Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010093
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416010093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 1.júna 2016 v Bratislave

r o z h o d o l :

T.Ž.F.Á. F. Q. L. F. I. H. T. O. Á. : I.. XX.XX.XXXX O. Z.,
G. Z. Z.,
Č.S.Ý.H. G.

u z n á v a s a z a v i n n ú, že

dňa 6.novembra 2015 okolo 18:00 hod. v Bratislave, po ulici na Grbe, po výjazde z Obvodného oddelenia
Policajného zboru Devínska Nová Ves smerom ku križovatke ulíc na Grbe, Ivana Bukovčana a Hradištná
viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, evidenčné číslo vozidla: Ba-XXX K., pričom bola
zastavená a kontrolovaná policajnou hliadkou a vozidlo viedla napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 0T/244/2015, zo dňa 7.októbra 2015, právoplatný

dňa 7.októbra 2015 bola odsúdená tiež na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní dva roky,
ktorý začal plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu.

T e d a

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu

o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l a

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. n/, § 37 písm. m/
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona na trest z á k a z u č i n n o s t i viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, prečítal a oboznámil ostatné
listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne
zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaná bola poučená o svojich
právach a umožnené jej bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej

Tr. por.). Táto urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku,
uvedeného v obžalobe.

Keďže obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku, ktoré bolo
uvedené v obžalobe, súd

následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou
otázok zistila, že obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že

vyhlásenie obžalovanej, že je vinná prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia §

348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (ďalej Tr. zák.).
Totoustanoveniechránizáujemnariadnomvýkonerozhodnutísúdovaleboinýchorgánovverejnejmoci.
Obžalovaná v predmetný deň 6.novembra 2015 v čase okolo 18:00 hod. viedla osobné motorové
vozidlo a to i napriek tomu, že táto činnosť jej bola zakázaná - na základe trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava V, pod sp.zn. 0T/244/2015, zo dňa 7.októbra 2015, právoplatný dňa 7.októbra 2015.

Predmetnýmtrestnýmrozkazomjejboluloženýitrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávtrvanídva
roky - ktorý začal plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu - t. j. 7.októbra 2015.
Týmto svojím protiprávnym konaním marila rozhodnutie predmetného štátneho orgánu - súdu - pretože
vykonávalačinnosť,naktorúsavzťahovalorozhodnutieozákazečinnosti.Úmyselbolpreukázanýpodľa
§ 15 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaná vedela, že túto činnosť mala zakázanú.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Súdvdanomprípadeaplikovalvovzťahukobžalovanejpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.n/Tr.zák.
Iné poľahčujúce okolnosti v súlade s ustanovením Trestného zákona nezistil.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej
trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr.por.) a súdu (§ 10 ods.

2 Tr.por.). To však neznamená, že páchateľ musí takto postupne napomáhať všetkým týmto orgánom.
Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ (obžalovaný) napomáhal
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Obžalovaná v danom prípade
urobila vyhlásenie podľa § 257 písm. c/ Tr.por. - súd na základe takéhoto vyhlásenia na hlavnom

pojednávanie dokazovanie vo veci viny nevykonal. Práve v súvislosti s riešením predmetnej otázkynemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa § 257 ods. 5 Tr.por., po priznaní viny páchateľom
(obžalovanou) sa postupuje primerane podľa ustanovení § 333 ods. 3 i písm. h/ Tr.por. , t. j., že súd
pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr.por. formou

otázok zisťuje, či sa obžalovaný (v danom prípade obžalovaná) „dobrovoľne priznáva a uznáva
vinu, za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“ čím - pri kladnej odpovedi -
aj de iure napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr.zák.
Vo veci aplikoval však i priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. - t.j. bola už za trestný čin
odsúdená.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na odpis z registra trestov ako i pripojené spisy. Obžalovaná do
teraz žalovaného skutku bola celkove štyrikrát postavená pred súd a uznaná vinnou. V jej prípade
išlo o úmyselné trestné činy - prečiny krádeže. Naviac teraz žalovaný skutok dokonala v lehote
podmienečného odsúdenia Okresného súdu Bratislava IV (sp.zn. 0T/110/2015).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 2 Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Ustanovenie odseku 1 - sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody (ako to bolo v danom prípade).

Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach
zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest
je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému činu. Je teda len následnou
represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie
účelu trestu, musí sa totiž rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť mu zbytočné utrpenie.

Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná i
individualizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa a teda i v danej veci.
Každý trest je len právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Je teda len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať rozumne - t. j. len v miere, v akej
je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa vždy rešpektovať osobnosť páchateľa a nepôsobiť

mu zbytočné utrpenie.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, pohnútku, osoby, pomery a možnosti jeho nápravy mal súd za to, že musí platiť zásada
proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť

zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu -
rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym

páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).
Vychádzajúc z tohto ustanovenia mal súd za to, že v danom prípade prihliadajúc na zásady trestného
konania - zásadu proporcionality, individualizácie trestu, ale i generálnej prevencie do úvahy prichádzal

trest nepodmienečný.

Trest by mal byť proporcionálny k spáchanému skutku.Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd vo veci mal preukázané, že obžalovaná je samoživiteľka. Vo svojej osobnej starostlivosti má

maloletého syna, ktorý má dva roky. O maloleté dieťa sa stará sama - s výchovou jej pomáha jej matka, u
ktorej spoločne so synom býva. Do času kým nastúpila výkon trestu odňatia slobody (Okresným súdom
Bratislava V) poberala rodičovský príspevok vo výške 220,- Euro mesačne a výživné od otca maloletého
syna vo výške 300,- Euro mesačne.
Vzhľadom i na tieto okolnosti ako i ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák. a z vyššie citovaných ustanovení

Trestného zákona mal súd za to, že trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace na jej prevýchovu
a nápravu postačí
Uvedený trest tak vytvorí podmienky na jej prevýchovu a je dostatočný.

Obžalovaná bola vo výkone trestu odňatia slobody v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.) a preto

bola zaradená do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný zákon.

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obžalovaná nadobudla vodičské oprávnenie dňa 11.februára

2010. I napriek tomuto relatívne krátkemu časovému úseku sa dopustila viacerých uložených blokových
pokút, priestupkov ako i uloženého trestu zákazu činnosti.
Ako bolo preukázané i z evidenčnej karty vodiča ide o nedisciplinovaného vodiča na úseku cestnej
premávky.
Z predmetných skutočností bolo jednoznačne zistené, že obžalovaná za obdobie čo jej bolo udelené

vodičské oprávnenie nejazdila disciplinovane a nerešpektovala ustanovenia zákona o cestnej premávke
v súlade so zákonom o cestnej premávke.
Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov jej bol uložený vzhľadom na predmetnú
evidenčnú kartu vodiča ako i teraz žalovaný trestný čin - prečin a to vo výmere päť rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Kraj-
ský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho
súdu