Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/289/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209730
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415209730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 zastúpený Bobák, Bollová
a spol. s. r. o. advokátska kancelária, Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, IČO: 35 697 270 proti odporcovi
P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XX, o návrhu na zaplatenie sumy 266,79 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,04 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 28.3.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 80,04 ,-
€ z titulu neuhradenej ceny za poskytnuté služby a sumy 186,75,- € s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne od 28.03.2014 do zaplatenia z titulu náhrady škody.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.05.2016, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, právny
zástupca navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby

súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani odporca.

Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, keď pritom v zmysle
§ 101 ods. 2 O. s. p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvami
o pripojení zo dňa 2.7.2011 v spojení s dodatkami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 2.7.2011 zmluvu o pripojení a dňa 25.5.2013 dodatok k tejto zmluve
o poskytovaní verejných služieb č. A5744732 na základe ktorých sa navrhovateľ zaviazal poskytovať
odporcovi elektronické komunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť cenu za tieto služby. Dodatkom
k tejto zmluve navrhovateľ predal odporcovi telekomunikačné zariadenie HTC Desire X black so zľavou

z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 €. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa odporca zaviazal, že po
dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a že po celú túto dobu bude bez
prerušenia služby využívať. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4
článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode2.5b článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu
na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali účastníci povinnosť odporcu uhradiť

navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 249 €. Podľa tvrdení ( bez predloženia dôkazu ) navrhovateľom
predstavovala predajná cena telekomunikačného zariadenia 250 € s DPH.

Uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb žiadnym spôsobom nenamietal ani samotný odporca.

Faktúrami ( čl. 15 až 19 spisu) navrhovateľ fakturoval odporcovi k úhrade cenu za telekomunikačné
služby poskytnuté v období november 2013 do január 2014 v celkovej sume 159,04 € a Listom zo dňa
13.3.2014 (pokusom o pokonávku) navrhovateľ vyzval odporcu k zaplateniu tejto ceny, a to najneskôr do
23.3.2014. Odporca poskytol čiastočné plnenie v rozsahu 79,-€ a preto sa navrhovateľ domáhal úhrady
80,04,-e z titulu dlžnej ceny za poskytnuté služby.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o

poskytovaníverejnýchslužieb;platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaníverejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len
čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku, na základe ktorých zmlúv poskytoval odporcovi
elektronické komunikačné služby. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a zároveň aj existenciu záväzku odporcu zaplatiť

navrhovateľovi fakturovanú čiastku spolu vo výške 159,04 € ako cenu telekomunikačných služieb
(splatnú 14 dní od vystavenia faktúr podľa článku 11.8 všeobecných podmienok) poskytnutých jej
na základe uzavretých zmlúv o pripojení po zohľadnení čiastočného plnenia v rozsahu 79,-€ vo
výške 80,04,-€. Fakturované ceny poskytnutých služieb odporca neuhradil, preto súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,04 €. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného

dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 80,04 € od 28.3.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 28.3.2014 (prvý deň po uplynutí
lehoty na plnenie určenej v pokuse o pokonávku) predstavovala 1,25 % ročne (1,25 % + 5 % = 5,25 %),
navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne.

Je zrejmé, že sporné zmluvy možno charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na odporcu je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení súd aplikoval aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä
z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti

Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

Po vykonanom dokazovaní súd zároveň dospel k záveru, že náhradu škody v sume 186,75 € neuplatnil
navrhovateľ dôvodne.

Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa predajnú cenu telefónu ( 250,-€), do výšky ktorej
ceny mu porušením povinnosti odporcu vznikla škoda. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa
na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné

právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť
za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj

mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení

nevyplýva povinnosť odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú akciovú cenu telekomunikačných
zariadení, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Aj
keď odporca nezotrval s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku
tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Za škodu nemožno považovať skutočnosť, že
v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva telekomunikačné zariadenia (telefóny a modemy)
za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou odpredaných zariadení nie

je totiž následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvnej dohody medzi účastníkmi
konania. S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu,
dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento „protiprávny

úkon“ ale zmluvné dojednanie s odporcom, v rámci ktorého dojednania navrhovateľ dostal od odporcu
dojednanú cenu telekomunikačných zariadení (1 € ).

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 186,75 € s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).