Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Katarína Slováčeková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/148/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108212120
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2108212120.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: U.
R., nar. XX. Z. XXXX, bytom F. XXXX/XXX, U., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Bango,
Kollárova 34, Trnava, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 15. októbra 2013 č. k. 8Er/572/2008-9, EX 1475/2008, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie právne odôvodnil ustanoveniami §
36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. b/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995
Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda Exekučného poriadku) a § 88 ods. 1 ZoP (zákona o

priestupkoch, teda zákon SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne tým, že
súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko v danom prípade
prekluzívnalehotanavymáhanieprávaužuplynulaavsúčasnejdobeužnemožnovýkonrozhodnutiana
základe priloženého exekučného titulu (vykonateľné rozhodnutie Okresného oddelenia PZ Cífer, č. AA
1666126 z 31. októbra 2005) realizovať, pretože na uplynutie prekluzívnej lehoty súd prihliada z úradnej
povinnosti. Predmetné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok po uplynutí prekluzívnej lehoty sa

stalo neúčinným. Súdnemu exekútorovi súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov exekúcie,
keď tento si žiadnu neuplatnil a súd žiadnemu z účastníkov preto neuložil povinnosť na náhradu trov
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla ho
zrušiť (a zrejme i vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom by sa v exekúcii pokračovalo)

v podstate s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, nakoľko trojročná
prekluzívna lehota stanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31. 8. 2008 na
vymáhanie pohľadávky by uplynula dňa 16. novembra 2008, v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty
však novelizáciou zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 1. 9.
2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote na možnosť vymáhania uloženej
pokuty za priestupok z ustanovenia § 88 ods. 1. V novele zákona o priestupkoch neexistujú prechodné

ustanovenia účinné pre prípady od 1. 9. 2008, ktoré by upravovali prípad, keď exekučný titul bol vydaný
pred 1. 9. 2008 a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po 1. 9. 2008. V rozhodnom
období, t. j ku dňu 16. 11. 2008 už nemožno aplikovať právnu normu (ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o
priestupkoch v znení platnom do 31. 8. 2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom
období nebola platná. Novelizácia ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008
Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. V súvislosti so samotnou lehotou na

výkon rozhodnutia poukázala na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 zákona
o správnom konaní č. 71/1967 Zb. Čo sa týka lehoty na vymoženie uloženej pokuty za priestupok, tátoje upravená v ustanovení § 71 ods. 3 zákona o správnom konaní tak, že výkon rozhodnutia možno
nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V danom
prípade teda už nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty,

ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu
výkonu rozhodnutia. Poverenie pre súdneho exekútora č. 5207059298 vydal súd prvého stupňa 5. júna
2008.

Povinný ani súdny exekútor odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 204
ods. 1 O. s. p.) oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 O. s. p., § 37 ods. 1 E. p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p., § 58 ods. 6 E. p.), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej
nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne
(§ 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p.).

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8Er/572/2008 je

vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 33,19 eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste z 31. októbra 2005
č. AA1666126. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti uznesenia súdu prvého
stupňa v celom rozsahu - t. j. v časti, ktorou zastavil exekúciu a v závislej časti, ktorou rozhodol o náhrade
trov exekúcie.

Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.
AA1666126, ktorým bola povinnému uložená pokuta 33,19 Eur (1.000,- Sk) za skutok spáchaný dňa
31. októbra 2005 vo Zvončíne (priestupok proti majetku), porušením § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.
Predmetnýbloknadobudolprávoplatnosťdňa31.októbra2005avykonateľnosťdňa16.novembra2005.

V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31. 8. 2008 do novelizácie zák.
č. 298/2008 Z. z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali
nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie
pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nie je lehotou, v ktorej by
mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z

gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno
vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v
zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený urobený uskutočnený. Táto lehota
má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii
práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania. Táto novelizácia

pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav.

Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2008, kedy bolo
vypustené. S účinnosťou od 1. 9. 2008 sa tak na výkon rozhodnutia - bloku s poukazom na § 51 Zákona
o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno

nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v
predmetnomblokuzačalaplynúťdňom1.novembra2005auplynuladňom16.novembra2005.Zákonná
trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu

uskutočniť, potom uplynula dňom 16. novembra 2008 po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1 zák. č.
372/1990 Zb. kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku.V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,
zmenuazánikprávnychvzťahovakoajprávneúčinky,ktoréznichvyplývajú,zásadneposudzovaťpodľa
práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie

tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej
spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia
právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca
právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom

nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta
právnejnormysatedabudúspravovaťnovšímprávnympredpisom,akjeprenehovýhodnejší.Opačnáje
potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre
jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej
normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je
situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú zásadu
retroaktivity právnej normy a preto na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1 Zákona
o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť
právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to ust. § 71

ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia, s poukazom
na zákaz retroaktivity právnej normy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného v danom prípade 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej
v predmetnom bloku začala plynúť dňa 1. novembra 2005 a uplynula 16. novembra 2005. Zákonná

trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu
uskutočniť, potom uplynula dňom 16. novembra 2008 (t. j. v tento deň sa už exekučný titul stal
neúčinným). Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa tak týmto dňom
stal zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z
predmetnéhobloku.Predmetnýbloknapokutunezaplatenúnamiestetýmprestalbyťvykonateľným,čím

stratil základný atribút exekučného titulu s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 písm. f) Exekučného poriadku,
čím sa stal neúčinným. V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby súd prvého stupňa preskúmavaným
uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil a zároveň
rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktorá časť ale osobitne odvolacími dôvodmi napadnutá nebola.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu ako vecne správne s použitím § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 v zmysle § 21

ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31. decembra 2012 okrem iných
aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave pričom práva a povinnosti
zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžd 5/2013 z 10. septembra 2013). Nakoľko Krajské

riaditeľstvo policajného zboru v Trnave ako právnická osoba uvedeným dňom zaniklo a zo spisového
materiálu odvolací súd nemá preukázané, že by minister vnútra určil, ktorý útvar Policajného zboru
má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred
súdom v rozsahu svojej pôsobnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,
orgánom štátu, ktorý koná v mene oprávnenej - Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 4 O. s. p., sa

stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Preto pod všeobecným
označením oprávnená je potom nutné rozumieť tak Slovenskú republiku, v mene ktorej konalo Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, ako aj Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.