Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615202410
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615202410.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so
sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
MarekCzompolys.r.o.,sosídlomVentúrska16,Bratislava,protiodporkyni:F.H.,nar.X.XX.XXXX,bytom
D. F. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 3.917,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/113/2015-47 zo dňa 29. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol v časti, ktorou nepriznal nárok
na úrok z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie,
v ostatnej časti tento potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.204,44 eur

a istinu 69 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z istiny 69 eur od 18.4.2015 do zaplatenia,
ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.204,44
eur a istinu 69 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z istiny 69 eur od 18.04.2015, vo zvyšku
súd návrh zamietol a odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.

Mal preukázanú existenciu ich dvoch zmluvných vzťahov, uzatvorených 06.12.2011. Obidve písomné
zmluvy sa nachádzajú na jednej listine. Prvou z nich je zmluva o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere,
druhá je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere (úverový
prípad č. 4270244488001) neobsahuje dojednanie podľa ust. § 9 ods. 2 písmena k) a f) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy je fikcia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd

navrhovateľovi priznal iba právo na zaplatenie splátok, ktoré sa stali splatné do vyhlásenia rozsudku,
teda splátok splatných od 15.01.2012 do 15.04.2015. Ide o 40 splátok, každá vo výške 82,96 eur
(ich súčin je 3.318,40 eur), z ktorých odporkyňa zaplatila podľa prehľadu splácania 2.113,96 eur,
takže nezaplatený rozdiel je 1.204,44 eur, na zaplatenie ktorého bola odporkyňa zaviazaná. Dlžné
úroky z úveru z dôvodu bezúročnosti úveru neboli priznané. Právo na poistné plnenie 19,70 eur
navrhovateľ nepreukázal. Úrok z omeškania z tejto časti záväzku navrhovateľovi nebol priznaný, lebo

nebol ani uplatnený. Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere (úverový prípad č. 42702444881100)
bolo poskytnutie úveru vymedzeného úverovým rámcom 5.000 eur a aktuálnym úverovým rámcom 600
eur, z ktorého odporkyňa v čase od 28.05.2012 do 13.02.2014 vyčerpala 1.041,11 eur a uhradila 972,11
eur. Aj v tejto časti je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto bola odporkyňa zaviazaná na zaplatenie
rozdielu medzi sumou, ktorú si požičala a ktorú vrátila, t.j. 69 eur. Ani pri tejto zmluve právo na poistné
plnenie 11,25 eur navrhovateľ nepreukázal.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Úspech navrhovateľa v
konaní je 32,50 %, jeho neúspech je v rozsahu 67,50 % a ich pomer 35 % v prospech odporkyne, ktorá
si však náhradu trov konania neuplatnila.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, a to do výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol.
Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ išlo o úverový prípad
č. 4270244488001, mal za to, že zmluva obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti. Dodržal
postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti.

Nesúhlasilsnázoromsúdu,žemunebolpriznanýúrokzomeškaniazčastizáväzku,nakoľkosihonemal
uplatniť. Úrok z úveru, ako aj úrok z omeškania si riadne uplatnil. K poisteniu uviedol, že odporkyňa
svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila s platnými Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2049
a CTM3059. Pokiaľ išlo o úverový prípad č. 42702444881100, poukázal na to, že ide o úver formou
dovoleného prečerpania, t.j. nemohol vôľu odporkyne predpokladať ani ovplyvniť, preto v zmluve nebolo
možné uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej poukázal na to, že

dodržal postup podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takisto ako pri predchádzajúcej zmluve
nesúhlasil s názorom súdu, že mu nebol priznaný úrok z omeškania z časti záväzku, nakoľko si ho nemal
uplatniť. Úrok z úveru, ako aj úrok z omeškania si riadne uplatnil. K poisteniu uviedol, že odporkyňa
svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila s platnými Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2049
a CTM3059. Mal za to, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu

konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy. Navrhol rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevydarila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol v časti, ktorou nepriznal nárok na
úrok z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie v ostatnej časti tento výrok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ostal rozsudok nedotknutý.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky

vymedzuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé (táto úprava zjavne dopadá na tzv. sporové konania s postavením účastníkov ako
navrhovateľa a odporcu, tak i na tzv. konania nesporové). Korektným a i ústavne konformným výkladom
ustanovení O. s. p. citovaných zhora (najmä však § 157 ods. 2 O. s. p.) potom treba dospieť k záveru, že
v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov
rozhodnutia v napadnutom výroku, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho

skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a napokon
i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôvodov, z ktorých mali byť príslušné
zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia (ktoré sa tak vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca aj mimoriadnych opravných prostriedkov.Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku neriadil dôsledne s ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čo činí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.
Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť,

ako súd ich veci vyložil a aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa
spravoval pri svojom rozhodovaní. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka,
a teda odňatím možnosti účastníka konať pred súdom, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Prvostupňový súd nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 1.204,44 eur, pričom ani
odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľovi
nepatrí tento úrok. Ako vyplynulo zo samotného návrhu vo veci navrhovateľ si tento úrok (z omeškania)
riadne uplatnil. Uplatnil si ho tým istým spôsobom ako úrok z omeškania, ktorý súd zo sumy 69 eur
priznal. Rozhodnutie súdu je v tejto časti nepreskúmateľné, nakoľko skutočnosť, že nepriznal uvedený
úrok, súd odôvodnil tým, že si ho navrhovateľ neuplatnil, pričom aj z návrhu je zrejmé, že tento úrok

uplatnený bol.
V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne rozhodnúť o nároku na úrok z
omeškania 1.204,44 eur a posúdiť odkedy tento nárok navrhovateľovi patrí s tým, že tak ako je vyššie
uvedené bude musieť svoje rozhodnutie i zákonným spôsobom zdôvodniť.

Pokiaľ ide o zvyšné námietky navrhovateľa odvolací súd dodáva, že z ustáleného skutkového stavu
okresným súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bol uzavretý spotrebiteľský právny
vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere (zákon č. 129/2010 Z.z., ďalej
iba „ZoSÚ“) a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 predmetného
zákona.

Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11
ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne
o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba
niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto

náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.
Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

ZoSÚ ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach
spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky
právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti

zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v
písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa,
ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

Pokiaľ išlo o obidva úverové prípady, je nutné zdôrazniť, že postačí aj iba absencia jednej z obligatórnych

náležitostí, čo činí úver za bezpoplatkový a bezúročný. Teda pokiaľ aj navrhovateľ v odvolaní poukázal
nato,žeúver(úverovýprípad4270244488001)máuvádzanénáležitosti,malodvolacísúdzato,žetento
úverbolbezpoplatkovabezúročný,nakoľkonebolopreukázané,žebymalvšetkyzákonomvyžadované
obligatórne náležitosti.
Účelom náležitosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť, aká časť

splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej
situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené
a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Pokiaľ išlo o úverový
prípad 42702444881100, nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku navrhovateľa, že v prípaderevolvingového úveru nie je možné takto rozložiť splátku, keďže pri uzatváraní zmluvy nie je zrejmá
jej výška. Daná špecifikácia mala byť vyjadrená aspoň pomerným spôsobom (napr. percentuálne).
Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na

úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť, v akej časti má zaplatenú istinu (v akej
časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu
zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého
uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uvedené údaje zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi, ako správne konštatoval okresný súd, neobsahuje, nemožno potom konštatovať

splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k tejto podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Preto poskytnutý úver navrhovateľom odporkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že navrhovateľ nepreukázal hodnoverným
spôsobom, že pri každej jednotlivej úverovej zmluve dodržal svoju notifikačnú povinnosť v zmysle ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

Pokiaľ išlo o rámcové zmluvy s Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s., s ktorými sa mala odporkyňa

oboznámiť, aj odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa predmetné úverové
prípady vzťahovali, t.j. nemal preukázané, že sa rámcové zmluvy vzťahujú na zmluvný vzťah, ktorý s
odporkyňou uzatvoril.

O trovách odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd

prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.