Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202730
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415202730.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade L.. S. G., rod. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. V. C. XX, v 2. rade I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. N. XXX, v 3. rade
L.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. S., W.. J. Z. X, všetci zast. JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom,
AK Banská Štiavnica, ul. Robotnícka 3 proti odporcovi v 1. Rade O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. N.
XXX, v 2. rade V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. N. XXX, v 3. rade SR, za ňu konajúcim správcom

Železnice - SR Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 313 644 501, o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo
dňa 15.12.2015, č. k. 9C/99/2015-75 do výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol vo veci samej, sa n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti pre k.ú. N. N. identifikované geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotovený L.. F. Z., úradne overený Okresným úradom N. S.,
Katastrálny odbor dňa 27.3.2014, a to CKN parc. č. XXX/X o výmere XX m2 záhrady a CKN parc.
č. XXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria patria do dedičstva po nebohej S. C., rod.

C., r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom N. N., zomrelej dňa XX.X.XXXX v celosti. Súčasne rozhodol
o povinnosti odporcov v 1. až 3. rade zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo výške 899,55 Eur. Rozhodol tak s odôvodnením, že návrh navrhovateľov o
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva bol dôvodný, a keďže navrhovatelia boli v konaní úspešní,
patrí im aj náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali
rozhodnutie okresného súdu zmeniť a priznať im náhradu trov konania tak, ako táto bola uplatnená
v rámci prvostupňového konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania
poukazovali na to, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne použil ust. § 11 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Podľa názoru navrhovateľov mal vychádzať z § 10 ods. 2 vyhlášky č.
655/2004 Z. z., a to z dôvodu, že hodnota veci, ktorej sa predmet sporu týkal, bola riadne zistiteľná,

a teda oceniteľná a nemohlo sa vychádzať z toho, že v danom prípade ide o neoceniteľný predmet
konania, tak ako postupoval okresný súd. Tento svoj záver o použití ust. § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. ani bližšie neodôvodnil. V danom prípade ide o výnimku zo všeobecne zaužívaného
pravidla uvedeného v § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Okrem toho namietali aj nesprávny výpočet
odmeny za úkony, ktoré právny zástupca navrhovateľov vykonal a v konaní riadnym spôsobom uplatnil.
Podľa názoru navrhovateľov teda nie sú dané právne dôvody, aby navrhovateľom v zmysle § 142 ods.

1 O.s.p. nebola priznaná plná náhrada trov konania.Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali tiež odporcovia v 1. a 2. rade do výroku o trovách
konania a vzhľadom na okolnosti danej veci a najmä, že spor oni nezavinili, žiadali proti nim použiť ust.
§ 150 O.s.p. pri náhrade trov.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania v rozsahu
danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a tento
v zmysle ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu v rozsahu zrušenia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z obsahu spisu vyplýva, že podaným odvolaním zo strany navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade bol
napadnutý rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 15.12.2015, č. k. 9C/99/2015-75 len
vo výroku o trovách konania.

Do výroku, ktorým okresný súd návrhu navrhovateľov vo veci samej vyhovel, odvolanie podané nebolo,

a preto v tomto výroku rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť a krajský súd ho nemohol
preskúmavať,pretožebolviazanýrozsahomadôvodmipodanéhoodvolania,ktorésadotýkalilenvýroku
o náhrade trov konania.

Z obsahu spisu je nesporné, že návrhu navrhovateľov bolo v celom rozsahu vyhovené. Správne preto

okresný súd pri náhrade trov konania pristúpil k použitiu ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri náhrade trov konania.
Použitie uvedeného zákonného ustanovenia nenamietali ani odporcovia v 1. a 2. rade v podanom
odvolaníprotirozsudkuokresnéhosúdudovýrokuotrováchkonania,avšakvovzťahuknimpoukazovali
na použitie § 150 O.s.p.

Vpodanomodvolanínavrhovatelianamietali,žeokresnýsúdnesprávnepostupoval,keďprináhradetrov
konania vychádzal z ust. § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V tejto súvislosti poukazovali na
to, že nebol daný právny dôvod, aby okresný súd podľa uvedeného zákonného ustanovenia postupoval,
pretože mal vychádzať z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Podľa názoru navrhovateľov
predmet sporu sa týkal nehnuteľnosti a určenia práva k nej, teda predmet konania bol riadne oceniteľný

v peniazoch, a preto nebol dôvod na výnimku pri výpočte náhrady trov konania z uvedeného zákonného
ustanovenia, ktoré je uvedené v § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Z ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotuvýškapeňažnéhoplneniaalebocenavecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýka,určenápri

začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku
a hodnota veci, o ktorej vlastníctve sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Je nesporné, že predmetom sporu bolo právo k nehnuteľnosti, teda k veci, ktorá v danom prípade je
oceniteľná peniazmi. Toto vyplýva aj z toho, že právny zástupca navrhovateľov predložil vyjadrenie

realitnej kancelárie MAXREAL, s.r.o., Študentská 796/14, Zvolen na trhovú hodnotu nehnuteľností,
ktorých sa predmet sporu týka. Aj z uvedeného je teda zrejmé, že predmet sporu, teda nehnuteľností,
ktorých sa predmet sporu dotýkal, je oceniteľný peniazmi.

Ustanovenie§11ods.1,písm.a)vyhláškyč.655/2004Z.z.uvádza,žezákladnásadzbatarifnejodmeny

za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva
vpeniazoch,alebojumožnozistiťlensnepomernýmiťažkosťami.Postuppodľauvedenéhoustanovenia
je možný v tom prípade, ak by hodnotu veci alebo práva nebolo možné určiť v peniazoch alebo by ju bolo
možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Ak však cena veci a práva, ktoré sú predmetom súdneho
sporu sú zistiteľné, pričom z obsahu spisu nevyplýva opak, tak je dôvodná námietka navrhovateľov, že

súd mal pri poskytovaní právnej služby a určení hodnoty právneho úkonu vychádzať z tarifnej hodnoty -
ceny veci v čase začatia poskytovania právnej služby, a teda § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku ani bližšie nerozviedol, prečo
vychádzal práve z použitia ust. § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Len stručné uvedenie, že
z neho vychádzal preto, že vyrubil aj súdny poplatok ako z neoceniteľného predmetu konania, v tomto

smere nie je postačujúce, pretože ak je oceniteľný predmet konania, tak ako sa to javí z obsahu spisu,
tak je potom aj dôvod na dovyrubenie súdneho poplatku.V ďalšom konaní uvedené okolnosti bude musieť preto okresný súd zvážiť, na cenu veci, ktorá bola
predmetom sporu, si vyžiadať viaceré nezávislé potvrdenia od realitných kancelárií, aby si mohol overiť
potvrdenie, ktoré v konaní bolo predložené zo strany právneho zástupcu navrhovateľov, určiť cenu

predmetu sporu, hodnotu právneho úkonu právneho zástupcu navrhovateľov, ich počet a určiť tak
celkovú náhradu trov konania, ktorá navrhovateľom patrí, teda trov, ktoré vznikli účastníkom konania,
ako aj trov ich právneho zastúpenia.

Keďže odvolanie proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania podali aj odporcovi v 1. a

2. rade, ktorí poukazovali na okolnosti danej veci, a preto žiadali vo vzťahu k nim použiť ust. § 150 O.s.p.,
tak bude potrebné, aby sa v ďalšom konaní okresný súd aj s tvrdeniami odporcov 1. a 2. v podanom
odvolaní vyporiadal a posúdil, či tieto sú dôvodné a či skutočne vo vzťahu k odporcom 1. a 2 neexistuje
aj dôvod na použitie ust. § 150 O.s.p.

Zdôvodovrozhodnutiaokresnéhosúdunevyplýva,žebysaprináhradetrovkonaniamožnosťoupoužitia

ust. § 150 ods. 1, 2 O.s.p. vo vzťahu k odporcom 1. a 2. okresný súd zaoberal. Podľa toho aj v
konečnom dôsledku posúdi, či existuje dôvod na náhradu trov konania u všetkých odporcov vo vzťahu
k navrhovateľom alebo len u niektorého z nich.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania

v zmysle ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.