Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112213084
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112213084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu REKLAMA KUBÍČEK spol. s
r.o., Francouzská 81, Brno, Česká republika,
IČO: 26259052, zastúpeného V.. W. W., Y., advokátom,
N. 2, Z., J. republika, proti žalovanému 1/ R.. Ján Kalafut - Para - Balloon Air, Kubrická 58/64, Trenčín,
IČO: 33 176 035, zastúpený A3 advokátska kancelária s.r.o., Horný Šianec 232, Trenčín, IČO: 36 735
311 a žalovanému 2/ Ing. Peter Holý,
L. Novomeského 2672/5, Trenčín, IČO: 41 445 139, zastúpený W.. B. W., advokátom, B. B. 8,

G., o zaplatenie 20.922,- Eur s prísl,. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
36Cb/15/2013-80 zo dňa 25. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania v sume
453,82 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného 1/, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhrady škody vo výške 20.922 Eur s príslušenstvom. Žalobca je
obchodnou spoločnosťou majúcou sídlo v Českej republike. Žalovaní 1/, 2/ sú živnostníci vykonávajúci
podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. Predmetom konania bola náhrada škody, ktorá
mala vzniknúť porušením povinnosti zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ alebo

žalovaným 2/,
v rámci ktorého sa žalobca zaviazal zhotoviť nafukovacie kvádre. V rámci zmluvného vzťahu, ktorý
bol predmetom konania došlo k stretu českého a slovenského právneho poriadku. Účastníci konania
nemali zvolený právny poriadok, ktorým by sa mal predmetný zmluvný vzťah spravovať. Vzhľadom k
tomu sa podľa čl. 1 bodu 1 a čl. 4 bodu 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) na základe sídla žalobcu
ako zhotoviteľa sa zmluvný vzťah spravuje českým právnym poriadkom a rovnako i žalobou uplatnená

náhrada škody ako dôsledok porušenia zmluvnej povinností vyplývajúcej z predmetného zmluvného
vzťahu
(čl. 12 bodu 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky).Žalobca začal s výrobou predmetných nafukovacích kvádrov na základe emailovej objednávky zo dňa
10.01.2011, zaslanej mu žalovaným 2/. Z textu tohto emailu je zrejmé,

že tovar bol objednaný v mene žalovaného 1/. Kópia tohto emailu bola zároveň žalovaným
2/ zaslaná tiež žalovanému 1/. Žalobca a žalovaný 1/ uzavreli teda v zmysle § 536 ods.
1 Obchodného zák. platného v ČR do 01.01.2014 ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
zhotovenie nafukovacích kvádrov špecifikovaných v emailovej objednávke zo dňa 10.01.2011. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetnú zmluvu o dielo uzavrel

so žalobcom žalovaný 1/. V konaní bola predložená Zmluva o spolupráci zo dňa 07.01.2010, ktorá
potvrdzuje zmluvný vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/, na základe ktorého vykonával žalovaný 2/ pre
žalovaného 1/ rôzne zmluvne dohodnuté činnosti a úkony, medzi ktoré podľa bodu 2 Zmluvy o spolupráci
patrilo aj zadávanie objednávok. Žalovaný 2/ bol teda oprávnený poslať žalobcovi v mene žalovaného
1/ objednávku na predmetný tovar. Z dokladu pod názvom Ukončenie spolupráce zo dňa 03.05.2011
jednoznačne vyplýva, že žalovaní

1/ a 2/ spolupracovali aj v oblasti reklamy. Existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným 1/ bola preukázaná predloženými listinnými dôkazmi.

Princíp objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zák. platného v ČR do
01.01.2014 spočíva na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, medzi ktoré patrí

protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním (kauzálny nexus). Žalobca ako protiprávne konanie, na základe ktorého sa
domáhal náhrady škody, označil porušenie zmluvnej povinnosti spočívajúce v tom, že objednávateľ
neuhradil zálohovú faktúru č. 11/33/0001 zo dňa 10.01.2011 na sumu
24 640,- Eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že táto faktúra, a teda ani zálohová platba

za predmetné nafukovacie kvádre žalobcovi uhradená nebola. Neuhradením zálohovej platby v sume
24 640,- Eur došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
objednávateľom označeného tovaru bol žalovaný 1/, z čoho vyplýva,
že povinnosť zaplatiť cenu objednaného diela porušil žalovaný 1/. Náhrada škody, uplatnená žalobou,
predstavovala sumu 20 922,- Eur, ktorá pozostávala zo sumy 5 448,- Eur titulom nákladov na 200

odpracovaných hodín, sumy 1 352,- Eur titulom nákladov na kúpu
20 ks svetiel, sumy 8 904,- Eur titulom nákladov na tlač a lamináciu (530 m2 po 420,- Kč/m2), sumy 3
629,- Eur titulom nákladov na spotrebovaný materiál, sumy 147,- Eur titulom nákladov vynaložených
na objednané doplnky a sumy 1 442,- Eur titulom náhrady ušlého zisku žalobcu. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď vznik takto uplatnenej škody nepreukázal, a to ani napriek tomu, že zo strany

súdu bol o spornosti výšky škody viackrát
na pojednávaní dňa 25.06.2014 v rámci predbežného právneho posúdenia veci upozornený. Žalobca
na preukázanie vynaložených nákladov a ušlého zisku v žalobe označil viaceré dôkazy, napr. pracovné
výkazy, stav rozpracovanosti jednotlivých výrobkov, faktúry, skladovú účtovnú evidenciu, firemný cenník,
emailovú korešpondenciu, tieto dôkazy však

v konaní, i napriek poučeniu podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. a námietkam právnej zástupkyne žalovaného
1/ na pojednávaní dňa 25.06.2014, nepredložil.

Škoda musí byť následkom daného protiprávneho konania, a teda poškodený musí preukázať, že škoda
by nebola vznikla, keby k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany škodcu nedošlo. V konaní nebola

preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a porušením označenej zmluvnej povinnosti žalovaným 1/, keďže v konaní nebol preukázaný vznik
škody. Žalobca v žalobe poukázal tiež na to, že od žalovanej zmluvy odstúpil, túto skutočnosť však v
konaní nepreukázal, a ani to, či si voči žalovanému 1/ uplatnil v dôsledku odstúpenia od zmluvy právo
na vrátenie poskytnutého plnenia.

Súd prvého stupňa žalobu o náhradu škody v sume 20 922,- Eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania
od 29.01.2011 do zaplatenia proti žalovanému 1/ aj proti žalovanému
2/ zamietol, nakoľko v konaní nebol v zmysle § 380 a § 381 Obchodného zák. platného v ČR do
01.01.2014 preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody

a porušením zmluvnej povinnosti. Proti žalovanému 2/ súd prvého stupňa zamietol žalobu
aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ v konaní, nakoľko v konaní nebola
preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/, ani porušenie zmluvnej, príp.
inej právnej povinnosti zo strany žalovaného 2/ voči žalobcovi.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal všetky označené dôkazy a tie ktoré vykonal, nesprávne

právne posúdil, dospel k neúplnému skutkovému stavu a a vec nesprávne právne posúdil. Konanie bolo
zaťažené procesnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nedostatočná
poučovacia povinnosť zo strany súdu). Pri náhrade trov konania mal podľa žalobcu súd zvážiť postup
podľa § 150 O.s.p.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tvrdenia žalobcu v odvolaní nie
sú pravdivé. Prvostupňový súd zisťoval skutkový stav na základe dôkazov, ktoré boli v konaní
predložené. Súd počas konania upozornil žalobcu, že považuje výšku škody
za spornú, ale žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, hoci bol súdom poučený podľa § 120 ods. 4
O.s.p. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý si musel byť vedomý dôkaznej situácie žalobcu.
Dôvody na postup podľa § 150 O.s.p. neboli dané.

Žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.

1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p..

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p..

Odvolací súd posudzoval dôvody uvedené žalobcom v odvolaní zo dňa 20.08.2014, ktoré právny

zástupca žalobcu podal na pošte (orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie) dňa 21.08.2014 - posledný
deň lehoty na podanie odvolania. V tomto podaní - odvolaní právny zástupca žalobcu uviedol dôvody
podania odvolania vo všeobecnej rovine, a to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,
nevykonal všetky označené dôkazy a tie ktoré vykonal, nesprávne právne posúdil, dospel k neúplnému
skutkovému stavu a a vec nesprávne právne posúdil. Konanie bolo zaťažené procesnou vadou, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nedostatočná poučovacia povinnosť zo strany
súdu). Pri náhrade trov konania mal podľa žalobcu súd zvážiť postup podľa § 150 O.s.p.

Podaním zo dňa 25.08.2014 podaným na poštu dňa 29.08.2014 právny zástupca žalobcu uviedol
konkrétne dôvody svojho odvolania a to hlavne nesplnenie si poučovacej povinnosti zo strany súdu

prvého stupňa, neuvedenie konkrétneho poučenia, ktoré tvrdené skutočnosti mal súd prvého stupňa
nepreukázané a ku ktorým je potrebné označiť relevantné dôkazné prostriedky. Ďalej žalobca namietol
nesprávnu právnu kvalifikáciu, nakoľko predmetný nárok je možné kvalifikovať ako vyporiadanie medzi
účastníkmi zmluvy o dielo po odstúpení od zmluvy alebo ako nárok na náhradu škody.

Podľa ust. § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. § 205a ods. 1,2 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa,súpriodvolaníprotirozsudkualebouzneseniuvovecisamejodvolacímdôvodomlenvtedy,aka)
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadeniasúdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol

označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie odseku
1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Zo znenia ust. § 205a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom
sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom konaní,

sa pripúšťajú iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie
skutočnosti a dôkazy, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak, v základnom konaní pred súdom prvého
stupňa. Tieto skutočnosti a dôkazy nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Uvedený postup je
základom neúplného apelačného systému, keďže v sporovom konaní sa súd prvého stupňa považuje
za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Práve prvostupňový súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním
vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné

na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. Dôkazy
a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú preto výnimočné a viažu sa na procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, konkrétne
vymedzené v ust. § 205a ods. 1 písm. a) až d) O.s.p.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods.
1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako
ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

Dôvody uvádzané v podaní zo dňa 25.08.2014 (č.l. 86-88) boli uvedené po uplynutí lehoty na podanie

odvolania. Vzhľadom k tomu, že išlo o dôvody spočívajúce v procesných vadách prvostupňového
konania, odvolací súd z úradnej moci podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa §
205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., či sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku
neúplného poučenia zo strany súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že žalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa
súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
Na pojednávaní dňa 25.06.2014 (č.l. 73 - 75) sudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením §
118 ods. 2 O.s.p. skonštatovala dvakrát v priebehu pojednávania

(str. 4 a 5 zápisnice zo dňa 25.06.2014), ktoré skutkové tvrdenia žalobcu sú sporné. Žalobca
aj napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. pred vyhlásením dokazovania za skončené uviedol, že
nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovanie.

Podľa § 118 ods. 1 O.s.p. - po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a

predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.

Podľa§118ods.2O.s.p.-povykonaníúkonovpodľaodseku1predsedasenátualebosamosudcapodľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých

dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. - súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôrdo vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú

odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Za uvedenej situácie, s ohľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov v zmysle ust.
§ 205 a § 205a O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že účastníci konania a teda aj žalobca boli pred
súdom prvého stupňa riadne poučení, súd prvého stupňa riadne a zrozumiteľne, uviedol, ktoré konkrétne

skutkové tvrdenie považuje za sporné. Súd prvého stupňa si riadne splnil procesné poučovacie
povinnosti. Žalobca aj napriek poučeniu žiadne ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovanie nemal, zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe zo dňa
17.05.2012, ktoré sa týkali spôsobenej škody tak žalovaným 1/ ako
aj žalovaným 2/. Po poučení súdom prvého stupňa o spornosti uplatnenej náhrady škody z pohľadu
jej špecifikácie ako aj výšky, žalobca žiadnym spôsobom neuviedol iné skutkové tvrdenia, ktoré by súd

prvého stupňa mohol po právnej stránke kvalifikovať inak ako náhradu škody.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje

k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Odvolací súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia v časti rozhodovania o náhrade
trov konania, v danej veci nešlo o žiaden výnimočný prípad a má za to, že súd prvého stupňa rozhodol

správne, keď o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania
priznal úspešným účastníkom konania.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel odvolací súd k názoru, že právny záver súdu prvého stupňa o
nepreukázaní žalobcom tvrdených skutočnostiach a neunesení dôkazného bremena je správny, preto

napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v podrobnostiach ne neho odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalovanému 1/ ako úspešnému účastníkovi konania priznal uplatnenú náhradu trov odvolacieho
konanie vo výške 453,82 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby

(podanie odvolania) v sume 370,14 Eur, režijný paušál v sume 8,04 Eur a DPH vo výške 75,64 Eur.
Žalovanému 2/ ako úspešnému účastníkovi
by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd zistil, že z obsahu spisu žalovanému 2/
žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto
odvolací súd a žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.