Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 6, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515202245
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3515202245.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci

navrhovateľa:T.X.,nar.XX.XX.XXXX,občanSlovenskejrepubliky,trvalebytomT.,U.T.XXX,prechodne
bytom L., I.. U. XX, proti odporcovi: J. X., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom T., W.
XXXX/XX, v konaní zastúpený opatrovníčkou: U. X., občan Slovenskej republiky, bytom T., W. XXXX/
XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu odporcu J. X., nar. XX.XX.XXXX, mesačne

sumou vo výške 27,50 Eur a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky odporcu s
účinnosťou od 18.03.2015.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.03.2015 do 30.11.2015 vo výške
232,41 Eur je navrhovateľ povinný platiť spolu s bežným výživným v splátkach vo výške 10,- Eur
mesačne k rukám matky odporcu počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody
splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

IV. Týmto sa mení výrok I. Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.
k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 03.11.2011.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 17.03.2015 žiadal, aby súd rozhodol o zrušení
vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola uložená Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 03.11.2011. Vyživovacia povinnosť mu bola určená vo výške 63,- Eur s

účinnosťou od 01.11.2011 k rukám matky v tom čase maloletého odporcu. Odporca dňa XX.XX.XXXX
nadobudol plnoletosť a stal sa poberateľom invalidného dôchodku. Na základe týchto dôvodov žiadal o
zrušenie vyživovacej povinnosti, a to spätne od XX.XX.XXXX. V priebehu konania navrhovateľ zmenil
svoj postoj a uviedol, že si je vedomý toho, že jeho syn J. je ťažko zdravotne postihnutý, no jeho situácia
mu neumožňuje platiť vyššie výživné, ako je minimálna výška. Súčasne aj keď to bude veľmi ťažké,
požiadal, aby dlh na výživnom mohol splácať v splátkach vo výške 10,- Eur mesačne. Ak sa jeho situácia
zlepší, nebráni sa tomu, aby dlh na výživnom zaplatil skôr.

Odporca s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil, pretože na strane odporcu nedošlo k
zmene pomerov. Poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ si v minulosti neplnil dobrovoľne vyživovaciu
povinnosť.Vo veci súd rozhodol za účasti účastníkov konania a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa,
opatrovníka odporcu, oboznámením s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, rozsudku

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XPs/X/XXXX-XX, uznesenia Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. XXC/XXX/XXXX-X zo dňa 16.01.2015, nájomnej zmluvy, rodných listov detí
navrhovateľa, potvrdenia Sociálnej poisťovne, výzvy na uhradenie pohľadávky, platobného
dokladu, výpisu z účtu, výpisov z Obchodného registra, rozhodnutiami v súvislosti s prebiehajúcim
trestným konaním, daňového priznania, obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.

5P/66/2011 - najmä rozsudok č. k. XP/XX/XXXX-XX a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 03.11.2011 bola
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi znížená zo sumy 82,98 Eur mesačne
na sumu 63,- Eur mesačne a určená vyživovacia povinnosť s účinnosťou od 01.11.2011 vo výške 49,-
Eur mesačne. Súčasne bola určená vyživovacia povinnosť starým rodičom odporcu L. X. vo výške 34,-

Eur mesačne a Y. X. vo výške 25,- Eur mesačne. Z odôvodnenia vyplynulo, že v čase rozhodovania
bol odporca maloletý, mal 17 a pol roka. Zdravotné problémy odporcu pretrvávali, s čím bola spojená
významná časť výdavkov. Odporca bol v starostlivosti Centra sociálnych služieb v O., kde mu bola
poskytovaná starostlivosť počas pracovného týždňa od pondelka do piatku. Odporca trpí od narodenia
tuberóznou sklerózou, v dôsledku ktorej dochádza u neho k poškodeniu funkcie

ľudských orgánov (mozog, obličky, koža atd.). Ochorenie je sprevádzané epileptickými záchvatmi,
mentálnou retardáciou ťažkého stupňa a poruchami správania. Výdavky na lieky predstavovali cca
40,- Eur mesačne. Bol silnejšej postavy a dochádzalo u neho k prejavom agresivity, pri ktorých tiež
poškodzoval oblečenie, čo zvyšovalo výdavky. Z dôvodu odborných vyšetrení bol maloletý pravidelne
hospitalizovaný v X..

Matka bývala v sociálnom byte, kde jej mesačné výdavky predstavovali cca 158,- Eur mesačne. Od
októbra 2008 bola nezamestnaná a jej príjem tvorila iba dávka v hmotnej núdzi vo výške 126,- Eur
mesačne. Možnosť zamestnať sa bola na jej strane obmedzená z dôvodu potreby sprevádzať syna a
ako aj častými potrebami jeho ošetrovania v domácom prostredí.

Otec bol nezamestnaný a jeho príjem tvoril iba invalidný dôchodok vo výške 191,20 Eur mesačne,
z ktorého bolo exekučne zrážané výživné. Otec bol na čiastočnom invalidnom dôchodku a miera
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u otca znížená o 30 %. Vo februári 2011 uzavrel
otec nové manželstvo, z ktorého sa mu v máji 2011 narodil syn. Spolu s manželkou a spoločným synom

bývali v chate rodičov otca. Otec bol vedený v dvoch obchodných spoločnostiach, v jednej ako spoločník,
v druhej ako konateľ. Podľa účtovných závierok tieto spoločnosti nevykazovali podnikateľskú činnosť
ani zisk.

Odporca bol na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XPs/X/

XXXX-XX zo dňa 30.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2013, pozbavený spôsobilosti
na právne úkony v celom rozsahu z dôvodu, že odporca trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len
prechodného charakteru a v plnom rozsahu nie je schopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti.

Odporca žije spolu so svojou matkou v nájomnom byte. Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o

odporcu.Matkajepoberateľkousociálnychdávokvovýške62,50Eurmesačne.Odporcajepoberateľom
invalidného dôchodku vo výške 321,81 Eur. Odporca nie je v starostlivosti Centra sociálnych služieb,
pretože vzhľadom na zlú finančnú situáciu vznikol nedoplatok vo výške 3.546,11 Eur.

Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 210,70 Eur mesačne. Jeho zdravotný stav

muvsúčasnostineumožňujevykonávaťprácu,abysimoholzvýšiťsvojpríjem.Jehomanželkajenaďalej
na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. So zabezpečením potrieb
im pomáhajú jeho ako aj rodičia manželky v rámci možností. V súčasnosti má dve maloleté deti vo veku
4 a 2 roky. Jediným príjmom navrhovateľa je invalidný dôchodok, pričom z invalidného dôchodku sú mu
vykonávané zrážky z dôvodu, že má viacero exekúcií, ktoré vyplynuli z jeho podnikania. Navrhovateľ

je konateľom v troch spoločnostiach. Dve spoločnosti nevykonávajú činnosť z dôvodu, že je problém,
aby došlo k ich zrušeniu a v jednej spoločnosti s ručením obmedzeným je konateľom z toho dôvodu, že
chcel vykonávať taxislužbu. Bolo potrebné, aby bola založená s.r.o.. V súčasnosti taxislužbu
nevykonáva. Podnikať prestal zo zdravotných problémov a z týchto dôvodov bol uznaný za invalidného.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákona o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené

dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súdprirozhodovaníonávrhunazrušenievyživovacejpovinnostiavýškevýživného navrhovateľavoči
odporcovi, plnoleté dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím vychádzal z toho, že objektívna nemožnosť
dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu
spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by
po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a

že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie
nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný
v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť)
takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet,
dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme

jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (s poukazom na § 62 ods. 3 slovenského Zákona o
rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.) (nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

Na strane matky odporcu popri zistených pomeroch súd osobitne prihliadal na osobnú starostlivosť,
poskytovanú dieťaťu - na rozdiel od otca, ktorý so synom nie je v kontakte. Posledným súdnym konaním
predchádzajúcim konaniu v tejto prejednávanej veci, v ktorom súd skúmal pomery navrhovateľa, ako
otca odporcu a tiež matky odporcu, bolo konanie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/

XX/XXXX, v ktorom súd rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 03.11.2011 s
účinnosťou od 01.11.2011 znížil výživné na sumu 49,- Eur mesačne. Súd konštatuje, že
pomery, z ktorých vychádzal okresný súd vo svojom rozhodnutí sa až do dovŕšenia plnoletosti odporcu a
s tým súvisiaceho priznania invalidného dôchodku na jednej strane a stratou niektorých štátnych dávok
a zvýhodnení (prídavok na dieťa, oslobodenie od úhrad za poskytovanie sociálnych

služieb) na strane druhej inak v podstatnom rozsahu zhodujú s pomermi rodičov odporcu
zistenými súdom vykonaným dokazovaním v tejto prejednávanej veci. Navrhovateľovi však pribudla
jedna vyživovacia povinnosť. Súd v konaní o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti
otca ako povinného voči plnoletému dieťaťu ako oprávnenému na právne posúdenie takto vykonaným
dokazovaním zisteného skutkového stavu veci aplikoval ustanovenia Zákona o rodine - konkrétne §§

62 ods. 1 a nasl. v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl., osobitne ustanovením § 77
ods. 1 Zákona o rodine a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, umožňujúce v spojení
s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p. na návrh podaný niektorým z účastníkov zmenu rozhodnutia o
výživnom na plnoleté dieťa v prípade neskoršej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdomv predchádzajúcom konaní. Základným hmotnoprávnym predpokladom zrušenia predchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o výživnom pre (v tom čase maloleté) dieťa, určením
jeho výšky ako minimálneho rozsahu zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča, je v zmysle ustanovenia

§ 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 163 ods. 1, ods. 2 O.s.p.
preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného
rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zrušenie odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd
zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých súd
vychádzal pri určení výživného s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v

prejednávanej veci) a k tomuto okamihu, v zmysle ustanovení § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p., na
základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých zainteresovaných účastníkov, tzn.
tak na strane oprávneného dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných, s prihliadnutím i na
všeobecnývývojživotnýchnákladov(§78ods.3Zákona orodine). Vprvomradespoukazomna
ustanovenie § 62 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ako ich
zákonná povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, súd konštatuje, že vyživovacia

povinnosť oboch rodičov k odporcovi, osobitne potom navrhovateľa - o posúdenie existencie a rozsahu
tejto zákonnej povinnosti ktorého v tomto konaní ide (matka odporcu túto svoju zákonnú povinnosť k už
plnoletému synovi plní riadne dobrovoľne, bez potreby vynucovania prostredníctvom autority súdneho
rozhodnutia) naďalej trvá, pretože odporca i po tom, ako sa stal plnoletým a bol mu priznaný invalidný
dôchodok, vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie nie je schopný ani prostredníctvom tohto

svojho vlastného príjmu plne zabezpečiť svoju výživu, nehovoriac o nevyhnutnosti osobnej starostlivosti.

S daným stavom - existencie svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k synovi - je zjavne uzrozumený
i sám navrhovateľ, ako možno usudzovať z jeho následného vyjadrenia. Navrhovateľ podal návrh na
zrušenie vyživovacej povinnosti a až do vyhlásenia tohto rozsudku nevzal späť, a preto súd návrh

navrhovateľa na základe uvedených skutočností ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ v rámci návrhu
na zrušenie vyživovacej povinnosti žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti so spätnou účinnosťou,
čo by zakladalo nárok na vrátenie spotrebovaného výživného. Pretože ide o výživné na plnoleté
dieťa, takáto požiadavka sa neprieči zákonnému ustanoveniu § 78 ods. 2 Zákona o rodine,
vylučujúceho vrátenie spotrebovaného výživného za uplynulý čas v prípade zrušenia alebo zníženia

výživného výslovne len ak ide o výživné na maloleté deti. I keď súd týmto rozsudkom znížil výživné na
plnoleté dieťa, za daných okolností veci, súd takýto výkon práva navrhovateľom hodnotí ako odporujúci
dobrým mravom - primerane aplikujúc v nadväznosti na ustanovenie čl. 4 Základných zásad Zákona
o rodine o povinnosti všetkých členov rodiny vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a
možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny a ustanovenia § 75 ods.2 Zákona

o rodine, podľa ktorého výživné (ktorým by podľa názoru súdu nepochybne bola i požiadavka na vrátenie
spotrebovaného výživného na dieťa) nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi -
nepožívajúci preto právnu ochranu. Preto súd návrh navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti so
spätnou účinnosťou od XX.XX.XXXX ako nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k zníženiu výživného súd konštatuje čiastočnú zmenu pomerov na strane oboch účastníkov -
navrhovateľa ako povinného a odporcu ako oprávneného. Pri určení rozsahu zníženia boli posudzované
súčasne i pomery matky odporcu, hoci nie je účastníčkou konania v prejednávanej veci so zreteľom na
zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov odporcu, oboch stále povinných prispievať podľa svojich
možností a schopností na jeho výživu za podmienok § 62 ods.1 Zákona o rodine. Matka odporcu je

poberateľkou sociálnych dávok. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku a má okrem odporcu
vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom. Odporca ako oprávnený, vzhľadom na svoje ťažké
zdravotné postihnutie nie je schopný sám sa živiť a naďalej je so svojou výživou odkázaný i na svojich
rodičov.Podstatnázmenapomerovnastraneodporcu,poprivšeobecnomzvýšeníživotnýchnákladovza
sledované obdobie, majúcich prirodzene dopad i na náklady jeho nevyhnutnej výživy (ktorý faktor však

primerane postihuje všetky zainteresované strany) spočíva objektívne predovšetkým v jeho vlastnom
príjme z invalidného dôchodku, ktorý je však na strane druhej v podstatnom rozsahu konzumovaný
výdavkami súvisiacimi so zdravotným stavom, na ktoré bolo prihliadnuté v prospech odporcu
ako oprávneného. Na strane navrhovateľa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane matky
odporcu súd nezaznamenal podstatnú zmenu pomerov oproti pomerom zisteným v predchádzajúcom

konaní. Matka odporcu mala a má nižší príjem ako navrhovateľ a na rozdiel od otca plnenie vyživovacej
povinnosti vo finančnej forme kompenzuje i poskytovaním nevyhnutnej osobnej pomoci a starostlivosti
o invalidného syna a o domácnosť, v ktorej spolu s ním žije (§ 62 ods.4 Zákona o rodine). Na základe
zistených skutočností - hodnotením zmien pomerov na strane oboch účastníkov, odôvodňujúcichi podľa názoru súdu čiastočné zníženie doterajšej sumy výživného na odporcu považuje za primeranú
sumu výživného vo výške 27,50 Eur mesačne, a to odo dňa 18.03.2015, tzn. odo dňa podania návrhu.
Takéto zníženie výživného zodpovedá zisteným pomerom na strane navrhovateľa, i keď samozrejme

nepokryje zvýšené výdavky na strane odporcu vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Súd s poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu dodáva, že rozhodnutie o rozsahu vyživovacej
povinnosti, pokiaľ nadobudne právoplatnosť, možno na návrh zmeniť v prípade preukázania budúcej
kvalifikovanej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní a z ktorých

súd vychádzal v predmetnom rozhodnutí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods.1 v spojení s ustanovením § 150 ods.1
a § 142 ods.2 O.s.p., so zreteľom na predmet konania, čiastočnú úspešnosť oboch jeho účastníkov
a nedostatok riadneho vzájomného uplatnenia nárokov na náhradu trov, špecifikovaných dôvodom a
výškou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.