Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615010153
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615010153.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému L. X. pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 20. apríla 2016 prejednal
odvolanie obžalovaného L. X. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn.1T/60/2015 zo dňa

18. novembra 2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného L. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn.1T/60/2015 zo dňa 18. novembra 2015, bol obžalovaný
L. X. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

v bode 1 napadnutého rozsudku

-dňa 21.6.2015 okolo 05.00 hod. v B. na ul. 1. mája pred predajňou pekárne našiel čiernu peňaženku,
v ktorej sa nachádzala bezkontaktná platobná karta O. vydaná Slovenskou sporiteľňou, a.s. na

meno poškodeného W. Z., ktorú tento za nezistených okolností stratil dňa 21.6.2015 o 01.00 hod. v
Partizánskom spolu s peňaženkou, ďalšími dokladmi a hotovosťou 140 Eur, kde následne obžalovaný
dňa 21.6.2015 v čase o 8.44 hod. prostredníctvom tejto neoprávnene zaobstaranej platobnej
karty vykonával neoprávnenú platbu v lekárni SUNPHARMA Kaufland v Partizánskom za nákup 10
ks inzulínových striekačiek a Nurofen Stopgrip v hodnote 7,71 Eur priložením bezkontaktnej platobnej
karty k čítačke kariet platobného terminálu bez potreby zadania PIN kódu a ďalej obžalovaný L. X.

dňa 21.6.2015 o 10.12 hod. prostredníctvom tejto neoprávnene zaobstaranej platobnej karty vykonal
neoprávnenú platbu v predajni BILLA v Partizánskom na Nitrianskej ulici za nákup sladkostí a cigariet
v hodnote 17,37 Eur priložením bezkontaktnej platobnej karty k čítačke kariet platobného terminálu bez
potreby zadania PIN kódu, čím svojim konaním spôsobil poškodenému W. Z. škodu vo výške 25,08
Eur,

v bode 2 napadnutého rozsudku

-od dňa 30.5.2015 do dňa 22.6.2015 v B. a všade tam kde sa zdržiaval bez vážneho dôvodu nenastúpil
výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa
11.3.2015, sp.zn.2T/165/2014, právoplatným dňa 27.3.2015, a to napriek tomu, že dňa 22.5.2015 v
Partizánskom na Mestskej polícii osobne prevzal výzvu Okresného súdu Partizánske na nastúpenie do

výkonutrestuodňatiaslobodydoÚstavunavýkontrestuvIlavestermínomnástupudo7dníodprevzatiavýzvy, pričom do výkonu trestu bol dodaný až dňa 22.6.2015 príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ
Partizánske.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný L. X. odsúdený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3
Tr. zák., § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho napadol v zákonnej
lehote odvolaním obžalovaný L. X. pre nesprávnosť výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho
odvolania,ktorépodalprostredníctvomsvojejobhajkyneuviedol,žeokresnýsúdnazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a vykonané dôkazy nesprávne posúdil.
Obžalovaný trest, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudok považuje za neprimerane prísny.
Obžalovanýuviedol,žesapriznalkuskutkomvbode1/avbode2/napadnutéhorozsudkuatiežvkonaní

objasnil skutočnosti, za ktorých došlo k ich spáchaniu. Obžalovaný ďalej uviedol, že podľa základných
zásad na ukladanie trestu uvedených v § 34 Tr. zák. má súd prihliadnuť na spôsob spáchania skutku
a jeho následok. Obžalovaný poukázal na to, že v danom prípade došlo k spáchaniu skutku len tým,
že on našiel stratenú peňaženku W. Z. a použil ju na platbu, pričom túto našiel v peňaženke a ohľadne
druhého skutku uviedol, že on len nenastúpil včas na výkon trestu odňatia slobody, tento však začal

vykonávať do jedného mesiaca po jeho nariadení. Svojim konaním nikomu neublížil, nikoho neohrozil
a ani nespôsobil škodu, keďže poškodenému W. Z. bola ešte v prípravnom konaní z jeho strany škoda
v celom rozsahu nahradená. Poškodený si v konaní škodu ani neuplatnil a k trestnému konaniu sa
nepripojil. Podľa jeho názoru pri aplikovaní § 34 ods. 4 Tr. zák. treba prihliadnuť tak na priťažujúce ako
aj na poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného boli zistené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm.

h/ a § 37 písm. m/ Tr. zák. Obžalovaný uviedol, že na druhej strane je u obžalovaného daná prevaha
poľahčujúcich okolností. Obžalovaný má ďalej za to, že okresný súd pri rozhodovaní o výške trestu
nezohľadnil dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu a mal možnosť uplatniť aj ustanovenie § 39
Tr. zák., podľa ktorého bol oprávnený uložiť obžalovanému aj trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú
v Trestnom zákone. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušil a aby vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu prokurátor Okresnej
prokuratúry Partizánske písomne nevyjadril.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací
súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Obžalovaný L. X. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudokvovýrokuotresteauložilmupodmienečnýtrestodňatiaslobody,pretožeajvpredchádzajúcich
odsúdeniach bol vo výkone trestu za maličkosti.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 15. februára 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa

§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 20. apríla 2016, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný L. X. podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovaného L. X. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu

chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byťnapadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák.,

§ 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, pretože takto uložený
trest obžalovanému okresným súdom je uložený v súlade s ustanoveniami Trestného zákona.

Obžalovaný L. X. bol uznaný za vinného v bode 1 napadnutého rozsudku z prečinu neoprávneného

vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa §
219 ods. 1 Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou
vo výmere 1 rok a hornou hranicou vo výmere 5 rokov a v bode 2 napadnutého rozsudku z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s hornou hranicou vo výmere 2 rokov. T. L. X. v skutku v bode 1
napadnutého rozsudku si neoprávnene obstaral platobný prostriedok alebo inú platobnú kartu na účel

použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechovával a použil a v skutku v bode 2 napadnutého
rozsudku maril výkon rozhodnutia tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v
ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri

ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Zasprávnypovažovalodvolacísúdpoukazokresnéhosúdunato,žeobžalovanýurobilvyhlásenieovine
a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v prospech
obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného tri

poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. k/ Tr. zák., že dobrovoľne nahradil poškodenému spôsobenú
škodu, podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že urobil pred súdom
vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie prijal. Na druhej strane správne zistil u obžalovaného
dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a podľa §

37 písm. m/ Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený.

Okresným súdom uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
považuje odvolací súd za zákonný a vecne správny. Trest uložený okresným súdom zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a

zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z
hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v
takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj
výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného L. X. na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom obžalovaného L. X. uvedeného v jeho
odvolaní, podľa ktorého by mal byť trest, uložený okresným súdom obžalovanému, neprimeraný.

Pokiaľ sa obžalovaný vo svojom odvolaní domáha použitia ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom

znížení trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, odvolací
súd uvádza, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľaneprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo
znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“
okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho

výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu.
Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa
vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie
takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a
ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť

objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre
páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri
rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa
preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu
aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie
vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti

použitia tohto ustanovenia.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovaného L. X. nie sú dané. Za pomery páchateľa (v
podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u

každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné,
osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery
páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a
skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však
u obžalovaného L. X. nejde a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení

trestu odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa neprichádzala do úvahy.

Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom

príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby
alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti

prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich
okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a jeho
úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností. Z hľadiska okolností prípadu taktiež
neprichádzala do úvahy aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody a
spôsobu jeho výkonu v prospech obžalovaného, preto odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval
za dôvodné, neakceptoval ich a odvolanie obžalovaného L. X. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.