Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205267
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5712205267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/
L. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom M. X, M. V. XXXX/XX, v rade 2/ mal. B. Y., nar. X. X.. XXXX, bytom
ako navrhovateľka v rade 1/, zastúpeného navrhovateľkou v rade 1/ ako zákonnou zástupkyňou, obaja
právne zastúpení JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou so sídlom v M., C. X proti odporcovi: P. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom M., C. M. XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská
Bystrica - Kráľová, zastúpenému JUDr. Danielom Malíkom, advokátom so sídlom v M., P. XXXX/X, v
konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu v

Martine, č.k. 5C 67/12-103 zo dňa 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiadnemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľom z titulu
nemajetkovej ujmy, každému po 10 000,- eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval,

že protiprávnym konaním odporcu - vraždou manžela navrhovateľky v rade 1/ a otca navrhovateľa v
rade 2/ došlo k výraznému zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov, kedy neprichádza do
úvahy len použitie ust. § 13 ods. 1 OZ, lebo žiadne morálne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu
nemôže.Anináhradaujmyvpeniazochsícenemôžeodčiniťstratublízkehočloveka,alenadruhejstrane
čiastočne môže zmierniť následky takéhoto činu. Pri stanovení konkrétnej výšky prihliadal i na finančné
zabezpečenie pozostalých a celkovú sociálnu situáciu navrhovateľov. Aj keď navrhovateľka v čase smrti
manžela mala podaný návrh na rozvod, v tomto konaní nebolo možné rozhodným spôsobom posúdiť

otázku prípadného rozvodu, nakoľko išlo o rozvod dvoch mladých ľudí, ktorí začali spolu v nízkom veku
viesť spoločný život s maloletým dieťaťom, čo sa síce muselo nesporne odraziť v ich vzťahoch, ale tu
súd prihliadol i na výpovede rodičov nebohého, ktorých vypočul ako svedkov a ktorí zároveň potvrdili,
že medzi manželmi neboli významne narušené vzťahy a zo strany navrhovateľky v rade 1/ zrejme išlo
len o formu nátlaku na zmenu správania sa manžela vo vzťahu k spoločnej rodine. Aj v súčasnosti majú
s nevestou dobré vzťahy.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z

účastníkov právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na ich pomer úspechu a neúspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia. Nesúhlasili s výškou
náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko táto musí zohľadniť okolnosti prípadu a musí byť v súlade spožiadavkou spravodlivosti, potom najmä vzhľadom na spôsob, akým odporca spáchal predmetný
obzvlášť závažný trestný čin vraždy, obom navrhovateľom spôsobené trvalé následky na celý život je
žalobnýnávrhvcelomrozsahuopodstatnený.PoukázaliajnaprípadodvysielanýnaTVJOJ,kdeKrajský

súd v Banskej Bystrici priznal pozostalým nemajetkovú ujmu vo výške 30 000 Eur ako aj na prípad R.
J. a 100-tisícové odškodné pre rodinu pozostalého. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom
nie je dostatočná, aby nahradila život nebohého manžela a otca navrhovateľom. Navrhli, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok, a to tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke v rade 1/
z titulu nemajetkovej ujmy sumu 16.597 Eur a navrhovateľovi v rade 2/ sumu 33.194 Eur.

Odvolanie bolo podané aj zo strany odporcu, ktorý žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo vyhovujúcej
časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd sa nedostatočne
vyporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami spočívajúcimi na vzájomných vzťahových väzbách
medzi navrhovateľmi a nebohým poškodeným B. Y., ktoré by boli dôvodné pre priznanie nároku z
titulu nemajetkovej ujmy a možnej výšky samotného nároku. Z vykonaného dokazovania vyplynul

rozsah existencie vzájomného vzťahu medzi navrhovateľkou a poškodeným, kde bolo preukázané, že
navrhovateľka pred smrťou poškodeného podala návrh na rozvod a nežila s ním v spoločnej domácnosti.
Už samotný návrh na rozvod, ktorý bol podaný na príslušný súd, naznačuje určitú rozvrátenosť rodiny,
vzájomných medziľudských vzťahov, a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo napokon k rozvodu.
U navrhovateľov podľa jeho názoru nedošlo k takému zásahu do ich práv na ochranu osobnosti, ktoré

by odôvodňovalo priznanie nároku, spočívajúceho v nemajetkovej ujme.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľov v priebehu
odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v

dôvodoch svojho rozhodnutia;.

Ak odporca v priebehu odvolacieho konania (tak ako i pred prvostupňovým súdom) poukazoval na
rozvrátené vzťahy v manželstve, s touto skutočnosťou sa okresný súd dostatočne vyporiadal v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia, keď vychádzal i z hodnotenia svedeckých výpovedí rodičov poškodeného

a v odvolacom konaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu
hodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho vyhodnotil súd prvého stupňa. I v prípade narušených
vzťahov medzi účastníkmi nemožno opomenúť citové väzby navrhovateľky v rade 1/ a poškodeného,
ktorí spolu uzavreli manželstvo, z ktorého pochádza ich spoločné dieťa a už z tohto pohľadu je finančné
zadosťučinenie, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa, i podľa názoru odvolacieho súdu primerané.

Nemožno opomenúť ani výpovede rodičov poškodeného, ktoré napokon správne vyhodnotil súd prvého
stupňa a ktorí sami potvrdili, že v manželstve medzi účastníkmi neboli vážne nezhody, čoho potvrdením
sú i ich dobré vzájomné vzťahy s nevestou a vnukom.

Pokiaľ išlo o odvolanie navrhovateľov odvolací zdôrazňuje, že ako správne v odvolaní uviedli žiadna

suma priznaná súdom nebude dostatočná k im spôsobenej ujme.
Vsúčasnostivšakplatnáprávnaúpravaneustanovujerozsah(výšku)peňažnéhozadosťučinenia.Výšku
náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška peňažného zadosťučinenia musí byť primeraná, avšak je
predmetom voľnej úvahy súdu. Súd však musí pri aplikácii svojej úvahy prihliadnuť na dve kritériá, a to
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia bude táto ujma čo

do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod., tým bude vyššia jej náhrada v peniazoch)
a okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby.
S poukazom na uvedené musia súdy v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne zisteného
skutkového stavu a opierať sa o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa k zistenej
miere zásahu do osobnostných práv postihnutej osoby. Len tak možno docieliť satisfakčnú funkciu

priznanej náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce
vyváženie a zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy osobnosti postihnutej fyzickej osoby.Súd v predmetnom konaní postupoval podľa uvedeného a svoje úvahy, na základe ktorých dospel
k záveru o výške prislúchajúcej nemajetkovej ujmy (10.000 €) aj podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

Priznaná výška nemajetkovej ujmy je teda výsledkom úvahy súdu, pri ktorej zohľadnil všetky kritériá
zaužívané v súdnej praxi, teda prihliadol na osobu navrhovateľov, ich doterajší život, prostredie, v ktorom
žijú, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, ako aj na závažnosť následkov,
ktoré im vznikli.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia, pokiaľ išlo o odvolanie odporcu a odporca,
pokiaľ išlo o odvolanie navrhovateľov, nakoľko každý z nich napadol iný výrok rozsudku, a preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.