Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713204330
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713204330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: B.. G. D., bytom N. XXX,
zastúpeného K. kanceláriou C.. K. & D. s.r.o., so sídlom D. XXX/XXXB, F., proti odporcovi: G. D., s.r.o.,
D., U. E. XXXX, B. XX XXX XXX, zastúpeného C.. D. M., advokátom v D. R., E. D. XXXX/XX, o ochranu
osobnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. októbra

2014, č.k. 10C/87/2013-109, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť strpieť na svoje náklady uverejnenie
ospravedlnenia v prvom nasledujúcom čísle týždenníka „D. U.“ po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku
v rozmere 1 strany na strane 4 týždenníka v znení: "E. G. D., s.r.o. sa týmto verejne ospravedlňuje B..
G. D. za neoprávnený zásah do jeho občianskej cti a povesti, ktorý mu bol spôsobený nepravdivými

informáciami, týkajúcimi sa kúpy pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. N., obec N., okres D.,
zapísané t. č. na LV č. XXXX ako pozemok KN-C s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 233 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v bezpodielovom spoluvlastníctve
navrhovateľa a jeho manželky, ako aj pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. N., obec N., okres D.,
zapísané t. č. na LV č. XXXX ako pozemok KN-C s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 133 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok KN-C s parcelným číslom XXXX/X, o výmere

376 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok KN-C s parcelným číslom XXXX/X,
o výmere 151 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pričom veľkosť spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľa s manželkou na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX predstavuje X/X k celku,
navrhovateľom vymysleného spôsobu ako obísť právne predpisy týkajúce sa nakladania s majetkom
obce a ovplyvňovania katastrálneho konania v súvislosti s nadobudnutím vyššie uvedených pozemkov,
uverejnenými v článku „Pozemková“ „obchádzka“ alebo Ako starosta G. D. bývalé obecné pozemky
získal“, vydanom v týždenníku D. noviny, číslo 8 zo dňa 26.2.2013 na strane 4 až 7, ktorých autorom

je pán A. H.“. Vo zvyšku súd návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 11, § 13 ods. 1
Občianskehozákonníka,§9aods.1,2,6písm.a),8písm.e)zákonač.138/1991Zb.,vzneník1.7.2009.
Uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nároku na ochranu osobnosti a domáhal sa
ospravedlnenia od odporcu z dôvodu uvedenia nepravdivých informácií o navrhovateľovi, ktoré boli
uverejnené v týždenníku D. č. 8 zo dňa 26.02.2013 v článku pod názvom „D.“ „obchádzka“ alebo K.

starosta D. bývalé obecné pozemky získal“ redaktora A. H.. Tento článok považuje za neoprávnený
zásah do osobnosti, pretože jeho názoru spočíva v šírení nepravdivých informácií dotýkajúcich sa jeho
osobnosti, v neprípustnej kritike, t.j. v kritike, ktorá prekračuje obsahom, formou, poprípade sledovanýmcieľom rámec objektívnej kritiky, keď následok - vznik nemajetkovej ujmy, spočívajúci v porušení, resp.
v ohrození osobnosti navrhovateľa je spojený pre pôvodcu zásahu - odporcu s nepriaznivými priamymi
následkami vo forme zvláštnych občianskoprávnych sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka a

dožaduje sa morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a vo forme povinnosti zdržať sa
neoprávnenýchzásahovdojehoobčianskejctiaľudskejdôstojnostirozširovanímnepravdivýchapravdu
skresľujúcich informácií, týkajúcich sa kúpy pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. N.. Navrhovateľ v
konaní poukazuje na 4 konkrétne výroky autora článku, ktoré sú podľa neho nepravdivé a difamujúce:
1.“Bolo leto 2009 a starosta D. si uvedomoval, že vzhľadom na svoju funkciu nemôže príslušné pozemky

odkúpiť priamym predajom. Mal však eminentný záujem...“ alebo „Ak by si teda pozemok chcel D. kúpiť,
muselbypodstúpiťobchodnúverejnúsúťažajsozverejnenímatakétorizikopodstúpiťnechcel.Vymyslel
preto spôsob, ako obchodnú verejnú súťaž obísť: žiadosť o odkúpenie všetkých pozemkov si podá C.
W. s tým, že on potom časť z nich za tú istú cenu odpredá D....Takýto bol teda plán, ktorý sa však,
samozrejme verejnosť nemala dozvedieť.“
2.“V normálnej spoločnosti by sa k tomu postavili takto: kúpna zmluva by bola označená za neplatnú,

starosta by stiahol návrh na vklad z katastra, konanie by bolo zastavené, starosta by počkal na ďalšie
rokovanie obecného zastupiteľstva, na ňom by poslanci zrušili predmetné uznesenie, keďže je v rozpore
so zákonom a prijali by nové uznesenie... lenže v N. to robia takto: Nerušíme kúpnu zmluvu, a keďže
máme známych na E. katastra v D., spoločne dohodneme takýto postup: Zmluva bude zavkladovaná,
aj keď sa odvoláva na uznesenie prijaté v rozpore so zákonom, sľúbime vedeniu katastra, že nové

uznesenie bude prijaté a výpis z neho potom v príslušnej zmluve vymeníme bez ohľadu na to, že
zmluva je úradne zviazaná a opečiatkovaná.“
3.“Napriek tomu, že kúpna zmluva už od počiatku vykazovala faktické nezrovnalosti (správa katastra)
povolila vklad dňa 25.09.2009, pričom v rozhodnutí jeho právne účinky odložila na 6. október 2009.
Skúsenosti hovoria, že prípad rozdielnych dátumov medzi povolením vkladu a právnymi účinkami sa

stáva viac ako zriedkakedy“.
4.“Ak sa niekto do tohto prípadu „obuje“, asi bude zvažovať obvinenie z trestného činu podvodu. V
ponuke je aj § 352 trestného zákona, ktorý pojednáva o trestnom čine falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky“.
Súd poukázal na čl. 10 ods. 1 prvej a druhej vety, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a na ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, keď oproti sebe stoja dve základné práva, a to
právo odporcu na slobodu prejavu a právo navrhovateľa na ochranu ľudskej cti a dôstojnosti, medzi
ktorými by mala byť vyváženosť. Konštatoval, že pri ochrane práv verejného činiteľa oproti ochrane
práv bežnej fyzickej osoby sú, z dôvodu existencie práva na pravdivé informovanie a slobodu prejavu,
hranice posudzovania závažnosti, či oprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti posunuté.

Bez akýchkoľvek postihov sa pripúšťa i pravdivá kritika činnosti verejných činiteľov. Na druhej strane, ak
dôjde k zásahu práv na ochranu osobnosti u verejného činiteľa, napr. prostredníctvom periodickej tlače,
je dopad zásahu intenzívnejší, ako je to pri zásahu do práva fyzickej osoby, ktorá nie je verejne činná.
Verejný činiteľ a jeho postavenie je totiž veľmi závislé od verejnej mienky a pokiaľ je táto verejná mienka
obrátená následkom neoprávneného zásahu proti nemu, sťaží mu to podmienky ďalšieho politického

uplatnenia.Právezdôvoduzávažnostitýchtonásledkovneoprávnenéhozásahujeosobenosiacejprávo
na slobodu prejavu daná povinnosť informovať pravdivo, rešpektovať práva a slobody iných osôb a
taktiež za nepravdivé informácie znášať zodpovednosť, pričom táto povinnosť a zodpovednosť v sebe
obsahuje povinnosť overovať si pravdivosť uverejňovaných skutočností.
Pokiaľ ide o prvý výrok, súd bol toho názoru, že tento je zásahom do práva na ochranu cti a ľudskej

dôstojnosti navrhovateľa a došlo k narušeniu rovnováhy medzi uvedenými základnými právami. Autor
pri písaní tohto výroku podľa jeho vyjadrenia vychádzal z článku, ktorý navrhovateľ zverejnil na webovej
stránke a v ktorom podľa názoru navrhovateľa takýto postup sám popisuje. Navrhovateľ uvádza, že
sa rozhodol spolu s ďalšími vlastníkmi pozemkov v danej lokalite vysporiadať celú cestu do svojho
vlastníctva, že časť prístupovej cesty tvorili aj pozemky vo vlastníctve obce N., a keďže je starostom

obce, nechcel, aby ho niekto kritizoval, že obec investovala do cesty, ktorá vedie k jeho domu a tak
došlo k odkúpeniu tejto časti pozemkov od obce a následne tieto pozemky boli rozdelené pre majiteľov
troch pozemkov, ku ktorým táto cesta slúži. Išlo o pozemky č. XXXX/X a XXXX/XX, teda presne tie,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi Obcou N. a B.. C. W. a jeho manželkou dňa
28.8.2009. Súd uviedol, že je faktom, že navrhovateľ bol v tom čase starostom obce a že ako starosta

nechcel obecné pozemky kupovať sám, ale nie z dôvodu obchádzania zákona, ale sa chcel vyhnúť
kritike zo strany občanov, že by obec investovala do cesty, ktorá vedie k jeho domu. Nemožno sa preto
stotožniť s tým, že bol týmto článkom v novinách oprávnene prezentovaný názor, že navrhovateľvymyslel spôsob ako obísť obchodnú verejnú súťaž. Takýto názor odporcu nemá žiaden skutkový základ
a preto je neprimeranou kritikou.
Pokiaľideodruhývýrok,zobsahučlánkuniejemožnézistiť,akoautorčlánkudospel kzáveru,žebymal

byť navrhovateľ osobne zaangažovaný do katastrálneho konania a takéto tvrdenia neboli preukázané.
V tomto článku je naznačené prepojenie medzi starostom obce a Správou katastra D. („nerušíme kúpnu
zmluvuakeďžemámeznámychnaSprávekatastraD.,spoločnedohodnemeurčitýpostup“),pričomtoto
nebolo v konaní preukázané. Výsluch svedkyne C.. Y. L. nepotvrdil žiaden vzťah medzi správou katastra
a starostom obce, resp. svedkyňou a starostom obce, ktorá svedkyňa na správe katastra viedla vkladové

konanie. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by za katastrálne konanie bol zodpovedný starosta
obcealebohonejakýmspôsobomovplyvňovalalebosavňomnezákonneangažoval.Údajnéprepojenia
nepreukazujúanikatastrálnekonaniavoveciachR.aR.,oktorýchrozhodovalinýzamestnaneckatastra.
Hodnotiaci úsudok autora, spočívajúci v spájaní starostu obce s katastrálnym konaním cez známosti nie
je založený na pravdivej informácii, preto je spôsobilý zasiahnuť do cti navrhovateľa.
Pokiaľ ide o tretí výrok, vety v ňom citované nie sú kritikou navrhovateľa, ale kritikou správy katastra,

preto nemôžu byť zásahom do osobnostných práv navrhovateľa. Táto kritika je založená na pravdivej
informácii, že správa katastra povolila vklad 25.9.2009 a jeho právne účinky odložila na 6.10.2009.
Z rozhodnutia V 1321/09 zo dňa 6.10.2009 je to konštatované na druhej strane rozhodnutia v
predposlednom odseku a až dňa 28.2.2013 bola takáto zrejmá nesprávnosť správou katastra opravená
a dátum 25.9.2009 bol ako zrejmá nesprávnosť - chyba v písaní - opravená na dátum 6.10.2009, tzn.

že v čase publikovania článku 26.2.2014 bola informácia zverejnená v článku pravdivá.
K štvrtému výroku súd uviedol, že odporca má právo uplatňovať slobodu prejavu a nemožno mu ju v
žiadnom prípade uprieť, avšak kritika má byť urobená tak, aby nepoškodila vážnosť a dôstojnosť osoby
pred tým, ako sa uvedené veci preukážu, či už pred orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. súdom.
Pokiaľ uvedené údaje a skutočnosti tvrdené v článku mali byť len kritikou navrhovateľa, tak uvedená

kritika nebola primeraná čo do obsahu a formy, teda nešlo o fér kritiku, ale o neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti v tom, keď v súvislosti s navrhovateľom boli použité vyjadrenia ako „ak sa
niekto do tohto prípadu „obuje“, asi bude zvažovať obvinenie z trestného činu podvodu. V ponuke je aj
§ 352 trestného zákona, ktorý pojednáva o trestnom čine falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Za podobný prečin bol nie tak

dávno odsúdený bývalý starosta obce R. N. G....“ Z uvedeného je možné vyvodiť záver o navrhovateľovi
ako o osobe , ktorá sa dopustila nezákonného konania, keď tieto výrazy podľa názoru súdu nie sú
kritikou primeranou čo do obsahu a formy, keďže navrhovateľ nebo právoplatne odsúdený a teda
takéto skutočnosti neboli preukázané vykonaným dokazovaním. Odporca spojil navrhovateľa s trestnou
vecou iného starostu, prirovnal jeho konanie k protizákonnému konaniu iného starostu bez toho, aby

vysvetlil súvislosti a aby vysvetlil skutkový základ, na ktorom bol starosta odsúdený a neopísal konkrétne
skutočnosti, na základe ktorých prirovnal konanie navrhovateľa ku konaniu odsúdeného starostu.
Ďalej súd uviedol, že navrhovateľ je osobou verejného záujme, je politicky činný na regionálnej aj
celoslovenskej úrovni, s čím je spojené mimoriadne citlivé spoločenské vnímanie osoby. V článku
bol jednoznačne a nepochybne identifikovaný, jeho česť a ľudská dôstojnosť bola prezentovaná

hodnotiacimi úsudkami bez pravdivého skutkového základu, resp. bez skutkového základu, preto musí
byť chránený pred neoprávnenými zásahmi do osobnostných práv prostredníctvom tlače. Z textu
vyplýva, že pisateľ článku bez toho, aby uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že navrhovateľ v
súčinnosti so správou katastra realizoval zámer obísť zákon naznačuje, že navrhovateľ môže byť
páchateľom trestnej činnosti. Takéto názory, vyjadrené v článku sú spôsobilé privodiť ujmu na právach

chránených podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za pravdivé opísanie skutkových okolností
nemožno považovať opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný
hodnotiaci úsudok a môže mať za následok aj skreslenie hodnotiaceho úsudku čitateľom. V konaní
nebol preukázané, že by navrhovateľ vymyslel spôsob , ako obísť zákon alebo žeby zákon obchádzal.
Odporca nenechal čitateľov vytvoriť si vlastný názor, ale priamo podsunul vlastný názor. Súd bol toho

názoru, že česť a dôstojnosť navrhovateľa boli poškodené aj tým, že sa jednalo o denník s regionálnou
pôsobnosťou, je to jeden z najdostupnejších zdrojov informácií v regióne, v ktorom navrhovateľ aktívne
politicky pôsobí. Skutočnosti uvedené v článku nabádali čitateľskú verejnosť len k vyvodeniu si záveru
o nečestnom, protiprávnom konaní navrhovateľa ako starostu obce a za tento zásah do práva na
ochranu osobnosti je odporca povinný sa navrhovateľovi ospravedlniť. Obsah ospravedlnenia, ktorý

navrhovateľ žiadal považoval súd za adekvátny vzhľadom na intenzitu zásahu, vážnosť a postavenie
navrhovateľavspoločnosti.Pokiaľideonávrhnavrhovateľanaupustenieodneoprávnenýchzásahovdo
osobnostného práva, tento smeruje k zastaveniu ďalšieho zásahu. Hmotnoprávnou podmienkou takejto
žaloby podľa § 13 ods. 1 OZ je, aby neoprávnený zásah v dobe podania žaloby trval, resp. existovalahrozba uskutočnenia, či opakovania v budúcnosti. Súd uviedol, že tento návrh nie je dôvodný, pretože
nebolo preukázané, že zásah spočívajúci v rozširovaní nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií,
týkajúcich sa kúpy dotknutých pozemkov v k. ú. N. a zásahu spočívajúcom vo vyjadrení odporcu o

navrhovateľom vymyslenom spôsobe ako obísť právne predpisy, týkajúce sa nakladania s majetkom
obce a ovplyvňovania katastrálneho konania v súvislosti s nadobudnutím dotknutých nehnuteľností stále
trvá, pretože z navrhovateľom predložených článkov z periodickej tlače - týždenníka D. noviny tieto
skutočnosti nevyplývajú. Navrhovateľ nepredložil články publikované po dátume zverejnenia článku zo
dňa 26.2.2013, ktorý je predmetom sporu a ktoré by sa týkali kúpy dotknutých pozemkov a bolo nimi

naďalej porušované právo navrhovateľa na ochranu osobnosti v súvislosti s nakladaním s majetkom
obce a ovplyvňovaním katastrálneho konania v súvislosti s nadobudnutím dotknutých nehnuteľností. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ bol úspešný v časti uplatnenej
satisfakcie vo forme ospravedlnenia a nebol úspešný v uplatnení sankcie, spočívajúcej v upustení od
ďalších zásahov, v ktorej časti bol teda úspešný odporca.

Proti rozsudku, voči jeho vyhovujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca,
domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu v tejto časti. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania v sume 83,89 eur. Namietal, že petit návrhu je nezrozumiteľný a neurčitý a zo
znenia ospravedlnenia nevyplýva, ktorou časťou článku zasiahol do práva na ochranu občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti navrhovateľa. Z takéhoto ospravedlnenia by čitateľ nadobudol dojem, že celý článok

je zásahom do občianskej cti navrhovateľa, čo sa však nezhoduje so skutočnosťou, keďže vo zvyšku
bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Je toho názoru, že v časti článku označenej „Ako obísť súťaž?“
nejde o zásah do práva na ochranu osobnosti a autor iba vychádza logickým úsudkom z dôkazov, ktoré
v čase písania článku mal k dispozícii. Konštatovania v tejto časti článku sú jednoznačne preukázané
kúpno-predajnými zmluvami a krátkou časovou postupnosťou ďalších úkonov. Priamym dôkazom je aj

prepis rozhovoru navrhovateľa s novinármi, uverejnený v D. novinách č. XX, v ktorom uviedol, že podľa
zákona starosta nemôže kupovať priamo majetok obce. Nemôže obstáť vyjadrenie navrhovateľa, ktorý
uvádza, že sa rozhodol s ďalšími vlastníkmi pozemkov v danej lokalite vysporiadať cestu do svojho
vlastníctva a keďže časť prístupovej cesty tvorili aj pozemky, ktoré patrili do majetku obce nechcel,
aby ho niekto kritizoval, že obec investovala do cesty, ktorá vedie do jeho domu. Pokiaľ ide o druhý

bod, súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že autor článku dospel k záveru, že navrhovateľ mal byť
osobne angažovaný do katastrálneho konania. Takéto tvrdenie však v článku uvedené nie je. V článku
sa hovorí len o tom ako mala obec postupovať v prípade, ak by postupovala podľa katastrálneho zákona,
zákona o obecnom zriadení a zákona o správnom konaní. Postup pri povolení vkladu vlastníckeho
práva na základe predložených dôkazov nemôže vyvodiť iné závery, iba také, že správa katastra

pristupovala k obci N. nadštandardným spôsobom iba pri zmluve manželov W.. Podľa jeho názoru
mal kataster jednoznačne návrh na vklad zamietnuť, pretože nedostatky, ktoré zmluva obsahovala sa
dali odstrániť jedine uzatvorením novej zmluvy podľa podmienok novelizovaného zákona č. 138/1991
Zb. Obecné zastupiteľstvo dňa 1.10.2009 prijalo uznesenie, ktorým schválilo predaj nehnuteľností v
prospech manželov Čvirikových z dôvodov hodných osobitného zreteľa a toto uznesenie bolo pripojené

ku kúpnej zmluve zo dňa 28.8.2009 tým, že úradná pečať bola porušená a pôvodné uznesenie bolo
vymenené za uznesenie zo dňa 1.10.2009. Tak vznikla situácia, že rozhodnutie správy katastra zo dňa
6.10.2009 uviedlo, že vklad bol povolený 25.9.2009 a týmto dňom aj nadobúda právoplatnosť, hoci
v tento deň ešte uznesenie zo dňa 1.10.2009 neexistovalo. Preto kritika katastra s neštandardným
prístupom k navrhovateľovi je oprávnená. K bodu tri uviedol, že kritika katastra, vzhľadom na uvedené

skutočnosti je oprávnená. Dodatočné vysvetlenia, že išlo o preklepy už nemohli zmeniť tú skutočnosť,
že v čase publikovania článku (26.2.2013) tieto pochybenia opravené neboli a nebyť uvedeného článku,
k náprave chýb by ani nedošlo. Je toho názoru, že ani posledným odsekom článku nedošlo k zásahu
právanaochranuosobnostinavrhovateľa.Vtejtočastiniejekonštatované,žebysanavrhovateľdopustil
trestného činu. Hovorí sa tu iba o tom, že ak by sa niekto do tohto prípadu „obul“ asi bude zvažovať

obvinenie z trestného činu podvodu. Keď si zoberieme akýkoľvek bulvárny denník, takýchto výrokov
tam nájdeme neúrekom a nikdy tieto denníky kvôli takýmto výrokom neboli postihnuté. Navrhovateľ ako
osoba verejne činná musí zniesť väčšiu kritiku ako bežný občan.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Poukázal na to, že z petitu je dostatočne jasné a zrozumiteľné, akým spôsobom malo dôjsť k
zásahu do jeho osobnostných práv odporcom a z akého dôvodu je ospravedlnenie požadované. V petite
návrhu je uvedené, že verejné ospravedlnenie sa vzťahuje na informácie uvedené v D. novinách č. 8,
pričom je v ňom aj presne špecifikované, čoho konkrétne sa tieto výroky týkali. Zákon nikde neukladápodmienku, aby v petite návrhu boli presne citované konkrétne výroky, ktoré mali zasiahnuť do práva na
ochranu osobnosti. To, že vo zvyšku bol návrh zamietnutý nemá nič spoločné s obsahovým vymedzením
petitu, ale s tým, že podľa názoru súdu časti petitu, v ktorej sa domáhal zdržania sa neoprávnených

zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti nemohol vyhovieť z dôvodu, že súd nemal preukázané,
že by zásah do osobnostných práv stále trval, prípadne by hrozilo jeho opakovanie. On počas konania
konkretizoval a dostatočne ozrejmil niektoré výroky, ktoré posúvali článok do nezákonnej roviny, tieto
výroky a článok je nutné posudzovať ako celok, ktoré jednotlivé časti na seba logicky nadväzujú. Článok
v bode 1 vychádza z ničím nepodloženej úvahy o jeho vopred premyslenom zámere ako sa dostať

k obecným pozemkom, pričom tento zámer odporca prezentuje ako čosi nelegálne, čo malo zostať
skryté pred očami verejnosti a môže mať až trestnoprávne následky. Pravda je však taká, že on sa pred
verejnosťou nesnažil svoj postup pri kúpe pozemkov a všetky kroky, ktoré pri realizácii kúpy pozemkov
podnikol, boli v súlade so zákonom. Poukázal na to, že článok bol uverejnený po viac ako 3 rokoch ako
sastalipredmetnéudalostiapodľajehonázorutakrozhodnenebolopreto,žebyčlánokbolnapísanýako
oprávnená kritika z dôvodu, že sa jeho autor dozvedel o konaní, ktoré mohol považovať za protizákonné.

Motívom odporcu podľa neho bolo to, že on je osobou , ktorá je politicky ideovým oponentom odporcu,
ktorý píše články v prospech jeho politického oponenta , ktorý finančne prispieva na činnosť odporcu.
Prepis rozhovoru z D. novín č. XX je neautorizovaným rozhovorom, kde on odpovedal na účelovo
položené otázky autora článku, ktorý pozmenil ich obsah a vytrhol ich z kontextu. K bodom 2 a 3 uviedol,
že odporca sám uvádza, že kritika katastra bola oprávnená a mal byť preukázaný jeho neobvyklý postup.

Pokiaľ chcel odporca kritizovať kataster, nie je mu jasné, prečo do kritiky zahrnula aj jeho osobu, ktorú na
základe ničím nepodložených tvrdení spojil s ovplyvňovaním jeho činnosti. V konaní bolo nepochybne
vyvrátené, že by mal akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosti Správy katastra D.. Pokiaľ ide o bod
4 uviedol, že to, že odporca v článku nikde nekonštatoval, že by sa mal dopustiť trestného činu je síce
pravdou, avšak vzhľadom na obsah článku, jeho štylizáciu a nadväznosť od začiatku do konca, bol jeho

čitateľ jednoznačne vedený k prijatiu záveru o tom, že trestný čin spáchaný bola dôvodne podozrivou
osobou je on. Už na začiatku článku autor uvádza, že na jeho konci sa bude otvárať trestný zákon. Na
konci článku autor uvádza situáciu so starostom inej obce, ktorý bol za obdobné konanie právoplatne
odsúdený. Neuvádza, v čom malo toto konanie spočívať. Odporca sa bráni aj tým, že v bulvárnych
denníkoch sú takéto tvrdenia bežné a nie sú za to postihované. Odporca sám seba prirovnáva k bulváru

a pritom nie je pravdou, že by takéto noviny neboli postihované za obdobné články. Práve naopak, takéto
denníky čelia množstvu žalôb, príp. aj trestným oznámeniam.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu a dospel k

záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Odvolacie námietky odporcu sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa. Súd
prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal
za preukázané, a ktoré nie, podrobne uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na
vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky odporcu, uvedené v podanom

odvolaní, preto nemohli privodiť zmenu rozsudku v odvolaním napadnutej časti. Ani v odvolacom konaní
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Za
daného stavu si odvolací súd osvojuje dôvody rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. §
205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) tohto zákonného
ustanovenia.

Odporca však vo svojom odvolaní neuvádza konkrétny odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2

O.s.p. Z obsahu jeho odvolaniu sa však javí, že namieta nesprávny postup súdu pri hodnotení výsledkov
dokazovania ( § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.)Preskúmanímveciodvolacísúdzistil,žedôvodnaodvolanie,ktoréodporcavpodanomodvolaníuplatnil,
nie je daný.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa

citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v
prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie
dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.
možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne

pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby, no kritériá
posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech
pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba, vstúpiaca na verejnú scénu, musí

počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o
jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje
verejné záležitosti.

Podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej

spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen
vo vzťahu ku "informáciám" a "myšlienkam", ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa považujú za neurážlivé
a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú štát, alebo časť obyvateľstva.
Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o "demokratickej
spoločnosti".

Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované Ústavou aj
Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti
prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to, či jednému právu nebola bezdôvodne daná
prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu v takomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality,
byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať len, ak je to nevyhnutné.

Čl. 26 ods. 4 Ústavy a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu,
pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru v spoločnosti
("opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné"). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj
"ochrana práv a slobôd iných", teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu

osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 Ústavy a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to
v rozsahu jej ústavných záruk, ako i záruk v zmysle Dohovoru. Uvedené ustanovenia Občianskeho
zákonníka preto nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s Ústavou
a Dohovorom.

Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, je potrebné
považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom,
resp. na základe zákona zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej

spoločenskej potreby a je primerané, t. j. v súlade so zásadou proporcionality.

Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má vo
všeobecnosti v slovenskej právnej úprave zákonný podklad, najmä v ust. § 11 a nasl. Občianskehozákonníkaasledujeajlegitímnycieľ,ktorýmjeochranaosobnosti.Rozhodujúcouotázkoupreposúdenie
jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda, či obmedzenie
práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality.

V danej veci je odporca vydavateľom týždenníka D. noviny, v ktorom bol predmetný článok uverejnený.
Ide teda o "nositeľa" slobody prejavu a poskytovateľa informácií, na ktorého sa vzťahuje zvýšená
ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám, ktorá však nie je
absolútna, má svoje hranice a vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci, jej mieru treba zohľadniť

vo vzťahu k právam na ochranu osobnosti navrhovateľa. Ústavný súd Slovenskej republiky už judikoval,
že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením
jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva
alebo slobody. Právo a slobody jedného sú teda obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto
práva vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku, alebo z iných zákonov chrániacich
celospoločenské záujmy, či hodnoty.

Predmetný článok sa nepochybne týkal navrhovateľa ako starostu obce. Tak ako konštatoval súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, z textu autora článku vyplýva, že tento bez toho, aby uviedol
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že navrhovateľ spolu so správou katastra realizoval zámer obísť zákon,
naznačuje, že navrhovateľ môže byť páchateľom trestnej činnosti. Je nepochybné, že takéto články sú

spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na právach chránených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Aj odvolací súd je toho názoru, že odporca nenechal svojich čitateľov vytvoriť si na vec vlastný názor,
ale priamo im podsúva svoj vlastný názor. Štylizácia autora článku vedie čitateľa k prijatiu záveru o tom,
že trestný čin spáchaný bol a podozrivou osobou z jeho spáchania má byť práve navrhovateľ. Takáto
štylizácia nepochybne prekročila hranice oprávnenej kritiky navrhovateľa ako starostu obce.

Námietka odporcu, že petit (žaloby) rozsudku je neurčitý, nezrozumiteľný a v prípade, ak by musel
uverejniť takéto ospravedlnenie, čitateľ by nadobudol dojem, že celý článok je zásahom do cti
navrhovateľa, čo však nie je v zhode so skutočnosťou, keďže vo zvyšku bol návrh zamietnutý, neobstojí.
Zrejme ušlo pozornosti odporcu, že tak z obsahu návrhu ako aj zo samotného petitu je zrejmé, na

aké informácie sa ospravedlnenie vzťahuje a je zreteľne uvedené, čoho sa výroky konkrétne týkali.
Návrh navrhovateľa bol pritom zamietnutý v časti petitu, ktorou sa navrhovateľ domáhal zdržania sa
neoprávnených zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ( ktorý zásah netrval, ani nehrozilo jeho
opakovanie).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1,2
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd bolo rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a §
151 ods. 2 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže

trovy odvolacieho konania si navrhovateľ neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .