Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/58/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210201836
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1210201836.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom, v právnej

veci žalobcov: 1. R. Z., X. Q. Č.. X, U., 2. J. Z., X. Q. Č.. X, U., obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom
Arendackým, Čapkova 2, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcov: J. R., X.T.
Q.. X, U., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR,
Prievozská 2/B, Bratislava, IČO: 31 751 067, o náhradu škody 136.880 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.02.2010 domáhali voči žalovanému zaplatenia

náhrady škody v sume 136.880,- eur, ktorá im bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami správnych
orgánov a nesprávnym úradným postupom.

Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytu č. 3 na prízemí bytového domu na Kmeťovom námestí č.
1 v Bratislave a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 684//10000 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach tohto bytového domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 684/10000 na pozemku
par. č.XXXXX o výmere 613 m2 v k. ú. Y. J..

Pôvodný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý bol
žalobcami prevedený zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. 0998/98/33 uzatvorenou dňa 11.06.1998 s
Hlavným mestom SR Bratislavou, bol však v veľkosti 786/10000, a hoci predávajúci odmietol previesť
spoluvlastnícky podiel na pozemku v zákonom stanovenej veľkosti, zákonné právo na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 102/10000 zostalo žalobcom zachované.

Ešte pred prevodom bytu do vlastníctva žalobcov prebehli dve stavebné konania, v ktorých boli vydané
stavebné povolenia na výstavbu (vstavbu) dvoch bytových jednotiek v povalových priestoroch v bytovom
dome na Kmeťovom nám. č. 1 súp. č. XXXX.

Žalobcoviavpriebehutýchtostavebnýchkonaníakonájomcoviabytuvobytnomdomeneboliúčastníkmi
týchto konaní. Stavebné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 31.07.1997.

Žalobcovia poukázali na ust. § 67 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého stavebné povolenie stráca
platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do 2 rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť. Stavebníci so
stavbou začali až po zániku platnosti stavebného povolenia, napriek tomu, že stavebný úrad povolil
stavebníkom predĺženie lehoty na ukončenie stavby.Na odvolanie žalobcov odvolací orgán rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán však opätovne povolil stavebníkom

predĺženie lehoty na ukončenie stavby.

Rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 148/02 zo dňa 23.06.2005 a 19 S 149/02 zo dňa
23.06.2005 boli rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa zrušené a vec bola vrátená
na nové prejednanie a rozhodnutie.

V septembri 1999 po uplynutí lehoty platnosti stavebných povolení stavebníci začali so stavbou
a nerušene zo strany stavebného úradu a štátneho stavebného dozoru v nej pokračovali aj bez
platného stavebného povolenia. Žalobcom sa nepodarilo nezákonnú výstavbu zastaviť ani viacerými
podnetmi prokurátorovi. V priebehu konania stavebných úradov došlo k ukončeniu stavieb, k ich
kolaudácii a následnému zápisu do katastra nehnuteľností v prospech stavebníkov, čím došlo k

zmenšeniu spoluvlastníckeho podielu žalobcov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu o 102/10000 a k zániku práva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti
102/10000.

Takýmto postupom v dôsledku nezákonných rozhodnutí správnych orgánov a ich nesprávnym úradným

postupom, spočívajúcom v nedostatočne zistenom skutkovom stave a v dôsledku prieťahov v
konaní, keď vo veci žiadostí o predĺženie termínu ukončenia stavieb nie je rozhodnuté dodnes, bola
žalobcom spôsobená majetková ujma (škoda) spočívajúca v zmenšení ich spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o 102/10000 a k zániku ich práva.

Žalobcoviaohodnotilispoločnéčastiaspoločnézariadeniadomusumou100.000,-eurapozemoksumou
300.000,-eur. Podiel (102/10000) pripadajúci na žalobcov z tejto hodnoty predstavuje sumu 4.080,-
eur. Keďže nezákonnými rozhodnutiami správnych orgánov a nesprávnym úradným postupom týchto
orgánov došlo k vyvlastneniu majetku žalobcov v rozpore s právnymi normami SR, žalobcovia pociťujú
psychickú traumu a hodnotia to ako nemajetkovú ujmu, ktorú vyčíslili čiastkou 66.400,-eur.

Žalovaný v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v celkovej výške 136.880,-eur
nárok žalobcov neuznal.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že na úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky ( existencia
právoplatného nezákonného rozhodnutia, ktoré príslušný orgán zrušil pre jeho nezákonnosť,
skutočnosť, že účastník konania využil možnosť podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, existencia

škodyakonemajetkovejujmyvyjadriteľnejvpeniazochapríčinnásúvislosťmedziškodouanezákonným
rozhodnutím), ktoré v prípade žalobcov splnené neboli.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcov, výsluchom žalobcov, žalovaného,
svedkyne Š. X., svedka H. J. a vedľajšieho účastníka H. J., oboznámil sa s obsahom spisu, s

administratívnym spisom správneho orgánu a zistil tento skutkový a právny stav veci :

Z rozhodnutí Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn. ŽP -1999-2000/11897-K/103-
Mar a č. ŽP -1999-2000/11897-K/104-Mar zo dňa 05.05.2000 súd zistil, že dňa 21.07.1999 podali Š. X. a
H. J., bytom X. Q.. Č.. X žiadosť o predĺženie lehoty na ukončenie stavby Prestavba podkrovia na byt v

obytnom dome na X. Q.. Č..X a správny orgán obom žiadateľom povolil predĺženie lehoty na ukončenie
stavby do 30.09.2000. Stavba sa začala realizovať na základe stavebného povolenia ŽP-3895/97-194/
G-Mar zo dňa 18.06.1997.

Z týchto rozhodnutí správneho orgánu bolo zistené, že stavebníci začali stavby realizovať na základe

právoplatných stavebných povolení, ktorými jedným z dokladov je Zmluva o výstavbe bytu uzavretá
medzi stavebníkom a MČ Bratislava - Staré Mesto. Keďže stavba bola zahájená v termíne platnosti
stavebného povolenia, stavebný úrad predĺžil termín jej platnosti a nie platnosť stavebného povolenia.
Realizácia stavby bola preukázaná aj z LV č. XXXX, kde bol záznam, že v časti C:ŤARCHY - Dňomprávoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii bytu č. XX, X R. G. U. Č.. XX, na X. Q.. Č.. X pre stavebníkov
(Š. X. G. H. J.) zanikne vlastníkom podielové spoluvlastníctvo k povalovým priestorom, v ktorých budú
byty zriadené, týmto dňom sa zmení veľkosť spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov na SČ a SZ

domu a na príslušenstve podľa V -XXXXX/XX a V XXXXX/XX zo dňa 17.06.1999.

Zo stavebného denníka č. 037551 a č. 033901 mal súd preukázané, že dňa 31.03.1999 došlo k prevzatiu
a odovzdaniu staveniska od investorov X. Š. a Z.. T. J.É. dodávateľovi Z.. T. A..

Zmluvou o prevode bytu č. 0998/98/33 uzatvorenou dňa 11.06.1998 uzavretej medzi žalobcami ako
kupujúcimi a Hlavným mestom SR Bratislavou ako predávajúcim sa žalobcovia stali vlastníkmi bytu č.3
v bytovom dome na X. Q.. Č.. X T. U., súp. č. XXXX a vlastníkmi pozemku par. č. XXXXX o výmere 613
m2 ako zastavaná plocha..

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalobcovia sú zapísaní v KN ako spoluvlastníci v podiele 1/1, a

to bytu č. 3, prízemné podlažie, vchod X. Q.. Č..X spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 684/10000, a to titulom kúpy vedenej pod č. V-
XXXXXX/XX zo dňa 19.10.1999.

Rozhodnutiami Krajského úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. W/1594-1/2000/HVR zo dňa
14.11.2000 a č. W/1594-2/2000/HVR zo dňa 14.11.2000 boli rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I
zn. ŽP -1999-2000/11897-K/103-Mar a č. ŽP -1999-2000/11897-K/104-Mar zo dňa 05.05.2000 zrušené
a vec bola vrátená správnemu orgánu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z rozhodnutí Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn. ŽP -12001/11898-K/455-MaR
a ŽP -12001/11898-K/456-MaR zo dňa 21.11.2001 súd zistil, že Š. X. G. H. J. správny orgán povolil
predĺženie lehoty na ukončenie stavby "Prestavba stavby" a "Prestavba podkrovia na byt" v obytnom
dome na Kmeťovom nám. č.1 do 31.12.2001.

Z rozhodnutí Krajského úradu v Bratislave W-500/2/2002-HVR a W-500/3/2002- zo dňa 21.03.2002 súd
zistil, že odvolaniu žalobcov odvolací správny orgán nevyhovel a rozhodnutia správneho orgánu zn. ŽP
-12001/11898-K/455-MaR a ŽP -12001/11898-K/456-MaR zo dňa 21.11.2001 vo veci predĺženia lehoty
na dokončenie stavby potvrdil.

Rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 148/02-31 zo dňa 23.06.2005 a 19 S 149/02-34 zo
dňa 23.06.2005 boli vyššie uvedené rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa zrušené
a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia týchto rozsudkov súdu vyplynulo,
že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, preto sú nepreskúmateľné.

Rozhodnutiami Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-1184/3/2006-HVR a č. A-1184/4/2006-
HVR zo dňa 24.07.2006 boli rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zn.
ŽP -12001/11898-K/455-MaR a ŽP -12001/11898-K/456-MaR zo dňa 21.11.2001 zrušené a vec bola
vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.

Zo žiadosti zo dňa 22.07.2009 mal súd preukázané, že žalobcovia podali žiadosť u žalovaného o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím správneho
orgánu a jeho nesprávnym úradným postupom.

Z listu MU mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 16.04.2012 mal súd preukázané, že stavebný
úrad vo veci správneho konania o predĺženie lehoty na ukončenie stavby ďalej nerozhodoval, vzhľadom
k tomu, že bývalý Okresný úrad Bratislava I vydal dňa 10.07.2002 rozhodnutia o užívaní stavby -
prestavba podkrovia na byt, X. Q.. Č..X, U. č. ŽP-2002/01872-H/165-Km a č. ŽP-2002/01872-H/164-Km
pre stavebníčku Š. X. G. H. J..

Z výpovede žalovaných súd zistil, že sa pridržiavajú podanej žaloby a žiadajú, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie škody v sume 4.080,- eur a každému z nik sumu 66.400,- eur titulom
nemajetkovej ujmy. Žalobcovia k námietke premlčania žalovaného uviedli, že túto považujú zanedostatočne odôvodnenú, nakoľko v konaní sa domáhajú nároku z titulu nezákonného rozhodnutia
štátneho orgánu a k tomu je možné pristúpiť až po tom, ako bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné a
bolo nahradené iným rozhodnutím. V tomto prípade potom, ako krajský súd zrušil a vrátil vec správnemu

orgánu v 2. stupni, ktorý vec vrátil 1. Stupňovému orgánu, ktorý vo veci opätovne rozhodol. Začiatok
lehoty pre plynutie premlčania je preto potrebné ustáliť s poukazom na uvedený postup.

Vedľajší účastník na strane žalobcovu uviedol, že do stavebného konania mohli vstúpiť až vo fáze
rozhodovania o povolení predĺženia lehoty na dokončenie stavby a z dôvodu márneho uplynutia lehoty

určenej v rozhodnutí o povolení stavby bolo toto rozhodnutie aj z ich strany napadnuté.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvedených v odpore a zároveň vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku, pretože v časti o náhradu škody, o ktorú sa mal znížiť
ich majetok na úkor dvoch stavebníkov, rozhodnutie stavebného úradu o povolení užívania stavby
nadobudlo právoplatnosť 15.07.1001 a od tohto dátumu sa žalobcovia mohli domáhať svojich nárokov

na súde. Žalobu však podali až vo februári 2010. To že sa žalobcovia nezúčastnili na stavebnom konaní
bolo z dôvodu, že v čase priebehu stavebného konania boli žalobcovia len nájomníkmi a vlastníkmi sa
stali až v októbri 1999.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej

organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím

tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,

ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej

republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo
nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí
aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich

mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1

ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, zodpovednosti podľa odseku 1 sa
nemožno zbaviť.

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho

rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa,
keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto

zákona Československá socialistická republiky, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej
socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská
socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v §
9 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. j) zákona č. 575/2001 Zb., Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre stavebný poriadok
a územné plánovanie okrem ekologických aspektov.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 100 odseku 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania, zhodnotení dôkazov jednotlivo aj v vzájomnej súvislosti,
prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože
žalobcovia v konaní nepreukázali zákonom stanovené podmienky na náhradu škody uplatnenú voči
štátu.

Z vykaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi MČ Bratislava - Staré Mesto a stavebníkmi
Š. X. G. H. J. boli uzatvorené Zmluvy o

výstavbe bytu, že stavby sa začali realizovať na základe stavebných povolení (ŽP-3895/97-194/G-Mar
zo dňa 18.06.1997), ktoré nadobudli právoplatnosť dňom 31.07.1999 a že stavby boli skolaudované a

stavebníkom vydal dňa 10.07.2002 Okresný úrad Bratislava I rozhodnutia o užívaní stavby - prestavba .
V konaní bolo taktiež preukázané, že stavebný úrad po zrušení rozhodnutí súdom vo veci nerozhodoval
z dôvodu vydaní rozhodnutí o užívaní stavby - prestavby.

V žalobe sa žalobcovia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (136.880,- eur) voči štátu aj z

titulu nesprávneho úradného postupu správnych orgánov pri udelení stavebného povolenia a následne
rozhodnutia o predĺžení lehoty na ukončenie stavby. Výšku škody túto v časti ustálili ako citovú ujmu,
ktorú však určili odhadom.

Nesprávny úradný postup stavebných úradov videli žalobcovia aj v tom, že konaním, resp. nekonaním

a rozhodnutiami správne orgány umožnili legalizáciu "čiernych stavieb". Poukázali na to, že uzavretím
zmlúv o rozšírení bytu vlastník bytového domu (MČ Bratislava - staré Mesto) porušil zákon a jedná sa
o neplatné právne úkony. Konajúci stavebný úrad mal neplatnosť týchto právnych úkonov postrehnúť a
pochybil najmä v tom, že vydal stavebné povolenia bez toho, aby mal k dispozícii účinné zmluvy.Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej

povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a
tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Súd je toho názoru, že žalobcovia porušenie právnej povinnosti žalobcu, vznik škody, jej výšku,
príčinnú súvislosť medzi konaním alebo opomenutím súdu žiadnym spôsobom nepreukázali (nedošlo

k zrušeniu právoplatného rozhodnutia a škoda bezprostredne nevznikla konaním správnych orgánov,
ale z právnych úkonov, ktorým bola zmluva o vstavbe a zmluva o kúpe bytu). Navyše k namietanému
úradnému postupu správnych orgánov spočívajúceho v konaní, resp. nekonaní stavebných úradov,
či v nedostatočnom zistení skutkového v stavebnom konaní a možným vznikom nemajetkovej ujmy
žalobcov neexistuje nevyhnutná priama príčinná súvislosť a preto nie je v danej veci naplnený jeden zo

základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu ako takú.

S poukazom na vyššie uvedenú absenciu príčinnej súvislosti medzi postupom orgánov štátu a tvrdenou
ujmou alebo škodou, ktorá mala žalobcom vzniknúť, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik
práva na náhradu škody, potom súd dospel k záveru, že žalobcom nevznikol voči žalovanému nárok na

náhradu tvrdenej nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáhali. Preto súdu nezostalo
iné, než žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, a to bez potreby osobitného a podrobného
posúdenia otázky

nemajetkovej ujmy žalobcov (keďže táto, pokiaľ aj vznikla, nemohla byť spôsobená tvrdeným
nesprávnym postupom orgánov štátu).

Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, súd v konaní skúmal najmä jej dôvodnosť a
dospel k záveru, že nárok na náhradu škody žalobcov je premlčaný.

Súd je toho názoru, že premlčacia lehota žalobcom začala plynúť odo dňa kolaudácie stavieb, minimálne
však od 15.07.2002 t.j. odo dňa, keď nadobudlo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I o užívaní
stavby - Prestavba podkrovia právoplatnosť. Premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalobcom uplynula dňa 15.07.2005. Keďže žaloba bola

podaná na súd až dňa 02.02.2010, zohľadniac námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd bez
ďalšieho žalobu zamietol.

Na margo veci súd uvádza, že vedomosť žalobcov o budúcom zmenšení spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na X. Q.. Č.. X T. U. mali omnoho skôr, čo

vyplýva napr. z LV č. XXXX v časti C:ŤARCHY kde bola poznámka, že dňom právoplatnosti rozhodnutia
o kolaudácii bytu č. XX a bytu č. XX, na X. Q.. Č.. X zanikne vlastníkom podielové spoluvlastníctvo k
povalovým priestorom, v ktorých budú byty zriadené a týmto dňom sa zmení veľkosť spoluvlastníckych
podielov vlastníkov bytov na SČ a SZ domu a na príslušenstve podľa V -XXXXX/XX a V XXXXX/XX zo
dňa 17.06.1999. Vlastníkmi bytu sa stali žalobcovia dňom 02.09.1999, napriek tomu sa do dnešného

dňa nedomáhali určenia neplatnosti týchto právnych úkonov, na základe ktorých došlo k zmenšeniu ich
podielu a s tým súvisiacej náhrady škody v občiansko-právnom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. žalovaný mal vo veci plný úspech, avšak súd
mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).