Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209468
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114209468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843, proti odporcovi: V. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom : W. XXX, XXX XX W., štátny občan SR, o zaplatenie 322,85 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/157/2014-57 zo dňa 29.09.2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 4C/157/2014-57 zo dňa 29.09.2014 zamietol návrh navrhovateľa o
zaplatenie 322,85 Eur s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s.
podaným návrhom sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom,
natomskutkovomaprávnomzáklade,žesodporcomuzatvoril26.04.2010zmluvuopôžičkeč.1945342,

na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá celková suma pôžičky vo výške 317,53 Eur. Podľa zmluvy
o pôžičke mal odporca splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach po 29,41 Eur. Odporca
uhradil len sumu 31,73 Eur a keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, pôvodný
navrhovateľ ho 16.09.2010 vyzval na úhradu celej dlžnej sumy, ktorú neuhradil, a ktorá ku dňu podania
návrhu predstavovala 322,85 Eur. Podaním navrhovateľa zo dňa 29.04.2014 bol návrh doplnený, keď
navrhovateľ uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.04.2010 bola odporcovi poskytnutá
pôžička vo výške 227,27 Eur, ktorú sa odporca zaviazal splácať v 10 mesačných splátkach po 28,58

Eur, kde odporca zaplatil len akontáciu vo výške 31,73 Eur. Odporca sa tak dostal do omeškania s
úhradou sumy 278,80 Eur. V zmysle bodu 12 Všeobecných obchodných podmienok boli odporcovi
vyúčtované poplatky vo výške 44,05 Eur a žalovaná suma tak predstavuje 322,85 Eur, ktorá pozostáva
z neuhradenej istiny 278,80 Eur a z poplatkov vo výške 44,05 Eur.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal preukázané zo zmluvy o pôžičke
č. 1043547768 zo dňa 26.04.2010 uzatvorenou medzi pôvodným navrhovateľom ako veriteľom a

odporcom ako dlžníkom, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru na nákup bielej
techniky vo výške 227,27 Eur s pevnou ročnou úrokovou sadzbou 67,63 %, RPMN 67,63 %, priemernou
hodnotou RPMN 44,77 %. Účastníci zmluvy sa dohodli na počte mesačných splátok 10, výška mesačnej
splátky 28,58 Eur bez poistenia, vo výške mesačnej splátky 29,41 Eur s poistením. Ďalej bola dohodnutáakontácia vo výške 31,73 Eur. Pôvodný navrhovateľ vyzval odporcu 16.09.2010 na okamžitú úhradu
všetkých splátok jednorázovo v sume 302,92 Eur v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Výzva sa vrátila od
odporcu ako neprevzatá v odbernej lehote 04.10.2010.

Odporca podľa prehľadu splátok a úhrad uhradil celkovo na úvere sumu 31,73 Eur, ktorá suma
predstavovala akontáciu. Iné úhrady nevykonal. Ďalej z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že sumár
(konečný stav) je vykázaný ako položka „splátky“ vo výške 310,53, položka „pokuty“ vo výške 47,25 Eur,
položka „úhrady“ vo výške 31,73 Eur a položka „zostatok“ vo výške 326,05 Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.06.2013, ktorú uzavrel pôvodný navrhovateľ Consumer
Finance Holding, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník mal súd preukázané postúpenie
pohľadávok na navrhovateľa.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1,2 zák. č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon).

Pôvodný navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že medzi ním a odporcom bola dňa 26.04.2010
uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol

odporcovi spotrebiteľský úver v celkovej výške 317,53 Eur. Následne v podaní zo dňa 24.04.2014
súčasný navrhovateľ tvrdil, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 227,27 Eur. V
prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok je uvedené, že výška odporcovi poskytnutého úveru bola
317,53 Eur. Už z uvedených rozporných tvrdení je zrejmé, že samotný navrhovateľ, či už súčasný
alebo pôvodný, uvádza v rôznych podaniach adresovaných súdu, rôzne výšky spotrebiteľského úveru,

ktorý mal byť odporcovi poskytnutý. Hoci z obsahu zmluvy zo dňa 26.04.2010 možno usudzovať, že
odporcovibolinazákladetejtozmluvyposkytnutéfinančnéprostriedkyzrejmevovýške227,27Eur,ktorá
položka v zmluve bola označená ako „finančné plnenie“ uvedené je možné sa len domnievať, a to práve
preto, že výška peňažných prostriedkov, ktorá mala byť odporcovi poskytnutá z predložených dôkazov
(najmä z prehľadu splátok a úhrad nevyplýva). Za takéhoto stavu, keď sám navrhovateľ uvádza rôzne

výšky odporcovi poskytnutých peňažných prostriedkov sa javí ako nanajvýš nevyhnutné hodnoverne
preukázať, že vôbec došlo k odfinancovaniu peňažných prostriedkov v prospech odporcu a rovnako tak
je potrebné bezpochyby a s určitosťou mať preukázané, v akej výške boli peňažné prostriedky odporcovi
poskytnuté. Pokiaľ uvedené nie je preukázané a pokiaľ uvedené navrhovateľ nepochybne nepreukázal
relevantným dôkazom ani na výzvu súdu zo dňa 24.03.2014, kde súd navrhovateľ výslovne upozornil

na zjavné rozpory, pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru, súd konštatuje, že nebolo osvedčené, že by
bol pôvodný navrhovateľ skutočne nejaké peňažné prostriedky odfinancoval v prospech odporcu, ktorý
mienil tieto peňažné prostriedky použiť na nákup techniky podľa zmluvy, resp. že by ich bol odfinancoval
vprospechpredajcutohtotovaru.Rovnakotaknebolopreukázané,vakejvýškebolipeňažnéprostriedky
na základe zmluvy zo dňa 26.04.2010 odfinancované. V spore o zaplatenie dlhu zo spotrebiteľského

úveru má veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom uzatvoril zmluvu, na základe ktorej dlžníkovi poskytol
finančné prostriedky, a to že dlžník riadne a včas nezaplatil. Z bremena tvrdenia pre veriteľa vyplýva
v nadväznosti na to bremeno dôkazné, pokiaľ ide o preukázanie, že zmluva bola uzatvorená a že na
základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky. Keďže súd nemal preukázané, že by boli
odporcovi poskytnuté finančné prostriedky a ak áno, v akej konkrétnej výške, návrh navrhovateľa pre

neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol.

Napokon súd prvého stupňa pre úplnosť konštatoval, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy
322,85 Eur pozostávajúcej z dlžnej istiny 278,80 Eur a z dlžných poplatkov 44,05 Eur z predloženého
prehľadu splátok nevyplývajú ani tieto sumy, ktoré sú predmetom návrhu. Z konečného sumáru

poskytnutého prehľadu vyplýva, že položka „splátky“ činí sumu 310,53 Eur, položka „pokuty“ činí sumu
47,25 Eur, položka „úhrady“ predstavuje sumu 31,73 Eur, položka „zostatok“ predstavuje sumu 326,05
Eur. Uvedené ale nekorešponduje so sumou, ktorá je predmetom konania. Navrhovateľ na výzvu súdu
upresnil, že výška žalovanej pohľadávky je 322,85 Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy istiny 278,80 Eur
a zo sumy poplatkov 44,05 Eur, avšak uvedené tvrdenie nepodložil takým listinným dôkazom, z ktorého

by vyplýva jednak konečná suma ním žalovaného zostatku a jednak položky, z ktorých má táto suma
pozostávať. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad takéto sumy nevyplývajú a iný listinný dôkaz,
ktoréhoobsahbysazhodovalstým,akodlhvyšpecifikovalnavrhovateľ(322,85Eur-ztohoistina278,80
Eur a poplatky 44,05 Eur) sa v spise nenachádza. I uvedený nedostatok súd prvého stupňa zhodnotilako neunesenie dôkazného bremena, čo do výšky pohľadávky navrhovateľa a čo do jej sklady, teda z
čoho pozostáva, a preto návrh navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1, keď v konaní bol úspešný odporca, ktorému však
trovy v súvislosti s konaním nevznikli, preto mu ich nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Vytýkal prvostupňového súdu nesprávne právne
posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. V odvolaní uviedol, že odporcovi bola poskytnutá

suma úveru vo výške 325,83 Eur, teda suma, ktorú mal odporca pri riadnom splácaní uhradiť a bez
sumy poistenia činila 317,53 Eur. Navrhovateľ má preto za to, že všetky uvedené skutočnosti boli v
konaní zrejmé, a preto navrhovateľ nerozumie odôvodneniu súdu. Navrhovateľ má za to, že takéto
rozhodnutie súdu je po obsahovej stránke bez zrozumiteľného a presvedčivého zdôvodnenia, a preto
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie, resp. že ho zruší a
vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca k podanému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom ( § 201 O.s.p.), pričom podanie

opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( §
214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených
v odvolaní ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust.
§ 219 ods. 1,2 O.s.p.

Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že po podrobnom preskúmaní všetkých
rozhodujúcichotázok,ktorébolivovecivznesenésavplnomrozsahustotožnilsoskutkovýmiaprávnymi
závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157

ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, vyčerpávajúce, zrozumiteľné,
a preto odvolací súd v jednotlivostiach naň poukazuje a nepovažuje za dôvodné tieto zistenia a
odôvodnenia opakovať. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s poukazom na citované ust. § 219 ods.
2 O.s.p.

Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, nemohol prisvedčiť
argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré považoval za nedôvodné.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení

s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov odvolacieho konania, úspešný
bol odporca, ktorému trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že mu ich odvolací súd nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.