Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/495/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241027
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112241027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

T. súd E. v konaní samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľa: X. zastúpený

splnomocnenou zástupkyňou Matkou V. K. proti odporcovi: JU., o určenie výživného pre plnoleté dieťa,
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX. X. XXXX v časti určenia
výživného navrhovateľa tak, že odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa sumou 135 €
mesačne od 22. 11. 2012, a to do 20. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám navrhovateľa.

Odporca je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 22. 11. 2012 do 31.

5. 2014 vo výške 1.559,34 €, pričom je mu p o v o l e n éuvedený nedoplatok splácať v mesačných
splátkach po 65 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého nedoplatku, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu XX. XX. XXXX sa navrhovateľ domáhal určenia výživného voči odporcovi

ako svojho otca vo výške 300 € mesačne od 1. 9. 2012 s odôvodnením, že je študentom druhého
ročníka vysokej školy, jeho príjem pozostáva z občasných brigád, finančne ho podporuje matka, je
nezamestnaná, čo nepostačuje na pokrytie jeho nákladov, pričom súčasne poukázal na svoje výdavky.

Odporca s daným návrhom nesúhlasil. Žiadal výživné ponechať vo výške 50 € ako v minulosti.

Odporca, navrhovateľ ani jeho splnomocnená zástupkyňa sa pojednávania nariadeného v tejto veci

nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnil iba odporca z dôvodu pracovného úrazu a s tým spojenej
práceneschopnosti, pričom však ani jeden z účastníkov o odročenie pojednávania nepožiadal.
Súd poukazuje tiež však na to, že ospravedlnenie odporcu nespĺňalo náležitosti stanovené § 119
odsek 3 O. s. p., podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Odporca
predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti s ústavným liečením z 5.5.2014, avšak nebolo

zrejmé, či ústavné liečenie trvá, keďže dňa 19.5.2014 bol odporca vyšetrený ambulantne vo fakultnej
nemocnici v Ružomberku. Opätovne súd poukazuje na to, že v tejto súvislosti odporca o odročenie
pojednávania nepožiadal. V neposlednom rade prítomnosť odporcu nebola nevyhnutná, nakoľkodokazovanie vykonané listinnými dôkazmi postačovalo pre zistenie skutkového stavu veci potrebného
pre rozhodnutie.

Navrhovateľ ani jeho splnomocnená zástupkyňa sa neospravedlnili a taktiež nepožiadali o odročenie
pojednávania. Súd majúc za to, že sú splnené podmienky stanovené § 101 odsek 2 O. s. p. vo veci
konal a rozhodol bez ich prítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a

výdavkov účastníkov konania, ich zamestnania a štúdia, ako aj oboznámením sa so spisovým
materiálom v konaniach, kde sa určovalo výživné voči odporcovi a rozhodol podľa nasledovných
ustanovení zákona:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ZR
- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
-ods.3-každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR:
- Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre

maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy
prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že naposledy bolo výživné určované rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX. X. XXXX voči vtedy maloletému navrhovateľovi vo výške

1.500,- Sk mesačne (49,79 €). Otec mal vtedy vyživovaciu povinnosť ešte voči B., určenú rovnako týmto
rozsudkom vo výške 1.500,- Sk mesačne. Rovnako mal ešte vyživovaciu povinnosť k mal. Y.. Otec
bol vtedy nezamestnaný a pracoval iba formou brigád. Matka mala priemerný mesačný čistý príjem zo
zamestnania vo výške 13.000 - 14.000 Sk.

Odvtedy jednoznačne došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ktoré zvýšenie
výživného odôvodňujú. V prvom rade súd poukazuje na to, že odporcovi zanikla vyživovacia povinnosť
k synovi B. v čase od 1. 10. 2012 do 13. 11. 2012 bol dobrovoľne nezamestnaný, ale následne sa
zamestnal ako vodič v medzinárodnej kamiónovej dopravy, pričom od 13. 11. 2012 do 28. 2. 2014dosahoval priemernú mesačnú čistú mzdu 350 € a súčasne mu boli ešte vyplácané cestovné náhrady
v priemernej mesačnej čistej výške 533 €, čo spolu zodpovedá mesačnému príjmu 883 €. Naďalej má
vyživovaciu povinnosť k mal. Y., určenú naposledy rozsudkom v konaní vedenej na OS Žilina pod sp.

zn.. XXP XXX/XXXX a to vo výške 1.500,- Sk (konanie o zvýšenie výživného na uvedené dieťa bolo
uznesením súdu pod sp. zn. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX. zastavené).

K zmene pomerov došlo aj na strane navrhovateľa ako oprávneného dieťaťa, ktorý nastúpil na vysokú
školu a v súčasnosti navštevuje IR. denného bakalárskeho študijného programu pedagogickej J. Tým

jednoznačne došlo k zvýšeniu jeho výdavkov, ktoré však navrhovateľ nepreukázal. Súd sú však bežné
výdavky vysokoškolského študenta známe zo súdnej praxe a teda celkové bežné výdavky navrhovateľa
súd vyčíslil vo výške 295 € mesačne (strava 150 €, cestovné 25 €, internát 35 €, lieky 10 €, hygiena 15
€, školské pomôcky 15 €, ošatenie 35 €, kultúra 10 €). Takéto výdavky zodpovedajú zdravotnému stavu
a veku navrhovateľa ako oprávneného dieťaťa a nepreukázanie výdavkov súd nepovažuje za okolnosť,
ktorá by viedla k nevyhoveniu návrhu.

Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi má aj jeho matka, ktorá bola od januára do mája 2012
práceneschopná a celkovo poberala nemocenské dávky vo výške 2 076 €, od 19. 9. 2012 je matka
navrhovateľa nezamestnaná a do 18. 3. 2013 poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej mesačnej
výške 492 €. Matka je takisto poberateľkou dôchodku vo výške 280 € mesačne. Rovnako matke ubudla

vyživovacia povinnosť k synovi B..

Súd s poukazom na to, že bytové potreby navrhovateľa zabezpečuje jeho matka, pričom však
navrhovateľ ako dospelé dieťa svojich rodičov už osobnú starostlivosť nevyžaduje, preto mal súd za
to, že je na mieste, aby odporca ako otec navrhovateľa platil výživné vo výške 135 € mesačne, t. j.

polovicu výdavkov navrhovateľa po odpočítaní rodinných prídavkov (v rozhodnom období cca 22-23 €
mesačne). Súd mal za to, že takéto výživné je primerané príjmu otca, z ktorého podstatnú časť tvoria
síce cestovné náhrady, ktoré odporcovi ako zamestnancovi majú kompenzovať zvýšené náklady na
stravovanie a ubytovanie v zahraničí počas výkonu jeho pracovných povinností. Na druhej strane však
takýmto plnením odporca zabezpečuje svoje bytové potreby, ako aj potreby na stravovanie, ktoré inak

bežný zamestnanec pokrýva zo svojej mzdy, preto súd k poskytovaným cestovným náhradám musel
prihliadať, aj keď ich nezapočítal do príjmu odporcu v celom rozsahu.

Pri určovaní výživného voči navrhovateľovi súd vychádzal z príjmu odporcu vo výške 650 € mesačne, k
čistej mzde otca vo výške 350 € súd z cestovným náhrad prirátal sumu 300 €, nakoľko k hradeniu svojich

bytových a stravovacích potrieb otec ušetrí sumu 300 € (200 € na stravovanie muža v odporcovom
veku, 100 € na bývanie vrátane energií). Z uvedeného príjmu odpočítal vyživovaciu povinnosť voči
jeho dcére Lívii vo výške 50 € mesačne, keďže táto je naďalej nezaopatreným dieťaťom. Nie je dôvod,
aby sa odporca nepodieľal aspoň v jednej polovine na oprávnených nákladov navrhovateľa, keďže má
voči nemu vyživovaciu povinnosť, ktorá predchádza iné záväzky. Preto súd nemohol ani prihliadnuť k

pôžičkám, ktoré odporca platí vo výške 80 € mesačne. Súd má za to, že zo svojho príjmu aj takéto
záväzky je schopný hradiť.

Taktiež súd poukazuje, že odporcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči synovi Petrovi vo výške cca 50
€ mesačne, v čase posledného určenia výživného mal vyživovacie povinnosti spolu vo výške 4 500 Sk

(150 €). Odvtedy došlo k zvýšeniu bežných životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívnou
okolnosťou, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zvýšenie výživného; z verejne dostupných zdrojov
je súdu známe, že inflácia činila v roku 2008 - 3,9 %, v roku 2009 - 0,9 %, v roku 2010 - 0,7 %, v roku 2011
- 4,1%, v roku 2012 - 3,6 % a v roku 2013 - 1,4 %. V neposlednom rade prirodzeným rastom aj vývojom
oprávnené potreby navrhovateľa podstatne vzrástli od doby, keď sa výživné určovalo naposledy.

Výživné súd určil od podania návrhu t. j. 22. 11. 2012, nakoľko výživné plnoletých detí nie je možné určiť
(zvýšiť) spätne po podaní návrhu.

Keďže navrhovateľovi sa nevyhovelo v celom rozsahu, vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa § 160 ods.1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môževykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie
v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Nakoľko odporca nepreukázal, že by nad dosiaľ určenú sumu výživného prispieval, nedoplatok na

zvýšenom výživnom za obdobie od 22. 11. 2012 do 31. 5. 2014 (za zročné obdobie), súd vyčíslil vo výške
559,34 € (25,56 € za 9 dní mesiaca november 2012, a potom 18 mesiacov x 85,21 € - čo je rozdiel medzi
zvýšeným výživným 135 € a dosiaľ určeným výživným 49,79 €). Splátku uvedeného nedoplatku súd určil
vo výške 65 € mesačne tak, aby výživné bolo uhradené do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku.

Výživné sa uhrádza k rukám navrhovateľa, nakoľko ide o plnoleté dieťa.

Podľa § 142 odsek 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočné, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko navrhovateľ mal
vo veci úspech len čiastočný, žiadnemu z účastníkov náhrada trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované.
Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá,
v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je

potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné, teda bez ohľadu na to, či
niektorý z účastníkov podá odvolanie.