Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžr/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012201434.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. Coryn, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, Prešov,
IČO: 36 510 645, 2. BENC, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451, 3. PONECO, s.r.o., so
sídlom Jesenná 12, Prešov, IČO: 36 707 996, 4. CORS, spol. s r.o., so sídlom Jesenná 8, Prešov, IČO:
36 467 057, 5. V. X., bytom P. XX, V., všetci právne zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom, so sídlom
Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 07211/2012/SCDPK-59306 zo dňa 23. apríla 2012, na odvolanie žalobcov 1. až 5. proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 158/2012-121 zo dňa 11. apríla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S
158/2012-121 zo dňa 11. apríla 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 4S 158/2012-121 zo dňa 11. apríla 2014 podľa
§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe žalobcov
1. až 5. proti rozhodnutiu žalovaného č. 07211/2012/SCDPK-59306 zo dňa 23. apríla 2012. Krajský
súd uviedol, že žalobcovia napadli prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré v zmysle § 247 ods. 2

OSP nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Zdôraznil, že žalobcovia nevyužili všetky možnosti
v správnom konaní smerujúce k obnove konania, so správnym orgánom nespolupracovali a svojou
nedisciplinovanosťou spočívajúcou v nezaplatení správneho poplatku spôsobili zastavenie konania pred
správnym orgánom.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo,

pretože konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP s použitím § 246c OSP).

Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie
žalobcovia 1. až 5. a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č. k. 4S/158/2012-121 zo dňa 11. apríla 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súdu prvého stupňa vyčítali, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, ako aj že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rovnako tak mu vyčítali, že zastavením konania v prejednávanej veci žalobcom odňal ich procesné
práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva a tým im odňal možnosť konať pred súdom. Za
nesprávny označili záver krajského súdu, že žalobcovia nevyužili všetky možnosti v správnom konaní
smerujúce k obnove konania, nespolupracovali so správnym orgánom a svojou nedisciplinovanosťou
spočívajúcou v nezaplatení správneho poplatku spôsobili zastavenie konania pred správnym orgánom.

Poukázali na skutočnosť, že žalobcom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené až dňa 31.
mája 2012, cestou Prešovského samosprávneho kraja, pričom v tom čase už bolo toto rozhodnutieprávoplatné. Právoplatnosť nadobudlo dňa 21. mája 2012. Namietali, že skutočnosť, že žalobcovia po
podaní odvolania voči rozhodnutiu žalovaného neuhradili správny poplatok v konaní o obnove, nie je
dôvodom na zastavenie konania, nakoľko pri podaní žaloby v zmysle § 250b OSP nie je podmienkou,

abyžalobcavyčerpalvsprávnomkonanímimoriadneopravnéprostriedky.Pretopodľažalobcovnemôže
byť zmarením konania, pokiaľ žalobcovia z akéhokoľvek dôvodu nevyužili inštitút obnovy konania v
pôvodnom správnom konaní, v ktorom s nimi žalovaný nekonal.

Ďalej namietali, že inštitút tzv. opomenutého účastníka, zakotvený v § 250b ods. 2 OSP podľa ustálenej

súdnej judikatúry prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 OSP v tom, že priznáva procesné právo
podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal a napadnuté rozhodnutie
mu nebolo doručené. Zdôraznili, že toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému
rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a
právnických osôb.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v správnom konaní vedenom pod sp. zn.
07211/2012/SCDPK so žalobcami nekonal ako s účastníkmi konania, avšak rozhodnutie im bolo
doručené a žalobcovia následne podali v konaní odvolanie. Ďalej uviedol, že odvolanie žalobcov v
správnom konaní vyhodnotil ako podnet na obnovu konania, začalo konanie o obnove a vyzval žalobcov
na zaplatenie správneho poplatku. Žalobcovia tak mali možnosť obhájiť svoje práva prostredníctvom

opravného prostriedku v správnom konaní. Vyjadril sa, že použitie § 250b ods. 2 OSP by bolo v tomto
prípade bezpredmetné. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť opomenutým účastníkom konania
doručeniesprávnehorozhodnutiaaumožniťimpodaťopravnýprostriedok.Doplnil,žežalobcoviaužmali
pred podaním žaloby rozhodnutie k dispozícii a využili možnosť opraného prostriedku, avšak konanie
o podanom opravnom prostriedku bolo zo strany žalobcov zmarené tým, že napriek výzve neuhradili

správny poplatok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcov 1. až 5. nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP.

Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však
negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov

podliehajúcich súdnemu prieskumu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je
potrebné mať na zreteli aj charakter napádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247
ods. 2 OSP, teda či ide o rozhodnutie, ktoré
- bolo vydané v správnom konaní,
- zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka

práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb,
- po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo právoplatnosť.

Žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné
napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým

bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4
OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré
nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná
v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa

ustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie
samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste
preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán.

Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby

vzmysleustanovenia§250bods.2OSP(dvamesiaceodprávoplatnostirozhodnutiasprávnehoorgánu,
ktorý rozhodoval v poslednom stupni).Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobcovia podali žalobu o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 07211/2012/SCDPK-59306 zo dňa 23.
apríla 2012, ktorým tento pretriedil a prestaničil v cestnej sieti pôvodný úsek cesty III. triedy č. 06810.

Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobcom doručované, nakoľko žalovaný ich za účastníkov konania
nepovažoval.Napriekuvedenémužalobcoviadňa06.júna2012podalipodanie,označenéako„Rozklad,
Návrh na obnovu konania“, v ktorom namietali okruh účastníkov konania a domáhali sa, aby správny
orgán preskúmavané rozhodnutie zrušil, alebo aby bolo konanie obnovené podľa § 62 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Žalovaný uvedené podanie posúdil ako podnet na

obnovu konania a výzvou zo dňa 12. júla 2012 žalobcov spoločne a nerozdielne vyzval na zaplatenie
správneho poplatku. Súčasne ich poučil, že ak správny poplatok nebude v určenej lehote zaplatený,
konanie zastaví v zmysle § 30 ods. 1 písm. j/ správneho poriadku. Nakoľko žalobcovia vyrubený správny
poplatok v stanovenej lehote nezaplatili, žalovaný konanie v tejto veci rozhodnutím č. 15451/2012/
SCDPK-46909 zo dňa 15. augusta 2012 podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
zastavil. Toto rozhodnutie bolo dňa 23. augusta 2012 doručené žalobcom prostredníctvom spoločného

splnomocnenca pre doručovanie.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Bratislave, že žalobcovia v žalobe napadli
prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok - rozklad. Nešlo teda
o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou v správnom súdnictve (druhá hlava

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku). Nebola splnená základná podmienka konania podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 2 OSP), ktorá umožňuje preskúmavať
právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov.

Odvolacia námietka žalobcov, spočívajúca v tvrdení, že nezaplatenie správneho poplatku žalobcami v
konaníoobnove,niejedôvodomnazastaveniekonania,nakoľkopripodanížalobyvzmysle§250bOSP
nie je podmienkou, aby žalobca vyčerpal v správnom konaní mimoriadne opravné prostriedky, nebola
spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd opätovne poukazuje
na ustanovenie § 247 ods. 2 OSP, s ohľadom na ktoré uvádza, že žalobcovia tým, že opomenuli

svoju povinnosť zaplatiť správny poplatok v konaní o obnove konania, napriek poučeniu o následku
nezaplatenia poplatku, vedome nevyužili zákonnú možnosť, ktorú mali v prejednávanej veci, aby sa
bránili voči správnemu rozhodnutiu, ktoré pokladali za nezákonné.

V prípade žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ide o rozhodnutie, ktoré

samo osebe nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Krajský súd v Bratislave preto postupoval
správne, keď konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP zastavil. Vychádzajúc z uvedených
skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S/158/2012-121 zo dňa 11. apríla 2014 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia §
224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešným žalobcom 1. až 5. ich náhradu nepriznal a
žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.