Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/533/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233711
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika
v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe podanej 02.10.2012 na Okresný súd Nitra domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie 175 eur z titulu majetkovej škody a 276, 60 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Uviedol, že legitímne očakával, že mu súd na jeho činnosť
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom však súd vystavil
oprávnené záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným alebo riziku insolventnosti povinného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym

postupomsúdudôjdekzámenesúdnehoexekútora,čobudeviesťkefektívnemuaúčinnémuvymoženiu
pohľadávky oprávneného. Postupom súdu mu však vznikla majetková škoda na správu pohľadávky
pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému 40 eur a na administráciu listín, komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom
50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené
s urgenciami, poštovné a telekomunikačné výdaje a kontrolu stavu konania 15 eur. Za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní nastania
predpokladaných zmien v zákonom stanovenom čase, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci,
vyvolenie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 276, 60 eur.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. Poukázal na vady žaloby a podanie žalobcu
považuje za zmätočné, pretože sú v ňom uvádzané nepresné a neúplné údaje o exekučnej veci
a navrhol postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Namietol tiež, že žaloba bola podaná predčasne, pred

uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, keďže žalobca žiadosť o predbežné
prerokovanie podal 23.04.2012 a žaloba bola podaná skôr. Podľa žalobcu rozhodnutiu súdu o zmene
exekútora predchádzajú úkony, ktoré musí súd urobiť po podaní žiadosti na zmenu exekútora a preto
nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať automaticky za zbytočné prieťahy ateda za nesprávny úradný postup. Žalovaný tiež poukazuje na to, nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody a tiež, že žalobca ani riadne nepreukázal, že mu škoda vznikla a tak nepreukázal ani nárok
na vznik nemajetkovej ujmy. K samotnému postupu súdu v exekučnej veci uvádzal, že z praktického

hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s
týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora
či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný
exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu
k predpokladom posúdenia existencie zbytočných nákladov v zmysle citovaného ustanovenia svoje

tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal vyčíslenie majetkovej škody s tým, že je potrebné preukázať
skutočnú škodu listinami, skutočnosťami, čo žalobca neurobil. K nemajetkovej ujme žalovaný mal za to,
že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, prípadne Európsky súd
pre ľudské práva, a prieťahy môžu byť konštatované v disciplinárnom konaní . Taktiež je potrebné brať do
úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré
mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu

vo vzťahu k spotrebiteľom. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.
Krajský súd Nitra uznesením 19.10.2012 č. k. 8NcC/109/2012 - 13 prikázal vec Okresnému súdu Levice.
Súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne
vykázané. Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil, odročenie pojednávania z dôvodu hospodárnosti

nežiadal s tým, že v žalobe a písomných podaniach uviedol všetky významné skutočnosti, predložil
znalecký posudok na preukázanie výšky majetkovej škody. Žalovaný svoju neúčasť tiež riadne
ospravedlnil s tým, že netrvá na odročení pojednávania a súhlasí s prejednaním a rozhodnutím vo veci
bez jeho prítomnosti.
Súd sa oboznámil podrobne s obsahom súdneho spisu, z neho najmä so žalobou, uznesením ( čl.

13 ), vyjadrením žalovaného ( čl. 29 ), stanoviskom žalobcu ( čl. 44 ), znaleckými posudkami č. 1/2014
a 1/2013 ( čl. 56, 113 ), prípisom ( čl. 150 ) a so spisom OS Nitra sp. zn. 13Er 1/04, z neho najmä
s návrhom oprávneného na zmenu exekútora z 22.11.2010, úpravou zo spisu ( čl. 14 ), vyjadrením
exekútora ( čl. 15 ), uznesením z 04.05.2011 čl. 19 a zistil tento skutkový stav :
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13Er 1/04 súd zistil, že oprávnený podal návrh na zmenu súdneho

exekútora na Okresný súd Nitra 22.11.2010. Súd zaslal návrh oprávneného súdnemu exekútorovi a
zároveň ho vyzval listom z 01.12.2010 na vyjadrenie a vyčíslenie trov a aby pripojil exekučný spis.
Súdny exekútor zaslal dňa 18.03.2011 vyjadrenie a rozpis trov exekúcie, a predložil exekučný spis EX
65/04. Uznesením zo dňa 04.05.2011 č. k. 13Er 1/04 - 19 súd vyhovel návrhu na zmenu exekútora.
Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi

spôsobená nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora v 30 dňovej lehote.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ( ďalej len „ Zákon „ ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3Zákona výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„ Exekučný poriadok „ ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa

vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom

činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je či. 46 ods. 3 ústavy ( „ Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom" ).
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a

následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003

Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne
postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť
medzi nesprávnym postupom a vznikom škody. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd o zmene
exekútora nerozhodol do 30 dní od dôjdenia návrhu, keďže návrh bol podaný 22.11.2010 a exekučnýsúd rozhodol 04.05.2011, čo však bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Aby mohol súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora, musel predtým urobiť nevyhnutné úkony, ako
zadovážiť od exekútora vyjadrenie, vyčíslenie doterajších trov exekúcie a jeho exekučný spis, aby ho

mohol postúpiť novému exekútorovi na ďalšie konanie. Súd je toho názoru, že nie je preukázané, že
by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s rozhodovaním súdu. Nebolo preukázané, že
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu
vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama )

príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal,
že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody
je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014,
z ktorého je možné zistiť, že znalecký posudok sa zaoberá rozborom celkových nákladov žalobcu ktoré
mu mali vzniknúť v súvislosti s administratívnou činnosťou spojenou so správou pohľadávok ( ako napr.
náklady na mzdy zamestnancov, telekomunikačné a poštovné náklady, na tlač a iné ), nezaoberá sa

ale konkrétne nákladmi na predmetnú exekučnú vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť, že by tieto
náklady boli škodou vzniknutou v dôsledku nerozhodnutia o návrhu v lehote 30 dní. Znalecký posudok
č. 1/2013 obsahuje právny rozbor týkajúci sa rozhodcovského konania, pričom takýto právny rozbor
nie je záväzný pre konajúci súd. Právny rozbor problematiky a právnu úvahu musí urobiť súd v každej
konkrétnej veci samostatne. Súd poznamenáva, že úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom

kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie,
ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. V predmetnej exekučnej veci súd
zadovažoval potrebné podklady na rozhodnutie a keďže pri rozhodovaní o zmene exekútora rozhoduje
aj o náhrade trov, nutne musel vyčkať vyúčtovanie trov exekúcie. O zmene exekútora rozhodol súd po
zadovážení potrebných náležitostí v primeranej lehote. Žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda v

žalovanej výške. K rozhodnutiu i v tomto prípade boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré
nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote 30. Exekučný súd má

povinnosťvykonaťdôkazyajbeznávrhuúčastníkov.Poichdoručeníbolovovecirozhodnuté.Objektívne

tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote

Podľa súdu bol žalobný návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O. s. p. a zákona č. 233/1995
Z. z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa domáha, voči komu a z
akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie

návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Súd v tomto prípade neskúmal
či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu
a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si
žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Od podania návrhu na zmenu exekútora do návrhu na
predbežnéprerokovanienárokužalobcuneubehlitrirokyataknárok niejepremlčaný. Súdnepovažoval
žalobu za predčasne podanú, nakoľko, ako žalovaný uznáva bola žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku podaná žalobcom 23.04.2012, šesťmesačná lehota uplynula márne, keď doposiaľ nebolo o nej
rozhodnuté a preto sa absencia šiestich mesiacov na podanie žaloby zhojila.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 29.04.2015