Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 13, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212236766
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212236766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou, v právnej veci žalobkyne A. N., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom v E., Y. 2, toho času v Z., N.. X, právne zastúpenej Mgr. Lenkou Tothovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Moyzesova 36, proti žalovanému Getfin, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Bezručova
1191/3, IČO: 46 371 265, v konaní o zaplatenie 15.653,96 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 15.653,96 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo
výške 1.312,24 eura v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania vo
výške 939,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2012
žiadala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej 15.653,96 eura a nahradiť trovy právneho zastúpenia. Na
odôvodneniežalobkyňauviedla,žedňa21.7.2011uzavrelaakodlžníčkaspolusA.N.akospoludlžníkom
na strane jednej s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou FINANCREAL, s.r.o., IČO: 36 393
334, ako veriteľom na druhej strane zmluvu o úvere č. 113113 (Úverová zmluva). Na jej základe poskytol

právny predchodca žalovaného žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur a žalobkyňa sa
ich zaviazala spolu s dohodnutým navýšením v sume 10.799,68 eura t.j. spolu 15.799,68 eura vrátiť.
Uviedla, že jej záväzok bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v hodnote
62.000,- eur. Výška jednotlivej splátky bola pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 62,85 %
a úrokovej sadzbe 36 % ročne dohodnutá na 219,44 eura mesačne, z čoho istiny predstavovala 69,44
eura mesačne a navýšenie (t.j. zmluvne dohodnuté úroky a náklady) predstavovalo 150,- eur mesačne.
Dňa 17.10.2011 jej spoločnosť FINANCREAL, s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky z Úverovej zmluvy

na žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že dňa 23.5.2012 záväzok z Úverovej zmluvy predčasne splatila,
pričom celková dlžná suma ku dňu 24.5.2012 bola žalovaným vyčíslená na 18.678,94 eura. Žalovanému
tak na základe Úverovej zmluvy uhradila sumu v celkovej výške 20.653,96 eura.
Uviedla, že Úverová zmluva sa riadi režimom zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
súčasne subsidiárne ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Žalobkyňa uviedla, že Úverová zmluva bola uzavretá medzi ňou a žalovaným za súčinnosti finančného
agenta právneho predchodcu žalovaného, ktorého vyhľadala prostredníctvom internetu a ktorý ju

následne osobne navštívil v mieste jej bydliska. Finančný agent právneho predchodcu žalovaného jej
vytlačený návrh Úverovej zmluvy predložil v deň jej podpisu a ona sa s týmto návrhom oboznámila
až bezprostredne pred jej podpisom na príslušnom matričnom úrade. Pred uzavretím Úverovej zmluvy
s právnym predchodcom žalovaného priamo nekomunikovala a nemala vytvorený žiaden priestor nadojednávanie Úverovej zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že ak aj Úverová zmluva v č.l. I. ods. 5 obsahuje
ustanovenie, podľa ktorého boli všetky jej dojednania individuálne dohodnuté pred podpisom zmluvy,
nezodpovedá toto ustanovenie skutočnosti a jeho jediným zámerom je obísť zákon, využiť jej omyl

a tým vylúčiť aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
a neprijateľných podmienkach. Uviedla s odvolaním sa na § 53 ods. 3 a § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, že ust. č.l. I ods. 5 Úverovej zmluvy je neplatné z dôvodu, že svojim obsahom a účelom
obchádza zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka) a podmienky Úverovej zmluvy neboli medzi zmluvnými
stranami dojednané individuálne.

Žalobkyňauviedla,ževzmysleust.§53ods.6Občianskehozákonníka,akjepredmetomspotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Uviedla, že zákon o
spotrebiteľskýchúverochnamiestopojmu„odplata“používapojem„ročnápercentuálnamieranákladov“,
ktorá zohľadňuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a rozumie nimi všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v

súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov.
Žalobkyňauviedla,žepodľaSúhrnnejinformácieonovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmi
za 2. štvrťrok 2011, ku dňu 30.6.2011 bola priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery v hodnote od
1.500,- do 6.500,- eur, so zabezpečením a lehotou splatnosti od 5 do 10 rokov vo výške 23,21 %.
Poukázala na to, že podľa č.l. II ods. 1 písm. e) Úverovej zmluvy bola RPMN dohodnutá vo výške 62,85

%, t.j. o viac ako 270 % prevyšuje RPMN obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebné úvery
v obdobných prípadoch a preto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Citovala ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Uviedla, že
právnym dôsledkom neprijateľnej podmienky v Úverovej zmluve je, že táto nekalá podmienka nie je pre

ňu záväzná, pričom Úverová zmluva má byť naďalej záväzná pre obe zmluvné strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez konkrétnej nekalej podmienky (č.l. VI ods. I Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Žalobkyňa odkázala na rozsudok Súdneho
dvora ES zo dňa 14.6.2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Credito SA proti Joaquin Calderon
Camino, ktorým Súdny dvor podal výklad článku VI ods. 1 Smernice 93/13/EHS tak, že vnútroštátny súd

nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom t.j. vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Žalobkyňa sa odvolala najmä na bod 69. výkladu,
podľa ktorého ak by vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v
takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť plnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku VII Smernice.

Táto možnosť by mohla prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov
spočívajúceho v tom, že sa takéto zmluvné podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže
by sa predajcovia alebo dodávatelia mohli pokúsiť dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj
keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol byť vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu,
takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. Podľa žalobkyne tento výklad podporuje aj

novelizácia ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 379/2008 Z.z. s účinnosťou
od 1.11.2008, a to tak, že moderačné právo súdu vo vzťahu k neprimeranej odmene bolo nahradené
neplatnosťou odplaty podstatne prevyšujúcej obvyklú hranicu. Keďže je dojednanie o odplate ako také
absolútne neplatné, jeho moderácia nie je možná. Podľa žalobkyne z vyššie uvedeného vyplýva, že
Úverová zmluva môže existovať naďalej bez neprijateľnej podmienky t.j. aj ak neobsahuje údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov. Poukázala na ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vymedzené zákonom, medzi inými aj údaj o RPMN. Na
základe uvedeného uviedla žalobkyňa, že je potrebné považovať spotrebiteľský úver založený Úverovou
zmluvou za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyňa citovala ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a uviedla, že
má za to, že plnenie v rozsahu 15.653,96 eura, ktoré žalovaný prijal na základe Úverovej zmluvy je
bezdôvodným obohatením, nakoľko bolo získané toto plnenie plnením z neplatného právneho úkonu,
ktorým je neprijateľná podmienka dojednaná v Úverovej zmluve.
Žalobkyňa uviedla, že Úverová zmluva obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky v č.l. II ods. 1 písm.

p) - Zmluvná pokuta. Poukázala v tejto súvislosti na ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust.
§ 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Z zmysle uvedeného č.l. II ods. 1 písm. p) Úverovej zmluvy bola
zmluvná pokuta z omeškania za neuhradenú splátku 0,3 % denne z dlžnej sumy, čo je 109,5 % ročne.
Uviedla, že podľa č.l. V ods. 5 Úverovej zmluvy bol dlžník navyše povinný uhradiť veriteľovi paušálnunáhradurežijnýchnákladovzaspracovanieaodoslaniekaždejpísomnej,telefonickej,smskovej,faxovej,
e-mailovej odôvodnenej upomienky a to vo výške 34,- eur za každé podanie veriteľa pre dlžníka a
spoludlžníka. Uviedla, že zmluvná pokuta dojednaná v úverovej zmluve vo výške 109,5 % ročne z dlžnej

sumy je v rozpore s kogentnými predpismi Občianskeho zákonníka a je neprijateľnou podmienkou a
absolútne neplatným ustanovením Úverovej zmluvy, ktoré ju - žalobkyňu nezaväzuje.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný postupoval v rozpore s kogentnou právnou úpravou aj v prípade,
keď jej oznámil, že si uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka (zosplatnenie úveru).
Žalovaný jej listom zo dňa 1.2.2012 oznámil predčasnú splatnosť úveru a ako deň predčasnej splatnosti

určil dátum 9.8.2012. Citovala ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uviedla, že jej žalovaný
neposkytol lehotu najmenej 15 dní odo dňa oznámenia splatnosti celej pohľadávky do dňa predčasnej
splatnosti úveru, takže pre rozpor s kogentným ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zosplatnenie
úveru neplatným právnym úkonom. Uviedla, že žalovaný nebol a nie je oprávnený sankcionovať ju
za omeškanie a uplatňovať si akékoľvek nároky z vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Uviedla, že
navyše, keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, prvými dvoma splátkami „predplatila“ nasledujúce

splátky istiny na niekoľko mesiacov vopred, takže sa nikdy nedostala do omeškania s plnením záväzku
z Úverovej zmluvy.
Napokon žalobkyňa uviedla, že žalovaný postupoval v rozpore s kogentným právnym predpisom aj pri
vyčíslení dlžnej sumy pri odpovedi na jej žiadosť o splatenie úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti.
Žalobkyňa citovala ust. § 16 zák. o spotrebiteľských úveroch a uviedla, že Úverová zmluva bola uzavretá

dňa 21.7.2011 a k predčasnému splateniu úveru došlo dňa 23.5.2012. Žalovaný nerešpektoval ňou
citované ustanovenie zákona a pri vyčíslení dlžnej sumy pri splatení úveru pred dohodnutou lehotou
splatnosti apožadoval,abyonauhradilaúvervcelkovejvýške15.799,68eura(t.j.scelkovýmnavýšením
10.799,68 eur), hoci bol oprávnený požadovať uhradenie úroku a nákladov len za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho zaplatenia. Žalobkyňa mala za to, že bol žalovaný oprávnený

požadovať pri splatení úveru pred dohodnutou splatnosti iba doplatenie istiny t.j. doplatenie iba do
5.000,- eur, vzhľadom na to, že Úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedla,
že zaslala dňa 4.6.2012 žalovanému výzvu na vrátenie plnenia z úverovej zmluvy, na ktorú žalovaný
reagoval odpoveďou zo dňa 11.6.2012, v ktorej jej nárok odmietol.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.3.2013 v ktorom
uviedol, že uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 15.653,96 eura neuznáva. Na vysvetlenie
uviedol, že žalobkyňa spolu so spoludlžníkom A. N. uzavreli s jeho právnym predchodcom Zmluvu o
úvere č. 113113 a keďže žalobkyňa a jej spoludlžník neplnili splátky z úveru riadne a včas, zaslal im
upomienky dňa 9.12.2011, 20.12.2011 a 16.1.2012. Dňa 1.2.2012 zaslal im Oznámenie o predčasnej

splatnosti úveru - výzva na plnenie, ktorým ich vyzval na úhradu dlžnej čiastky a bolo im oznámené, že
v prípade nezaplatenia do 8.2.2012 sa dňa 9.2.2013 úver stane predčasne splatným. Keďže žalobkyňa
a jej spoludlžník naďalej neplnili svoje záväzky, dňa 1.3.2012 im bola zaslaná Posledná upomienka
pred podaním žaloby na súd, ktorou ich žalovaný upozornil, že v prípade ak svoje záväzky neuhradia,
bude vymáhať dlh súdnou cestou. Žalovaný uviedol, že napriek tomu sa svojich práv súdnou cestou

nedomáhal, ale čakal, či žalobkyňa dlh uhradí, lebo kvôli tomu niekoľkokrát telefonicky ho kontaktovala
a žiadala o poskytnutie lehoty na zaplatenie. Dňa 19.4.2012 požiadala žalobkyňa a jej spoludlžník o
predčasné splatenie úveru a o vyčíslenie dlžnej čiastky ku dňu 27.4.2012, toto im bolo oznámené a dňa
23.5.2012 poukázali dlžníci dlžnú čiastku. Tým bol dlh vyrovnaný, žalobkyni a jej spoludlžníkovi bolo
vystavené potvrdenie o zaplatení a toto bolo zaslané aj na príslušnú správu katastra. Žalovaný uviedol,

že vyplatením dlh zanikol a preto v tomto štádiu zmluva neexistuje. Žalovaný uviedol, že ak sa žalobkyňa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu, že plnenie v rozsahu 15.653,96 eura
bolo získané plnením z neplatného právneho úkonu, ktorým je neprijateľná podmienka dojednaná v
Úverovej zmluve, žalovaný nemá vedomosť o tom, že v Zmluva o úvere č. 113113, alebo niektoré jej
časti by boli neplatnými. Uviedol, že celú zmluvu považuje za platnú. Ak žalobkyňa mala pochybnosti

o platnosti zmluvy resp. jednotlivých ustanovení - neprijateľných podmienok mohla sa súdnou cestou
domáhať neplatnosti týchto právnych úkonov, pokiaľ zmluva existovala. Žalovaný uviedol, že naliehavý
právny záujem v tomto konaní nie je daný, keďže zmluva o úvere na základe ktorej sa malo plniť zanikla
z dôvodu, že žalobkyňa dlh splnila. Žalovaný uviedol, že ak došlo k zániku zmluvy o úvere, o čom sa
účastníci dohodli, neexistuje dostatočný právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorý

zanikol. Ďalej žalovaný uviedol, že musí ísť o právnu bezdôvodnosť, aby sa jednalo o bezdôvodné
obohatenie a že obohatenie nie je možné posudzovať morálne. Uviedol, že právny úkon však nie je
neplatný, zmluvné podmienky neboli skúmané súdom a preto ich nemožno vyhodnotiť ako neplatné.
K poukazovaniu žalobkyne na to, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,keďže zmluva neobsahuje údaje o RPMN žalovaný uviedol, že jeho zmluva takýto údaj obsahuje na
prvej strane zmluvy - bod II. ods. f). K tvrdeniu žalobkyne, že postupoval v rozpore s právnou úpravou,
keď dňa 1.2.2012 oznámil jej predčasnú splatnosť úveru a ako deň predčasnej splatnosti určil dátum

9.2.2012,pričompodľaplatnejprávnejúpravymôžetotoprávouplatniťdodávateľpouplynutí3mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva, že boli splnené obe podmienky, keďže dňa 1.2.2012 bola žalobkyňa
v omeškaní so splátkami splatnými dňa 21.10.2011, 21.12.2011 a 21.2.2012 a bola upozornená na
predčasnú splatnosť. Odvolal sa na upomienku zo dňa 6.1.2012 v ktorej sa nachádzal tzv. Upozornenie,

kde je presne rozpísané, za akých podmienok a kedy dochádza k predčasnej splatnosti. Žalovaný v
závere svojho vyjadrenia dal do pozornosti žalobkyni skutočnosť, že neuzavreli bezúročnú zmluvu o
pôžičke, ale zmluvu o úvere, v ktorej si dojednali odplatu, keďže poskytovanie úverov je predmetom
podnikateľskej jeho činnosti. Uviedol, že nevidí preto dôvod, aby sa žalobkyňa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia, keďže sa jednalo o navýšenie úveru dohodnuté medzi účastníkmi, toto
rešpektovala a konkludentne uznala, keď pohľadávku zaplatila dňa 23.5.2012. S ohľadom na uvedené

žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a predloženými listinnými dôkazmi: Zmluvou o
úvere č. 113113 zo dňa 21.7.2011, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou
zmluvou zo dňa 21.7.2011, Splátkovým kalendárom k úverovej zmluve č. 113113, Oznámením o

postúpenípohľadávky,potvrdeniamiovkladevhotovosti,písomnoukorešpondencioumedzižalobkyňou
a žalovaným a súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 2., za 3. a 4. štvrťrok 2011 a 1. štvrťrok 2012 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 21.7.2011 uzavreli právny predchodca žalovaného FINANCREAL, s.r.o. so sídlom v Trenčíne,

Bezručova 1191/3, IČO: 36 339 334 ako veriteľ na strane jednej a žalobkyňa a spoludlžník A. N. ako
dlžníci na strane druhej Zmluvu o úvere č. 113113 podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a§52anasl.Občianskehozákonníkavďalšom„ÚZ“).Podľač.l.I.ods.1ÚZveriteľoprávnenývykonávať
podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, poskytol na
žiadosť žalobkyne jej peňažný úver, spôsobom a za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve.

Žalobkyni podľa č.l. I. ods. 3. ÚZ vznikol žalobkyni záväzok riadne a včas splatiť poskytnutý peňažný
úver aj s dojednaným navýšením tak, ako je to ďalej uvedené. V č.l. I. ods. 5. ÚZ zmluvné strany
prehlásili, že všetky dojednania v tejto úverovej zmluve, ako aj v zmluve, ktorou sa zabezpečuje záväzok
žalobkyne platiť úver, boli medzi nimi dohodnuté individuálne ešte pred podpisom oboch zmlúv. Platobné
podmienky úveru boli uvedené v č.l. II. ods. 1 ÚZ: podľa písm. a) bola výška úveru 5.000,- eur, podľa

písm. b) čerpanie úveru bolo od 21.7.2011, podľa písm. c) spôsob poskytnutia úveru bol „v hotovosti“,
podľa písm. d) doba splácania - počet mesačných splátok bol 72 mesiacov, podľa písm. l) RPMN bola
62,85 %, podľa písm. f) priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola 20,36 %, podľa písm. g)
miera mesačnej úrokovej sadzby z istiny úveru bola 3 %, podľa písm. h) celková ročná fixná úroková
sadzba bola 36 %, celkové náklady uvedené v písm. i) boli 10.799,68 eura. Podľa písm. j) bola splatnosť

prvej splátky do 21.8.2011, splatnosť druhej a každej nasledujúcej splátky úveru do 21. kalendárneho
dňa v každom nasledujúcom mesiaci po splatnosti prvej splátky. Výška úveru s navýšením uvedená
v písm. k) bola 15.799,68 eura. Konečná splatnosť úveru podľa písm. l) bola do 21.7.2017. Podľa
písm. p) zmluvná pokuta z omeškania za neuhradenú splátku bola 0,3 % denne z dlžnej sumy alebo
jej časti. Podľa písm. q) úrok z omeškania bol pri predčasnej splatnosti úveru vo výške podľa § 3 nar.

vlády č. 87/1995 Z.z. a to zo súčtu dlžnej sumy nesplatenej istiny a dohodnutého navýšenia počnúc
prvým dňom po dni, v ktorom sa úver stal predčasne splatným. Podľa písm. r) úver bol zabezpečený
záložnou zmluvou na nehnuteľnosť. Podľa č.l. II. ods. 2.ÚZ navýšením úveru sa rozumel úrok z úveru a
dohodnutávýškapaušálnychnákladovsodkazomnavyššieuvedenépodmienky.Podľač.l.II.ods.3.ÚZ
bola výška mesačnej splátky 219,44 eura. V jednotlivých mesačných splátkach boli zahrnuté zmluvne

dohodnuté úroky a náklady (napríklad administratívne poplatky, služby o zabezpečení splátok, poplatok
za pôžičku, služba za vedenie úverového účtu, náklady veriteľa). Neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy bol splátkový kalendár. V jednotlivých dohodnutých splátkach bola zahrnutá pomerná časť istiny
úveru a pomerná časť dohodnutého príslušenstva (navýšenia) úveru. Navýšenie úveru predstavoval
z 1/3 dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podľa č.l. VI. ods. 1. ÚZ, za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy vrátane jej príslušenstva a sankcií, sa strany dohodli na zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva mala
byťuzavretásúčasnesozmluvouoúvere.Podľač.l.VI.ods.2.ÚZpredmetomzáložnéhoprávamalabyťnehnuteľnosť - byt č. XX na XX. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. 2, v obci E. - sídlisko
E., zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. O. včítane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu. Úverová zmluva bola vyhlásená za zmluvu hlavnú a zmluva

o záložnom práve vo vzťahu k nej za zmluvu akcesorickú. Pre účely stanovenia primeranej hodnoty
predmetu záložného práva účastníci zmluvy vzájomnou dohodou ustálili výšku hodnoty na 62.000,- eur.
Podľa č.l. XI. ods. 2. ÚZ dlžník, spoludlžník, ručiteľ a záložca spoločne mali znášať náklady a boli povinní
veriteľovi uhradiť poplatky a poplatky za poskytnuté služby, a to náklady za overenie vlastných podpisov
na zmluve, na záložnej zmluve a na návrhu na vklad, na správny poplatok za povolenie vkladu prípadne

na znalecký posudok, spracovateľský poplatok vo výške 170,- eur za spracovanie žiadosti o úver, za
každý odôvodnený výjazd veriteľa za dlžníkom v súvislosti so splácaním úveru alebo jeho zabezpečení
poplatok vo výške 200,- eur, poplatok za odklad jednej splátky úveru na základe žiadosti dlžníka 70,-
eur, za vypracovanie listín (dodatok ku zmluve, navýšenie, predčasné splatenie, predĺženie splatnosti
úveru, vystavenie kvitancie v lehote kratšej ako 30 dní po dni splatenia celého úveru a pod.) poplatok
vo výške 170,- eur, za vstup pohľadávky do vymáhania 20 % z vymáhanej pohľadávky, minimálne 670,-

eur, za zasielanie inej korešpondencie okrem upomienky, oznámenia o predčasnej splatnosti alebo
upozornenia 17,- eur za 1 podanie a za spracovanie vyčíslenia celkovej dlžnej sumy na žiadosť dlžníka
pri predčasnom splatení úveru poplatok vo výške 100,- eur. Podľa č.l. XII. ods. 2. ÚZ pre prípad ak by
sa stal úver predčasne splatný, a to pre porušenie zmluvných podmienok žalobkyňou, vznikol veriteľovi
nárok na celé v tejto úverovej zmluve dohodnuté navýšenie úveru. Podľa č.l. XII. ods. 3. ÚZ pre prípad ak

žalobkyňa poruší zmluvné povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy bol veriteľ oprávnený vyhlásiť úver
za predčasne splatný. podľa č.l. XV. ods. 1. ÚZ zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpisu oboma
stranami. Podľa č.l. XV. ods. 2. ÚZ neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj zmluva o zriadení záložného
práva a splátkový kalendár. Podľa č.l. XV. ods. 7. ÚZ si veriteľ vyhradil právo na prevod záväzkov a
pohľadávok dlžníka z oboch zmlúv na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka.

Dňa 21.7.2011 uzavreli účastníci zmluvy o úvere súčasne aj Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a mandátnu zmluvu podľa § 566 a
nasl. Obchodného zákonníka. Podľa č.l. I. ods. 2. tejto zmluvy jej predmetom bola dohoda zmluvných
strán o zriadení záložného práva žalobkyňou a jej spoludlžníkom A. N. ako záložcami v prospech

právneho predchodcu žalovaného FINANCREAL, s.r.o. ako záložného veriteľa, na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa voči žalobkyni zo Zmluvy o úvere č. 113113. Predmetom mandátnej
zmluvy bolo udelenie poverenia žalobkyňou a jej spoludlžníkom ako mandantmi pre záložného veriteľa
FINANCREAL, s.r.o. ako mandatára, pre vykonanie úkonov potrebných pre výkon a realizáciu záložného
práva zriadeného touto zmluvou. Podľa č.l. I. ods. 3. zmluvy záložné právo malo vzniknúť vkladom do

príslušného katastra nehnuteľností po podpise zmluvy o úvere a tejto záložnej zmluvy.

Podľa Splátkového kalendára k úverovej zmluve č. 113113 poskytnutý úver bol splatný v 72 splátkach
splatných vždy do 21. dňa v mesiaci so splatnosťou 1. splátky dňa 21.8.2011 a poslednej 72. splátky
dňa 21.7.2017. Výška mesačnej splátky bola určená sumou 219,44 eura, z ktorej sumy predstavovala

suma 69,44 eura splátku istiny a 150,- eur splátku navýšenia.

Listom zo dňa 17.10.2011 veriteľ zo zmluvy o úvere FINANCREAL, s.r.o. oznámil žalobkyni postúpenie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 113113 na spoločnosť Getfin, s.r.o. t.j. na žalovaného. Ako príloha
oznámenia bola uvedená kópia zmluvy o postúpení pohľadávky.

Z potvrdení o vkladoch v hotovosti, opatrených realizačnou pečiatkou Poštovej banky, a.s. mal súd
preukázané vklady finančných čiastok - hotovostí žalobkyňou v prospech splátok úverovej zmluvy -
pod VS: 113113 a to dňa 15.8.2011 vo výške 219,44 eura, dňa 20.9.2011 vo výške 219,44 eura, dňa
23.11.2011 vo výške 319,40 eura, dňa 29.3.2012 vo výške 997,24 eura, dňa 16.4.2012 vo výške 219,50

eura a dňa 23.5.2012 vo výške 18.678,94 eura. Spolu žalobkyňa uhradila 20.653,96 eura.

Listom zo dňa 9.12.2011 označeným „Upomienka - Výzva na úhradu splátky“, žalovaný upozornil
žalobkyňu, že sa dostala do omeškania s úhradou splátky vo výške 119,48 eura splatnej dňa 21.11.2011,
spolu s manipulačným poplatkom 34,- eur za vystavenie upomienky. Vyzval ju, aby spolu sumu 153,48

eura uhradila najneskôr do 16.12.2011. Súčasťou upomienky bolo upozornenie žalobkyni, že v zmysle
uzatvorenej zmluvy o úvere v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky úveru alebo jej časti
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo v prípade omeškania najmenej 3 po sebe idúcich splátok úveru ježalovaný oprávnený písomne vyhlásiť úver za predčasne splatný. Podľa fotokópie priloženej doručenky
bola upomienka doručená žalobkyni dňa 13.12.2011.

Listom zo dňa 20.12.2011 označeným „Upomienka - Výzva na úhradu dlžnej splátky“ žalovaný upozornil
žalobkyňu, že k uvedenému dňu eviduje voči nej celkom splatnú pohľadávku vo výške 225,20 eura a to
vo výške 21,72 eura titulom pokuty za omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 21.10.2011, vo výške
130,48 eura titulom splátky splatnej dňa 21.11.2011, ktorá zostala neuhradená vo výške 119,48 eura
a za omeškania s úhradou ktorej vyúčtoval žalovaný pokutu 11,- eur, sumu 34,- eur titulom poplatku

za zaslanie upomienky zo dňa 9.12.2011 a sumu 34,- eur titulom poplatku za zaslanie upomienky zo
dňa 20.12.2011. Vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 27.12.2011. Upomienka bola
žalovanej doručená dňa 23.12.2011 .

Listom zo dňa 16.1.2012 označeným „Upomienka - Výzva na úhradu dlžnej čiastky - upozornenie“
žalovaný upozornil žalobkyňu, že voči nej celkom eviduje splatnú pohľadávku vo výške 500,44 eura,

a to vo výške 21,72 eura titulom pokuty za oneskorenú úhradu splátky splatnej dňa 21.10.2011, 119,-
eur titulom nedoplatku splátky splatnej dňa 21.11.2011 a pokuty vo výške 20,68 eura za omeškania
s úhradou tejto splátky, 219,44 eura titulom neuhradenej splátky splatnej dňa 21.12.2011 a pokuty vo
výške 17,12 eura za neuhradenie tejto splátky v lehote splatnosti a poplatok vo výške 3 x 34,- eur za
upomienky z dní 9.12.2011, 20.12.2011 a 16.1.2012. Vyzval žalobkyňu uhradiť dlžnú sumu najneskôr

do 23.1.2012. Upozornil žalobkyňu, že je oprávnený v prípade nezaplatenie dlžnej čiastky uplatniť si
plnenie zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o zriadení záložného práva. Takisto ju upozornil na možnosť
uplatniť predčasnú splatnosť úveru.

Listom zo dňa 1.2.2012 označeným „Upomienka - Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru - výzva

na plnenie“ žalovaný oznámil žalobkyni, že sú z dôvodov na jej strane naplnené podmienky pre to, aby
vyhlásil úver za predčasne splatný. V záujme predídenia súdnemu sporu poskytol jej náhradnú lehotu
na úhradu jej dosiaľ splatného záväzku zo zmluvy o úvere s dohodnutým príslušenstvom a zmluvnými
sankciami najneskôr do 8.2.2012, a to celkom sumy 777,38 eura, pričom sa jednalo o pokutu za
oneskorenú úhradu splátky splatnej dňa 21.10.2011, neuhradenú splátku vo výške 119,48 eura splatnú

dňa21.11.2011,neuhradenúsplátkuvovýške219,44eurasplatnúdňa21.12.2011aneuhradenúsplátku
vo výške 219,44 eura splatnú dňa 21.1.2012 včítane vyúčtovaných pokút za omeškanie s úhradou týchto
splátok a poplatkov 4 x 34,- eur za upomienky z dní 9. a 20.12.2011 a 16.1. a 1.2.2012. Súčasne uviedol,
že ak žalobkyňa najneskôr do 8.2.2012 svoj dosiaľ splatný záväzok s príslušenstvom neuhradí, je táto
upomienka oznámením o predčasnej splatnosti úveru a dňom predčasnej splatnosti je deň 9.2.2012,

ktorým sa stane splatný celý jej záväzok zo Zmluvy o úvere č. 113113 s príslušenstvom a dojednanými
sankciami. Uviedol, že pokiaľ dňa 9.2.2012 celý úver s príslušenstvom teda celkom 15.260,42 eura
neuhradí, zaháji proti nej bez ďalšieho upomínania súdne a následne aj exekučné vymáhanie svojej
pohľadávky.

Žalobkyňa listom zo dňa 7.3.2012 adresovaným žalovanému mu oznámila, že sa ocitla vo finančnej
kríze, pretože jej zamestnávateľ nevyplatil mzdu za 3 mesiace a preto sa ocitla v omeškaní so splátkami.
Uviedla, že v marci je zamestnaná a tak by chcela všetko doplatiť a splácať úver, požiadala o splácanie
úveru, aby jej žalovaný dal na to príležitosť.

Žalovaný reagoval na žiadosť žalobkyne listom zo dňa 9.3.2012, v ktorom jej oznámil, že nereagovala na
nímzaslanévýzvynaúhraduomeškanýchsplátokapretobolúvervyhlásenýzapredčasnesplatnýdňom
9.2.2012. Ponúkol možnosť splácania úveru podľa pôvodného splátkového kalendára za podmienky,
že do 10 dní odo dňa odoslanie tohto listu t.j. do 19.3.2012 uhradí omeškané splátky t.j. doposiaľ
neuhradené splátky úveru v celkovej sume 997,24 eura.

Listomzodňa18.4.2012adresovanýmžalovanémužalobkyňapožiadalahoopredčasnésplatenieúveru
- č. zmluvy 113113 zo dňa 21.7.2011 s vyčíslením dlžnej čiastky ku dňu 27.4.2012.

Žalovanýodpovedallistomzodňa23.4.2012,ktorýmdalžalobkyninavedomie,žezdôvodunesplácania

splátok úveru podľa splátkového kalendára bola dňa 9.2.2012 vyhlásená predčasná splatnosť úveru.
Uviedol, že dňa 9.3.2012 jej poskytol možnosť splácať predmetnú pohľadávku v mesačných splátkach.
Oznámil žalobkyni, že výška pohľadávky vyplývajúca zo zmluvy o úvere ku dňu spísania listu je v sume
13.824,66 eura.Listom zo dňa 21.5.2012 žalovaný adresátovi VRK REAL PLUS, s.r.o. vo veci odpovede na žiadosť
o vyčíslenie dlžnej sumy ku Zmluve o úvere č. 113113 oznámil, že celková výška dlžnej sumy s

príslušenstvom ku dňu 24.5.2012 predstavuje sumu 18.678,94 eura, ktorú žiadal uhradiť v prospech
svojho účtu.

Listom zo dňa 23.5.2012 žalovaný potvrdil žalobkyni riadne splatenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy
o úvere č. 113113, s uvedením že splnením záväzku v celom rozsahu t.j. na istine, príslušenstve

pohľadávky i na dohodnutom rozsahu náhrady nákladov, ku ktorému plneniu došlo dňa 23.5.2012, došlo
súčasne ku zániku zriadeného záložného práva ktorú skutočnosť súčasne oznamuje aj Správe katastra
v Košiciach.

Listom zo dňa 4.6.2012 žalobkyňa v zastúpení JUDr. Svetlany Demkovej oznámila žalovanému, že jej
bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur. Dňa 18.4.2012 požiadala o predčasné splatenie úveru na ktorú

žiadosť jej žalovaný odpovedal listom zo dňa 23.4.2012, v ktorom uviedol výšku svojej pohľadávky v
sume 13.824,66 eura. Uviedla, že keď výška úveru s navýšením v zmysle zmluvy o úvere ( č.l. II. bod
1 písm. k/ ) bola 15.799,68 eura má za to, že splátky, ktoré žalovanému uhradila v zmysle splátkového
kalendára k úverovej zmluve a to 9 x 219,44 eura boli od celkovej sumy odpočítané. Uviedla, že bola
nútená predať byt a dostala sa do zlej sociálnej situácie. Byt predala realitnej kancelárii VRK REAL

PLUS, s.r.o. Košice, ktorá žalovaného tiež požiadala o vyčíslenie celkovej pohľadávky a pohľadávku
žalovaný vyčíslil na sumu 18.678,94 eura, ktorá žalovanému bola realitnou kanceláriou zaslaná. Uviedla,
že medzi uvádzanými sumami je rozdiel vo výške 4.854,28 eura a preto žiadala o vrátenie tejto sumy
na svoj účet do 5 dní od prevzatia výzvy.

Žalovaný reagoval listom zo dňa 11.6.2012 v ktorom oznámil žalobkyni, že pri vyčíslení svojej
pohľadávky nepochybil, pričom sa odvolal na poplatky za upomienky a vyúčtovania zmluvných pokút.

Podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, bola priemerná
RPMN pre spotrebiteľské úvery v hodnote od 1.500,- do 6.500,- eur, so zabezpečením a lehotou

splatnosti od 5 do 10 rokov v 2. štvrťroku 2011 vo výške 23,21 %, v 3. štvrťroku 2011 vo výške 25,14 %,
v 4. štvrťroku 2011 vo výške 28,70 % a v 1. štvrťroku 2012 vo výške 28,98 %.

Žalobkyňa ako účastníčka konania vypovedala, že v roku 2011 chcela spolu so svojim manželom
rekonštruovať byt a za tým účelom potrebovala finančné prostriedky. Našla na internete kontakt na pána

E., ktorý ponúkal realitné a finančné služby, takého charakteru, že dlžníci vrátia len to, čo si požičajú a
to aj v prípade predčasného splatenia úveru. Žalobkyňa telefonicky kontaktovala pána E., stretli sa u
nej v byte asi 5 dní po telefonickom rozhovore. Pri tejto návšteve si agent E. len odfotil byt žalobkyne a
jej manžela, nejednali o žiadnom úvere ani o podmienkach jeho poskytnutia, len agent E. sľuboval, že
vybaví taký úver, aby žalobkyňa vrátila len toľko koľko si požičia. Dohodli sa aj na výške pôžičky 5.000,-

eur. Asi o 7 - 10 dní agent E. žalobkyni telefonicky oznámil, že má pripravené zmluvy, ktoré je potrebné,
aby žalobkyňa spolu s manželom podpísali na matrike a vyzval ju na stretnutie. Žalobkyňa a jej manžel
sa s ním potom stretli pred hotelom Double Tree by Hilton, odkiaľ išli na matriku na Južnú triedu overiť
podpisy. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu čítala až na matrike pred dverami. Na otázku uviedla, že celú
zmluvu nestihla prečítať, ale pred jej podpisom si u agenta E. overovala, a aj jej manžel, či skutočne

vrátia iba požičanú sumu 5.000,- eur a finančný agent E. im to potvrdil. Na otázku žalobkyňa uviedla, že
si zo zmluvy stihla prečítať len prvú stranu a to najmä si uvedomila výšku sumy, ktorú si požičiava a výšku
mesačnej splátky. Pokiaľ sa týka údaja o RPMN uviedla, že ona nevedela čo tento údaj znamená. Takisto
nerozumela ani čo znamenali dojednania o celkovej úrokovej sadzbe 36 %, o výške úveru s navýšením
15.799,68 eura a o celkových nákladoch vo výške 10.799,68 eura, uviedla že ona uvedené údaje

nepochopila a stále bola v tom, že vráti len 5.000,- eur, ktoré si požičala. V tom ju utvrdzoval aj prítomný
finančný agent E.. Žalobkyňa na otázku uviedla, že má len odborné učňovské vzdelanie a takisto aj
jej manžel a to bez maturity. V plnom rozsahu sa preto spoliehala na tvrdenia a vyjadrenia finančného
agenta E., ktorý tvrdil, že v prípade predčasného splatenia úveru t.j. podľa žalobkyne pri splatení úveru
do jedného roka, vráti len sumu 5.000,- eur. Uviedla na otázku, že ona nevenovala veľkú pozornosť

ani obsahu ďalšej uzatváranej zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy. Na otázku, či
finančný agent E. informoval ju a jej manžela o obsahu uzatváraných zmlúv žalobkyňa uviedla, že nie.
Napokon ona aj jej manžel zmluvy podpísali a to s úradne overenými podpismi. Na matrike sa zdržali
asi 15 minút a potom išli všetci aj s finančným agentom na katastrálny úrad za účelom „zavkladovaniabytu“. Uviedla, že finančný agent E. vyplatil 66,- eur za zavkladovanie za úkon katastra a odišli preč.
Zavkladovať byt, znamenalo podľa žalobkyne založiť byt v prospech veriteľa. Potom finančný agent E.
zavolal do firmy, že im firma môže poskytnúť úver a asi do 10 minút boli na účet žalobkyne poukázané

finančné prostriedky z úveru, ktoré žalobkyňa v celom rozsahu z účtu vybrala a finančnému agentovi E.
vyplatila sprostredkovateľský poplatok vo výške 170,- eur a vrátila mu peniaze, ktoré zaplatil za vklad
na katastri 66,- eur a takisto mu vrátila aj finančné prostriedky, ktoré zaplatil za overenie podpisov
žalobkyne a jej manžela na matrike. Potom sa rozišli. Žalobkyňa uviedla, že viac finančného agenta E.
už nestretla. Žalobkyňa vypovedala, že riadne splácala dohodnuté splátky úveru v auguste, septembri

a októbri. V novembri poslala iba polovicu splátky a oslovila pána K., aby počkal s úplným zaplatením
splátky, s čím on súhlasil. V decembri sa finančná situácia žalobkyne a jej manžela zhoršila, jej manžel
zostal nezamestnaný a nemali preto finančné prostriedky. Splátky splatné v decembri, januári a februári
nezaplatila. Keď si toto uvedomila, navrhla svojmu manželovi, aby oslovili realitnú kanceláriu, ktorá by
predala ich byt a oni by z predaja vyplatili veriteľovi sumu 5.000,- eur, tak ako o tom bola informovaná od
finančného agenta E.. Po vyplatení úveru si chceli kúpiť s manželom menší byt, avšak veriteľ - žalovaný

vyčíslil na požiadanie realitnej kancelárie dlh z úveru vo výške až 18.678,94 eura. Byt už bol v predaji
a preto už nič neriešila. Po predaji bytu žalovanému zaplatila to, čo on požadoval. Mala za to, keďže
bola ústne ubezpečovaná o tom, že zaplatí za poskytnutý úver len sumu 5.000,- eur, že sa žalovaný
bezdôvodne na jej úkor obohatil.

Podľa ust. § 497 Obch. zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obch. zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obch. zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ust. § 504 Obch. zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej
lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 52 ods. Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľaust.§52ods.2Obč.zák.,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4Obč. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods.1, 2 a 3 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ods. 1). Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods. 2). Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (ods. 3).Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ust. § 53 ods.6 Obč. zák., ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä

na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ust. § 53 ods.9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom len „ZoSÚ“), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 1 ods. 8 ZoSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho

zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom
predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo

požiadavkami spotrebiteľa informácie, a to uvedené pod písm. a/ až t/.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 pís. j/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľaObčianskehozákonníkamusíobsahovaťnáležitosť: ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ v znení platnom v rozhodnom období (t.j. v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 (písm. a/) alebo je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (písm. b/).V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela s právnym predchodcom žalovaného
FINANCREAL, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ jej poskytol úver vo
výške 5.000,- eur. Jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. zák. č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, ale súčasne aj o spotrebiteľskú zmluvu predmetom ktorej je poskytnutie
peňažných prostriedkov, a na ktorú sa preto vzťahovala aj úprava Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa prehlásenia zmluvných strán v č.l. I. ods. 5 zmluvy o úvere boli medzi nimi všetky dojednania

úverovej zmluvy včítane zmluvy o zriadení záložného práva dohodnuté individuálne ešte pred podpisom
zmluvy. Z výpovede žalobkyne však vyplynulo, že žiadne dojednanie ani úverovej zmluvy ani zmluvy
o zriadení záložného práva nebolo individuálne dohodnuté ešte pred podpisom oboch zmlúv. Naopak,
vyplynulo z jej výpovede, že jej a aj jej spoludlžníkovi - manželovi boli vyhotovenia zmlúv predložené
finančným agentom Kováčom krátko pred ich podpísaním a nemali tak možnosť sa s jednotlivými
ustanoveniami zmluvných podmienok oboznámiť a ani ich finančný agent v dostatočnom časovom

predstihu pred uzavretím zmlúv so zmluvnými podmienkami neoboznámil. Z výpovede žalobkyne
vyplynulo, že aj keď pred podpísaním zmluvy na matrike nahliadla na prvú stranu zmluvy a mala
možnosť čítať tam uvedené platobné podmienky úveru, ona nerozumela údajom „RPMN“, „celková
ročná fixná úroková sadzba“, „celkové náklady“ a uvedomila si, resp. vnímala len výšku poskytovaného
úveru 5.000,- eur a výšku mesačnej splátky 219,44 eura a utvrdzovanie finančného agenta o tom, že

pri tzv. predčasnom splatení úveru t.j. pri splatení do jedného roka od poskytnutia vráti veriteľovi len
takú istú sumu, akú jej veriteľ požičal t.j. 5.000,- eur. Za daných okolnosti nemohol súd považovať
zmluvné ustanovenia úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva za individuálne dojednané.
Je pravdou, že súd dospel k tomuto záveru len na základe výpovede žalobkyne, avšak je zrejmé,
že navrhovaný svedok - finančný agent E. vypovedal by vo svoj prospech a tvrdil by, že si splnil

všetky svoje povinnosti finančného agenta. Súd jeho výsluch neuskutočnil aj vzhľadom na to, že na
adresu, ktorú oznámil žalovaný ako jeho adresu, sa predvolanie nepodarilo doručiť a zásielka sa vrátila
späť s oznámením, že jej adresát je neznámy. O výpovedi žalobkyne súd nemal dôvod pochybovať
vzhľadom na súdu z jeho činnosti známe skutočnosti za akých sa spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú,
ktoré skutočnosti možno označiť aj za všeobecne známe skutočnosti o uzatváraní spotrebiteľských

zmlúv, a to že dodávatelia si svoje informačné povinnosti neplnia a spotrebitelia sa informácií ani
nedožadujú.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, jedná sa pritom o ich absolútnu neplatnosť. Za neprijateľné podmienky

(spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľov) sa považujú aj také, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák.), ako to bolo aj v danom prípade.

Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov, ako to bolo aj v danom prípade, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pojem odplata nepoužíva, v § 2 písm. g) vymedzuje „celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“, a to ako všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere a v § 2 písm. i) vymedzuje „ročnú percentuálnu mieru nákladov“ ako celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru.

Vprípadepriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov(RPMN)prespotrebiteľskéúveryvobdobných

prípadoch, za akých bol úver poskytnutý žalobkyni, bola RPMN pre úvery v hodnote od 1.500,- do
6.500,- eur, so zabezpečením a lehotou splatnosti od 5 do 10 rokov, podľa Súhrnnej informácie o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2011, ku dňu 30.6.2011, vo výške
23,21 %. RPMN v úverovej zmluve uzavretej so žalobkyňou podľa č.l. II. ods. 1 písm. e) zmluvy bola
62,85 %, a predstavovala 270 % RPMN obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebné úvery

v obdobných prípadoch t.j. prevyšovala obvyklú RPMN o 170 %. Za podstatné prevýšenie je pri tom
potrebné považovať už prevýšenie o viac než 20 %. V danom prípade nespochybniteľne sa jedná
o podstatné prevýšenie RPMN a teda prevýšenie odplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. V prípade takto dojednanej RPMN jedná sa o neplatné a zákonu odporujúce dojednanie vdôsledku rozporu so zákonom. Právnym dôsledkom existencie neprijateľnej podmienky je, že táto nie
je záväzná, pričom úverová zmluva je aj naďalej záväzná, ale bez existencie tejto neplatnej podmienky.
Podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka a

Obchodného zákonníka, úverová zmluva môže existovať a je platne uzavretá aj ak neobsahuje údaj o
RPMN.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov ak neobsahuje zmluva náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až

k), r) a y), t.j. aj ak neobsahuje údaj o RPMN. T.j. úver poskytnutý právnym predchodcom žalovaného
žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

T.j. ak právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver vo výške 5.000,- eur a žalobkyňa vrátila
žalovanému 20.653,96 eura, potom v časti nad 5.000,- eur plnila bez právneho dôvodu a žalovaný, ktorý
toto plnenie prijal sa bezdôvodne obohatil. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 15.653,96
eura a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Za neprijateľnú podmienku mal súd, v súlade s argumentáciou žalobkyne, aj dojednanie v čl. V. ods. 1.
úverovej zmluvy o povinnosti žalobkyne platiť z nesplatenej čiastky splátky zmluvnú pokutu vo výške

0,3 % denne z dlžnej sumy, ktorá takto dojednaná zmluvná pokuta predstavuje sankciu za omeškanie v
výške 109, 50 % ročne. Vzhľadom na vyššieuvedené ako aj na ďalej uvedené právne závery však táto
skutočnosť nemala osobitný význam pri vyhodnotení uplatneného nároku žalobkyne.
Takisto sa súd stotožnil s tvrdením žalobkyne aj pokiaľ uviedla, že žalovaný nedodržal ust. § 53 ods. 9
Obč. zák., keď uplatnil právo podľa ust. § 565 Obč. zák. , t.j. na zaplatenie celej pohľadávky už listom zo

dňa 1.2.2012, pričom mohol toto právo uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky, v
danom prípade sa žalobkyňa prvý krát dostala do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 21.11.2011,
t.j omeškanie začalo dňom 22.11.2011 a tri mesiace od omeškania uplynuli až dňa 23.2.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci

plný úspech náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva voči žalovanému, ktorý vo
veci úspech nemal. Vzniknuté trovy žalobkyne spočívajú v trovách právneho zastúpenia - odmene
advokátky (vypočítanej podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z tarifnej hodnoty 15.653,96 eura vo
výške 320,34 eura/úkon) za štyri úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.11.2012 - 320,34 eura + režijný paušál 7,63 eura,

2. podanie žalobného návrhu dňa 17.12.2012 - 320,34 eura + režijný paušál 7,63 eura,
3. účasť na pojednávaní dňa 24.5.2013 - 320,34 eura + režijný paušál 7,81 eura a
5. účasť na pojednávaní dňa 13.9.2013 - 320,34 eura + režijný paušál 7,81 eura,
spolu 1.312,24 eura, ktoré trovy je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., keďže bola
žalobkyňa zastúpená advokátkou priamo na účet advokátky.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v platnom znení, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak tiež nie je od poplatku
oslobodený. Keďže žalobkyňa, ktorá je poplatníčkou súdneho poplatku z návrhu na začatie konania
je od platenia súdneho poplatku oslobodená a súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, na zaplatenie

súdneho poplatku z návrhu ktorý je podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov 939,- eur,
zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods.
1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach.

Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.