Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1049/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811220920
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811220920.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa 1/ N. C., s.r.o., so
sídlom ul. K. č. XXX/XX, F., IČO: 36 314 269, 2/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. K. č. XXX/XX, F.,
zastúpení JUDr. S. K., R.. I. č. 2, D. D. proti odporcovi S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. U. č. XXX/
X, F., zastúpený JUDr. X. U. N.. spol. s r.o., J. cesta č. 1, N., IČO: 36 869 121, o zaplatenie 35.842,80
eur, na odvolanie navrhovateľa 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. septembra 2014,
č.k. 7C/65/2012-475, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie o návrhu navrhovateľa 1/, ďalšími samostatným
výrokmi zamietol návrh navrhovateľa 2/, zastavil konanie o návrhu navrhovateľa 2/ v časti o zaplatenie
5.733 euro a rozhodnutie o trovách konania odložil na samostatné rozhodnutie.

Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ 1/ ako spoločnosť s ručením obmedzeným a navrhovateľ
2/ ako jej spoločník a konateľ domáhali náhrady škody voči odporcovi, spočívajúcej v majetkovej
ujme spôsobenej v dôsledku trestného činu odporcu, a to zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Týmto konaním odporcu malo dôjsť k zmareniu podnikateľského zámeru navrhovateľa 1/, a to výstavby
výrobnej haly. Za účelom výstavby navrhovateľ 1/ vykonal potrebné prípravné a projektové práce vrátane
zabezpečenia financovania. Na uvedenú prípravu výstavby a zmluvnú pokutu vzniknutú v dôsledku
nerealizovania stavby vynaložil navrhovateľ 1/ sumu predstavujúcou vzniknutú škodu.

Konanie o návrhu navrhovateľa 1/ ako spoločnosti s ručením obmedzeným zastavil okresný súd pre jej
zánik bez právneho nástupcu v priebehu konania (19.3.2013), a to na základe ust. § 107 ods. 4 O.s.p..

Návrh navrhovateľa 2/ zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na jeho strane, pretože k majetkovej
ujme nedošlo u navrhovateľa 2/ ako fyzickej osoby, ale na strane právnickej osoby, v ktorej bol síce
spoločníkom a konateľom, čím však jeho aktívna legitimácia daná nebola. Aktívnu vecnú legitimáciu
navrhovateľa 2/ nezaložil podľa okresného súdu ani výrok trestného rozsudku, ktorým bol aj navrhovateľ
2/ odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Rovnako bez vplyvu
na výsledok konania ostalo aj postúpenie pohľadávky na zaplatenie žalovanej sumy zo strany postupcu
- vtedy existujúceho navrhovateľa 1/, ako aj zo strany navrhovateľa 2/ na postupníka JUDr. S. K.. Ani
dojednanie zmluvy o postúpení pohľadávky o tom, že navrhovatelia 1/ a 2/ budú postúpený nárok
vymáhať sami (§ 530 ods. 1 OZ), nemohlo byť dôvodom pre vyhovenie návrhu. Na strane navrhovateľa
1/ došlo k zániku jeho právnej subjektivity vylučujúcemu jeho ďalšiu účasť v konaní a konanie voči nemu

mohlo byť preto jedine zastavené. Navrhovateľ 2/ pohľadávku nemohol postúpiť platne, pretože ju sám
nikdy nemal, a preto ju ani nemohol následne vymáhať v zmysle § 530 ods. 1 OZ.

O zastavení konania v späťvzatej časti o zaplatenie 5.733 euro rozhodol okresný súd podľa § 96 O.s.p..

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podal v celom rozsahu včas odvolanie navrhovateľ 2/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Okresný
súd podľa navrhovateľa 2/ nesprávne posúdil otázku vecnej legitimácie navrhovateľov, keď nevychádzal
z trestných rozsudkov, v ktorých boli ako poškodení označení ako navrhovateľ 1/, tak i navrhovateľ
2/. Okresný súd neuviedol, kedy a z čoho sa dozvedel o zrušení a zániku navrhovateľa 1/, a
o tejto skutočnosti informoval účastníkov až na pojednávaní dňa 8.8.2014. Navrhovateľ 2/ vytýka
napadnutému rozhodnutiu aj nesprávne závery ohľadom postúpenia žalovanej pohľadávky. Podstatné
podľa navrhovateľa 2/ je, že žalovanú pohľadávku postúpili dňa 10.01.2013 obaja navrhovatelia a
obaja ju mali podľa zmluvy naďalej vymáhať. Účinky postúpenia pohľadávky nastali voči dlžníkovi
oznámením postúpenia, z ktorého bol súd povinný vychádzať bez toho, aby skúmal platnosť postúpenia.
Podľa názoru navrhovateľov, spôsobil odporca svojím úmyselným konaním, za ktoré bol právoplatne
odsúdený škodu nielen navrhovateľovi 1/, ale zároveň a najmä vlastníkovi navrhovateľa 1/, teda
navrhovateľovi 2/, ktorý spoločnosť riadil a kontroloval. Navrhovateľ 2/ ďalej namietal, že potom ako
bolo zo strany Okresného súdu oznámené zrušenie a zánik navrhovateľa 1/ a na to predložená zmluva
o postúpení pohľadávky, neposkytol okresný súd účastníkom primeraný priestor a lehotu aby sa s
novými skutočnosťami dostatočne vysporiadali. Ďalej sa navrhovateľ 2/v odvolaní zaoberal otázkami
danosti práva na náhradu škody. V závere odvolania poukázal na to, že právne významným z hľadiska
požadovaného nároku na náhradu škody je rozsudok odvolacieho súdu v trestnej veci, ktorým bol
odporca odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, ktorým navrhovateľom 1/a 2/ spôsobil
škodu.

Súčasne s odvolaním navrhovateľ 2/ navrhol, aby súd v súlade s ustanovením § 92 O.s.p. pripustil vstup
JUDr. S. K. do konania na strane navrhovateľa, a to z dôvodu že sa stal vlastníkom žalovanej pohľadávky.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože
je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/
citovaného zákonného ustanovenia.
Navrhovateľ uplatňuje podľa obsahu odvolania odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata
tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného
súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov. K nesprávnym skutkovými zisteniam však v danom prípade nedošlo.

Naplnený nebol ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ( nesprávne právne posúdenie
veci ), ktorý je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Rozhodnutie o zastavení konania o návrhu navrhovateľa 1/ bolo založené na správnom skutkovom
zistení, že navrhovateľ 1/ bol ku dňu 19. 3. 2013 vymazaný z obchodného registra bez právneho
nástupcu. Toto zistenie zodpovedá obsahu obchodného registra a správne bolo potom zastavenie
konania o návrhu navrhovateľa 1/ podľa ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p., ktoré práve na túto situáciu

dopadá. Pri zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu neexistuje iná možnosť, ako konanie voči
takémuto účastníkovi zastaviť. To bez ohľadu na to, či bol za svojej existencie označený ako poškodený v
trestnom konaní alebo sa zaviazal vymáhať pohľadávku v zmysle ustanovenia § 530 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Čo sa týka zamietnutia návrhu pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa 2/, aj v tejto časti bolo
napadnuté rozhodnutie založené na správnych skutkových zisteniach a správnom právnom posúdení.
Samotné označenie subjektu ako poškodeného v trestnom konaní a jeho odkázanie s uplatneným
nárokom na občianskoprávne konanie nemá žiaden dopad na to, či tomuto subjektu uplatnené právo na
náhradu škody skutočne svedčí, a preto toto procesné postavenie v trestnom konaní nezakladá vecnú
legitimáciu v občianskoprávnom konaní o náhradu škody spôsobenej trestným činom.

Navrhovateľ 2/ nedôvodne vytýka napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd neuviedol, kedy a z čoho
sa dozvedel o zrušení a zániku navrhovateľa 1/, a že o tejto skutočnosti informoval účastníkov až
na pojednávaní dňa 8.8.2014. Napadnuté rozhodnutie dôsledne uvádza priebeh konania o zrušenie
obchodnej spoločnosti - navrhovateľa 1/, ako aj to, že tieto skutočnosti zistil z konania vedeného
na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou 28 CbR 52/2011. Súčasne je zrejmé, že zánik
navrhovateľ 1/ zistil z obchodného registra. Oznámením uvedených skutočností na pojednávaní dňa 8.
8. 2014 okresný súd nijako nepochybil.

Čo sa týka postúpenia pohľadávky a možnosti jej ďalšieho vymáhania navrhovateľmi 1/ a 2/, v tomto
smere platí ohľadom navrhovateľa 1/, že od okamihu jeho zániku bez právneho nástupcu neprichádzal
do úvahy žiadny výkon práv z jeho strany, a ako bolo uvedené vyššie, nebolo po zániku navrhovateľa
1/ možné vecne rozhodovať o žiadnom jeho práve, ale iba konanie o jeho návrhu zastaviť.

Správny nie je ani názor navrhovateľa 2/, že súd nebol oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky a mohol vychádzať iba z oznámenia o jej postúpení, ktoré samo zakladá vecnú legitimáciu
navrhovateľa 2/. Je všeobecne prijímaný záver, že oznámenie o postúpení pohľadávky dostatočne
preukazuje vecnú legitimáciu jej nadobúdateľa a v prípade preukázaného oznámenia o postúpení
pohľadávky nie je potrebné skúmať samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Krajský súd sa s
uvedeným stotožňuje. V danom prípade však okresný súd nepristúpil k skúmaniu platnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky medzi navrhovateľom 2/ a JUDr. S. K. po preukázaní oznámenia o postúpení
pohľadávky, ale neplatnosť postúpenia bola zjavná spolu s tvrdením o postúpení pohľadávky, keďže bolo
zrejmé, že škoda vznikla iba navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/ tak nesvedčilo právo na jej náhradu,
ktoré mienil postúpiť na JUDr. S. K.. Na takúto zjavnú neplatnosť postúpenia nemôže súd neprihliadať a
ako absolútnu neplatnosť právneho úkonu je povinný ju zohľadniť z moci úradnej. Tým, že navrhovateľ
2/ nemohol pohľadávku postúpiť, nemohol ju ani sám vymáhať na základe ust. § 530 ods. 1 OZ, pretože
takéto právo je v zmysle citovaného ustanovenia dané len na strane postupníka a dohodou podľa § 530
ods. 1 OZ nemôže vzniknúť na strane inej osoby.

Napadnuté rozhodnutie dostatočne vysvetľuje prečo nebola škoda spôsobená navrhovateľovi 1/ zároveň
škodou navrhovateľa 2/ ako spoločníka a konateľa, a vyplýva to najmä zo samostatnej právnej
subjektivity spoločnosti s ručením obmedzeným. Ani tento odvolací dôvod preto neobstojí.

Dôvodná nie je ani námietka, že účastníkom nebola daná možnosť vyjadriť sa k zrušeniu a zániku
navrhovateľa 1/ a k postúpeniu pohľadávky. Dôkazy k tejto skutočnosti boli oboznámené na pojednávaní
dňa 8.8.2014 a po ich oboznámení dostali účastníci priestor k vyjadreniam a záverečným rečiam. Žiaden
účastník nežiadal o poskytnutie časového priestoru na vyjadrenie sa k oboznamovaným dôkazom.

Čo sa týka otázok zodpovednosti za škodu, ktorými sa navrhovateľ 2/ zaoberá v závere odvolania, je ich
riešenie vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa 2/ v tomto konaní bezpredmetné.

Napokon správne rozhodol okresný súd podľa ust. § 96 O.s.p. aj o zastavení časti konania pre späťvzatie
návrhu v tejto časti.

Vzhľadom na uvedenú neopodstatnenosť odvolacích dôvodov, krajský súd rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd nevyhovel návrhu na pristúpenie JUDr. S. K. do konania na stranu navrhovateľa, pretože
tento návrh bol uplatnený spolu s odvolaním, teda v odvolacom konaní, kde takýto procesný postup nie
je možný (§ 216 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd ( § 224 ods. 4 O.s.p. ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .