Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214613
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114214613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176 proti odporcovi J. Y., B.. XX. XX. XXXX, X. L. S. XXXX/XX, XXX XX X. X., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie
so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1 430,24 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Vedľajšiemu účastníkovi a navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 06. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
1 430,24 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 04. 02. 2004
úverovúzmluvuč.XXXXXXXXXX,ktorejpredmetomboloposkytnutierevolvingovéhoúveru.Odporcasa
zaviazal riadne a včas splatiť navrhovateľovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach
vo výške a s termínom splatnosti určených v úverovej zmluve na jej lícnej strane, pričom prvú splátku
bol odporca povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie

z úverového účtu. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery
nákladov (ďalej len „RPMN“) priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle
odporcu a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Odporca bol v omeškaní s úhradou
svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad
jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítania. V zmysle hlavy úverových zmluvných podmienok
s názvom „ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“ bol odporca navrhovateľom vyzvaný listom
zo dňa 25. 07. 2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po

splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty, ak boli vygenerované, a zo zosplatnených budúcich splátok
v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Nakoľko odporca pohľadávku navrhovateľa neuhradil, navrhovateľ
navrhol zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 1 430,24 eura, kapitalizovaný ročný úrok z
omeškania vo výške 104,92 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 430,24
eura odo dňa 18. 06. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Odporca sa k podaniu vyjadril podaním doručeným dňa 11. 09. 2014, v ktorom uviedol, že v roku 2013

sa mu prestalo dariť. Na jar v roku 2013 mu ochorela sestra na onkologickú chorobu, pričom jej pomáhal
pri ošetrovaní, absolvovaní liečebných kúr. Na jeseň 2013 mu k ošetrovaniu pribudol otec, ktorý dostal
mozgovú príhodu, ochrnul na pravú polovicu tela a je pripútaný na lôžko, vyžaduje si stálu starostlivosť.
Uvádza, že si je vedomý svojho záväzku voči navrhovateľovi, ale na základe skutočností, že nemážiadny príjem, z ktorých by mohol zaplatiť svoj dlh navrhovateľovi, nemá možnosť si príjmy zabezpečiť,
nakoľko sa stará o svojho chorého otca.

K návrhu sa vyjadril vedľajší účastník v podaní doručenom súdu dňa 12. 11. 2014, v ktorom uviedol,
že v danom prípade došlo nepochybne k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí
obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V zmluve absentuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Veriteľ
nemôžeodspotrebiteľapožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskom

úvere. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku a iných poplatkov, ktoré
nedojednal so spotrebiteľom priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného, podľa
predloženého splátkového kalendára sa za čerpaný úver považuje iba suma 4 206,58 eura, pričom
odporca doposiaľ uhradil navrhovateľovi 5 174,55 eura. Navrhovateľ tak nemá platný právny titul na
zaplatenie ním uplatnenej sumy v návrhu a to sumy 1 535,16 eura. Na základe uvedeného navrhol, aby
súd návrh zamietol a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20. 11. 2014, ktorom po vykonanom dokazovaní listinami a z
prednesov zástupcu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľ
uzatvoril s odporcom dňa 04. 02. 2004 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a
používaní platobnej karty „yes“, číslo zmluvy 5302003445, na základe ktorej boli odporcovi poskytnuté

finančné prostriedky vo forme úverového rámca 30 000,00 Sk pri výške mesačnej splátky 1 200,00
Sk. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve uvedená nebola. Nakoľko odporca neplnil riadne a
včas svoje povinnosti zo zmluvy, vyzval ho navrhovateľ k splateniu celého úveru čerpaného na základe
zmluvy a uhradiť dlžnú čiastku vo výške 1 584,80 eura najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
Dátum odoslania výzvy navrhovateľ súdu nepreukázal. Z pripojeného výpisu úverového účtu odporcu

súd zistil, že istina poskytnutá odporcovi bola vo výške 4 206,58 eura, pričom odporca za trvania zmluvy
uhradil navrhovateľovi 5 174,55 eura.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 30.06.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa§2písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov

na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne

informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že úverová zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty „yes“ č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi
účastníkmi dňa 04. 02. 2004 (ďalej len „zmluva“) je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy vspojení s obchodným a občianskym zákonníkom. Na základe uvedenej zmluvy boli odporcovi, ktorý je
fyzickou osobou, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky v inej právnej forme navrhovateľom, ktorý
vykonáva poskytovanie úverov ako predmet vlastnej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ odporca v úverovej

zmluve uviedol ako „zamestnanie klienta podnikateľ“, toto označenie nepreukazuje, že by poskytnutý
úver bol odporcom použitý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Za takto zisteného stavu
súd považuje za preukázané, že úver bol použitý odporcovi na iný účel. Nakoľko nie je v zmluve uvedený
účel poskytnutia finančných prostriedkov, súd vychádzal z toho, že odporca má postavenie spotrebiteľa
podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 1 ods. 2 a 3 taxatívne vymenúva zmluvy o poskytnutí
peňažných prostriedkov, na ktoré sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Navrhovateľom
poskytnutý úver odporcovi na základe uzatvorenej zmluvy nie je možné podradiť ani pod jeden z typov
uvedených v ustanovení § 1 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda na zmluvu sa vzťahujú
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 3 uvádza náležitosti ponuky spotrebiteľského úveru.
Ustanovenie § 3 upravuje náležitosti ponuky, nie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza ustanovenie § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. V
ustanovení § 3 ods. 6 zákon o spotrebiteľských úveroch určuje, ktoré údaje musia byť uvedené v ponuke

spotrebiteľského úveru v tých prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Na
záver ustanovenie uvádza, že počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný
o zmene ročnej percentuálnej miere nákladov. Aj z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípadoch,
keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov pred uzatvorením zmluvy, súčasťou ponuky na
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť príslušné údaje, pričom zmluva o spotrebiteľskom

úvere už údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov obsahovať má, čo vyplýva z toho, že počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ informovaný o zmene ročnej percentuálnej miere nákladov.

Ustanovenie§4ods.2písm.g)zákonaospotrebiteľskýchúverochuvádza,žezmluvaospotrebiteľskom
úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pokiaľ

tento údaj nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený, spotrebiteľský úver sa považuje sa
bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľ nepreukázal, že by v zmluve bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Vo svojich vyjadreniach uviedol, že vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku RPMN.

S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods.
2 písm. g) uvádza ako jednu z podstatných náležitostí uvedenie údaja o RPMN. Zároveň zákon o
spotrebiteľských úveroch uvádza, ktoré úvery sa za spotrebiteľské úvery nepovažujú a všetky ostatné,
ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať všetky údaje uvedené v § 4 ods. 2
zákonaospotrebiteľskomúvere.PresnéčíselnévyjadrenieRPMNnavrhovateľnepreukázal,poukazoval

napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2010. S uvedeným rozhodnutím sa
súd nestotožnil, nakoľko zákon o spotrebiteľskom úvere uvádza, ktoré zmluvy sa považujú za zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a tiež, ktoré konkrétne náležitosti musia zmluvy o spotrebiteľských úveroch
obsahovať. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza typy úverov, pri ktorých nie je možné RPMN
určiť. Uvádza iba v ustanovení § 3 ods. 6 písomné podmienky ponuky spotrebiteľského úveru, ale pri

písomných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2.
Na tomto mieste súd poukazuje, napr. na odôvodnenie rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10. 10. 2012, 13Co/324/2012 zo dňa 16. 05. 2013 a14Co/407/2012 zo dňa
15. 10. 2013.

Ak uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť vyžadovanú zákonom o
spotrebiteľských úveroch a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, poskytnutý úver sa podľa § 4
ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko poskytnutý úver navrhovateľom odporcovi sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

navrhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4 206,58 eura bol odporcovi povinný
navrhovateľovi v uvedenej výške vrátiť. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, keď
odporca plnil navrhovateľovi zo zmluvy o úvere o 967,97 eura viac, ako bol povinný.Súd o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, v konaní úspešný odporca
nepodal návrh na náhradu trov konania, návrh na náhradu trov konania podal vedľajší účastník na strane
odporcu a v konaní neúspešný navrhovateľ.

V konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP

nepriznal, keď v predmetnej veci nejde o uplatnenú náhradu trov potrebných na účelné bránenie
práva. Súd, aj v prípadoch, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako vedľajší
účastník na strane spotrebiteľa, musí zaoberať tým, či uplatnené trovy konania vynaložené vedľajším
účastníkom boli vynaložené účelne. Už zo znenia § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bolo zriadené o. i. za účelom podávania
návrhov, účasti v konaní a tiež zastupovania v konaniach pred štátnymi orgánmi a teda bolo zriadené

za účelom ochrany spotrebiteľa. Cieľom združení na ochranu spotrebiteľa je presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že trovy vedľajšieho účastníka
za zastúpenie advokátom nemožno považovať za účelne vynaložené. Paušálny vstup Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto
združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov

vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ, ktorým je ochrana
spotrebiteľa. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol dôvod, keď
právne posúdenie veci je výlučne v právomoci súdu a iba zbytočne navýšil trovy konania najmä,
keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom, navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho

zastúpenia.

Súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 OSP tak, že v konaní
neúspešnému navrhovateľovi a v konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania za zastúpenie advokátom ako neúčelne vynaložené, podľa § 142 ods. 1 OSP

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.