Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215192
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215192.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený AK Goliašová Gabriela, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch,
Teplická 7434/ 147, IČO: 47 234 679 proti odporcovi: M. Y., bytom U. XXXX/XX, Q., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778,
Námestie legionárov 5, Prešov, obaja právne zastúpení: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A,

Lučenec, o zaplatenie sumy 1.522,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.októbra 2015, č.k. 10C/196/2015-100, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastitýkajúcejsanáhradytrovkonaniaodporcu
m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania 346,311 eur, k rukám
JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 77,75 eur s
8,75% úrokom z omeškania ročne od 15.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania v sume
446,97 eur s tým, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým skutkovým základom, že odporca
navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky formou úverovej karty vyčerpal v sume 8.424,82 eur
a preto vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenia, pretože Zmluva o revolvingovom úvere I. a II.
je neplatná. Na splatenie úveru poukázal odporca navrhovateľovi sumu 8.347,07 eur a rozdiel medzi
vyčerpanými finančnými prostriedkami a vrátenými takto predstavuje sumu 77,75 eur, o ktorú sa obohatil

na úkor navrhovateľa a ktorú je povinný vrátiť v súlade s § 457 OZ. Neplatnosť zmluvy vyvodil súd prvého
stupňa z ust. § 4 ods. 1, 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 37 ods. 1 OZ,
§ 457 OZ, § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako aj § 107 ods. 1, 2 OZ. O trovách konania bolo rozhodnuté
podľa § 142 ods. 2 O.s.p., kedy úspech účastníkov vo veci bol čiastočný. Odporcovi boli priznané trovy
konania vo výške trov právneho zastúpenia podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci. Trovy
právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za tri úkony právnych služieb po 71,37 eur za

prípravu a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, účasť právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 22.10.2015, 3x režijný paušál po 8,37 eur. Ďalej patria odporcovi cestovné náklady podľa § 15 písm.
a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. za cestu právneho zástupcu odporcu na pojednávanie z Lučenca do Prievidze
a späť vo výške 62,74 eur za 238 km a tiež náhrada za stratu času podľa § 17 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o
náhradách a odmene advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 111,84 eur za 8 pol hodín
po 13,98 eur. Z odmeny ďalej patrí právnemu zástupcovi 20% DPH zo sumy 413,86 eur, čo prestavuje

82,77 eur. Celkom takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 496,63 eur. Úspech odporcu vo
veci predstavoval 95%, jeho neúspech 5% a čistý úspech je takto 90%, čomu zodpovedá aj náhrada trovkonania v sume 446,97 eur, ktorú je navrhovateľ povinný odporcovi zaplatiť. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy konania neboli priznané z dôvodu ich neúčelnosti. Odporca bol v súdnom konaní
kvalifikovane zastúpený advokátom, ktorý mu poskytol náležitú právnu pomoc, za ktorú mu boli priznané

trovy konania. priznané trovy konania vedľajšiemu účastníkovi zastupovaného totožným advokátom za
totožné úkony vykonaných právnych služieb súd považoval za neúčelné, pretože ochrana práv odporcu
bola riadne zabezpečená jeho právnym zastupovaním.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť

odporcovi trovy konania vo výške 446,97 eur. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Mcdo 5/2013,
z ktorého vyplýva, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátov v tzv. hromadných skutkovo
a právne takmer totožných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení
len o aktualizáciu a individualizáciu tej, ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne a účelne
vynaložené na bránenie práva na súde. Okrem toho poukázal na tú skutočnosť, že Ministerstvo
hospodárstva poskytuje dotácie spotrebiteľským združeniam na zastupovanie spotrebiteľov v konaní

predsúdom.Poukázaltiežnaznenie§17ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.vplatnomznení,zktoréhovyplýva,
ženáhraduzastratučasujemožnépriznaťlenadvokátovianiejehozamestnancoviaaniadvokátskemu
koncipientovi. Účelom náhrady straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi
cestovaním, teda stratu za čas, za ktorý by mohol vykonávať inú odbornú prácu. Prisúdená náhrada
za stratu času je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý

je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Za tento čas advokátskemu koncipientovi nepatrí náhrada za
stratu času. V predmetnom konaní si za stratu času právny zástupca vyúčtoval 8 pol hodín v paušálnej
sume 13,98 eur, ktoré nie sú účelne vynaložené, a preto mu tieto trovy nepatria. Žiadal preto v konečnom
dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania zmenil a tieto mu nepriznal, prípadne zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý považoval snahu navrhovateľa spochybňovať
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za nemiestnu. Poukázal na rozhodnutia KS v Žiline, Prešove
a v Banskej Bystrici, v zmysle ktorých právo na náhradu za stratu času patrí aj splnomocnenému

advokátskemu koncipientovi. Zdanlivá rutinnosť podaní vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo
takmer totožné úkony spoločnosti akým je aj navrhovateľ. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v
každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo nato, aby hoci aj v jednoduchej skutkovo
a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať
v rámci celej republiky. Poukázal tiež na uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo /16/2008, ktorý uviedol o.i.,

že pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia. Argumenty navrhovateľa uvedené v
odvolaní považuje za účelovo predkladané v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť trovy konania úspešnej
protistrane. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré si zároveň
vyčíslil.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., nakoľko odvolanie
navrhovateľa je čiastočne dôvodné z nasledovných dôvodov:

Rozsudok súdu prvého stupňa, v časti v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu
77,75 eur s príslušenstvom ako aj v časti zamietnutia návrhu a nepriznania trov vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa
právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

Predmetom prieskumu potom bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný
zaplatiť v prospech odporcu trovy konania vo výške 446,97 eur.

Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou navrhovateľa uvedenou v odvolaní, ktorý uvádza, že odporca

by nemal mať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia v prejednávanej
veci treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, hoci aby aj v jednoduchej
skutkovo právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môžeuplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu nato, že voľba miesta advokáta by bola spojená s menšími
trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo miesta alebo obce, kde účastník býva.

Pokiaľ teda vychádzame z princípu rovnosti zbraní, kedy odporca zastúpený právnym zástupcom sa
kvalifikovane v prejednávanej veci bránil a rovnako za stavu, kedy aj navrhovateľ podáva skutkovo
totožné žaloby, má právo odporca tak, ako to bolo v prejednávanej veci na náhradu trov právneho
zastúpenia. Preto v tomto kontexte sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a
vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa vo vzťahu k priznaným trovám konania pred súdom

prvého stupňa.

Čiastočnéhopochybeniasavšakdopustilsúdprvéhostupňa,ktorýpriznalprávnemuzástupcoviodporcu
aj právo na náhradu za stratu času vo výške 111,84 eur s tým, že s týmto konštatovaním sa odvolací
súd nestotožňuje, a preto v tomto smere boli odvolacie námietky zo strany navrhovateľa dôvodné.

Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.10.2015
sa zúčastnil za právneho zástupcu odporcu Mgr. Orviský, advokátsky koncipient. Z tohto dôvodu potom
dospel odvolací súd k záveru, že náhradu za stratu času za účasť na tomto pojednávaní právnemu
zástupcovi odporcu nepatrí.
Podľa § 15 písm. a/, b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne
a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne poplatky a
iné poplatky, cestovné a telekomunikačné a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a nárok
na náhradu za stratu času.

Podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávanej v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo

výške 1,60-iny výpočtového základu za každú aj začatú pol hodinu.

Ako teda vyplýva z obsahu spisu v prejednávanej veci sa pojednávania pred súdom prvého stupňa
zúčastnil advokátsky koncipient, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu
za stratu času takéhoto advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času je upravené v ust.

§ 24 ods. 2 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii a toto ustanovenie neplatí primerane aj pre advokátskeho
koncipienta tak, ako to predpokladá ust. § 63 ods. 2 zák.č. 586/2003 Z.z.. Advokátsky koncipient je
v zmysle § 64 cit. zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi
predpismi. Náhradu za stratu času možno priznať len v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná
advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom tak, ako to v konečnom dôsledku vyplýva aj z ust. § 15 písm.

a/, b/ a § 17 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Nakoľko pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil
advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim odporcu, náhrada
za stratu času mu potom nepatrí. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a od celkovej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
496,63 eur odpočítať sumu 111,84 eur, čo predstavuje priznanú náhradu za stratu času za 8 polhodín

po 13,98 eur. Takto potom patrí odporcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 384,79
eur z čoho 90% predstavuje 346,311 eur. K náhrade trov právneho zastúpenia v súlade s ust. § 142 ods.
2 O.s.p. bol potom zaviazaný navrhovateľ, ktorý v prevažnej miere úspech vo veci nemal.

V časti týkajúcej sa jednotlivých úkonov právnej pomoci odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu

prvého stupňa a zároveň naňho poukazuje, nakoľko v tejto časti nezistil žiadne pochybenie na strane
súdu prvého stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
a žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko obe

sporné strany mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, aj neúspech.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .