Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206350
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415206350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Urbáni &
Partners spol. s. r. o., so sídlom Skuteckého č.17 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti odporcovi:
Q. S., nar. XXX.XX.XXXX, bytom Ž. N. S., S. Č.. XXX/XX, o návrhu na zaplatenie sumy 355,36 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 76,36 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania
ročne odo dňa 27.12.2013 do zaplatenia v 30 € mesačných splátkach, splatných vždy do 15 - teho dňa
v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného vyrovnania, pod následkom

straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania prostredníctvom splnomocneného advokáta
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 355,36 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 27.12.2013 do zaplatenia. Návrhom uplatnený nárok pozostáva jednak zo sumy 76,36 € z titulu

neuhradených služieb a zo sumy 279 € z titulu náhrady škody.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.05.2016, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, právny
zástupca navrhovateľa napriek riadne doručenému predvolania a tiež odporca, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti a
požiadal o možnosť úhrady žalovanej istiny formou splátok vo výške 20,-€.

Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, keď pritom
v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvami o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 14.08.2013 v spojení s dodatkom, Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku, faktúrami, daňovými dokladmi a zistil tento skutkový

a právny stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 14.08.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku.
Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7133082 zo dňa 14.08.2013 sa navrhovateľzaviazal poskytovať odporcovi elektronické komunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť cenu za
tieto služby. Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa navrhovateľ predal odporcovi telekomunikačné
zariadenie Samsung Galaxy S III mini so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 €. V článku

2.3 písm. a) dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá
v zmluvnom vzťahu a že po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať. V prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny
za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti

dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti
strany) dojednali účastníci povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 279 €.
Podľa tvrdenia navrhovateľa predstavovala predajná cena telekomunikačného zariadenia 280 € s DPH.

Uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb nerozporoval vo svojom písomnom vyjadrení ani
samotný odporca, naopak uviedol, že súvislosti s platením dlžnej sumy žiada o splátkový kalendár s

odôvodnením, že je v nepriaznivej finančnej situácii..

Faktúrami ( čl. 14 až 19 spisu) navrhovateľ fakturoval odporcovi k úhrade cenu za telekomunikačné
služby poskytnuté v období augusta 2013 do októbra 2013 v celkovej sume 116,36 € a Listom zo dňa
12.12.2013 (pokusom o pokonávku) navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu tejto ceny, a to najneskôr

do 26.12.2013.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa

01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas

určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú savždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len
čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku, na základe ktorých zmlúv poskytoval odporcovi

elektronické komunikačné služby. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a zároveň aj existenciu záväzku odporcu zaplatiť
navrhovateľovi fakturovanú čiastku spolu vo výške 116,36 € ako cenu telekomunikačných služieb
(splatnú 14 dní od vystavenia faktúr podľa článku 11.8 všeobecných podmienok) poskytnutých jej
na základe uzavretých zmlúv o pripojení po zohľadnení čiastočného plnenia v rozsahu 40,-€ vo

výške 76,36,-€. Fakturované ceny poskytnutých služieb odporca neuhradil, preto súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 76,36 €. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného
dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 76,36 € od 27.12.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 27.12.2013 (prvý deň po uplynutí

lehoty na plnenie určenej v pokuse o pokonávku) predstavovala 1,25 % ročne (1,25 % + 5 % = 5,25 %),
navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne.

Je zrejmé, že sporné zmluvy možno charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporcu je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení súd aplikoval aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä
z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti
Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

Súd súčasne podľa § 160 ods. 1 O. s. p. povolil odporcovi splácať navrhovateľovi prisúdenú sumu v

splátkach a podmienky splatnosti určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri
rozhodovaní súd zohľadnil osobnú a finančnú situáciu odporcu, ako i jeho nepriaznivý zdravotný stav.
S prihliadnutím na výšku pohľadávky a záujem odporcu splniť dlh v splátkach dospel súd k záveru, žeje primerané možnostiam odporcu, aby navrhovateľovi priznanú sumu splnila v splátkach po 30 €, a to
aj s prihliadnutím na dobu splácania.

Po vykonanom dokazovaní súd zároveň dospel k záveru, že náhradu škody v sume 279 € neuplatnil
navrhovateľ dôvodne.

Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa predajnú cenu telefónu ( 280,-€), do výšky ktorej
ceny mu porušením povinnosti odporcu vznikla škoda. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa

na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť

za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie

všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení
nevyplýva povinnosť odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú akciovú cenu telekomunikačných

zariadení, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Aj
keď odporca nezotrval s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku
tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Za škodu nemožno považovať skutočnosť, že
v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva telekomunikačné zariadenia (telefóny a modemy)
za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou odpredaných zariadení nie

je totiž následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvnej dohody medzi účastníkmi
konania. S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu,
dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento „protiprávny

úkon“ ale zmluvné dojednanie s odporcom, v rámci ktorého dojednania navrhovateľ dostal od odporcu
dojednanú cenu telekomunikačných zariadení (1 € ).

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 279 € s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.