Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/76/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211154
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111211154.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne: W., zast. JUDr.

Katarínou Bajovou, advokátkou, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: FARMA FRESH Slovakia, s.r.o.,
Trnava - Modranka, Sereďská 247/4012, IČO 36238813, zast. JUDr. Máriou Peráčkovou, advokátkou,
Hrušková 21, Bratislava, o zaplatenie 9.150,24 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 7.955,44 eur s 9,25%úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.663,68 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.584,35 eur
od 01.06.2011 do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.980,65 eur od 01.11.2014
do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.726,76 eur od 01.11.2014 do

zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania 540,00 eur za súdny poplatok, 400,00 eur trovy
konania spočívajúce v zloženom preddavku na trovy znaleckého dokazovania a k rukám zástupkyne
žalobkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 2.941,93 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava trovy štátu titulom znalečného vo výške
239,98 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6.670 eur na
tom základe, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. I. v intraviláne, zapísanej na LV
č. XXX ako parc. registra „E“, č. parc. XXXX/X - orná pôda vo výmere X.XXX mX, v podiele X-iny k
celku.Napredmetnejnehnuteľnostistojastavbyvovlastníctveodporcu-jednopodlažnéobjektypôvodne

identifikované ako kravíny, ktoré nie sú t. č. využívané na poľnohospodárske účely, ale prenájom
podnikateľským subjektom, na pozemku sa tiež nachádzajú spevnené plochy a prístupové komunikácie.
Doposiaľ nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, odporca mal záujem pozemky pozemky prenajať len
ako ornú pôdu, hoci sú zastavané, pričom chcel využiť skutočnosť, že pozemky sú v katastri vedené
ako neidentické parcely registra „E“ pod pôvodným zápisom orná pôda. Žalobkyňa si uplatňuje cenu
obvyklého nájmu, keď treba vychádzať z obvyklej trhovej ceny pozemkov, ktorá sa pohybuje v rozpätí
XXX eur za X mX plochy ako ceny trhovej kúpnej. Cena za užívanie pozemkov potom predstavuje

XX-tinu až XX-tinu hodnoty ceny pozemku, v tomto prípade minimálne X eur/mX ročne. Žalobou sa
domáhala zaplatenia za užívanie nehnuteľnosti žalovaným, ktorý užíva pozemok bez nájomnej zmluvy,
a teda titulom bezdôvodného obohatenia, za r. XXXX čiastku X.XXX eur /XeurxX.XXXX mX=XX.XXX
eur:X ako spoluvlastnícky podiel/, za r. XXXX čiastku X.XXX eur /XeurxX.XXXX mX=XX.XXX eur:X akospoluvlastnícky podiel/. V priebehu konania žalobu upresnila - bol zosúladený stav faktický so stavom
právnym, keď od r. XXXX je parcela vedená v registri SK Trnava a v identifikácii nehnuteľnosti ako
zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzali v PD I. a toho času v areáli odporcu sú v katastri

zaradené ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape - parc.č . XXX/XX - zast. plochy a
nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č.
XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo
výmere XXXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast.
plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX.

Celková výmera zastavanej plochy v areáli odporcu predstavuje XXXX mX. Vlastníctvo navrhovateľky
je zapísané na LV pod B/X v X-X/-ine, B/X v X/XX-inách. Celkovo teda žalobkyňa vlastní podiel X/XX-in
na výmere nehnuteľností nachádzajúcich sa v areáli, čo predstavuje X.XXX,XX mX. Na nehnuteľnosti
stoja stavby vo vlastníctve odporcu - jednopodlažné objekty, ktoré slúžia na prenájom podnikateľským
subjektom, spevnené plochy a prístupové komunikácie. V priebehu konania rozšírila návrh na zaplatenie
čiastky celkom X.XXX,XX eur v nadväznosti na znalecký posudok vypracovaný v konaní tunajšieho súdu

XXC XXX/XXXX. Týmto posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky s. r. o. bola všeobecná jednotková cena
pozemkov v areáli odporcu určená sumou XX,XX eur za X mX a z tejto ceny bola vypočítaná cena za
užívanie v sume X,XXX eur za 1 m2 plochy. V priebehu konania žalobný návrh upravila.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,znaleckýmdokazovaním,oboznámenímsaslistinnými

dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa v konaní uviedla, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu, sa pôvodne nachádzali v PD I., v r.
2009 a 2010 /v priebehu konania do žiadala po rozšírení návrhu nájom za r. 2009-2012/ , za ktoré žiada
cenu nájmu, je vlastníkom areálu a užívateľom nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaný,

jedná sa o nehnuteľnosti v k. ú Modranka, parc.č . XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX
mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a
nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXXX mX, parc.
č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria
vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere 343 m3 v celkovej výmere

2833 m2, keď žalobkyňa je spoluvlastníčkou pod B/2 v 1-ine, B/4 v 3/16-inách /od 1. 10. 2011 7/16-in/.
Nájomná zmluva nebola uzavretá, nakoľko nedošlo k dohode o výške nájmu. Za primeranú cenu nájmu
považuje 4 eur za m2 užívanej plochy. Žalobkyňa nemá prístup ku svojej parcele, nakoľko sa nachádza
v oplotenom areáli žalovaného a ani v prípade výstavby plotu, ako uvádza žalovaný, ak by sa dostala
jej parcela za oplotenie, nemá prístup - je tam vybudovaná prístupová cesta a musela by ísť pešo cez

roľu. Žalovaný užíva jej parcelu od r. 2001. V r. 2003 sa spoločnosť, v ktorej bol spolumajiteľ konateľ
žalovaného, pokúšal nehnuteľnosť odkúpiť, ale k uzavretiu zmluvy nedošlo a neskôr jej bol ponúknutý
nájom vo výške 29 eur ročne za celú nehnuteľnosť. Žalovaný užíva nehnuteľnosť na podnikateľské
účely, v objekte sú spevnené plochy a parkujú tam kamióny, z čoho má žalovaný finančný prospech.
Budovy na pozemku sú zastavané stavbami, ktoré užíva vrátane ich okolia a dobytok, ktorý sa tam pasie,

nepatrí žalobkyni, ale zrejme žalovanému ako podnikateľovi. Predložila leteckú snímku z októbra 2012,
ktorý stav pretrvával od roku 2009 a zo snímky je zrejmé, kde boli kuríny, chov kôz a oviec. Dňa 29.12.
bola robená demontáž, bol odstránený hlavný plot a predložila snímku o predelení. Ďalšia snímka je o
demontáži kurínov. Už v roku 2001 bol územný plán a pozemky boli určené na výstavbu priemyselných
parkov. Hodnota za užívanie pozemku v nadväznosti na posudok Ústavu stavebnej ekonomiky s. r. o. v

znení dodatkov za r. 2009 v sume 2,349 eur za 1 m2 plochy a v časti 1 /podiel/ - od 1. 1. 2009 do 31. 12.
2009 v sume 2,349 eur x 2833 m2 = 6654,72 eur : 4 = 1.663,68 eur, za rok 2010 - od 1. 1. 2010 do 31.
12. 2010 v sume 2,237 eur x 2833 m2 = 6337,42 eur : 4 = 1.584,35 eur, za obdobie r. 2011 v časti 1/4-
íny /podiel/ od 1. 1. 2011 do 30. 9. 2011 v sume 2,355 eur x 2833 m2 = 6671,71 eur : 4 = 1667,92 : 12
mesiacov x 9 mesiacov =1250,94eur, podiel 7/16-in za obdobie od 1. 10. 2011 do 31. 12. 2011 v sume

2,355 eurx2833 m2=6671,71 eur : 16 = 416,98 x 7 = 2.918,87 eur : 12 mesiacov/x 3 mesiace = 729,72
eur. Cena za užívanie pozemku v r. 2011 predstavuje čiastku 1250,94 eur + 729,72 eur = 1980,65 eur.
Za r. 2012 od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 pri podiele 7/16-ín v sume 2,200 eur x 2833 m2 = 6232,60
eur : 16 = 389,53 x7 =2.726,76 eur. Po úprave petitu žiadala žalobkyňa zaplatenie čiastky 7.955,44 eur
s 9,25%úrokom z omeškania ročne zo sumy 1663,68 eur od 1. 6. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 1.584,35 eur od 1. 6. 2011 do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.980,65 eur od 1. 11. 2014 do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.726,76 eur od 1. 11. 2014 do zaplatenia.Žalovaný uviedol, že nepopiera nárok žalobkyne na nájomné, nakoľko ho aj plnil, nie však v rozsahu,
ktorý požaduje žalobkyňa. Žalovaný užíva zo spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na podnikateľské
účely len časť pozemku, ostatná je voľná, nachádza sa v pevne oplotenom areáli. Mal snahu o

usporiadanie vzťahov - ponukou na uzavretie nájomnej zmluvy, resp. odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu, prípadne zámenu pozemkov. K dohode však nedošlo. Situáciu sa rozhodol od 1. 1. 2012
vyriešiť tak, že spoluvlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby, oznámil, že im uvoľňuje
ich pozemky v časti, ktoré nie sú zastavané, teda požiadal stavebný úrad o stavebné povolenie na
vybudovanie nového oplotenia a oznámil búracie práce - odstránenie oplotenia, ktoré vybudovalo ešte

pôvodné PD, tak, aby umožnil vlastníkom pozemkov, aby sa ujali užívania svojich pozemkov a mohli
s nimi disponovať. Cena by mala byť určená za tú časť, ktorá je budovaná a skutočne sa užíva a iná
cena by mala byť určená za zostávajúcu časť, ktorú nepoužíva na podnikateľské účely, na ktorej sa psie
dobytok, čím robí údržbu aj za vlastníkov pozemkov. Pozemok je ohradený do areálu odporcu, avšak
momentálne buduje oplotenie tak, aby sa parcela navrhovateľky dostala za jeho oplotenie. Žalobkyňa
spochybňuje časť posudkov týkajúcich sa všeobecnej ceny pozemkov aj stanovenie nájomného v

oboch predchádzajúcich posudkoch. Obaja znalci aj Ústav stavebnej ekonomiky sa takmer zhodli na
všeobecnej cene pozemkov. Táto bola stanovená v troch hladinách, 27,4 eur za m2 - v posudku v
tomto konaní, 28,9 eur - v obdobnom spore vedenom na tun.súde a posledná cena v 19C/178/2011 je
stanovená cena 28,05 eur za m2. Znalec Ing. X.r svoj posudok obhájil, aj na pripomienky žalobkyne.
Nemôže súhlasiť s výškou ceny nájmu v posudku ústavu stavebnej ekonomiky. Hodnota nájmu bola

určená sumou 2,349 eur za m2/rok. Je nepochopiteľné, že i keď sa všetky posudky zhodli na cene
pozemkov, ako je možné, že sa nestretli aj na cene nájmu. Pokúsili sa riešiť vec mimosúdne, žalobkyni
zaslal žalovaný nájomné podľa ich výpočtu za rok 2009 až 2012 za časť v areáli - záujmové územie, teda
územie, na ktorom sú postavené objekty vo vlastníctve odporcu. Za mimozáujmové územie účastníci
považujú zatrávnenú plochu, ktorú odporca neužíval a neužíva. Teda parcela 478/64, ktorá je v posudku

ako v prílohovej časti. Pozemok vždy takto vyzeral, odkedy do areálu vstúpil žalovaný a taký je doposiaľ.
Žalobkyni zaslali 2.486 eur, táto túto čiastku však neprevzala. K tejto sume sa dopracovali nasledovne:
navrhovateľka za rok 2009 a 2010 bola spoluvlastníčkou žalovaných nehnuteľností v jednej štvrtine.
V septembri 2011 odkúpila od p.I. 3/16-iny celku. Tým sa stala spoluvlastníčkou v 7/16-nách celku.
Žalovanému zaslal za rok 2011 nájomné za 7/16-in za celý rok, i keď podiel odkúpila až v septembri

2011. Za rok 2009 bol nájom 452 eur, za rok 2010 to bolo 452 eur, za rok 2011 791 eur, za rok 2012
791 eur. Vychádzali zo znaleckého posudku Ing. X.a. Vyplácali iba záujmové územie v areáli. Odporca
ponúkol navrhovateľke aj zámenu pozemku, v tej istej lokalite Modranka za pôvodným oplotením areálu,
so samostatným prístupom. Sporný pozemok je v strede pozemkov bez priameho prístupu, na pozemok
sa dá dostať len prechodom po pozemkoch odporcu. Elektrickú prípojku na pozemku vybudovalo

niekdajšie PD, nie navrhovateľka. Odporca má záujem zaplatiť nájomné a odkúpiť jej spoluvlastnícky
podiel. Predkladám snímku a udáva, že sa jedná o leteckú snímku z časti areálu I., kde sa nachádzajú
pozemky, ktoré sú predmetom sporu a z tohto je zrejmé, že časť pozemkov nebola využívaná na
podnikateľské účely žalovaného. Poukázal na to, že územný plán, na ktorý sa odvoláva navrhovateľka
s tým, že pozemky sú určené na podnikateľské účely, platil až od 1.1.2010, teda v roku 2009 pozemky

neboli určené na podnikateľské účely územným plánom. Ing.X.r ocenil pozemky na 27 eur za m2, a
z toho vyrátal nájomné za m2 1,617 eur za m2 ročne. V obdobných konaniach Ing.K.r pozemky v
tesnej blízkosti ocenil na 26 eur za m2 a cenu nájmu 1,416 eur za m2. Obaja znalci v zmysle pokynu
súdu pozemky rozčlenili podľa spôsobu užívania a tak ich aj ocenili. V kontrolnom posudku nedošlo k
žiadnej zmene pokiaľ ide o hodnotu pozemku za m2, ale došlo k zásadnej zmene vo výške nájmu, tento

posudok nezohľadnil spôsob a možnosť využitia pozemkov, pretože pokiaľ na nich žalovaný nepodnikal
a nemal možnosť ich odčleniť, a toto ani navrhovateľka nežiadala, nie je dôvod, aby súd priznal rovnaké
nájomné za pozemky, ktoré reálne užíval a za pozemky, ktoré nevyužíval. Odporca poukázal poštovou
poukážkou navrhovateľke nájomné, ktoré odmietla prijať a bezdôvodne bolo vrátené odporcovi, veriteľ
je povinný prijať aj čiastočné plnenie. Územný plán pozemky zahrnul až k 1.1.2010 za podmienky,

že k pozemkom bude vybudovaná prístupová komunikácia, čo sa doteraz nestalo. Na pozemky nie
je možný prístup a na pozemkoch ktoré patria navrhovateľke, sama nezabezpečila žiadne inžinierske
siete, ktoré sa reálne nachádzajú na pozemkoch zastavanými stavbami. Tieto zaviedol predchádzajúci
vlastník a za tieto odporca riadne zaplatil, keď areál odkupoval. Žalobkyňa sa v areáli nepohybovala ani
sa toho nedomáhala zákonným spôsobom a nemôže posúdiť, čo odporca reálne z pozemkov užíval na

podnikateľské účely a čo vôbec užíval. Celý areál je na rovine, má výmeru asi 10 hektárov, z toho viac
akodvetretinysúvovlastníctveodporcu,areálboloplotenýbetónovýmmúromvovýške2metrov,nebolo
teda možné posúdiť zvonku, čo sa ako využíva. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že odporcaužíva všetky pozemky, ktorých je spoluvlastníčkou. Žalovaný preukázateľne užíval len parc. e. XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, spolu 1301 m2.

Z predložených dokladov vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. I.
zapísanej na LV č. XXX ako parc.č . XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/
XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere
XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy
a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc.

č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, pod B/X v X-X/-ine, B/X v X/XX-inách, spolu
teda v podiele X/XX-ín v areáli. Ďalej je spoluvlastníčkou par. č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere XXX
mX, parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere
XX mX. Zmeny boli vykonané na základe GP č. XX/XXXX zo dňa XX. X. XXX. Jedná sa o pozemok
v zastavanom území obce, pôvodne parc. č. XXXX/X - orná pôda v výmere 3335m2. V súčasnosti sa
jedná o parcely registra „C“, pôvodne reg. „E“.

Znalec Dr. Ing. M.r vo svojom posudku č. 54/2013 použil metódu polohovej diferenciácie a porovnávaciu
metódu, pretože nehnuteľnosť je síce schopná dosahovať výnos formou prenájmu, ale nejedná sa
o bežne prenajateľnú nehnuteľnosť. Pozemky sú rozdelené na dve skupiny - pozemky v areáli a
pozemok parc. č. 478/64, oddelený od areálu, pre túto parcelu nebol dostatok podkladov pre jej

ohodnotenie porovnávacou metódou. Znalec porovnal údaje z katastra nehnuteľností so skutočným
stavom, pričom zistil rozdiel - parc. č. XXX/XX je uvedená vo výpise LV č. XXX ako pozemok, na
ktorom je dvor, pričom sa jedná o lúku mimo skladového areálu za jeho oplotením. Ohodnocované
pozemky sú vzdialené od vjazdu do areálu asi 500 m. Vybudované stavby v bezprostrednom okolí
sú prevažne s 1. NP, s parkovacími plochami pre nákladné vozidlá. Pri vjazde do areálu je verejný

vodovod, elektrina, plyn a kanalizácia, pozemky sú pripojené iba na rozvody elektriny, v blízkosti je
studňa. Pozemky č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX sú zastavané bývalými poľnohospodárskymi objektami
- v súčasnosti slúžia na skladovanie materiálu. Ohodnocované pozemky sa delia na pozemky, užívané
podnikateľsky ako parcely pod stavbami skladov a pozemok - parc. č. XXX/XX za oplotením mimo
areálu/trávouzarastená/.Kohodnocovanýmpozemkomjeprístup,resp.príjazdlencezcudziepozemky

v rámci areálu. Geometrický tvar pozemkov je s prevažujúcou dĺžkou pozemkov - ich iné ako komerčné
využitie je možné len po dohode s ostatnými vlastníkmi susedných parciel, pozemky nemajú vybudovaný
samostatný vstup. Znalec určil cenu pozemkov - parc. č. XXX/XX sumou X.XXX,XX eur, parc. č. XXX/
XX sumou XXXX,XX eur, parc. č. XXX/XX sumou XXXX,XX eur, parc. č. XXX/XX sumou XXXX,XX eur,
parc. č. XXX/XX sumou XXXX,XX eur, parc. č. XXX/XX sumou XXXX,XX eur, spolu XX.XXX,XX eur.

Všeobecnú hodnotu pozemku - parc. č. XXX/XX vyčíslil znalec sumou XX.XXX,XX eur. Porovnávaciu
metóduaplikovalznalecnaohodnocovanépozemkyokremparc.č.XXX/XX/ktorájemimoareálu,trávou
zarastená a nevyužívaná/. Pre porovnávaciu metódu vybral tri ponuky realitných kancelárií. Znalec
tak vyčíslil všeobecnú hodnotu pozemkov porovnávacou metódou vo výške XX.XXX,XX eur. Nájom
pozemkov určil tak, že pre výpočet stanovil dobu návratnosti investície v strede intervalu XX až XX rokov

ako XX+(XX-XX) / X = XX,X roka (XX rokov po zaokrúhlení) pre zastavané parcely a pre parc. č. XXX/
XX je doba návratnosti investície XX rokov s prihliadnutím na spôsob využitia. Úrokovú mieru určil ako
priemernú základnú sadzbu ECB pre hlavné refinančné obchody. Nájomné pre ohodnocované pozemky
potom ročne predstavuje X,XXX eur/mX/rok, za XXXX mX = X.XXX,XX eur/rok, pri parc. č. XXX/XX -
0,432 eur/m2 za rok - za 1.532 m2 = 661,82 eur/rok. Všeobecnú hodnotu pozemkov určil sumou 53.500

eur, nájom pozemkov sumou 2.441,59 eur.

K námietkam k posudku uviedol, že cena bola určená metódou polohovej diferenciácie a použitím
porovnávacej metódy, výber použitých metód odôvodnil v posudku. Tretia metóda určiť všeobecnú
hodnotu pozemkov nebola možná vzhľadom na nedostupnosť podkladov, pokiaľ ide o metódu polohovej

diferenciácie, pre jej určenie sú podstatné skutočnosti: stanovenie východiskovej hodnoty za m2 a
stanovenie jednotlivých koeficientov, ktoré stanovuje vyhláška. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že stanovil
koeficienty na hranici minima, toto tvrdenie nie je pravdivé, koeficient všeobecnej situácie - vyhláška
obmedzuje stanoviť v rozmedzí 1,0 až 1,3 , pre pozemky v areáli stanovil hodnotu 1,05 a pre pozemok
mimo areálu 1,0. koeficient intenzity využitia pozemkov, vyhláška nestanovuje interval, ale konkrétnu

hodnotu, ktorá je 1,0 pre pozemky v areáli a 0,9 pre pozemok mimo areálu. Rovnako koeficient
dopravných vzťahov nie je stanovený intervalom, ale je stanovený pre konkrétny daný typ pozemku,
taxatívne 0,9, čo aj použil. Pre koeficient polohy stanovuje vyhláška interval od 0,9 do 1,0, pričom pre
pozemky v areáli hodnotu stanovil uprostred intervalu 0,95 a mimo areálu 0,9, ku koeficientu druhpozemku vyhláška stanovuje pre pozemky v areáli interval od 1,0 do 1,2, pre pozemok v areáli určil
1,15 a mimo areálu 1,0. ku koeficientu. Redukované faktory vyhláška stanovuje interval od 0,2, do
1,0, pre pozemky v areáli určil 1,0, teda na hornej hranici a mimo areálu 0,6, čo je v rámci intervalu.

Použitie koeficientov riadne odôvodnil. Koeficienty neboli na hranici minima. Nejedná sa o priemyselné
objekty a o priemyselný areál v pravom slova zmysle, nie je to areál výrobného charakteru, ale skladový,
pôvodne poľnohospodársky na okraji obce, bez priameho prístupu a lukratívnosť alebo nelukratívnosť
týchto pozemkov vyjadrujú koeficienty, ku ktorým sa vyjadril. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že na parcele
XXX/XX nebol a že ju videl aj odfotil z diaľničného navádzača, a jej výpoveď je vhodná a je v prílohe

posudku. Vo východiskovej hodnote neznížil cenu pozemkov, ako uvádza navrhovateľka. Urobil tak z
dôvodu, že parcely nie sú scelené. Preto použil redukovaný koeficient. Redukujúci koeficient použil
na parcelu za areálom, ktorý je nepoužiteľný, resp. má hodnotu ako uviedol. Obe metódy použil pre
objektívnosť. Redukujúci faktor neodôvodnil nákladmi na kosenie, použil ich presne tam, kde sa použiť
mali. Porovnával ponuky z r.2013, nakoľko nemal k dispozícii ponuky z roku 2009, 2010. v analýze
posudku uviedol riadne analýzu vývoja trhu nehnuteľností medzi rokmi 208 až 2013, tiež uviedol vplyvy

a faktory, ktoré tento vývoj ovplyvnili. Pre stanovenie všeobecnej ceny by bolo vhodné mať podklady z
roku 2009 a 2010 pre porovnávaciu metódu, určil ale polohovú diferenciáciu. V posudku je uvedené,
že všeobecnú cenu je vhodné určiť aj porovnávacou metódou, pretože rozdielnosť hodnôt získaných v
roku 2009, 2010, oproti roku 2013 (porovnávacou metódou) by nebol výrazný. Parcela za areálom je
bez možnosti prístupu a príjazdu. Nebolo mu povedané, že mimo areál je až v roku 2013, ale podstatné

je, že parcela je z prevládajúcim rozmerom dĺžkou, bez možnosti prístupu a to má vplyv na redukujúci
faktor. Uviedol, že parcela je mimo areál z dôvodu, lebo v deň ohliadky to tak bolo, nemá to vplyv na
redukujúci faktor. Ceny za rok 2009 a 2010 spriemeroval, neurobil zvlášť rok 2009, 2010. Je však možné
v tomto smere vypracovať dodatok. Ak vznikne rozdiel, myslí, že nebude významný. Z I. do centra U.
išiel viackrát a trvalo mu to 15 minút. Pozemky sú na okraji I.y.

Opakovaný výsluch Ing. X. /navrhovaný žalovaným/ súd ako dôkaz zamietol, nakoľko znalec bol
v konaní v nadväznosti na ním vypracovaný posudok vypočutý, jeho opätovný výsluch teda nebol
potrebný a hospodárny, nakoľko z dôvodov uvedených ďalej sa súd stotožnil so závermi posudku Ústavu
stavebnej ekonomiky.

V konaní vedenom na tunajšom súde 19C 178/2011, v ktorom je zhodný predmet sporu a žalovaný /
predmetom konania sú parcely v rovnakom areáli/, bol vypracovaný znalecký posudok Ústavom
stavebnej ekonomiky s. r. o. V záujme hospodárnosti konania súd pred rozhodnutím o pribratí
kontrolného znalca vykonal dôkaz výsluchom znalca ako svedka. Z tohto posudku č. 184/2013 zo dňa

11. 12. 2013 vyplýva, že všeobecná hodnota pozemkov v areáli odporcu je 28,05 eur za 1 m2, cena za
užívanie 2,349 eur za 1 m2 plochy.

Svedok Ing. N., PhD /ktorý ako znalec vypracoval posudok vo veci 19C 178/11, ale v tomto konaní bol
vypočutý pred pribratím znalca do tohto konania/, uviedol, že v posudku vo veci 19C 178/11 vyčíslili

všeobecnú hodnotu pozemkov pomocou stanovenia východiskovej hodnoty z vyhlášky 492/2004 a
podrobnou analýzou koeficientov, ktoré východiskovú hodnotu upravujú, podrobne je to popísané na
strane 9 a 10 posudku, kde v strede je tabuľka predpísaná vyhláškou. Výsledná všeobecná cena
pozemku je 28,05 eur. Porovnávaciu metódu nepoužili, použili vyhláškou predpísaný vzorec na výpočet
nájmu, kde na strane 12 a 13 zdôvodnili použitie vstupov do výpočtu a na strane 14 vyšiel výsledný

nájom 2,349 eur na m2 ročne za rok 2009. Rok 2008 a 2009 bol prelom v stavebníctve, boli prelomové
obdobia, kedy predznačovali začiatok krízy. Pre každý rok je iný počet emisií a teda aj iné roky je
potrebnéosobitneposudzovať.Vrámcijednéhoroka,tedadoroku2010bynebolveľkýrozdiel.Percento
používal podľa NBS. Európska centrálna banka úrokovú mieru ponižuje, v súčasnosti je to len 0,25%.
Vyhláška nestanovuje taxatívne, že musí použiť len túto sadzbu, hovorí iba, že minimálne túto sadzbu,

vrátane primeraného rizika. Ako sa dopracovať k riziku, vyhláška nehovorí. Preto sa orientovali na
jednoduchý nástroj, všeobecne akceptovaný a to sú štátne dlhopisy, tieto sú dlhodobým finančným
nástrojom, ich úročenie je v medzinárodnej miere akceptované, nakoľko štát si za tieto úroky požičiava.
Rozdiel medzi ECB a hodnotou komerčných úverov volili týmto percentom štátnych dlhopisov. Úroková
miera 4,92% je podľa názoru ústavu objektívnou a preskúmateľnou hodnotu za dané obdobie. Štátne

dlhopisy sú bezpečné obchody. Mali množstvo údajov, ktoré boli rozporuplné, vychádzali z údajov
realitných kancelárií a vstupy boli iba prianím predávajúcich, nemali reálne kúpne zmluvy, na základe
ktorých prebehli reálne obchody, teda porovnávaciu metódu nepoužili, nebola by objektívna. Emisie sú
10-ročné. V roku 2012 môže dôjsť k poklesu o jednu alebo dve desatiny percenta. Takže cena nájmubola v roku 2009 2,349 eur ma m2 ročne, v roku 2012 by sa mohlo jednať o sumu 2,2 eura za m2 ročne.
Výpočet na ďalšie roky je možné vypracovať dodatkami. Pokiaľ boli v iných posudkoch uvedené pri
východiskovej cene pozemku iné ceny nájmu, je to tým, že znalci použili iné vstupy a teda iné úrokové

miery, keď použili úrok ECB a nie štátny dlhopis. Preto toto použitie podrobne zdôvodnili na strane
12 a 13 posudku. Toto považujú za objektívne, pretože suma 0,23% ECB je fiktívna a za túto sumu
neprebiehajú komerčné pôžičky. Ak by volili banku, bolo by sporné, prečo zvolili niektorú konkrétnu, a
teda zvolili štátne dlhopisy. Jedná sa o bezpečné financovanie a úrok je medzinárodne akceptovaný.
Vyhláška stanovuje, že minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej

úrokovej sadzby ECB. Ostatní znalci teda nepostupovali v zmysle vyhlášky. Zdôraznil slovo minimálne
1,5-násobok. Jedná sa o prípad všeobecnej hodnoty pozemku. Pri všeobecnej cene nájmu v bode
G vyhlášky sa udáva iba úroková miera v desatinnom tvare. Je to ale tá istá úroková miera, ako pri
všeobecnej hodnote pozemku. Len už nie je doplnená. V ekonomickej praxi sa úrok za dlhopisy považuje
za bezrizikový. Pri pozemku zvolili obdobie návratnosti 25 rokov, preto je potrebné vyhľadať finančný
nástroj, v tom prípade dlhopis s obdobnou dĺžkou návratnosti. V rozhodnom období emisií na 25 rokov

bolo málo, preto použili menej dlhodobé, nie však úplne krátkodobé. Bol použitý 17-ročný dlhopis a
podobne, ako je uvedené v posudku. Za úrokovú sadzbu ECB si požičiava Národná centrálna banka,
komerčné banky dostávajú podstatne vyšší úrok a na komerčnom trhu je úrok oveľa vyšší. Miera rizika je
zohľadnená v úrokovej miere. Mieru rizika dali minimálnu, aby sa vyhli riziku komerčnej banky. Zohľadnili
úrokovú mieru, dobu návratnosti. Pokiaľ by doba návratnosti mala byť zhodná s cenou pozemku, bol by

nulový úrok. Treba zohľadňovať súčasnú a budúcu hodnotu peňazí.

Súd pôvodne nepristúpil k pribratiu znalca za účelom vypracovania kontrolného posudku, ale v
záujme hospodárnosti konania sa oboznámil s posudkom č. 184/2013 vypracovaný Ústavom stavebnej
ekonomikyBratislavaprekonanie19C184/2013,vktoromriešiobdobnépozemkyapretotokonaniesúd

po výsluchu znalca ústavu uložil vypracovanie výlučne dodatku na ďalšie obdobie. Následne Uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 5. 3. 2014 č. k. 12C 76/2011-217 pribral súd aj do tohto konania Ústav stavebnej
ekonomiky Bratislava za účelom vyčíslenia hodnoty pozemkov a nájmu pozemkov za r. 2010,2011,2012,
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12. 6. 2014 bolo uložené znalcovi vyčísliť hodnotu pozemkov a
nájmu - pozemkov zapísaných na LV č. 572, teda konkrétne pozemky, ktoré sú predmetom sporu za r.

2009-2012, z dôvodu, aby nevznikali rozpory ohľadne jednotlivých pozemkov v rôznych konaniach, a
teda aby hodnota pozemkov i nájmu bola konkrétne určená pre predmet sporu. Pribratie tohto znalca
bolo v priebehu konania napokon potrebné za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku.

Ústav stavebnej ekonomiky Bratislava v znaleckom úkone č. 54/2014 - doplnok č. 1 k posudku č.

184/2013 potom i v nadväznosti na svoje predchádzajúce vyjadrenie vyčíslil hodnotu odplaty za užívanie
nehnuteľnosti - nájom pozemkov par. č. XXX/X, XXX/XXXXXX/XX,XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX za
r. XXXX sumou X,XXX eur/mX/rok, za r. XXXX sumou X,XXX eur/mX/rok, za r. XXXX sumou X,XXX eur/
mX/rok, hodnotu pozemkov za r. XXXX sumou XXX.XXX eur, za r. XXXX sumou XXX.XXX eur, rovnako
za r. XXXX. V posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností spolu

sumou XX.XXX,XX eur /parc. č. XXX/XXX - XX.XXX,XX eur, parc. č. XXX/XX - X.XXX eur, parc. č.
XXX/XX - XXXX,XX eur, parc. č. XXX/XX - XXXX,XX eur, parc. č. XXX/XX - XXXXX,XX eur, parc. č.
XXX/XX - XXXX eur, parc. č. XXX/XX - XXXX eur, parc. č. XXX/XX - XXXX,XX ur, parc. č. XXX/X -
2.299,10 eur/. Cenu nájmu určil za r. 2009 sumou 7833,92 eur/rok, za r. 2010 sumou 7460,40 eur/rok,
za r. 2011 sumou 7853,93 eur/rok, za r. 2012 sumou 7337,00 eur/rok. V posudku uviedol, pozemky sú

rovinaté, s dobrou dostupnosťou z centra mesta, nie sú ale prístupné z verejne komunikácie. Prístup je
možný len cez súkromné parcely v rámci areálu, nachádzajú sa skôr v zadnej časti areálu cca 200-250
m od vstupu do areálu. Samostatné využitie pozemkov je bez ďalších opatrení takmer nemožné /areál
hraničí s obytnou zónou/. Pozemky tvoria parcely pod budovami a priľahlé nádvoria. Stavby postavené
čiastočne aj na posudzovaných parcelách slúžia prevažne ako sklady, časť parciel je na ploche bez

využitia. Podľa Územného plánu Mesta Trnava sa všetky parcely nachádzajú v zóne s kódom funkčného
využitia B.06 Plochy a bloky areálov a zariadení nestotvorných podnikateľských aktivít, komercie a
služieb. Všetky parcely radí do jednej funkčnej plochy s rovnakým využitím. Všeobecná hodnota nájmu
je súčtom všeobecnej hodnoty nájmu stavieb a všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov. Dôvody postupu
znaleckého ústavu sú v podstate zhodné ako pri výsluchu svedka Ing. Nagy v rámci posudku vo veci

19C 178/11, pričom zásady postupu výpočtu sú zhodné, jednalo sa iba o rozdielne parcely a obdobia,
a preto ich súd opakovane nadbytočne v tejto časti neuvádza.
Znalecký ústav posudok doplnil ústne na pojednávaní a uviedol, že pri výpočte výšky obvyklého nájmu
použili vážený priemer štátnych dlhopisov emitovaných v posudzovanom období, s dobou návratnostipribližne rovnakou ako je určená doba návratnosti investícií v posudku. Úrokovú mieru používanú
zväčša znalcami na úrovni ECB vylúčili z dôvodu, že tá je neprimerane nízka a nie je vhodná na
použitie. Hľadali iný odôvodniteľný spôsob určenia úrokovej miery a s podporou odbornej literatúry ako

najvhodnejší spôsob určili na základe dlhopisov. Štátne dlhopisy sa všeobecne považujú za najmenej
rizikový finančný nástroj. Pri určovaní úrokovej miery boli maximálne opatrní, pretože je možné použiť
aj nástroje, ktoré majú podstatne väčšie riziko a tým aj vyššiu úrokovú mieru. Vyhláška nestanovuje
povinnosť použiť úrokovú mieru ECB. Podľa Vyhláška 492/2004 určuje vzorec výpočtu všeobecnej
hodnoty pozemku výnosovej metódou, definuje úrokovú mieru, minimálne vo výške jeden a pol násobku

ECB. Na inom mieste výpočet všeobecnej ceny nájmu pozemku je „K“ definované ako úroková miera,
ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare. Neurčuje tam dolnú a hornú hranicu, ani použitie
ECB. Neurčuje hranice ani spôsob určenia. Všetky pozemky určili na rovnakú hodnotu z dôvodu,
že územný plán ich zahŕňa všetky a dovoľuje na nich tú istú zástavbu a to aj na zastavaných aj
na nezastavaných pozemkoch. Bonita pozemku je rovnaká, bez ohľadu na to, že je zastavaný alebo
trávnatý. Pre potencionálneho investora je rovnako hodnotný nezastavaný pozemok na výstavbu, a

možno aj hodnotnejší ako zastavaný - nemusí odstraňovať stavbu. Inžinierske siete nie je problém
dotiahnuť z ďalšieho pozemku. Otázka, či investovanie občana do štátnych dlhopisov je bežné, je
zavádzajúca. Občan do dlhopisov neinvestuje zrejme bežne a nevie, či táto možnosť vôbec je. Dlhopisy
sú v posudku použité nie pre to, že do nich investuje občan, ale odborná literatúra na výpočet rizika alebo
úrokovej miery používa a opiera sa o štátne dlhopisy, na úrovni bezrizikovej investície. Hľadali podobnú

návratnosť investícií. Znalec pri výpočte vychádzal z vyhl. č. 492/2004 Z. z., kde v bode A.4 Prílohy
č. 3 sa uvádza: Výnosová hodnota HV je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných
výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou /diskontnou sadzbou“. V
bode D.2 Kombinovaná metóda je vzorec pre výpočet Výnosovej hodnoty stavieb HV-OZ/k/E/, v ktorom
je úroková miera „k“ definovaná ako úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare /

%1OO/. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5 násobku základnej úrokovej sadzby
ECB. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu. Rovnako je „k“ definované vo vzorci pre
Kapitalizovaný odpis. V bode E.2 Všeobecná hodnota pozemkov VŠH.POZ Výnosová metóda, kde „k“
je definované ako úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare /%100/. Minimálna
výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5 násobku základnej úrokovej sadzby ECB. Úroková

miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu. V bode G Výpočet všeobecnej hodnoty nájmu je „k“
definované ako úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare, nie je upravené, akým
spôsobom má byť úroková miera zistená a vôbec nehovorí o to, že má byť použitá základná úroková
sadzba ECB/NBS.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák. predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor bol získaný. Bezdôvodné obohatenie
spočíva vo zväčšení majetku obohateného.
Dôvodom vzniku záväzku vydať bezdôvodného obohatenie je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Jedná sa o záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a je povinný

bezdôvodné obohatenie vydať, a tým, na úkor koho s niekto obohatil, a teda má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Občianskoprávny inštitút bezdôvodného obohatenia plní predovšetkým
uhradzovaciu funkciu. Podstata tkvie v tom, že tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie,
musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, vydať všetko, čím sa obohatil. Cieľom právnej úpravy
bezdôvodného obohatenia je náprava hospodársky a právne neodôvodnených zásahov do majetkovej

sféry fyzických a právnických osôb, ktoré spočívajú v získaní majetkovej výhody jedného subjektu na
úkor druhého subjektu. Na vznik záväzku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje
protiprávny úkon. Všeobecným predpokladom vzniku tohto záväzku je skutočnosť, že sa niekto obohatil
na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné.
Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o

nové majetkové hodnoty, môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti - R 25/1986.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa
§ 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho
získania.

Samotnú skutočnosť, že došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, a teda základ veci, žalovaný ani
nespochybňoval, namietal iba jeho výšku.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky, ktorý podľa názoru
súdu bol vypracovaný a odôvodnený komplexne /znalec Ing. X. nevedel vysvetliť spôsob výpočtu nájmu

ani skutočnosť, prečo nájom spriemeroval za dva roky, a nie za jednotlivé roky, spriemeroval aj úrokovú
mieruEBnaroky2009a2010,nemalpodľajehovyjadreniadostatočnépodklady/,súdsanemoholsjeho
závermi stotožniť z dôvodov nepresvedčivosti, v dôsledku čoho aj pristúpil k pribratiu kontrolného znalca.
Posudok ÚSE považoval súd za komplexnejší a použiteľnejší pre účely tohto konania, keď znalecký
ústav svoje tvrdenia náležite zdôvodnil, vysvetlil a v posudku sa jednotlivými otázkami zaoberal skutočne
podrobne. Súd sa stotožnil so závermi ÚSE predovšetkým z dôvodu, že pri vydaní bezdôvodného

obohatenia výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia
v čase jeho získania a práve tento posudok výšku ekonomickej hodnoty nepochybne presvedčivo určil
a dostatočným spôsobom i zdôvodnil /tento faktor v posudku Ing. X. absentoval/. Treba prihliadnuť na
skutočnosť, že posudok vypracoval ústav a pokiaľ bol výpočet výšky nájmu rozdielny od posudku Ing. X.
tento rozdiel vyplýva práve z použitia ekonomických ukazovateľov v stavebníctve i nad rámec vyhlášky,

s ktorou však nie sú výsledky posudku v rozpore a práve tieto ekonomické ukazovatele v uvedených
predchádzajúcich posudkoch neboli v tomto smere obsiahnuté, a preto ich súd pre svoje rozhodnutie
nepoužil, keď mal za to, že posudok ÚSE je po odbornej stránke pre toto konanie dôslednejší a vystihuje
všetky rozhodujúce ukazovatele. Z uvedených dôvodov sa súd so závermi tohto posudku stotožnil pre
svoje rozhodnutie.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný pozemky žalovanej užíva a k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo.
Nebolo tiež sporné, že k pozemkom žalobkyňa nemá riadny prístup /potvrdil to sám žalovaný i znalci/
a možnosť ich užívať. Sčasti sa jedná o zastavané pozemky a za danej situácie s prihliadnutím na
podnikateľské využívanie pozemkov žalobkyne /i ostatných vlastníkov pozemkov/ nie je ani spravodlivo

možné od žalobkyne požadovať, aby sa akoukoľvek formou domáhala užívania, resp. vyčlenenia
pozemkov, ku ktorým nemá prístup a ktoré pokiaľ aj nie sú zastavané stavbami žalovaného, sú
bezprostredne súvisiace s týmito stavbami a ich reálna možnosť je prakticky vylúčená /čo potvrdil aj
znalecažalovanýaninevyvrátil/.Neprichádzapotomdoúvahyvydanieveci,jejužívaniežalobkyňouako
vlastníčkou a v prípade nájmu, resp. odkúpenia pozemkov žalovaným, nedošlo k dohode účastníkov.

Pozemky sa nachádzajú v oplotenom areáli žalovaného a ani v prípade pozemku za plotom prístup
nie je možný. Žalovaný nepochybne užíva nehnuteľnosti /areál ako taký/ na podnikateľské účely, v
objekte sú spevnené plochy a parkujú tam kamióny, čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie, a
teda žalovaný má finančný prospech. Pozemky sú sčasti zastavané stavbami, ktoré užíva žalovaný,
vrátaneichokolia.Anitútoskutočnosťžalovanýžiadnymrelevantnýmspôsobomnevyvrátil.Jehoobrana

sa javí ako účelová. Žalovaný sám uviedol, že sporný pozemok je v strede pozemkov bez priameho
prístupu, na pozemok sa dá dostať len prechodom po pozemkoch odporcu. Potom nie je ani relevantné,
či skutočne všetky pozemky žalovaný užíva na podnikateľské účely /čo sám ani nevyvrátil/, ale to, že
pozemky vôbec akýmkoľvek spôsobom užíva a v užívanie pozemkov žalobkyňou ako vlastníčkou nie je
možné - tu potom nastupuje narušenie výkonu jej vlastníckého práva, keď bez obmedzenia žalovaným

by pozemky mohla prenajať, predať a akýmkoľvek spôsobom ako vlastník s nimi nakladať - čo však za
daného stavu nie je možné. Bezdôvodné obohatenie tu potom spočíva na zmenšení majetku žalobkyne
ako vlastníčky pozemku, keď žalovaný pozemky užíva bez právneho dôvodu a nie je rozhodujúce, či zo
všetkých pozemkov žalovaný skutočne zisk má. Ako vyplýva z vyjadrenie znalca - ÚSE, aj nezastavané
pozemky majú prinajmenšom hodnotu zastavaných pozemkov vzhľadom na to, že nevyžadujú náklady

naodstráneniestavbyapodobne-anistýmivšakžalobkyňanemôževoľnenakladať. Právetuspočívajú
ekonomické ukazovatele, ktoré správne posudok ÚSE obsahuje. Bezdôvodné obohatenie spočíva v
zmenšení majetku poškodeného /žalobkyne/ v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý pozemky
bez právneho dôvodu užíva. Súd potom nevidel dôvod na rozlišovanie časti pozemkov, ktoré žalovaný
skutočne užíva na podnikateľské účely a ktoré nie - žalobkyň nemôže pozemky užívať, nakladať s nimi,

v dôsledku čoho sa zmenšuje jej majetek a je rozhodujúce, či zo všetkých pozemkov má žalovaný zisk.

Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, keď súd mal za nesporné, že žalovaný užíva pozemky
navrhovateľky, ku ktorým ako spoluvlastníčka nemá ani prístup a pokiaľ žalovaný aj tvrdí, že nie všetkypozemky užíva na podnikateľské aktivity /čo ani nepreukázal/, rozhodujúcou je skutočnosť že žalobkyňa
ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka pozemkov nemá možnosť tieto riadne užívať a realizovať výkon
svojho vlastníckeho práva /nemôže s nimi naviac ani voľne nakladať, predať inému subjektu okrem

žalovaného, brať úžitky…/. Za daného stavu je nepochybné, že dochádza k zmenšovaniu majetku
žalobkyne a na jej úkor sa obohacuje žalovaný bez toho, aby medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná
zmluva, a teda ku vzniku bezdôvodného obohatenia dochádza užívaním veci bez právneho dôvodu.
Je tiež nepochybné, že všetky pozemky sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce
sa v zastavanom území obce. Územný plán ich zahŕňa všetky a dovoľuje na nich tú istú zástavbu a

to aj na zastavaných aj na nezastavaných pozemkoch. Z hľadiska účinnosti tohto územného plánu
nie je smerodatné, či platil i v roku 2009. S prihliadnutím na výstavbu diaľnice a nákupného centra v
bezprostrednej blízkosti pozemkov výstavba bola plánovaná a samotné schválenie územného plánu /
jeho účinnosť/ nie je v tomto smere rozhodujúca, nakoľko zámer bol vopred známy a mal vplyv i na cenu
pozemkov /a teda aj ich nájmu/. Sám žalovaný uviedol, že pozemok bol oplotený, a teda žalobkyňa
nemala možnosť sa dozvedieť o spôsobe využívania pozemku, čo nasvedčuje práve jej nemožnosti

využívať svoje vlastnícke práva. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaný všetky pozemky skutočne užíva
napodnikateľskéúčely,alerozhodujúcoujeskutočnosť,žetietosúsituovanétak,ževichbezprostrednej
blízkosti žalovaný pozemky na podnikateľské účely užíva a v podstate bráni žalobkyni v užívaní jej
patriacich pozemkov svojou činnosťou. Z predloženej dokumentácie tiež vyplýva, že na spevnených
plochách parkujú nákladné vozidlá, a teda aj tieto priestory sú podnikateľsky využívané. Teda v tomto

smere je obrana žalovaného ako účelová, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že namietal v zásade
len výšku nájmu a ostatné skutočnosti ním uvádzané žiadnym spôsobom nepreukázal a tvrdenia a
dôkazy žalobkyne relevantným spôsobom nevyvrátil. Súd sa nestotožnil s jeho tvrdením, že pozemky je
potrebné rozlišovať podľa spôsobu ich využitia práve s poukazom na uvedené skutočnosti. Žalobkyňa
ako vlastníčka za daného stavu /keď nedošlo k zámene pozemkov, ich odkúpeniu ani uzavretiu nájomnej

zmluvy/ domáhať sa svojich práv iným spôsobom.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd

musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Pri určení výšky nájmu súd potom vychádzal zo znaleckého posudku č. 140/2014 Ústavu stavebnej

ekonomiky Bratislava, ktorý nadväzuje na posudok č. 184/2013, s ktorého závermi sa súd s poukazom
na uvedené stotožnil v celom rozsahu vzhľadom na jeho objektívnosť a komplexnosť, keď znalecký
ústav pri vypracovaní posudku použil okrem platných právnych predpisov i o poznatky ekonomickej
teórie a praxe a tieto aplikoval v stavebníctve ako aktuálne a inovatívne v záujme objektivity a súčasných
ekonomických ukazovateľov a všeobecného ekonomického trendu, teda flexibilnejšie v porovnaní so

znaleckým posudkom Ing. X.. Práve premietnutím ekonomických svetových /európskych/ ukazovateľov
do stavebníctva je potom znalecký posudok ústavu pre použitie v predmetnej veci objektívnejší a súd
ho poňal ako skutočne presvedčivý a dôkladný v záujme úplne objektívneho rozhodnutia. Znalecké
dokazovanie ÚSE považoval súd za presvedčivé, úplné vo vzťahu k zadaniu, ako aj zásadám logického
myslenia. Je súladné s vykonaným dokazovaním, pričom hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné

znalecké otázky. Posudok vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal zásadné otázky, ktoré mu súdom
boli uložené, rozhodujúce ekonomické ukazovatele riadne a presvedčivo zdôvodnil, na pojednávaní
zdôvodnenie doplnil a súd /keďže sa s ním stotožnil/ preto v tejto časti odkazuje na podrobný výklad
uvedený vo výpovedi znalca. Znalecký ústav určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností spolu sumou
92.379,50, cenu nájmu určil za r. 2009 sumou 7833,92 eur/rok - 2,349 eur/m2/rok, za r. 2010 sumou

7460,40 eur/rok - 2,237 eur/m2/rok, za r. 2011 sumou 7853,93 eur/rok - 2,355 eur/m2/rok, za r. 2012
sumou 7337,00 eur/rok - 2,200 eur/m2/rok.
Hodnota za užívanie pozemkov žalobkyne v nadväznosti na uvedený posudok Ústavu stavebnej
ekonomiky s. r. o. je potom nasledovná:
- za r. 2009 v sume 2,349 eur za 1 m2 plochy a v časti 1 /podiel/ - od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 v sume

2,349 eur x 2833 m2 = 6654,72 eur : 4 = 1.663,68 eur,
-zarok2010-od1.1.2010do31.12.2010vsume2,237eurx2833m2=6337,42eur:4=1.584,35eur,
- za obdobie r. 2011 v časti 1/4-íny /podiel/ od 1. 1. 2011 do 30. 9. 2011 v sume 2,355 eur x 2833 m2 =
6671,71 eur : 4 = 1667,92 : 12 mesiacov x 9 mesiacov =1.250,94eur,- podiel 7/16-in za obdobie od 1. 10. 2011 do 31. 12. 2011 v sume 2,355 eurx2833 m2=6671,71 eur : 16
= 416,98 x 7 = 2.918,87 eur : 12 mesiacov/x 3 mesiace = 729,72 eur. Cena za užívanie pozemku v r.
2011 predstavuje čiastku 1250,94 eur + 729,72 eur = 1980,65 eur.

- Za r. 2012 od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 pri podiele 7/16-ín v sume 2,200 eur x 2833 m2 = 6232,60
eur : 16 = 389,53 x7 =2.726,76 eur.
Spolu potom hodnota nájmu predstavuje za sporné obdobie čiastku 7.955,44 eur.

Z uvedených dôvodov súd žalobe /po jej rozšírení a úprave/ vyhovel v celom rozsahu, keď mal za to, že

je v celom rozsahu dôvodná a preukázaná. Súd úpravu petitu zo dňa 14. 1. 2015, ktorou sa žalobkyňa
domáhala zaplatenia čiastky 7.955,44 eur s prísl. , považoval za čiastočné späťvzatie návrhu /po úprave
petitu zo dňa 29. 12. 2013 na sumu 9.150,24eur/, keď k tejto úprave došlo v nadväznosti na závery
znaleckého dokazovania, súd podanie považoval za čiastočné späťvzatie a vo zvyšnej časti súd konanie
podľa § 96 ods. 1, 2 O.s . p. zastavil.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu,.Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým
je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z

omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania súd zohľadnil aj námietku žalovaného o bezdôvodnom odopretí
žalobkyne prijať čiastočné plnenie. Podľa § 566 Obč. zák. veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie,

ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení platí, že má byť riadne. V
danom prípade žalovaný zaslal žalobkyni 2.486 eur až v priebehu konania, pričom výška bezdôvodného
obohatenia bola medzi účastníkmi sporná, a teda sú má za to, že nedošlo k bezdôvodnému odmietnutiu
plnenia, ktoré by malo vplyv na rozhodnutie o tejto časti nároku. Čiastočné plnenie žalovaného až v
priebehu konania sa javí ako účelové a jeho odmietnutie nemožno za týchto okolností dávať na ťarchu

žalobkyne.

Z uvedených dôvodov s poukazom na cit. ust. zákona priznal súd žalobkyni úroky z omeškania odo
dńa splatnosti jednotlivých čiastok /obvyklá splatnosť nájmu v prípade uzavretia nájomnej zmluvy/ v
súlade s návrhom /kedy nepochybne bol žalovaný v omeškaní a toto v zásade ani nenamietal/ až do

ich zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. súd priznal žalobkyni náhradu trov konania za súdny
poplatok, preddavok znalečného /ktorý bol použitý na zaplatenie trov znalečného/, ako aj trovy právneho
zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby á 237,34 eur, paušál 2x7,41 eur,

písomné podanie 12. 10. 2012, pojednávanie 12. 10. 2012 á 237,34 eur, paušál 2x7,63, ohliadka so
znalcom, vyjadrenie k posudku á 237,34 eur, paušál á 7,81 eur, pojednávanie 9. 1. 2014, 4. 3. 2014,
podanie - rozšírenie návrhu dňa 27. 10. 2014 - á 237,34 eur, paušál 3x8,04 eur, pojednávanie 15. 1.
2015 - 237,34 eur, paušál 8,39 eur, DPH 20% v zmysle § 10 ods. 1, § 13a, §15 vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
keď takto vyčíslené trovy považoval súd za účelné na uplatňovanie práva. Súd priznal žalobkyni plnú

náhradu trov konania /i keď sčasti konanie bolo zastavené/, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého dokazovania.Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. žalovaného, ktorý nebol v konaní úspešný, zaviazal súd na zaplatenie
trov štátu titulom znalečného, keď trovy znaleckého dokazovania boli sčasti uhradené preddavkom
žalobkyne vo výške 400 eur /ktorý jej bol v rámci náhrady trov konania priznaný/ a zvyšok je povinný

znášať žalovaný, ktorý preddavky neuhradil a v spore bol neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.