Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Er/703/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614212548
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614212548.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so
sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866 proti povinnému K. H., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Q.J.
XXX, Q. o vymoženie 15,00 Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou pod sp. zn. EX 2352/2014
s a z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 51,53 Eur, v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnej
exekútorke dňa 21.07.2014 čím sa exekučné konanie začalo.

Dňa 12.10.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/19954 Z.z.

Dňa10.11.2015bolotunajšiemusúdudoručenépodanienavrhovateľa,ktorýoznámilsúdusvojnesúhlas
so zastavením exekúcie, z dôvodu že súčasný stav majetkových pomerov povinného nie je trvalý,
nakoľko do budúceho obdobia sa môžu majetkové a sociálne pomery vzhľadom na vek povinného
zmeniť do takej miery, že bude možné od neho vymôcť pohľadávky a trovy exekučného konania.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Nakoľko súdna exekútorka nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou rozhodovania o trovách
exekúcie, súd o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej moci.

Podľa § 57 ods.1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Z exekučného spisu sp.zn. EX 2352/2014, ktorý súdna exekútorka doručila súdu spolu s podnetom
na zastavenie exekúcie dňa 16.07.2015, ako aj zo správy súdnej exekútorky o majetkových pomeroch
povinného bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku na území SR, je

nezamestnaný, nemá žiadny príjem, ktorý by bol postihnuteľný výkonom exekúcie, nie je vlastníkom
ani držiteľom motorového vozidla. Povinný v peňažných ústavoch nemá finančné prostriedky, ktoréby pokryli náklady na trovy exekúcie, nepoberá dôchodok, nemocenské dávky ani podporu v
nezamestnanosti.

Nemajetnosť povinného exekučný súd zaraďuje medzi dôvody zastavenia exekúcie, avšak táto musí
byť v exekučnom konaní objektívne zistená a to šetrením majetkových pomerov súdnym exekútorom.
V opačnom prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Nato, aby súd mohol zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného voči povinnému je potrebné,
aby zo spisu súdneho exekútora bolo jednoznačné a nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z

ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. A teda zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý má záujem na tom,
aby sa v exekúcii pokračovalo aj v takomto prípade, nakoľko je tu z jeho strany očakávanie, že v priebehu
exekúcie môže dôjsť k zlepšeniu majetkových pomerov povinného. Avšak tu je potrebné zdôrazniť, že
takéto očakávanie - zlepšenie majetkových pomerov povinného v budúcnosti, musí mať reálny základ,
z ktorého možno toto zlepšenie oprávnene predpokladať.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, preto exekúciu
v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za

stratu času vypočítaných podľa §-ov 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhl.“).

Súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie spočívajúce v minimálnej odmene za paušálne úkony 33,19
Eur, v náhrade hotových výdavkov (za poštovné - 13,95 Eur, za kancelárske náklady - 2,71 Eur, náhradu

za internet - 3,00 Eur, elektronickú lustráciu v ODI, Banky - 0,90 Eur) vo výške 24,67 Eur čo spolu vrátane
20 % DPH predstavuje sumu vo výške 64,50 Eur.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie

poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa§25vyhl.vodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívneprácevykonané
v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2352/2014 a súdnej exekútorke
nepriznal náhradu hotových výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s kancelárskymi nákladmi, náhradou

zainternetakoajzaelektronickúlustráciuvODI,abankyspoluvovýške6,61Eur,nakoľkoichnáhradaje
v zmysle § 22 vyhl. zahrnutá v odmene súdnej exekútorky. Súd tu taktiež konštatuje, že ich vznik, ako ani
výška súdu nevyplývajú z exekučného spisu, t.j. súd nemá z exekučného spisu dostatočne preukázané,
že dané hotové výdavky súdnej exekútorke skutočne vznikli.V rámci rozhodovania o náhrade trov exekúcie má súdna exekútorka nárok na náhradu hotových
výdavkov účelne vynaložených na exekúciu, ktoré sa bez pochýb vzťahujú na konkrétne exekučné

konanie, teda boli preukázateľne účelne vynaložené výlučne v konkrétnom exekučnom konaní za
účelom vymoženia konkrétneho nároku oprávneného voči konkrétnemu povinnému. Keďže niet
podkladov, ktoré by jednoznačne preukázali, že súdnej exekútorke vznikli hotové výdavky za poštovné
v súvislosti s doručovaním žiadosti o vyznačenie právoplatnosti, s vrátením poverenia, s doručovaním
účtovného dokladu s vyúčtovaním a ukončením exekučného konania oprávnenému, povinnému a súdu

spolu vo výške 4,20 Eur, nakoľko tieto vzniknú súdnej exekútorke až v budúcnosti, súd jej ich náhradu
nepriznal.

Ďalej si súdna exekútorka trovy exekúcie vyúčtovala správne, súd jej teda priznal odmenu v zmysle §
14 ods. 1 vyhl. v minimálnej výške 33,19 Eur, ako aj náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške
9,75 Eur, čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu vo výške 51,53 Eur.

Podľa §-u 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto zaviazal oprávneného k

náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Povinnému žiadne trovy nevznikli, preto mu
súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť

rozhodnutia.
V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou ohľadne trov konania
nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15

dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Lučenci.

Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Lučenci (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.