamätal.

Svedok B. N. uviedol, že odporcov nepozná a navrhovateľ je jeho brat, pričom nebol svedkom pôžičiek,
iba videl ako mal s odporcami navrhovateľ časté hádky do telefónu a dozvedel sa, že im požičal nejaké

peniaze, ktoré však fyzicky nevidel, vyjadril sa, že ich matka žila s navrhovateľom, avšak zomrela dňa
15.10.2014 a nespomínala mu, že by prijala peniaze pre navrhovateľa. Vyjadril sa, že s odporkyňou v
1.rade nikdy netelefonoval, avšak iba s odporcom v 2.rade a žiadal ho, aby vrátil peniaze, keďže ich
matke hrozila exekúcia na byt vo výške 600,- €.Súd okrem výsluchu účastníkov konania a svedka doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou
o pôžičke, so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, so žiadosťou o úver z Poštovej banky, s urgenciou

od Invest - Capital, s kópiou poštových poukážok, s príjmovým pokladničným dokladom, s potvrdením
o prevzatí v hotovosti, s výpoveďou z nájmu bytu, so žalobou, s odpoveďou na výzvu Stáleho
rozhodcovského súdu, s poštovými poukážkami, s výpisom z účtu navrhovateľa, s dokladmi o vklade v
hotovosti na účet, s výzvou na doloženie dôkazov Stáleho rozhodcovského súdu, s odpoveďou na výzvu
súdu, s aktuálnym stavom úveru, so žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, s výplatnými

páskami navrhovateľa, s výpisom z účtu navrhovateľa, so zmluvou o poskytnutí úveru - prehľad, s
rozhodcovským rozsudkom č. IA-C/0214/1288 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Zo zhodnej výpovede navrhovateľa a odporkyne v 1.rade bolo zistené, že navrhovateľ bez písomnej
zmluvy požičal odporkyni v 1.rade 10.12.2009 pôžičku vo výške 1.500,- €, ktorú mu doteraz nevrátila,
avšak dodatočne spísali zmluvu o pôžičke dňa 16.6.2010, v ktorej potvrdila odporkyňa v 1.rade pôžičku

odnavrhovateľavovýške1.500,-€,kdezároveňuviedlapoplatkynajejsúkromnéúčelyatiežsumu680,-
€, ktorú si požičala plus poplatky, ktoré sa zaviazala vrátiť s tým, že notebook bol braný na meno veriteľa
a je v záložni. Zo zhodných výpovedí navrhovateľa a odporcu v 2.rade bolo zistené, že navrhovateľ
odporcovi v 2.rade odovzdal sumu 1.900,- €, z ktorej mu vrátil odporca v 1.rade sumu 120,- €, ktorú sumu
na pôžičku získal navrhovateľ pôžičkou z Poštovej banky dňa 28.9.2010, pričom dodatočne podpísali

zmluvu o návrate pôžičky dňa 9.10.2010, v ktorej odporca v 2.rade uviedol, že si požičal sumu 5.000,-
€, z ktorej už vrátil 1.700,- € za M.., teda odporkyňu v 1.rade a tiež vyplatil sumu 400,- € na hlavnej
pošte pre spoločnosť Cetelem a tiež sumu 1.000,- € a dňa 7.7.2010 bola dlžníkova manželka vrátiť
sumu 250,- € a teda dlžník sa zaviazal vrátiť zo zvyšnej sumy 5.000,- € sumu 2.350,- € v mesačných
splátkach po 120,- €. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.12.2009 bolo zistené, že

navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou Cetelem zmluvu o spotrebiteľskom úvere na nákup tovaru a to
notebooku, ktorého predajná cena činila 579, €, výška úveru činila sumu 521,10 €, s Poštovou bankou
uzatvoril navrhovateľ zmluvu ohľadne úveru vo výške 5.000,- € na základe žiadosti zo dňa 28.9.2010 a
z aktuálneho výpisu úverového účtu navrhovateľa súd zistil, že spotrebný úver mu bol poskytnutý dňa
28.9.2010 vo výške 5.000,- € ktorý sa zaviazal splácať v splátkach od 17.12.2010.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( OZ) ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 531 ods. 1 OZ kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho
miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu,
kto dlh prevzal.

Podľa § 531 ods. 2 OZ kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom
popri pôvodnom dlžníkovi.

Podľa § 531 ods. 3 OZ zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,

a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke
prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu,

pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú
formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme.
Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené
veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/doba splatnosti jej vrátenia. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou
zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet
pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným

spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu,
je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky. Ak účastníci
síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) reálne
(fakticky) nedošlo, potom takto urobený prejav účastníkov zmluvy o pôžičke nezodpovedá skutočnému
stavu, ide len o pro forma uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá je absolútne neplatná. Odovzdanie

predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a základnou
povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a kvalite. K zmluve o
pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 OZ nedochádza len na základe dohody strán (účastníkov zmluvy)
účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v
zmysle § 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno

nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v
dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal
mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku.

Súd poukazuje aj na argumentáciu Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo

3878/2008-138,keďjudikoval,žeakkpôžičkedochádzanazákladezmluvy,podľaktorejveriteľposkytne
(prenechá), peniaze dlžníkovi, ktorý sa ich zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, potom v spore
o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu
o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné
bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené,

spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno.

Pôžička je reálnym kontraktom a tak okrem samotného uzavretia zmluvy je treba ešte ďalší úkon,
ktorým je prenechanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že nielen samotným
zmluvným dojednaním, ale i prenechaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi,

čo mu bolo požičané a tomu zodpovedá právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Ak však nedošlo k
prenechaniu peňazí či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy peňazí, potom nevznikol medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.

Podľa § 120 ods. 1 prvá veta OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu, vo vyjadrení navrhovateľa. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena, je však jeho
predpokladom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané zo zhodných výpovedí účastníkov konania, že navrhovateľ
poskytol odporkyni v 1. rade poskytol pôžičku na základe ústnej zmluvy dňa 10.12.2009 vo výške 1.500,-
€, ktorej vrátenie odporkyňa v 1.rade nepreukázala a odporca v 2. rade sa stal dlžníkom tiež na základe
ústnej zmluvy o pôžičke vo výške 1.900,- €, ktorú mu poskytol navrhovateľ z vlastnej pôžičky poskytnutej

z Tatrabanky 28.9.2010, z ktorej sumy navrhovateľ potvrdil vrátenie sumy 120,- € a to je teda dlh odporcu
v 2. rade činil 1.780,- €. Splatenie tejto pôžičky odporca v 2. rade nepreukázal žiadnym objektívnym a
vieryhodným dôkazom. Písomné zmluvy o pôžičkách zo 16.6.2010 a zo dňa 9.10.2010 súd považoval
za neplatné právne úkony, nakoľko v zmysle nich nedošlo k reálnemu odovzdaniu pôžičiek, ktoré sú
v zmluvách uvedené, pričom zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, to znamená, že jej obsahom

musí byť nielen dohoda strán o výške pôžičky, ale aj musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu sumy a
dodatočné vypracovanie zmluvy o pôžičke môže byť považované iba ako dôkaz potvrdzujúci, že došlo
v predchádzajúcom období k poskytnutiu pôžičky, avšak predmetné zmluvy v zmysle teda nich nedošlo
k poskytnutiu pôžičiek a súd teda neprihliada na tieto pôžičky. Nositeľom pôžičky, teda dlžníkom vočiPoštovejbankejesámnavrhovateľ,ktorémubolaposkytnutápôžičkavovýške5.000,-€atedanemožno
mať za to, že túto sumu požičal odporcovi v 2. rade, keď to nebolo potvrdené z výpovedí účastníkov a
navyše ani nedošlo k platnému prevzatiu dlhu odporcom v 2.rade za dlh odporkyne v 1.radev zmysle

ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka, preto argumentácia, že z pôžičky navrhovateľa, ktorú si
vzal vo výške 5.000,- € a z ktorej mala byť splatená pôžička odporkyne v 1.rade odporcom v 2. rade
je právne irelevantná. Ďalšia argumentácia týkajúca sa a notebooku a hodnoty notebooku je právne
bezvýznamná, pretože predmetom sporu nebolo vydanie hnuteľnej veci, ktorú nadobudol do vlastníctva
navrhovateľ, ktorý kúpil notebook zo spotrebiteľského úveru od spoločnosti Cetelem, vydania tejto veci

sa nedomáhal, navyše navrhovateľ nepreukázal, že odovzdal odporkyni v 1. rade notebook a nebol mu
vrátený, avšak tento nárok nemožno považovať za nárok z pôžičky, keďže sa ani nedomáha vydania
hnuteľnej veci.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcov k zaplateniu sumy 1.500,- € u odporkyni v 1.rade, ktorá
nepreukázala, že by túto sumu vrátila, avšak potvrdila, že pôžička jej bola poskytnutá a odporca v 2.rade

je dlžný vychádzajúc zo zhodných výpovedí navrhovateľa a odporcu v 2.rade sumu 1.780,- €, pretože
iné jeho tvrdenia v konaní neboli preukázané. Dôkaznú povinnosť mali odporcovia ohľadne preukázania
skutočnosti splatenia pôžičiek navrhovateľovi.

Súd vo zvyšku preto návrh ako nedôvodne podaný zamietol. Súd zároveň zaviazal odporcov

zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 1.12.2012 tak, ako žiadal navrhovateľ. Nakoľko návrh
navrhovateľa bol podaný 30.11.2012 tak deň nasledujúci po podaní návrhu možno považovať za deň,
ktorým sa odporcovia dostali do omeškania, keďže v konaní nebolo bezpečne preukázané, ani aká bola
dohoda medzi účastníkmi konania ohľadne splatenia pôžičky a teda podanie návrhu možno považovať
za výzvu zo strany navrhovateľa, ktorý sa domáha vrátenia pôžičky.

Vo zvyšku súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151
ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.