Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114241681
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114241681.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: MALICO s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra
Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 46 621 113, zastúpeného zástupcom IKRÉNYI & REHÁK,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151,
zastúpenému zástupcom AKMG, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, v

konaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/314/2014-67 zo dňa 27.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/314/2014-67 zo dňa 27.1.2015 v napadnutom
výroku I. m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v podaní zo dňa
30.12.2014 z a m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/314/2014-67 zo dňa 27.1.2015 v napadnutom výroku II.,
ktorým bolo žalobcovi uložené, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia okresného súdu podal na
súd návrh na začatie konania o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o
výkupe elektriny na krytie strát a zmluvu o doplatku v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 309/2009
Z.z., z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť od doručenia uznesenia zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného
zariadenia žalobcu prednostným prístupom do distribučnej sústavy, odobratím celého objemu vyrobenej
a dodanej elektrickej energie do distribučnej sústavy žalovaného, a to za cenu elektrickej energie 134,08
Eur/MWh schválenú rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1705/2014/E-OZ URSO z
28.1.2014 v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona

č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby
v znení neskorších predpisov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň okresný
súd výrokom II. uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podal na súd návrh na
začatie konania o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o výkupe elektriny
na krytie strát a zmluvu o doplatku v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca návrhom pred začatím konania vo veci samej žiadal
nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zabezpečiť podporu výroby
elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu prednostným prístupom do distribučnej sústavy,
odobratím celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie do distribučnej sústavy žalovaného, a
to za cenu elektrickej energie 134,08 Eur/MWh schválenú Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví (ďalej len „Úrad“) č. 1705/2014/E-OZ URSO z 28.1.2014 v súlade s ust. § 3 ods.

1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, a to až do právoplatnostirozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že ako vlastník a prevádzkovateľ zariadenia na
výrobu elektriny vyrába elektrinu s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a v
súlade s rozhodnutím Úradu. Podpora trvajúca do roku 2028 sa poskytuje formou odberu elektriny

prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie pripojené, za cenu elektriny
na stratu a formou doplatku. Výrobné zariadenie žalobcu je pripojené do regionálnej distribučnej sústavy
žalovaného, ktorý zabezpečuje podporu, ktorej poskytovanie je viazané na splnenie povinností podľa
zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca uviedol, že si plní všetky povinnosti výrobcu elektriny vyplývajúce
zo zákona č. 309/2009 Z.z., osobitne oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 tohto zákona voči

Úradu a žalovanému. Dňa 29.12.2014 mu bol doručený list žalovaného, v ktorom mu tento oznámil,
že vzhľadom na nesplnenie povinností výrobcu elektriny podľa ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. nie
je možné žalobcu zaradiť do systému podpory podľa tohto zákona, a preto nie je možné uplatniť v
priebehu roku 2015 právo na podporu na elektrinu vyrábanú v zariadení žalobcu. Žalovaný konkrétne
porušenie povinnosti v liste neuviedol. Až z následnej komunikácie účastníkov konania vyplynulo, že
sa jedná o porušenie povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) veta pred bodkočiarkou tohto zákona,

podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny
rok. Podľa informácií žalovaného bola oznamovacia povinnosť splnená až 16.8.2014, teda po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Žalobca následne obratom predložil žalovanému doklady preukazujúce

včasné splnenie tejto povinnosti, na čo žalovaný nereagoval. Žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho
výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňa 27.12.2013, na základe čoho sa podmienky podpory
výroby elektriny spravujú zákonom č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013,
podľa ktorého nesplnenie oznamovacej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) nemá
za následok stratu práva na podporu v nasledujúcom roku regulačného obdobia. K takémuto následku

by mohlo dôjsť iba v prípade uplatnenia zákona v znení účinnom od 1.1.2014, avšak v prechodných a
záverečných ustanoveniach, a to v § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. je výslovne uvedené, že podmienky
podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko
účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.
januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov, teda podľa zákona v znení platnom

a účinnom do 31.12.2013. Žalobca napriek tomu, že je názoru, že splnenie oznamovacej povinnosti
nemá vplyv na existenciu jeho práva na podporu výroby elektriny, predložil doklady osvedčujúce jej
splnenie. Oznámenie úmyslu uplatniť si právo na podporu a predpokladané množstvo dodanej elektriny
zo dňa 13.8.2014 (č.l. 27) odoslal žalobca žalovanému poštou dňa 14.8.2014 a Úradu zaslal oznámenie
elektronicky dňa 30.5.2014.

Žalobca okresnému súdu predložil elektronický výpis zo služby Slovenskej pošty, podľa ktorého bola
zásielka odoslaná dňa 14.8.2014, dňa 15.8.2014 bola uložená na pošte Žilina 1. a dňa 19.8.2014 bola
zásielka vydaná žalovanému. Žalobca predložil tiež rozhodnutie Úradu č. 1705/2014/E-OZ z 28.1.2014,
ktorým sa na rok 2014 schvaľuje pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 134/08 Eur/

MWh, oznámenie žalovaného o nesplnení zákonných povinností z 17.12.2014, reakciu žalobcu na
oznámenie žalovaného z 30.12.2014 s fotokópiou podacieho lístka. Žalobca predložil tiež Zmluvu
o pripojení zariadenia odberateľa do distribučnej sústavy z 2.6.2014 č. 4300014452 uzatvorenú medzi
žalovanýmakoprevádzkovateľomažalobcomakoodberateľom,vrátanešpecifikácieodbernéhomiesta,
platobnýchafakturačnýchpodmienokaprevádzkovéhoporiadkužalovaného,Zmluvuovýkupeelektriny

nakrytiestrátzodňa20.5.2014medzižalobcomakopredávajúcimažalovanýmakonákupcomaZmluvu
o doplatku uzatvorenú medzi žalobcom ako výrobcom a žalovaným ako poskytovateľom.

Žalobca sa vo veci samej mieni domáhať vydania rozsudku, ktorým súd určí, že žalobca nestratil
právo na uplatnenie podpory podľa zákona a zároveň uloží žalovanému povinnosť zabezpečiť podporu

žalobcom vyrábanej elektriny v priebehu roka 2015. Ďalej sa bude domáhať nahradenia prejavu vôle
ohľadom uzatvorenia relevantných zmlúv so žalobcom na obdobie roka 2015 a taktiež náhrady škody.
Žalobca ďalej uviedol, že ak žalovaný zariadenie žalobcu do systému podpory nezaradí, nebude
považovať vyrobenú elektrinu za elektrinu s právom na podporu a neuzatvorí so žalobcom nové
zmluvy o doplatku a výkupe elektriny na krytie strát pre rok 2015, bude žalobca nútený ukončiť výrobu

elektriny, čo bude mať preňho likvidačný charakter, nakoľko predpokladaná výška tržieb z
predaja vyrobenej elektrickej energie predstavuje na rok 2015 sumu 1.039.000 Eur. Bude znemožnené
tiež ďalšie fungovanie výrobného zariadenia, čo povedie k znehodnoteniu až likvidácii biologického
procesu v zariadení. Náklady na znovuobnovenie výrobného procesu dosahujú 115.000 Eur a jedná sao časovo náročný proces. Zastavenie výroby ovplyvní aj schopnosť žalobcu plniť svoje finančné záväzky
voči zmluvným dodávateľom surovín a tiež voči úverovým veriteľom, bude spojené s prepustením
zamestnancov žalobcu a hrozí tiež nebezpečenstvo úniku metánu, prípadne výbuchu produkovaného

bioplynu. Žalobca je presvedčený, že je nevyhnutné upraviť pomery účastníkov konania predbežným
opatrením, a to tak, aby bol žalovaný povinný naďalej si plniť svoje povinnosti vyplývajúce z ust. §
4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., teda zabezpečovať aj v roku 2015 pre žalobcu podporu
vo forme doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na straty.

Okresný súd za aplikácie ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. uviedol, že predbežné opatrenie
je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej
a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím
konania alebo v už začatom konaní nastať. Spoľahlivosť dôkazných prostriedkov sa s ohľadom na
rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv.
osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je záver o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu

obsiahnutých skutočností. Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v
prípade potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a tiež v prípade existencie obavy,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol v budúcnosti ohrozený.

S ohľadom na tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a s poukazom na

povahu nároku, ktorý mieni uplatniť vo veci samej, bolo podľa okresného súdu nepochybné, že
žalobca sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania. Vzhľadom na medzi účastníkmi konania sporné okolnosti splnenia
oznamovacej povinnosti žalobcu, a tiež s ohľadom na rozdielne názory účastníkov konania na právnu
úpravu, ktorou sa ich vzájomný vzťah má spravovať, okresný súd uviedol, že definitívne vyriešenie

týchto otázok bude predmetom konania vo veci samej, pričom považoval za dostatočný dôvod pre
nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia samotné osvedčenie pochybností o splnení, resp.
nesplnenízákonnýchpovinnostízostranyžalobcu.Okresnýsúdtakhodnotilvýlučnepotrebuzabezpečiť
účel sledovaný základným konaním pomocou nariadenia predbežného opatrenia s prihliadnutím na
ujmu, ktorá by účastníkom konania mohla vzniknúť. Konštatoval, že žalobca osvedčil podmienky

pre nariadenie predbežného opatrenia. Podľa okresného súdu existencia právneho vzťahu medzi
účastníkmi vyplýva zo skutočnosti, že žalobca je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny
z obnoviteľných zdrojov, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného. Potreba navrhovanej
úpravy je odôvodnená konaním žalovaného, ktorý žalobcovi upiera právo na podporu v zmysle zákona,
v dôsledku čoho mu hrozí bezprostredná ujma spočívajúca v ukončení podpory výroby elektriny v

zariadení žalovaného od 1.1.2015, ktorá vyplýva z oznámenia žalovaného zo dňa 17.12.2014. Ujma
žalobcu je konkretizovaná v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a má nielen finančný, ale
aj širší spoločenský rozsah, pričom nariadením predbežného opatrenia sa zabráni jej vzniku, resp.
ďalšiemu rozširovaniu. Účel predbežného opatrenia v podobe dočasného zabezpečenia podpory výroby
elektriny zodpovedá cieľu sledovanému budúcim návrhom na začatie konania vo veci samej, a preto

možno konštatovať aj vzájomný súvis medzi požadovanou predbežnou ochranou a základným konaním.
Okresný súd sa tak stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôvody na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol.
Časové trvanie predbežného opatrenia okresný súd obmedzil do momentu právoplatného skončenia
konania vo veci samej, pričom nariadením predbežného opatrenia nedošlo k prejudikovaniu rozhodnutia

v merite veci. Predbežné opatrenie nevytvára nenávratný stav, ani neprimeraným spôsobom nezasahuje
do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Vo vzťahu k nárokom, ktorých sa mieni žalobca domáhať
žalobou vo veci samej, okresný súd konštatoval, že nie je dostatočne zrejmé, či všetky uvedené nároky
mieni uplatniť žalobca samostatnými návrhmi. Existencia práva na uplatnenie podpory bude predmetom
prejudiciálneho posúdenia pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle, a preto okresný súd rozhodol,

že platnosť predbežného opatrenia bude viazať výlučne na podanie návrhu o nahradenie prejavu vôle
žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvu o doplatku v zmysle
zákona č. 309/2009 Z.z.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté rozhodnutie

okresného súdu zmeniť tak, že krajský súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahu zamietne. Žalovaný uviedol, že podľa zákona č. 309/2009 Z.z. sa podpora výroby elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie zabezpečuje štyrmi spôsobmi, a to prednostným pripojením k distribučnej
sústave, odberom elektriny na straty, doplatkom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku. V prípadeuplatnenia práva výrobcu elektriny (t.j. žalobca) na podporu doplatkom, uzatvára žalovaný s PDS
písomne zmluvu na doplatok. Doplatok podľa zákona predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny na
straty určenej URSO rovnako pre všetkých výrobcov elektriny a cenou podľa cenového rozhodnutia

na doplatok. Cena elektriny na doplatok je násobne vyššia ako trhová cena elektriny, a kým súčasná
trhová cena elektriny je cca 36 Eur/MWh, cena na doplatok pre žalobcu je 134 Eur/MWh. Žalobca
si môže uplatniť právo na podporu po dobu 15 rokov, avšak môže sa tiež kedykoľvek rozhodnúť o
predaji elektriny za trhové ceny. Základný rozpor medzi účastníkmi spočíva v splnení, resp. nesplnení
oznamovacej povinnosti žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Tvrdenia žalobcu o nutnosti

ukončiť výrobu v prípade, ak pomery účastníkov nebudú dočasne upravené, sa nezakladajú na pravde.
Žalovaný žalobcu v liste zo dňa 17.12.2014 upozornil a odporučil mu, aby od 01.01.2015 zabezpečil
odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom Stredoslovenská
energetika, a.s., Žilina. Nie je teda pravdou, že bez uzavretia zmluvy so žalovaným bude musieť
žalobca ukončiť výrobu. Žalobca môže ďalej pokračovať vo výrobe elektriny na základe zmluvy o
dodávke elektriny, kde by mu spoločnosť SSE vyšla v ústrety. Žalobca sa pritom nesprával prevenčne

podľa ust. § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka a ust. § 384 Obchodného zákonníka, keď napriek
upozorneniu zmluvu o dodávke elektriny neuzavrel, hoci tak urobiť mohol. Pokiaľ by žalobca preukázal
vznik škody na jeho strane, táto by v takom prípade predstavovala len rozdiel medzi jeho nárokom
na podporu podľa zákona a trhovou cenou za dodanú elektrinu, čím by došlo k zmierneniu žalobcom
tvrdených škôd. Žalobca napriek tomu naďalej vyrába elektrinu bez zmluvného pokrytia a nedošlo k

násilnému zastaveniu výroby, ako to žalobca uvádzal. Ak by v konaní o veci samej bolo preukázané,
že nárok žalobcu na podporu pre rok 2015 nevznikol, bude žalobca povinný vyplatené prostriedky
vrátiť, čo by rovnako mohlo mať pre neho likvidačný charakter. Podľa žalovaného zároveň žalobca
porušuje povinnosť podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, keďže vyrába
elektrinu bez prenesenia zodpovednosti za odchýlku na subjekt zúčtovania, za čo mu môže byť URSO

uložená pokuta. Žalovaný je presvedčený, že nariadením predbežného opatrenia dochádza k hrubému
nepomeru práv a povinností účastníkov. Žalobca má možnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s
dodávateľom a má možnosť zabrániť tiež znehodnoteniu biologického procesu, rovnako má žalobca
možnosť riešiť svoj vzťah voči úverovým bankám, napr. preklenovacím úverom. Podnikateľské riziko
žalobcu nie je možné prenášať na žalovaného. Relevantnosť svojich tvrdení o hroziacej škode a

nákladoch žalobca neosvedčil. Nevyhnutnosť uzavretia zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom, čo
žalobca neurobil, preukazujú aj tvrdenia žalobcu ohľadom prepustenia jeho zamestnancov. Zároveň
od žalobcu nikto nepožaduje, aby zastavil výrobu elektriny a násilné odpojenie žalobcu zo strany
žalovaného od distribučnej sústavy nehrozí. Podľa stavebného povolenia by výrobné zariadenie žalobcu
nemalobyťpreživotnéprostredienebezpečnéaobsahujeajtzv.núdzovýhorák,ktorýbymalzabezpečiť,

aby nebezpečný plyn zhorel a tak zabrániť jeho úniku. Žalobca dostatočne neosvedčil tvrdenie, že bez
nariadeniapredbežnéhoopatreniabymohlavzniknúťznačná,závažnáčidokoncaneodstrániteľnáujma.
Okresný súd pritom neuviedol, na základe čoho mal tvrdenia žalobcu o hroziacej ujme preukázané.

K otázke dôvodnosti návrhu vo veci samej žalovaný uviedol, že žalobca odovzdal oznámenie podľa

zákona na poštovú prepravu dňa 14.8.2014. Podľa sledovania zásielky bola táto uložená na pošte Žilina
1 dňa 15.08.2014 o 19:25 hod., teda po uplynutí otváracích hodín pre verejnosť. Takýmto spôsobom
sa zásielka nedostala do dispozičnej sféry žalovaného a bola mu doručená až dňa 18.08.2014, teda v
pondelok. Lehota podľa zákona je pritom lehotou hmotnoprávnou, pre zachovanie ktorej je potrebné,
aby adresátovi bol právny úkon aj reálne doručený. Nie je preto rozhodujúce, kedy bola žalobcom

zásielka odovzdaná na poštovú prepravu. Žalobca teda svoju notifikačnú povinnosť podľa zákona
nesplnil. Ohľadom prechodných ustanovení zákona žalovaný konštatoval, že tento zákon upravuje
jednak podmienky podpory výroby a jednak práva a povinnosti výrobcov. Ustanovenie § 4 zákona
č. 309/2009 Z.z., ktoré zakotvuje notifikačnú povinnosť výrobcu elektriny a sankčný následok jej
nesplnenia, nemožno zahrnúť pod podmienky podpory upravené v ust. § 3 a § 3e zákona č. 309/2009

Z.z., a teda na notifikačnú povinnosť sa nemôže vzťahovať prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 tohto
zákona. Notifikačná povinnosť a sankčný charakter jej nesplnenia sa vzťahuje na každého výrobcu
elektriny, ktorý má právo na podporu, a tomuto výkladu nasvedčuje aj dôvodová správa k zákonu č.
382/2013 Z.z., ktorým bolo novelizované okrem iného ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalovaný
sa pritom nestavia do pozície subjektu oprávneného rozhodovať o tom, či zaniklo právo na podporu,

avšak je povinný rešpektovať legitímne požiadavky na poskytnutie podpory podľa zákona. Žalovaný
dospel k záveru, že žalobca svoju oznamovaciu povinnosť však nesplnil, a teda stratil právo na podporu
na kalendárny rok 2015.Žalovaný považuje za nesprávny tiež výrok napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorý rozhodol
o povinnosti žalobcu zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie až do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. platí povinnosť výrobcu

oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny do 15. augusta na nasledujúci kalendárny rok. Ak
si výrobca elektriny povinnosť nesplní, stratí právo na podporu vždy len na nasledujúci kalendárny rok.
Ak by si teda aj žalobca splnil svoju povinnosť k 15.08.2014, oprávňovalo by ho to na zabezpečenie
podpory výroby elektrickej energie na nasledujúci kalendárny rok 2015 a nie na podporu až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čo môže nastať až po 31.12.2015. Okresný súd tak časovo

nelimitoval dĺžku zabezpečovania podpory a prezumoval, že žalobca bude spĺňať všetky zákonné
podmienky podpory po celú dobu súdneho konania, pričom aktuálne nemožno s určitosťou stanoviť,
že právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej nastane skôr ako 31.12.2015. Relevantný právny základ
chýba tiež žalobe o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť označené zmluvy, nakoľko aktuálne žalobca
so žalovaným nemá uzatvorené žiadne zmluvy o budúcich zmluvách. Žalobca je podľa zákona ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu

písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát, avšak nie aj zmluvu o doplatku. Okrem toho zostáva
nejednoznačný aj samotný obsah zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným, a teda prílohou
rozsudku musí byť v prípade nahradenia prejavu vôle aj samotný text zmluvy. Žalobca dôvodnosť svojho
nároku na nariadenie predbežného opatrenia nepreukázal.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu namietal, že žalovaný sa snaží vytvoriť dojem, že podpora
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je nespravodlivá a predstavuje neprimerane vysoký zisk.
Dôvodom podpory výroby takejto elektriny z obnoviteľných zdrojov je, že bez nej by nebola schopná
konkurovať trhovým cenám. Náklady na výrobu elektriny v zariadení žalobcu sú vyššie ako trhová cena
elektriny a doplatok tento rozdiel kompenzuje. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca mal dostatok času

na uzatvorenie zmluvy na predaj elektriny inému subjektu, teda na realizáciu prevenčnej povinnosti,
žalobca uviedol, že list s odporučením uzavrieť zmluvu s iným subjektom bol žalobcovi doručený dňa
27. decembra 2014, a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcovi poskytol dostatočnú lehotu
na oslovenie SSE, a.s. s požiadavkou na uzatvorenie zmluvy. Okrem toho, žalobca si nebol vedomý
porušenia žiadnej zo svojich povinností a žalovaný s ním odmietal komunikovať. Žalobca tak nemal

inú možnosť, ako navrhnúť nariadenie predbežného opatrenia. Ak by žalobca uzatvoril zmluvu s iným
subjektom, tak by nemohol realizovať právo podpory - výkup elektriny na straty distribučnou sústavou.
Postup, ktorý navrhoval žalovaný, by zmaril nielen možnosť uplatňovať si podporu, ale by žalobcu
zároveň ekonomicky zlikvidoval. Náklady na mesačnú prevádzku spoločnosti žalobcu predstavujú
68.805 Eur a pozostávajú z miezd a odvodov zamestnancov, z poplatku za prístup do distribučnej

sústavy, nákladov na vstupné suroviny pre výrobu elektriny, úroku z úveru, splátky úveru a ďalších
prevádzkových nákladov. Pri uplatnení ceny elektrickej energie v zmysle návrhu žalovaného by tržby
predstavovali mesačne 30.359,35 Eur, a teda by boli výrazne nižšie ako bežné prevádzkové náklady a
pre žalobcu by boli likvidačné. Žalobca by bol mesačne v strate viac než 38.445 Eur. Úvahy žalovaného
o podnikateľskom riziku sú relevantné len v štandardných trhových podmienkach a nie v prípadoch

podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Táto podpora má za cieľ znížiť podnikateľské riziko a
odopieranie tejto podpory je z hľadiska výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov likvidačné. Keďže z
predbežného opatrenia je zrejmé, čo má žalovaný vykonať, t.j. odobrať celý objem vyrobenej a dodanej
elektrickej energie za konkrétnu cenu a túto cenu žalobcovi zaplatiť, je predbežné opatrenie bezvadné
a vykonateľné. Polemika žalovaného o dôvodnosti nároku vo veci samej žalobcom uplatnené dôvody

nevyvraciaaichďalšieposúdeniesúdombudepredmetomkonaniavovecisamej.Neobstojíanitvrdenie
ohľadom nedostatku znenia prejavu vôle (zmlúv), ktoré sa majú uzavrieť, nakoľko žalobca v návrhu vo
veci samej používa štandardizované zmluvy uzatvárané so všetkými výrobcami elektriny z
obnoviteľných zdrojov. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice, ktorý predbežné
opatrenie v totožnom znení nariadil, na základe ktorého Východoslovenská

distribučná, a.s. odoberá celý objem vyrobenej a dodanej elektrickej energie a tiež oznámila, že
prehodnotila svoje stanovisko.

Žalobca dodatočne krajskému súdu predložil vyjadrenie, podľa ktorého v obdobnej veci Krajský súd v
Košiciach nariadil predbežné opatrenie, a zároveň pripojil kópiu tohto rozhodnutia č.k. 2Cob/26/2015-52

zo dňa 18. marca 2015.

Žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 10. apríla 2015 doplnil právnu argumentáciu
ohľadom svojho odvolania. Žalovaný namietol možné nebezpečenstvo vzniku vzájomne si odporujúcichrozhodnutí súdov z dôvodu, že takmer identický návrh na vydanie predbežného opatrenia bol uznesením
OkresnéhosúduBratislavaIč.k.28Cb/356/2014-35zodňa20.01.2014,ktorébolopotvrdenéuznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/41/2015-91 zo dňa 20.3.2015, zamietnutý. Žalovaný zároveň

predložil kópie týchto rozhodnutí. S ohľadom na tieto rozhodnutia by rozhodnutie odvolacieho Krajského
súdu v Žiline s nimi nemalo byť v rozpore, nakoľko by došlo k navzájom si odporujúcej rozhodovacej
praxi súdov Slovenskej republiky. K mechanizmu financovania poskytovanej podpory s ohľadom na
význam notifikačnej povinnosti žalovaný uviedol, že je podľa zákona povinný poskytovať podporu
výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a výkupom elektriny na straty, čo znamená,

že štátom garantovaná podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov nie je realizovaná formou
platby výrobcom priamo zo štátneho rozpočtu, ale prostredníctvom SSE - Distribúcia, a.s. Na to, aby
žalovaný mal finančné zdroje na poskytovanie podpory, určil URSO (ďalej len „úrad“) popri distribučných
poplatkoch tiež osobitnú tarifu v podobe nového poplatku označeného ako Tarifa za prevádzkovanie
systému (TPS). Tarifu TPS určuje úrad na kalendárny rok ako pevnú cenu v závislosti od toho, koľko
výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude uplatňovať nárok na podporu. Pre toto konanie úradu

sú potrebné oznámenia od výrobcov elektriny, či si uplatnia podporu a v akom rozsahu na nasledujúci
kalendárny rok. Preto je nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny, spočívajúca v plnení ich
oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., tak voči
úradu, ako aj voči žalovanému. Financovanie poskytovania podpory pritom prebieha tak, že žalovaný
účtovaním TPS vyberie od odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny

z titulu poskytnutia podpory. Ak vybraný poplatok TPS nepostačuje na pokrytie podpory, nesie finančnú
zodpovednosť za jej doplatenie žalovaný. Keďže finančné prostriedky na zabezpečenie tejto podpory
nepochádzajú zo štátneho rozpočtu, žalovaný tiež namietol, že nariadením predbežného opatrenia
dochádza k hrubému nepomeru medzi účastníkmi konania. Aby žalovanému nevznikla priama finančná
strata, musí tarifa TPS zodpovedať nárokom výrobcov elektriny. Z údajov zverejnených na webovom

sídle úradu vyplýva, že žalobca si povinnosť oznámiť údaje žalovanému nesplnil, a teda jeho množstvo
vyrobenej elektrickej energie nebolo zohľadnené v stanovení TPS tarify pre rok 2015. Žalovaný tak nemá
finančné prostriedky na výkup elektriny od výrobcov, ktorí nemajú nárok na podporu, a vyplatením takejto
podpory vznikne žalovanému priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur. Nariadeným predbežným
opatrením by došlo k nezákonnému zvýhodneniu výrobcov elektriny na úkor žalovaného, a teda k

hrubému nepomeru medzi účastníkmi konania. Žalobca mal možnosť odpredať elektrickú energiu
vyrobenú v jeho zariadení spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá potvrdila pripravenosť
vykúpiť elektrinu za cenu 34,61 Eur za MWh. Pri nariadení predbežného opatrenia musí byť pritom
poskytnutá ochrana jednak tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči
komu predbežné opatrenie smeruje. Nariadeným predbežným opatrením sa nezabezpečila dostatočná

ochrana záujmov žalovaného, nakoľko žalovaný postupuje v súlade so zákonom a sám bude vystavený
riziku vzniku straty a v konečnom dôsledku platobnej neschopnosti. V dôsledku nesplnenia notifikačnej
povinnosti žalobcu zo zákona nastala situácia, že jeho výrobné zariadenie nebolo možné zaradiť do
systému podpory.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v
napadnutom výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie voči žalovanému, podľa ust. § 220
O.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v podaní zo dňa 30.12.2014
zamietol a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd vo vzťahu k podaniu doručenému elektronickou poštou krajskému súdu dňa 9. apríla 2015,

ktorým žalovaný doplnil právnu argumentáciu ohľadom svojho odvolania, uvádza, že týmto podaním
žalovaný rozšíril dôvody podaného odvolania. Žalovanému bolo pritom napadnuté uznesenie okresného
súdu doručené dňa 2.2.2015 a lehota na podanie odvolania žalovanému uplynula dňom 17.2.2015.
Keďže v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. možno rozsah a dôvody odvolania rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie, krajský súd na toto podanie žalovaného nemohol prihliadať a nové tvrdenia v ňom uvádzané

zhodnocovať.

Krajský súd primárne poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o predbežné opatrenie
nariadené okresným súdom podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím súdneho konania. Okresný súdv napadnutom uznesení uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia okresného
súdu podať na súde návrh na začatie konania o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so
žalobcom zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvu o doplatku v zmysle zákona č. 309/2009

Z.z.. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2015.

Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca podal na okresnom súde žalobu datovanú
dňa 02. marca 2014 (poznámka krajského súdu: správne má byť zrejme uvedené dňa 02. marca
2015), ktorá bola daná na poštovú prepravu dňa 03.03.2015 a okresnému súdu bola doručená dňa

04.03.2015.Toutožaloboužiadažalobcanahradiťvyhlásenievôležalovaného,žeakonákupcauzatvára
so žalobcom ako predávajúcim zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát v znení predloženom žalobcom,
ktoré tvorí súčasť rozsudku, a zároveň nahradiť vyhlásenie vôle žalovaného, že ako poskytovateľ
uzatvára so žalobcom ako výrobcom zmluvu o doplatku v znení predloženom žalobcom, ktoré tvorí
súčasť rozsudku. Krajský súd potom konštatuje, že s ohľadom na doručenie uznesenia okresného
súdu žalobcovi dňa 02.02.2015, uplynula okresným súdom stanovená lehota na podanie žaloby dňom

04.03.2015, kedy bola predmetná žaloba žalobcu doručená okresnému súdu. Žalobca tak splnil svoju
povinnosť a v lehote 30 dní od doručenia uznesenia okresného súdu podal na súde žalobu proti
žalovanému v zmysle napadnutého uznesenia. Predbežné opatrenie nariadené okresným súdom tak
podľa ust. § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p. nezaniklo.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Vo všeobecnosti k inštitútu predbežného opatrenia odvolací súd uvádza, že účelom a charakterom
predbežného opatrenia ako procesno-právneho inštitútu je dočasná úprava pomerov účastníkov do
doby, kedy súd rozhodnutím vo veci samej poskytne účastníkom ochranu definitívnu. Predbežné

opatrenie môže byť súdom vydané za splnenia kumulatívnych podmienok stanovených v ust. § 75
ods. 2 O.s.p., a to osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením
dočasná ochrana a odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Cieľom predbežných
opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov účastníkov konania za stavu
osvedčenia obidvoch týchto kumulatívnych podmienok. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len

na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť návrhu treba skúmať z hľadiska skutkového
i z hľadiska právneho. Z hľadiska skutkového je základným predpokladom pre úspešnosť návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností
tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový

záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je predpokladom úspešnosti
nároku to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný
záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto nariadenie predbežného
opatrenia žiada. To znamená, že zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a dokladov k nemu pripojených sa dá urobiť záver o dostatočnej miere osvedčenia návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia. Z charakteru a účelu predbežného opatrenia tak vyplýva súvislosť
s vecou samou, ktorá sa prejavuje pri požiadavke splnenia prvej z kumulatívnych podmienok pre
nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia nároku, ktorému sa navrhovaným predbežným
opatrením má poskytnúť dočasná súdna ochrana.

Krajský súd za rešpektovania zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia podľa ust.
§ 75 ods. 2 O.s.p., vychádzajúc zo stavu, ktorý mal osvedčený v čase svojho konania a rozhodnutia o
odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, zistil, že žalobca vyrába elektrinu v zariadení s právom na
podporu podľa zákona a podľa rozhodnutia Úradu bola žalobcovi schválená na rok 2014 pevná cena
elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 134,08 Eur za MWh elektriny vyrobenej technológiou výroby

elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spaľovaním bioplynu. Žalobca tiež osvedčil, že podľa Zmluvy
o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy zo dňa 2.6.2014, Číslo zmluvy: 4300014452 (č.l. 37-39
spisu)uzatvorenejsožalovanýmjejehovýrobnézariadeniepripojenédoregionálnejdistribučnejsústavy
žalovaného, že pre rok 2014 mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát (č.l.49-55 spisu) a zmluvu o doplatku (č.l. 56-61 spisu). Z ďalších listinných dôkazov predložených žalobcom
je zistiteľné, že žalobca oznámením na uplatnenie podpory zo dňa 13.08.2014, ktoré podal na poštovú
prepravu dňa 14.08.2014, žalovanému pre rok 2015 oznamoval predpoklad pre uplatnenie podpory na

množstvo 7.792.000 KWh elektrickej energie. Žalobca tiež predložil e-mailovú správu, podľa ktorej na
adresu Úradu „[email protected]“ dňa 30. mája 2014 zaslal vyplnenú tabuľku s údajmi o výrobe
elektrinyzozdrojabioplynovástanicaKoš.Zároveňkrajskýsúdzlistužalovanéhozodňa17.12.2014(č.l.
31 spisu) zistil, že žalovaný na základe informácií doručených od úradu a informácií, ktorými žalovaný
disponuje, oznámil žalobcovi, že ním prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny stratilo právo na

uplatnenie podpory podľa zákona pre kalendárny rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu
elektriny stanovených v ust. § 4 zákona o podpore a z tohto dôvodu nie je možné zaradiť žalobcom
prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle
zákona a vyrobená elektrina sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť právo na
podporu.

K odvolacej námietke žalovaného, ktorý spochybňuje splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu
stanovenej v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný
oznámiť Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3
ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na

nasledujúci kalendárny rok, krajský súd uvádza, že v štádiu rozhodovania o nariadení predbežného
opatrenia nie je možné vysloviť jednoznačný záver o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tejto žalovaným
uplatnenej námietky. Medzi účastníkmi sporná otázka, či v danom prípade bolo predmetné oznámenie
zo strany žalobcu doručené žalovanému v stanovenej zákonnej lehote k 15. augustu, a otázka, či sa
na povinnosť doručiť oznámenie a následky stanovené zákonom pre prípad jej nesplnenia vzťahuje

alebo nevzťahuje prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., sú otázkami, ktoré
budú predmetom konania vo veci samej. Pri zohľadnení charakteru sporového prípadu a s ohľadom na
vyššie uvedené listinné dôkazy, z ktorých aktuálne vyplýva nárok žalobcu na poskytnutie podpory výroby
elektrickej energie z jeho výrobného zariadenia prednostným prístupom do distribučnej sústavy za cenu
elektrickej energie stanovenú rozhodnutím Úradu a neposkytnutie tejto podpory na základe skutočnosti

neuzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na rok 2015, bol uplatnený nárok žalobcu práve
pre potreby konania o nariadenie predbežného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčený. V štádiu
konania o nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce osvedčenie nároku a nie je potrebné jeho
úplné preukázanie. Krajský súd pre účely ďalšieho súdneho konania zvýrazňuje, že tieto zhodnotenia
sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia žalobcovho nároku pre účely

rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže je možné, že na základe výsledkov
dokazovania vykonaného v konaní o veci samej okresný súd dospeje k iným skutkovým a právnym
záverom.

S prihliadnutím na uvedené krajský súd konštatuje, že žalobca osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému

sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Je zrejmé, že pre žalobcu ako regulovaný
subjekt bola rozhodnutím Úradu schválená pevná cena pre stanovenie doplatku na rok 2014, že na
základe zmluvy o pripojení zariadenia bolo toto zariadenie žalobcu pripojené do distribučnej sústavy
žalovaného a že pre rok 2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o výkupe
elektriny na krytie strát a zmluva o doplatku. Žalovaný pritom pre rok 2015 žalobcovi oznámil, že ním

prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny stratilo právo na uplatnenie podpory podľa zákona o
podpore. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca na základe uznesenia okresného súdu podal vo veci
samej žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o výkupe elektriny
na krytie strát a zároveň zmluvu o doplatku, má žalobcom požadované predbežné opatrenie súvis so
žalobou podanou vo veci samej.

Krajský súd vo vzťahu k splneniu druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia,
ktorou je v prejednávanom prípade nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nezistil jej
naplnenie. Žalobca, ktorý žiadal nariadiť predbežné opatrenie, bol povinný osvedčiť nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z ust. § 75

ods. 2 O.s.p. vyplýva nevyhnutná zákonná podmienka priamej naliehavosti, resp. reálnej hrozby
nebezpečenstva, pre ktorú je potrebné nariadiť predbežné opatrenie. Žalobca nevyhnutnosť dočasnej
úpravy pomerov účastníkov odôvodnil s poukazom na svoje tvrdenie a listinné dôkazy, z ktorých
vyplýva, že mesačné náklady na prevádzku jeho výrobného zariadenia, pre ktoré bola garantovanápodpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, presahujú možný príjem žalobcu pri uplatnení ceny
elektrickej energie platnej na trhu. Žalobca tiež tvrdil, že v dôsledku nevyplácania podpory hrozí
nebezpečenstvo zastavenia výroby elektriny, ktorá je bez podpory stratová, znehodnotenie biologického

procesu, nemožnosť splácania finančných záväzkov žalobcu a tiež nebezpečenstvo dopadu na životné
prostredie v podobe úniku metánu, resp. jeho výbuchu.

Krajský súd pri posúdení potreby naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia zohľadnil aj listinné
dôkazy, ktoré boli žalovaným predložené ako príloha k jeho odvolaniu. Z týchto listinných dôkazov

vyplýva, že žalobca, napriek svojim tvrdeniam o nemožnosti, resp. sťažení výroby elektrickej energie pri
nevyplácaní podpory, v priebehu mesiaca január 2015 naďalej vo svojom výrobnom zariadení vyrábal
elektrickú energiu, ktorej množstvo podľa dokladu predloženého žalovaným, predstavuje objem viac
ako 302MWh (č.l. 109). Z vyjadrení žalovaného tiež vyplýva, že nehrozí násilné odpojenie žalobcu zo
strany žalovaného z distribučnej sústavy. Zo strany žalobcu neboli pritom preukázané ani ním tvrdené
negatívne dopady na životné prostredie, nakoľko z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že

výrobnézariadeniežalobcuboloriadneskolaudované,atedamusíspĺňaťpríslušnétechnologickénormy
a nemôže byť pre životné prostredie nebezpečné. Toto zariadenie obsahuje tiež tzv. núdzový horák,
ktorý by mal zabezpečiť zhorenie nebezpečného plynu, a tým predchádzať jeho úniku do okolia.

Vo vzťahu k možným finančným stratám, ktorými žalobca odôvodnil potrebu dočasnej úpravy

pomerov účastníkov, krajský súd poukazuje na list žalovaného zo dňa 17.12.2014, v ktorom žalovaný
žalobcovi odporučil od 01.01.2015 zabezpečiť odber vyrobenej elektriny zmluvou o dodávke elektriny s
dodávateľom. Žalovaný zároveň predložil vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá
vyhlásila, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory
odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z., uzatvoriť zmluvu, ktorou

za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh, vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho
zariadení. Krajský súd je potom názoru, že žalovaný preukázal, že žalobcovi bola vytvorená možnosť,
aby s odberateľom uzatvoril zmluvu, na základe ktorej by bola elektrina vyrobená v predmetnom
zariadení žalobcu dodávaná do distribučnej siete za trhovú cenu, čím by nepochybne došlo k zmierneniu
negatívnych dopadov vyplývajúcich pre žalobcu z jeho nezaradenia do zoznamu subjektov oprávnených

na poberanie podpory.

V súvislosti s posudzovaním otázky vyplácania doplatku, krajský súd považuje za potrebné sa vyjadriť
aj k samotnému mechanizmu poskytovania podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. V zmysle tohto zákona je žalovaný

ako distribučná spoločnosť povinný poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov
vo forme štátom garantovanej výkupnej ceny. Táto cena je, ako vyplýva z tvrdení tak žalobcu ako aj
žalovaného, výrazne vyššia, ako je bežná trhová cena. Výšku tejto ceny, ako to vyplýva z rozhodnutia
predloženého žalobcom, určuje Úrad rozhodnutím pre konkrétny kalendárny rok. O splnení podmienok
a zaradení či nezaradení výrobného zariadenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory

pritom nerozhoduje žalovaný. Z dokladu verejne dostupného na webovom sídle Úradu krajský súd zistil,
že výrobné zariadenia žalobcu Bioplynová stanica Koš je zaradené v zozname zariadení výrobcov
elektriny, ktorým podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. zaniklo právo na podporu na rok
2015. Medzi účastníkmi je pritom sporné práve to, či žalobca splnil svoje povinnosti podľa tohto
zákona. Ak by za situácie spornosti tejto zásadnej otázky bolo zo strany súdu nariadené predbežné

opatrenie, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť odoberať od žalobcu elektrickú energiu za cenu
určenú Úradom vo výške 134,08 Eur/MWh, došlo by podľa názoru odvolacieho súdu k neprimeranému
zásahu do právneho postavenia žalovaného. S ohľadom na nezaradenie žalobcu do zoznamu subjektov
oprávnených poberať podporu by žalovaný bol povinný znášať náklady žalobcu ako výrobcu elektriny
bez zabezpečenia ich finančného krytia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

je pritom súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane
nezasiahnedoprávnychvzťahovúčastníkov.Vprípade,akbybolopožadovanémunávrhunanariadenie
predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia
vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015
podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná. Nariadením

predbežnéhoopatreniaavyplácanímdoplatkuzostranyžalovanéhobypritomdošlokznačnémuzásahu
do postavenia žalovaného, ktorý v dôsledku nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov
podpory nemá zabezpečené krytie doplatku, ktorý by podľa predbežného opatrenia musel žalobcovi
vyplácať.Žalobcom požadované predbežné opatrenie je podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou
proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia

žalovaného. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia by bol
celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa má vydaním predbežného opatrenia
dosiahnuť. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby
súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému
účastníkovi, to znamená, že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

predbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát č.
49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom
alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú
činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z tohto rozhodnutia
vyplývanevyhnutnosťskúmaniapodmienkyprimeranostinariadenéhopredbežnéhoopatreniavovzťahu
k právu, ktoré má nariadené predbežné opatrenie ochraňovať.

Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov.
Listinnými dôkazmi predloženými žalovaným bolo preukázané, že žalobcovi bola vytvorená možnosť,
aby uzatvoril zmluvu s odberateľom SSE, a.s., na dodávku vyrobenej elektrickej energie za trhovú

cenu. Táto trhová cena je výrazne nižšia ako cena určená rozhodnutím Úradu vo forme doplatku, avšak
povinnosť doplácať túto cenu, ktorú žalobca žiadal uložiť predbežným opatrením žalovanému, považuje
krajský súd za neprimeraný zásah do právneho postavenia žalovaného. V prípade prijatia návrhu
žalovaného na uzatvorenie zmluvy o dodávke vyrobenej elektrickej energie za bežnú trhovú cenu, má
žalobca možnosť čiastočne predísť vzniku škody, ktorá podľa jeho tvrdení vzniká výrobou elektrickej

energie v jeho zariadení bez poskytovania doplatku. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na
charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný vzťah,
do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako
aj žalovaný sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch sú
si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné

obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom
zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu
potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie je
schopný plniť svoje zmluvné záväzky, či už voči svojim zamestnancom, dodávateľom alebo úverujúcim
subjektom, a to najmä za situácie, kedy žalovaný nemá finančne pokryté vyplácanie doplatku žalobcovi a

jeho vyplácaním by sa žalobca mohol rovnako dostať do finančných problémov. V tejto súvislosti krajský
súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať i na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného
súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého základným zmyslom predbežného
opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá
ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje, avšak ochrana toho, voči komu predbežné

opatrenie má smerovať, nemôže dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených
záujmov druhej strany.

Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a
to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia

k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná
požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to
jednak osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a jednak osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá
z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo znenia
čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia upravuje § 74 a nasl. O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj

vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená aspoň jedna z
podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.Krajský súd z vyššie uvedených záverov preto podľa ust. § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného
súdu vo výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie s uložením povinnosti žalovanému
zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu prednostným prístupom

do distribučnej sústavy, odobratím celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie za cenu
elektrickej energie 134,08 Eur za MWh, zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorý bol obsiahnutý v jeho podaní zo dňa 30.12.2014, zamietol.

Len pre úplnosť k predloženým rozhodnutiam účastníkmi konania, a to Krajského súdu v Košiciach a

Krajského súdu v Bratislave s argumentáciou dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva
odvolací súd uvádza, že tieto súdy v obdobných veciach rozhodli rozdielne.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu vo výroku II., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podať návrh
na začatie konania o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o výkupe elektriny na krytie
strát a zmluvu o doplatku, krajský súd uvádza, že sa jedná o výrok rozhodnutia okresného súdu, ktorý je

podľa ust. § 76 ods. 3 O.s.p. viazaný na výrok, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. S ohľadom
na zmenu výroku I. napadnutého uznesenia a zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
krajským súdom, tak došlo zo strany krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. k zrušeniu výroku
II. napadnutého uznesenia okresného súdu z dôvodu, že zanikli dôvody pre jeho vydanie.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval s prihliadnutím na rozhodnutie okresného
súdu, v zmysle ktorého bude o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa ust. § 145 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.