Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/171/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221586
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412221586.1

Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy a o návrhu žalobcu na prerušenie konania

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
4570607 dlžníkom - povinným Ž. G.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 1
347,07 eur a nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 269,41 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca
svoj návrh odôvodnil tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať
exekúciu na vymoženie pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy
o úvere. Súdny exekútor pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. Spísaný návrh na
vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor
Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa tvrdení
žalobcu, exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 10.3.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 352
dní, keď konanie začalo 23.3.2010). Za nesprávny úradný postup žalobca podľa návrhu považuje
popri nevydaní rozhodnutia v zákonom určenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov aj skutočnosť, že exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu - spôsobom
odporujúcim zákonu, pričom exekučný súd nie je v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z.
(ZoRK) súdom, do právomoci ktorého patrí zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa žalobcu tým, že
exekučný súd svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu v časti istiny, vyvolal formálne stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane
existuje právne relevantný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý je z pohľadu exekučného súdu
materiálne nevykonateľný, pričom existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. Preto zo strany žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom. V danom prípade neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Žalobcovi vytýkaným nesprávnym
postupom exekučného súdu mala vzniknúť majetková škoda vo výške 1 347,07 eur predstavujúca
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná voči dlžníkovi žalobcu právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu zo Zmluvy o úvere. Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu,
ktorú žalobca vyčíslil vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, a to sumou 269,41 eur.
Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Žalobca by vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu mohol včas uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a príslušenstva. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25NcC/446/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 29.11.2012.

Žalobca dňa 19.12.2012 doručil Okresnému súdu Nové Zámky rovnopis návrhu vo veci, aj keď v
sprievodnom liste označenom v dolnom ľavom rohu internou značkou žalobcu 6494- ISTINA RS
odkazuje, na rozdiel od písomného návrhu, na inú zmluvu o úvere (č. 1100078), uzavretú s iným dlžníkom
(V. S.), odkazuje na iné číslo exekučného spisu (EX XXXXX/XXXX) a inú značku uvedenú v dolnom
ľavom rohu návrhu (6359 - ISTINA RS).

Žalobca podaním zo 7.1.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne
do podateľne žalovaného, ktorý potvrdil prijatie návrhu, spolu s prijatím iných návrhov, označením ich
súpisu prezenčnou pečiatkou. Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s
príslušným spisom žalovaného, keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov
v elektronickej forme, a preto môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov.
Tvrdil, že v danom štádiu konania neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému
súdu Nové Zámky predložil prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania
(9C/162/2012). V ďalšom poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na
doplnenie podania.

Dňa 4.7.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu z
dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti
SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Tým
žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému
postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,

aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu
SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011
z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp. zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011 povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v
takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti
SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Konštatovalo, že
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nedošlo k
porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže nebola ani konštatovaná
nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na
prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal
vznik škody v uplatnenej výške, nepreukázal existenciu dlžníka a ani nevymožiteľnosť pohľadávky.
Konštatovalo, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a nulitný rozhodcovský rozsudok
nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde (uznesenie Krajského
súdu v Trnave z 31.5.2012 sp. zn. 10CoE/308/2011, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 11.7.2012
sp. zn. 20CoE/94/2012). Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie
konania, Pokiaľ to nevykonal, vlastnou nečinnosťou prispel k situácii namietanej v žalobe. Upozornilo
na to, že žalobca má preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal nárok voči
dlžníkovi vo výške, pre ktorú žaluje žalovanú a preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku
pochybenia exekučného súdu. Ďalej poznamenalo, že v majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a
právnických osôb nemôže byť štát sukcesorom, preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky
zmluvných strán, pokiaľ je ich uspokojenie možné dosiahnuť iným spôsobom. V súvislosti s uplatnenou
náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 20% z tvrdenej škody poukázalo na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne
konštatovalo, že požadovaná náhrada nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia
§ 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v
súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec
C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa
na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje
za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené
Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.
Žalobca mailom doručeným súdu 13.6.2014 oznámil, že ako žalobca vystupuje vo viacerých konaniach,
predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, náhrady ktorých sa domáha
od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Súčasne oznámil, že do spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012 založil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody
žalobcu, podľa ktorého je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade
neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne
30,76 eur a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť spolu s návrhom na odročenie
pojednávania mailom z dôvodu, že súdu zaslal návrh na prerušenie konania, lebo pred Okresným
súdom Prešov prebieha konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie, v ktorej Okresný súd Prešov rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť v uvedenom konaní žalovaná v 1. rade - Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd pojednával aj v neprítomnosti riadne
predvolanej žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť, pričom nežiadala
o odročenie pojednávania.

Súd po oboznámení sa s uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zamietol návrh žalobcu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v danom prípade podľa názoru
konajúceho súdu nie sú splnené podmienky na navrhnuté prerušenie konania. Vo veci Okresného
súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je predmetom konania návrh fyzickej osoby voči účastníkom konania
v tejto veci ako žalovaným v 1. a v 2. rade o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. V
danej veci tunajšieho súdu je však predmetom konania návrh žalobcu ako oprávneného z exekučného
konania na náhradu škody a nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Ani z prejudiciálnej otázky predloženej Súdnemu
dvoru Európskej únie prípadne uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 nevyplýva, že by
sa v uvedenom konaní riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci,
najmä keď uvedeným uznesením sa prerušuje konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnych otázkach, ktorých znenie absentuje v uvedenom uznesení. Preto uvedené konanie
Okresného súdu Prešov, resp. naň nadväzujúce konanie Súdneho dvora o predbežnej otázke nemôže
mať v danom prípade fundamentálny význam.
Súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, a tak vykonal vo veci
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu najmä obsahom pripojeného
exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/493/2010.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 10.3.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a tak k
rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním viac ako 352 dní, pričom za
nesprávny úradný postup žalobca považuje aj preskúmanie exekučného titulu spôsobom, ktorý podľa
žalobcu odporuje zákonu.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/493/2010 vyplýva, že dňa
23.3.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Ž.. G., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 20.1.2010 sp. zn. SR 22533/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 10.5.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 23.3.2010 obsahujúcou návrh na
vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Exekučný súd prípisom z 4.8.2010 vyzval žalobcu
ako oprávneného, aby v lehote 15 dní predložil zmluvu o úvere. Uvedená výzva exekučného súdu
bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného dňa 10.8.2010, ale požadovaná úverová zmluva so
všeobecnými podmienkami bola exekučnému súdu doručená až 10.9.2010. Okresný súd Nové Zámky
ako exekučný súd uznesením z 8.12.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol a po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia dňa 17.3.2011
exekučný súd uznesením z 18.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.6.2012, zastavil exekučné
konanie.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci
uplynula šesťmesačná lehota od vznesenia námietky žalovanej, ktorou namietala že od doručenia
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobného návrhu neuplynula
šesťmesačná lehota, súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepovažoval za
predčasný. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto návrhu.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.3.2011, po
uplynutí zákonom určenej doby, s omeškaním viac ako 352 dní, keď z pripojeného exekučného spisu
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/493/2010 vyplýva, že zo strany žalobcu ako oprávneného
nebola exekučnému súdu poskytnutá požadovaná súčinnosť. Z pripojeného exekučného spisu taktiež
vyplýva, že zo strany súdneho exekútora nebola v uvedenej exekučnej veci dodržaná lehota určená v
§ 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s
exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje
svoj nárok, napriek tomu, že (správne) tvrdí, že exekučné konanie začalo už 23.3.2010. Okresný
súd Nové Zámky ako exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 8.12.2010. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené
súdu nepredložil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora údajne vydané exekučným súdom
dňa 10.3.2011 a existencia takéhoto rozhodnutia z 10.3.2011 nevyplýva ani z pripojeného exekučného
spisu. Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti súdneho
exekútora bolo rozhodnuté až dňa 10.3.2011.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) s účinnosťou od 9.11.1999 upravuje
postup exekučného súdu pre prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom. Následkom zistenia takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením, proti ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie
neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora. Aj keď vykonateľné rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul bolo doplnené do § 41
ods. 2 písm. d/ EP novelou účinnou od 01.06.2011, táto by nepochybne bola nadbytočná v prípade
stotožnenia sa súdu s právnym názorom žalobcu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i/ EP, ktorého sa žiadna novela Exekučného poriadku nedotkla. Pre výklad
zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k zmene
a doplneniu § 41 ods. 2 písm. d/ EP zákonom č. 102/2011 Z.z.. Potom od účinnosti zákona č. 144/2010
Z.z. dňa 1.6.2010 neexistovala ani žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu. Preto od 1.6.2010 neexistovala
ani lehota na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia rozhodcovského súdu (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP),
pričom s účinnosťou od 1.6.2010 novelizované ustanovenie § 44 ods. 2 EP veta druhá sa vzťahuje aj
na exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z. (ASPI komentár k § 44 EP).

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v danej exekučnej veci rozhodol v primeranej lehote,
zodpovedajúcej nečinnosti žalobcu ako oprávneného pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu
nepredložením zmluvy o úvere v súdom určenej lehote. V danom prípade bol opodstatnený a zákonom
podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, v snahe preskúmať charakter zmluvného vzťahu oprávneného a povinného,
vyzval žalobcu, v procesnom postavení oprávneného, na predloženie zmluvy o úvere, pričom žalobca
ako oprávnený neposkytol súčinnosť exekučnému súdu v určenej lehote. Po predložení zmluvy o
úvere so všeobecnými podmienkami exekučný súd skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská
zmluva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011,

uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z
roku 2012 pod por.č. 46 (dostupnej na internetových stránkach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z
jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP,
okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným
označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie
v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 EP, okrem iného,
zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových
a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP oprávnený už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Uvedený postup exekučného súdu v danej exekučnej veci nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44
ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ by exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej
podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu
exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti. V danej
exekučnej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po
podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v snahe preskúmať,
či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, vyzval žalobcu v procesnom postavení oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere. Záver exekučného súdu, že rozhodcovská doložka, ktorá v danom prípade
núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a neplatného zmluvného dojednania, preto
takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, je súladný so zákonom. V súlade s týmto záverom exekučný súd predmetný rozhodcovský
rozsudok právoplatne nepovažoval za vykonateľný exekučný titul. Keďže exekučný súd zistil už pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku
predloženého žalobcom ako oprávneným, je v rozpore so zákonom, dospel právoplatne k záveru, že nie
sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pokiaľ exekučný súd predmetnú žiadosť zamietol uznesením z 8.12.2010, nešlo o prípad
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v situácii, že
pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Uvedený postup exekučného súdu nebol
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval (vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku) postavenie
odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je
vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.
Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012).
Aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie
označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Prekážka rozsúdenej veci (/rei iudicatae/ § 159 ods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania
a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že
právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec
znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých
istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými
istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
Toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Z obsahu
exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky, rovnako ani z obsahu žalobného návrhu nevyplýva, že
konaniu v exekučnej veci medzi žalobcom ako oprávneným a povinným Ž.. G., týkajúcej sa vymoženia
sumy istiny s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 5Er/493/2010 na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, by predchádzalo iné exekučné konanie s tým istým predmetom
konania, ktoré by sa týkalo tých istých účastníkov.

Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme
rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je
v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž
vyplýva, že jeho výsledkom môže byť iba titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 227/2012 z 27.5.2013Rozhodcovské konanie
nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto ním nemôže byť založená prekážka tzv.
„duplicitnej“ exekúcie. Navyše, ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne
účinky, a preto nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej ani v inom konaní všeobecného súdu proti
prípadnému žalobcovmu dlžníkovi (vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135
ods. 2 O.s.p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatným rozhodnutím vydaným v inom konaní podľa
§ 159 ods. 2 O.s.p., v danom prípade právoplatným uznesením exekučného súdu č.k. 5Er/493/2010-12
z 8.12.2010. Súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť platnosť rozhodcovskej doložky, lebo o
tom už bolo právoplatne rozhodnuté).

Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2
veta tretia EP a v primeranej lehote, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom
úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo dňa 10.3.2011 neprípustným preskúmaním
exekučného titulu a až po uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty, s omeškaním viac ako 352 dní. Z
toho dôvodu nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu o omeškaní exekučného súdu. Právoplatné

uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nie je takým rozhodnutím, v
dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu, keďže toto
rozhodnutie nebolo zrušené, je právoplatné. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené
nepreukázal ani vznik škody, ktorej náhradu vo výške 1 347,07 eur si uplatnil v konaní v súvislosti s
tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora v uvedenej exekučnej veci, resp.
ani nepreukázal zmenšenie svojho majetku o uvedenú sumu v súvislosti s preskúmaním žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a preskúmaním
exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V súvislosti s uvedeným
nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže mať za následok
vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto
postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora
nebola v predmetnej exekučnej veci dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, spolu s exekučným titulom a žiadosťou o
vydanie poverenia a bez povšimnutia nemožno ponechať ani nečinnosť žalobcu ako oprávneného pri
predkladaní exekučným súdom žiadanej zmluvy o úvere. Aj žalobca ako oprávnený a aj súdny exekútor
svojou nečinnosťou prispeli k oddialeniu posúdenia rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
exekučným súdom. Zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorým Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v
Bratislave vypočítal majetkovú ujmu vzniknutú spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s tvrdeným
porušovaním zákonných lehôt a tvrdenou nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene exekútora súd zistil, že uvedený znalecký posudok sa nevzťahuje na nároky
žalobcu označené v ľavom dolnom rohu ako ISTINA RS, ale sa vzťahuje len na nároky žalobcu, v ktorých
žalobca podal žalobné návrhy označené v dolnom ľavom rohu ako NZP, NP a ZE. Z uvedeného dôvodu
súd na tento znalecký posudok ani neprihliadol.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, ale ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 17 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako ako pri nároku na náhradu škody je poškodený povinný
nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe
bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Doba, ktorá uplynula od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na
vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do doručenia uznesenia exekučného súdu právnemu
zástupcovi žalobcu ako oprávnenému, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla vyvolať
ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keď exekučným titulom v danej exekučnej
veci bol rozsudok rozhodcovského súdu v spotrebiteľskej veci, pričom v iných exekučných veciach
žalobcu ako oprávneného bola už skôr spochybnená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
takéhoto rozsudku, resp. bola spochybnená materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku(napr.
aj uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er/260/2009 z 4.8.2009, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009 z 30.9.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010
z 23.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 z 5.5.2010, uznesenie
Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.5.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoE/59/2010 z 19.4.2011, ale aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 CoE
138/2010-44 z 30.9.2010 a s tým súvisiace uznesenie Ústavného súdu č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z
24.2.2011), aj s poukazom na závery uznesenia Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť/F. H. C-76/10
zo dňa 16.11.2010. Navyše, bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho
exekútora nebola dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie exekučnému súdu, spolu s exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia a
žalobca ako oprávnený neposkytol požadovanú súčinnosť pri predkladaní zmluvy o úvere exekučnému
súdu. Exekučný súd nepochybne v uvedenej exekučnej veci realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, nie je v rozpore so zákonom. Toto posúdenie,
podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, je nepochybne časovo náročné, čo viedlo

aj zákonodarcu k vylúčeniu aplikácie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenie súdnemu exekútorovi v
prípade rozhodcovských rozsudkov (§ 44 ods. 2 EP v spojení s § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP) s účinnosťou
od 1.6.2010 (zákon č. 144/2010 Z.z. ). Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého
konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu
nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do
ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade
nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu, ale ani tvrdené následky, keď
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť
preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol
dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci
dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu. S
poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.