Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/235/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205596
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2712205596.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Skalici sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.XX.XXXX,

B. č. XX, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpený splnomocnenkyňou: ŘEHÁK & TISOŇ, spol. s.r.o., so
sídlom Komenského 437/62, 909 01 Skalica, IČO: 47 235 349 proti žalovanej: U. W., nar. XX.XX.XXXX,
B. č. XXX, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpená advokátkou: AK Machová, s.r.o., Čulenova 2A/2621,
909 01 Skalica, IČO: 36 864 544 o určenie, že dôvod vydedenia žalobcu nie je daný, určenie, že žalobca
je dedičom po poručiteľovi I. W., zomr. XX.XX.XXXX a ďalšie, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom poručiteľom I. W., zomr. XX.XX.XXXX uvedené
v listine o vydedení zo dňa 28.5.1993 nie sú dané; vydedenie je neplatné.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 06.08.2012 domáhal, aby súd určil, že dôvody vydedenia
žalobcu jeho otcom I. W., zomrelým XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení dňa 28. mája 1993 nie

sú dané a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní. Uznesením zo dňa
4. marca 2014 súd na návrh žalobcu podaním doručeným súdu dňa 26.2.2014 pripustil zmenu petitu
žaloby takto:
Súd p r i p ú š ť a zmenu petitu žaloby takto:
„Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom poručiteľom I. W., zomr. XX.XX.XXXX uvedené
v listine o vydedení zo dňa 28.5.1993 nie sú dané; vydedenie je neplatné.

Súd určuje, že žalobca je dedičom po poručiteľovi I. W., zomr. XX.XX.XXXX.

Súd určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. B.
zapísaných na LV č. XXX:
- parc. reg. "C" č. XXX, druh: orná pôda o výmere 1049 m2
- parc. reg. "C" č. XXX/X, druh: orná pôda o výmere 1206 m2
- parc. reg. "C" č. XXX/X, druh: vinice o výmere 260 m2

- parc. reg. "C" č. XXX/XX, druh: zastavené plochy a nádvoria o výmere 1000 m2
- stavba - rodinný dom so súp. Č. XXX postavený na parc. reg. "C" č. XXX/XX
a to so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/8na LV č. XXX:
- parc. reg. "C" č. XXX, druh: vinice o výmere 97 m2 so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/4
- parc. reg. "E" č. XXX/X, druh: orná pôda o výmere 76 m2 so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/4

na LV č. XXX:
- parc. reg. "E" č. XXX/X, druh: orná pôda o výmere 2521 m2 so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti
1/24

na LV č. XXX:
-parc.reg."E"č.XXX,druh:ornápôdaovýmere1834m2sospoluvlastníckympodielomvoveľkosti1/12

na LV č. XXX:
- parc. reg. "E" č. XXX, druh: orná pôda o výmere 4366 m2 so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti
1/12.

Súd určuje, že vlastníkom 10 ks listinných akcií s poradovým číslom 7956 až 7965 v spoločnosti ROD
Skalica, a.s. so sídlom Zápotočná 5, 909 01 Skalica, IČO: 00 203 688 je žalobca. Žalovaná je povinná
vydať žalobcovi 10 ks listinných akcií s poradovým číslom 7956 až 7965 v spoločnosti ROD Skalica, a.s.
so sídlom Zápotočná 5, 909 01 Skalica, IČO: 00 203 688 a to do 15 od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

Žalobu prostredníctvom advokáta dôvodil tým, že neb. otec (ďalej len poručiteľ) ho listinou zo dňa

28.mája 1993 vydedil a ako dôvod vydedenia uviedol, že z dôvodu vzájomného nedorozumenia
neprejavoval o neho opravdivý záujem, ktorý ako syn prejavovať mal, nenavštívil ho s potomkom, hoci
je ženatý a nepokladal za potrebné ho s touto skutočnosťou oboznámiť a zároveň určil, že dôsledky
vydedenia sa vzťahujú aj na jeho potomkov, takže jediným dedičom by bola po ňom žalovaná, ktorá
je jeho matkou. Dôvody vydedenia neobstoja, pretože vzťahy s poručiteľom boli dobré, narušili sa v

roku 1992, ale napriek tomu sa snažil, aby sa ich vzťahy zlepšili, bol kedykoľvek pripravený sa s ním
stretnúť,vysvetliťveciapomáhaťmuvprípadepotrebyakopredtým.Niekoľkokráthovyhľadalzaúčelom
obnovenia dobrých vzťahov. Poručiteľ ho vydedil v roku 1993 a syn sa mu narodil až 25.10.1995 a
dcéra 6.7.2005 a preto nemôžu byť dôvody vydedenia, že ho nenavštevoval s potomkami pravdivé.
Taktiež v listine vydeďuje H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, ale žalobca sa narodil XX.XX.XXXX

a na uvedenej adrese nikdy trvalý pobyt nemal. V dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D 18/2012
namietal, že zákonné dôvody pre vydedenie nie sú dané a notárke mal oznámiť, či mieni podať žalobu
vo veci záveru a že jej táto informácia stačí ústne, resp. telefonicky. Toto urobil, pričom sa dozvedel, že
notárka dedičské konanie napriek jeho výhradám už uzavrela a na jeho námietky neprihliadla. V návrhu
na pripustenie zmeny petitu žaloby ďalej dôvodil, že podaním z 6.8.2012 žalobca nezmeškal lehotu

na podanie žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení a má za to, že 1. mesačná lehota určená
súdnym komisárom ani plynúť nezačala, nakoľko súdny komisár v dedičskom konaní nepostupoval
v zmysle príslušných ustanovení z.č. 99/1963 Zb. O.s.p. Poukázal na ustanovenia § 175k ods. 1, 2
O.s.p. pri spore o dedičské právo ide o vyriešenie otázky právnej alebo či je medzi účastníkmi sporná
tiež skutková stránka veci. V zmysle ustanovenia § 175a ods. 3 O.s.p. je ustanovený postup, kedy

súd rozhoduje uznesením. Medzi účastníkmi nastali sporné skutkové okolnosti. V zápisnici súdneho
komisára zo dňa 15.5.2012 žalobca neuviedol, že závet a listinu o vydedení uznáva za platné, naopak
uviedol, že síce v roku 1992 boli medzi ním a poručiteľom konflikty, ale nepotvrdil tvrdenia v listine
o vydedení. Postup súdneho komisára zo dňa 15.5.2012 nebol v súlade s O.s.p. Nebolo vydané
uznesenie a súd mal so žalobcom ďalej konať ako s účastníkom dedičského konania. Hmotné právo

účastníka právo byť dedičom postupom súdneho komisára zaniklo. S poukazom na uvedené má za
to, že žaloba o neplatnosť vydedenia bola podaná včas, nakoľko na plynutie lehoty je nevyhnutné
aplikovaťvšeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníkaopremlčaní,vtomtoprípadetrojročnúlehotu,
ktorá začína plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie
skončilo. Súdny komisár v dedičskom konaní nekonal so žalobcom ako dedičom, potvrdil osvedčením

nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi závetnému dedičovi, teda žalovanej, ktorá je povinná v zmysle
ustanovenia § 485 ods. 1 OZ vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má podľa zásady
uvedenej v ustanovení § 479 OZ ako plnoletému potomkovi aspoň toľko, koľko robí jedna polovica
jeho dedičského podielu zo zákona. Jedinými dedičmi po poručiteľovi je žalobca a žalovaná a žalovanánadobudla ideálne spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré nie je možné fyzicky vydať, preto
navrhuje, aby súd určil, že je ideálnym spoluvlastníkom týchto pozemkov.

Žalovaná prostredníctvom advokátky navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že až po smrti manžela -
poručiteľa sa dozvedela o listine o vydedení žalobcu aj jeho potomkov. Závetom určil ako jedinú
dedičku žalovanú ako manželku. Má vedomosť o tom, že k spísaniu listiny predchádzalo nedorozumenie
medzi poručiteľom a žalobcom. Do veku 18 rokov sa žalobca správal štandardne ako syn, s bežnými

nedorozumeniami. Vážne nedorozumenie vzniklo koncom roku 1992, keď sa žalobca rozhodol po 2
týždňovej známosti uzatvoriť manželstvo. Poručiteľ sa so žalobcom snažil komunikovať a upozorniť ho
na skutočnosť, že ide o veľmi krátku dobu na ženenie, že sa s partnerkou nedostatočne poznajú, ako i
všetky ďalšie okolnosti súvisiace s tak vážnym krokom, ako je vstup do manžlstva. Z predchádzajúceho
vzťahu jeho nastávajúcej pochádzalo dieťa, takže poručiteľ sa snažil o týchto životných situáciách so
žalobcom hovoriť. Žalobca v tom čase poručiteľa skutočne nahneval, jeho reakcia bola skutočne značne

neprimeraná, začal sa správať arogantne, bol vulgárny voči poručiteľovi i žalovanej, a odvtedy sa u nich
neukázal. Len s počutia sa dozvedeli, že manželstvo uzatvoril, prestal poručiteľa a žalovanú zdraviť,
komunikovať s nimi a ignoroval ich. Už v tom čase bol poručiteľ chorý, bol kardiologickým pacientom a
poberateľom dôchodku. Veľmi ťažko znášal túto situáciu, ťažko sa s tým zmieroval a neustále dúfal, že
sa správanie žalobcu zmení. Priebežne až do smrti poručiteľa sa žalobca ako syn o neho nezaujímal,

z vlastnej iniciatívy sa neopýtal, či niečo potrebuje, bolo bežné, že spolu nekomunikovali aj 5 rokov a
ani sa u nich neukázal. V prípade, že mal problémy, vyhľadal poručiteľa a tento sa mu samozrejme
snažil pomôcť. Až v roku 2010, keď zomrela stará mama, žalovaná navštívila žalobcu, aby sa vzájomné
vzťahy zlepšili a priblížili sa aspoň bežnému vzťahu syna a otca. Žalobca napriek žiadosti žalovanej o
pomoc okolo domu neprišiel, ale prišiel až keď sám niečo potreboval. Poručiteľ mal záujem stretávať

sa s rodinou žalobcu a v čase uzavretia manželstva manželka žalobcu mala dieťa, ktorému dal žalobca
svoje priezvisko. Preto v listine o vydedení žalobca mal na mysli toto dieťa. Manželka žalobcu začala
domácnosť poručiteľa aj s dieťaťom navštevovať. O narodení syna E. sa dozvedeli od cudzích ľudí.
Po smrti poručiteľa žalovanej žiadnym spôsobom nepomáhal, nepýtal sa či niečo nepotrebuje, či má
peniaze na pohreb, parte, všetko musela vybavovať s cudzou pomocou. Žalovaná poukázala na obsah

zápisnice spísanej súdnym komisárom dňa 15.5.2012, keď bola žalobcovi poskytnutá lehota 1 mesiaca
naoznámenie,čipodalžalobuoneplatnosťlistinyovydedenínasúdabolpoučenýonásledkochanalist
zodňa9.7.2012,keďmubolooznámené,žesabudevkonanípokračovaťďalejvzmyslezávetu.Žalobca
podal žalobu na súde až dňa 6.8.2012, teda jednoznačne po uplynutí súdnym komisárom určenej lehoty.
Jedná sa o procesnú lehotu, jej zmeškanie nemôže byť odpustené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinou o vydedení zo dňa 28.5.1993,
pripojenými spismi Okresného súdu Senica sp.zn. P/237/76, Okresného súdu Skalica sp. zn. 2D/5/2012
a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa Notárskej zápisnice N 566/93, NZ 348/93 bola notárom JUDr. Jozefom Kremlom na Notárskom
úrade v Senici dňa 28.5.1993 spísaná s poručiteľom listina o vydedení, v ktorej poručiteľ v zmysle § 469a
ods. 1 písm. b/ vydeďuje zo svojho celého dedičstva svojho syna H. W., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom

B.. XX s týchto dôvodov: na konci roku 1992 došlo k nedorozumeniu medzi mnou a synom H. a tento
celú vec vyriešil tým, že úplne sa odo mňa odcudzil a doslova ma neguje. Jeho chovanie dosiahlo takého
správania sa, že ma vôbec nepozdraví, nenavštívi a mám za to, že celý tento vzťah je možný nazvať
tým, že ma nepovažuje za svojho otca, čomu zodpovedá jeho správanie. Od konca roku 1992 neprejavil
ani najmenší záujem o mňa ako o svojho otca a hoci je ženatý a má aj potomka nepovažoval za potrebné

mi túto skutočnosť ani oznámiť a prípadne ma navštíviť so svojou manželkou a potomkom. Toho istého
dňa zriadil záver, v ktorom ustanovil ako jedinú a výlučnú dedičku svoju manželku - žalovanú.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 2D/5/2012, D Not/18/2012 poručiteľ Ľubomír

Staňka zomrel dňa 30.11.2011. Poverením zo dňa 11.1.2012 súd poveril súdneho komisára JUDr. Vieru
Kotvanovú na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi. V zápisnici
o predbežnom vyšetrení zo dňa 04.01.2012 bola vypočutá žalovaná ako manželka poručiteľa, ktorá
uviedla ako dieťa poručiteľa žalobcu, súrodenca poručiteľa E. W. a bol spísaný majetok patriaci dodedičstva. Podľa zápisnice zo dňa 15.5.2012 sa dostavil žalobca, ktorého súdny komisár oboznámil
o stave a obsahu spisu s tým, že poručiteľ zomrel ako invalidný dôchodca, ženatý dvakrát, z prvého
manželstva pochádza syn - žalobca a z druhého manželstva so žalovanou deti nepochádzajú. V čase

smrti poručiteľa nárok na dedenie by mali dedičia zo zákona v I.dedičskej skupine a to manželka -
žalovaná a syn - žalobca. Žalobca bol poučený o obsahu zriadených listín poručiteľom a to závetu a
listiny o vydedení, ktoré boli prečítané. Žalobca vyhlásil, že porozumel obsahu listín, uviedol, že sa
narodil dňa XX.XX.XXXX a nie XXXX s tým, že poručiteľ iné deti nemal, takže je nesporné, že sa jedná o
žalobcu. Žalobca bol poučený, že má právo podať žalobu o vyslovenie neplatnosti tejto listiny ak sú na to

splnené podmienky. Uviedol, že cca 6 rokov pred smrťou poručiteľa ho riadne navštevoval, kontaktovali
sa, nevedel o tom, že poručiteľ zriadil túto listinu aj keď tušil, pretože v roku 1992 boli medzi nimi konflikty,
tieto však medzičasom pominuli. Poverený súdny komisár určil lehotu 1 mesiaca, v ktorej lehote sa
prítomný žalobca buď písomne alebo osobne vyjadrí, či uvedenú listinu uznáva za platnú, resp. či súhlasí
s touto listinou tak, aby bolo ďalej postupované v súlade s touto listinou, resp. do spisu v tejto lehote bude
oznámené, že podal žalobu na príslušný súd o vyslovenie neplatnosti o vydedení obsiahnutej v notárskej

zápisniciN566/93,NZ348/93.Žalobcauvedenémuporozumelažiadalolehotu1mesiacanauplatnenie
svojho práva - podanie žaloby na príslušný súd. Bol upozornený, že ak v spise v lehote do 1 mesiaca
nebude preukázané, že podal žalobu na príslušný súd, bude vo veci ďalej konané s prihliadnutím na
túto listinu. Ďalej bol oboznámený s obsahom závetu. Prípisom zo dňa 9.7.2012 súdny komisár oznámil
žalobcovi, že do dnešného dňa neoznámil, či listinu o vydedení uznáva za platnú, resp. že bola podaná

žaloba na súd o neplatnosť listiny o vydedení, bude v konaní pokračovať ďalej v zmysle závetu. Prípis
bol žalobcovi doručený dňa 31.7.2012. Dňa 11.7.2012 bol spísaná zápisnica na notárskom úrade za
účasti žalovanej, ktorá bola oboznámená o stave veci v spise, keď súdny komisár nemal preukázané,
že by žalobca podal žalobu a žalovaná vyhlásila, že nemá vedomosť o tom, by bola žaloba podaná,
takže v konaní sa bude pokračovať v súlade so zriadenými listinami po poučení o všeobecnej 3 ročnej

lehote na podanie žaloby. Dňa 11.7.2012 bolo vydané súdnym komisárom Osvedčenie o dedičstve s
vyznačením právoplatnosti dňa 27.7.2012, na základe ktorého nadobudla majetok patriaci do dedičstva
žalovaná ako jediná závetná dedička.

Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že s otcom nikdy nemal žiadne vážnejšie nezhody alebo problémy,
anižiadenkonflikt.Boljedinýsynaotecsinaňomzakladal. Konfliktyvždyvznikalizdôvodusprávaniasa
žalovanej. Otec tvrdil, že všetko chce čas a konflikty s ňou sa urovnajú. Otec bol pod vplyvom žalovanej
a často nechcel, aby sa táto dozvedela o čom sa spolu rozprávali. Nemal vedomosť o spísaní listiny
o vydedení a podľa jeho názoru to bolo pod tlakom žalovanej. V lete 1992 sa zoznámil s p. V. a v

januári 1993 mali sobáš. Uzavretie manželstva oznámil žalovanej aj otcovi. S otcom bolo dohodnuté,
že sa zúčastní svadobnej hostiny, ale problém bol so žalovanou, pretože sa nechcela stretnúť s matkou
žalobcu a jeho rodinou. Nakoniec sa svadby nezúčastnili. Predtým sa riešila otázka kde budú bývať,
pretože otec chcel, aby bývali v jeho domácnosti. Otec a žalovaná pred svadbou navštívili rodinu V. a
dozvedel sa, že prišlo medzi nimi k nedorozumeniu alebo hádke, pretože už predtým v minulosti nemali

dobré vzťahy. Po uzavretí manželstva sa nasťahovali do domácnosti rodičov manželky a neskôr pre
nezhody do domácnosti otca a žalovanej. Manželka žalobcu pracovala v krajčírskej dielni žalovanej,
ktorú mala v domácnosti. Žalovaná im aj s otcom pomáhali pri starostlivosti o mal. dieťa vtedajšej
manželky. Z tejto domácnosti sa jeho manželka v roku 1995 pred narodením syna E. odsťahovala k
svojim rodičom. Otec mal zdravotné problémy, ale tieto ho neobmedzovali tak, že nemohol vykonávať

žiadne práce, dokonca vykonával prácu vrátnika na pozemných stavbách, nikdy nepripustil, že by
potreboval pomoc, vykonával všetky práce okolo nehnuteľnosti, na záhrade, vo vinohrade. Nebolo
obdobie, že by s otcom nekomunikoval 5 rokov, stretával sa s ním na nehnuteľnostiach, kde mali
záhradky a vinohrady, ale vyhýbal sa stretnutiam so žalovanou. Keď sa jeho rodičia rozviedli mal jeden
rok a asi do dvoch rokov otec uzavrel manželstvo so žalovanou. Domácnosť otca pravidelne navštevoval

a trávil v jeho domácnosti aj prázdniny. Mali dobrý vzťah aj so žalovanou. Keď navštevoval 5. triedu, otec
ho prehovoril, aby išiel bývať do jeho domácnosti, že mu tam bude lepšie. Dovtedy ho vychovávala len
matka. Nasťahoval sa do domácnosti otca a žalovanej vo B.. V priebehu pol roka zistil, že žalovaná nemá
k nemu dobrý vzťah, nemá k nemu cit ako matka, kládla také podmienky, ktoré predtým v domácnosti
nemal, popri zamestnaní vykonávala krajčírske práce, nemala dostatok času sa mu venovať. Pamätal

si, že ak dostal zlú známku, žalovaná na to žiadnym spôsobom nereagovala, ale oznámila to až otcovi a
ten ho zbil. Žalovaná sa vždy správala tak, aby bola pekná. Po roku sa vrátil do domácnosti svojej matky,
čo otec veľmi ťažko znášal. Pravidelne ho navštevoval. Žalovaná mu to nemohla odpustiť a trvala na
tom, aby to s ním otec ukončil. Napadla ho, že otec spísal listinu o vydedení, pretože po uzavretí jehomanželstva sa dozvedel od matky otca, že sa jej sťažuje, pretože žalovaná na neho tlačí, aby ho vydedil.
S otcom bol v kontakte a v prípade, že skutočne niečo dôležité a vážne potreboval a povedal mu to,
bol pripravenú mu pomôcť. Ak ho navštívil v domácnosti porozprávali sa, ale pri opakovanej návšteve

žalovaná vždy podnikala nejaké kroky, aby ich vzťah narušila, napr. pomáhal otcovi pri zabíjačke v
sobotu, všetko bolo v poriadku, ale na druhý deň sa k nemu otec správal inak tým, že žalovaná mala
výhrady k tomu, čo urobil, ako to urobil. Otec bol po infarkte, ale nemal vážnejšie obmedzenia, venoval
sa rybárčeniu, bol porybný, prišiel mu pomôcť na stavbu.

Žalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že s poručiteľom uzavreli manželstvo v roku 1978, mali dobrý
vzťah. Koncom novembra 1992 žalobca sa zoznámil s p. V., ktorá v tom čase mala mal. dieťa. V
decembri odišli do O. O. a odtiaľ telefonovali k nim do domácnosti, že sa nevrátia, pretože sa budú
brať. Začiatkom januára len krátko prišiel žalobca do domácnosti, aby si zobral nejaké veci. Poručiteľ
nesúhlasil s uzavretím manželstva, pretože sa krátko poznajú a chcel, aby vyčkali aspoň pol roka,

pretože si sám uvedomoval ako dopadol v jeho manželstve. Žalobca reagoval tak, aby sa pozrel na
to, čo si zobral. Narážal na žalovanú, pretože od detstva krívala a poručiteľa sa to dotklo. Od tejto
doby domácnosť nenavštevoval. Od cudzích ľudí sa dozvedeli termín sobáša, aj to, že mal dieťa jeho
manželky dostalo priezvisko žalobcu. Poručiteľ mal problém s tým, že žalobca uzatváral manželstvo po
2 mesačnej známosti. Žalobca býval v domácnosti manželky. Po nezhodách z tejto domácnosti odišli,

nemali kde bývať a poručiteľ súhlasil s tým, že budú bývať v ich domácnosti. Bývali tu necelé dva
mesiace. Poručiteľa trápilo, že ho manželka žalobcu oslovovala „strýc“. Poručiteľ ju neinformoval o tom,
že spísal listinu o vydedení, nerozprávali sa o tom a dozvedela sa to až po jeho smrti. V čase spísania
záveru bol poručiteľ na invalidnom dôchodku, prekonal časté chrípky, mal angínu pektoris 4.stupňa. Stav
trval až do smrti. Chodil na ryby 2x do roka, kde ho vozila. Manželku žalobcu poznala, pretože u nej

pracovala a vedela, že má dieťa. Od januára 1993 prestala u nej pracovať. Uzavretie manželstva jej
nevadilo, ale mala ten istý názor, že manželstvo uzatvárali skoro a bol medzi nimi veľký vekový rozdiel.
V prvom polroku roku 1993 nemali so žalobcom žiadne vzťahy, nekomunikovali spolu, videla ho len z
obloka.

Výsluchom svedkyne B. P. mal súd preukázané, že je matkou žalobcu a poručiteľ bol jej prvým
manželom. V období rokov 1992-1993 žalobca navštevoval domácnosť poručiteľa ako predtým, mali
spolu dobrý vzťah. Vie o tom od žalobcu, ale aj od príbuzných, ktorých navštevuje vo Vrádišti. Nemá
vedomosť o tom, že by medzi žalobcom a poručiteľom boli nejaké zlé vzťahy alebo konflikty. V roku

1992 žalobca ukončil strednú školu, navštevoval poručiteľa v domácnosti, trávil u neho aj víkendy od
piatku, chodievali spolu na burzy, pretože žalovaná podnikala a predávali výrobky. S p. V. sa poznal asi
pol alebo trištvrte roka v domácnosti V., keď pomáhala žalovanej a žalobca túto domácnosť navštevoval.
V januári 1993 jej prišli oznámiť, že chcú uzavrieť manželstvo, nemala proti tomu žiadne námietky a
riešili otázku bývania. Vie o tom, že poručiteľ chcel, aby bývali v jeho domácnosti, ale nakoniec sa

rozhodli, že budú bývať v domácnosti V.. Rodičia V. jej povedali, že ich poručiteľ a žalovaná navštívili
pred svadbou, napriek tomu, že sa predtým nerozprávali a poručiteľ im povedal, že nepôjdu na svadbu,
pretože žalovaná nechce ísť. Na svadbe sa nezúčastnili. Po svadba sa stretla s V., ktorí si sťažovali,
že žalobca chodí viac do domácnosti poručiteľa pomáhať než im. Na to sa žalobca rozhodol, že budú
bývať v domácnosti poručiteľa. V tomto období sa jej nevesta sťažovala, že jej žalovaná vytýka, že nič

nerobí, žalobca ju len obskakuje, pretože mala rizikové tehotenstvo, zdravotné problémy a potratila. Na
to riešili otázku bývania. Pri návštevách v obci B. nikdy nepočul, že by sa obyvatelia obce rozprávali
o konfliktoch alebo narušených vzťahoch poručiteľa a žalobcu. Naopak videla, že žalobca často chodí
poručiteľovi pomáhať. V žiadnom prípade nie je pravda, že by po dobu 5 rokov boli prerušené kontakty
medzi nimi. So žalobcom mali obdobie, keď sa menej rozprávali, pretože sa žalobca chcel rozvádzať s

manželkou, s týmto nesúhlasila. Menej chodil do jej domácnosti, ale stretávali sa v domácnosti jej matky,
ktorú žalobca navštevoval.

Výsluchom svedkyne R. Y.-K. mal súd preukázané, že nie je v príbuzenskom vzťahu k účastníkom,

s poručiteľom bola vzdialená príbuzná. Poručiteľ bol zakladateľom strany zelených, vzájomne
spolupracovali, písala zápisnice, chodili spolu na porady a pravidelne ho v domácnosti v rokoch
1991-1993 navštevovala asi 3x týždenne. Pri rozhovoroch bola niekedy prítomná žalovaná. Mala
vedomosť o nadviazaní vzťahu žalobcu s p. V. a bola z toho prekvapená, pretože žalobca bol mladý ap. V. mala už dieťa. Toto si uvedomoval aj poručiteľ a nebohá s tým, že v prípade rozpadu ich vzťahu, by
trpelo dieťa. Žalobca im oznámil, že chce uzavrieť manželstvo. Z rozhovoru s poručiteľom sa dozvedela,
že idú navštíviť domácnosť V., pretože sa chceli dohodnúť čo bude ďalej. Počas návštevy nič nevyriešili

a žalobca sa s poručiteľom pohádal kvôli svadbe, pretože žalobca trval na tom, že manželstvo uzavrie.
Od tejto doby prestal žalobca poručiteľa zdraviť a ignoroval ho. Svadba bola niekedy v januári 1993.
Pamätá si, že bola s poručiteľom na porade v Senici a vtedy si bol niečo vybaviť u notára a následne
pri stretnutí jej povedal, že bol u notára JUDr. Kremla napísať listinu o vydedení, nemusí to byť konečné
rozhodnutie a stále má možnosť toto zrušiť. Poručiteľ nerozprával o žalobcovi zle, stále hovoril, že

je to jeho dieťa. Asi v roku 1994 mu pomohol tak, že žalobca sa nasťahoval aj s manželkou do jeho
domácnosti, pomáhal mu riešiť finančné problémy. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca poručiteľovi
pomáhal pri rôznych prácach. Poručiteľ, keď mohol robil všetko sám. Poručiteľ nebol konfliktný, bol
ochotný pomôcť, nebolo u neho časté, že by mal výbušné reakcie. V prvej polovicu roku 1993 žalobca a
poručiteľ spolu nekomunikovali, vzájomne jeden druhého nevyhľadávali. Videla, že žalobca poručiteľa
asi dvakrát nepozdravil. Neskôr sa pýtala poručiteľa, či je dobre so žalobcom a odpovedal, že ešte ho

nepresvedčil.

Výsluchom svedkyne U. W. mal súd preukázané, že je bývalou manželkou žalobcu. O predmete
konania bola oboznámená, pretože u žalovanej čítala spisy, zápisnice z pojednávaní a sama sa ponúkla

žalovanej, aby bola vypočutá. Žalobca jej ublížil, pretože keď sa rozviedli, nechal ju v najhoršej situácii
v akej mohol. Vykašlal sa na svoje dieťa aj mal. E., kašlal ako otec na syna, keď bola malý veľmi
málo sa stretávali. Jej vzťah so žalobcom je narušený, povedala by vlastne, že žiadny. So žalobcom
začala udržiavať známosť v roku 1992, keď pracovala u žalovanej a žalobca chodil do tejto domácnosti.
Poručiteľ, keď sa dozvedel, že chceme uzavrieť manželstvo nepáčilo sa mu to. Nebola prítomná pri

žiadnej hádke so žalobcom, poručiteľom alebo niekým ďalším z príbuzenstva. Žalobca nebol pozývať
poručiteľa na svadbu, vtedy sa vzájomne nerozprávali. Po svadbe asi rok, možno rok a pol sa žalobca
s poručiteľom nerozprával, nenavštevovali jeho domácnosť. Nevie o tom, že by sa stretávali. Žalobca
nadával, pretože si myslel, že poručiteľ je „pod papučou“ žalovanej. So žalovanou sa nerozprávala po
svadbe, pretože u nej prestala šiť. Keď sa žalobca pohádal s jej otcom, odsťahoval sa do domácnosti

poručiteľa, na to prišla do tejto domácnosti bývať aj ona. Poručiteľ bol dobrý človek. V roku 1993 chodil
pracovať na pole, doma mali domáce zvieratá, sliepky, husy, kačky. So žalovanou si vychádzala dobre,
ale keď sa nerozprávali, nerozprávala sa s ňou ani ona, dala prednosť žalobcovi. Po rozvode manželstva
si to vysvetlili a vychádzajú si dobre. Poručiteľ bol chorý celý jej dospelý život, bol na invalidnom
dôchodku, bol chorý na srdce, starala sa o neho žalovaná, vozila ho na vyšetrenia, zaobstarávala

lieky. Žalobcu hodnotí ako komplikovaného, konfliktného, sebeckého. S matkou žalobcu mali určité
konflikty, ale nie vážne, jej domácnosť príležitostne navštevovali. Pri príležitosti narodenín poručiteľa ho
navštevovali počas trvania manželstva aj s mal. deťmi. Po rozvode manželstva mala dobré vzťahy s
matkou žalobcu aj žalovanou, mali telefonické spojenia, vždy ich informovala, čo sa deje s deťmi.

Výsluchom svedka E. W. mal súd preukázané, že žalobca je jeho synovcom a bratom poručiteľa. Až
po smrti poručiteľa sa dozvedel od žalobcu, že ho poručiteľ vydedil a zapôsobilo to na neho, ako keby
dostal facku, pretože v ich pokolení nikto nikoho nikdy nevydedil. V čase uzavretia manželstva žalobcu
býval v nehnuteľnosti v Z.. Dochádzal do domácnosti svojej matky niekoľkokrát denne a tu sa stretával s

poručiteľom. V prvom polroku býval ešte s matkou v rodinnom dome vo B. a až potom kúpil nehnuteľnosť
v Z.. Poručiteľa stretol v domácnosti matky. V tom čase sa v tejto domácnosti stretol aj žalobca s
poručiteľom, ale nevie o čo sa jednalo. Nikdy nebol svedok žiadnej hádky ani konfliktu medzi žalobcom
a poručiteľom. Určite nebolo obdobie, že by sa vôbec nerozprávali a nechodil by žalobca pomáhať
poručiteľovi. Žalobca bol aj zabíjať u poručiteľa, v čase, keď býval s V.. Pozemky mali susediace s

poručiteľom a keď spolu pracovali, nikdy sa nerozprávali, že by vydedil žalobcu. Povedal, že buduje a
nevie, kto to bude po ňom robiť. Na otázku, že by to mohol byť žalobca, poručiteľ povedal, že nevie,
či sa mu bude chcieť. Ťažko povedať, prečo mal poručiteľ obavy, kto bude po ňom robiť, pretože
žalobcamátiežsvojepozemky.Poručiteľmaldobrúpovahu,nehádalsa,nebolvýbušný.Poručiteľchoval
rôzne domáce zvieratá, ktorým zabezpečoval potravu. Staral sa najviacej, ale starala sa aj žalovaná. V

starostlivosti o hospodárstvo poručiteľovi niekedy pomáhal, prišiel aj žalobca, keď sa poručiteľ vracal,
zastavil sa u žalobcu a niekedy zostal až kým sa zotmelo. Keď spolu trávili čas napr. vo vinohrade,
nikdy sa nestalo, že by mu niečo rozprával na žalobcu. Na druhej strane však vie, že vzťah medzi
žalobcom a žalovanou nie je dobrý a nebol dobrý už od čias, keď sa žalobca učil. Nebol prítomný prižiadnom nedorozumení. Keď prišiel do domácnosti poručiteľa žalovaná sa hneď pýtala, čo prišiel, že
vždy chodia, len keď majú nejaké problémy. Žalovaná nemala dobrý vzťah k nikomu z ich strany. Nebola
rada, že žalobca uzavrel manželstvo s V., počul ju ako povedala, že nemusel si brať tú V.. Snažil sa

so žalovanou vychádzať, niekedy je výbušná, ako keby ju pichol nôž medzi rebrá, stretávajú sa len
náhodne, nezdravia sa. Poručiteľ nehovoril o vydedení, dozvedel sa to až po jeho smrti. Keď býval v
Z. chodil do B. do domácnosti matky, stretával sa s poručiteľom asi 2x do týždňa. S poručiteľom sa
pri stretnutiach rozprávali normálne. So žalobcom má dobrý vzťah, hospodária na pozemkoch vo B.,
chovajú dobytok a niekedy si tzv. vlezú do vlasov a ľudia si myslia, že sa pohádali. V minulosti, keď

bol v puberte, mal rôzne nápady, ale toto ho prešlo a dobre si vychádzali. Na svadbe nebol, pretože
nechodí na také udalosti. Žalobca vlastní časť pozemku jeho pod nehnuteľnosťou, nemá s tým problém,
dá mu aj celý barák, pretože neboli problémy pri vyporiadaní, deti barák nechcú, každý má svoje, dá
to napísať žalobcovi.

Výsluchom svedkyne A. J. mal súd preukázané, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k účastníkom.
Žalobcu pozná ako spolužiaka zo základnej školy a žalovanú od roku 1997, keď ju začala navštevovať
ako krajčírku, nadviazali priateľstvo aj s jej manželom. Z obdobia rokov 1992-1993 nemá bližšie
informácie týkajúce sa vzťahu žalobcu a poručiteľa, v tomto období sa nepoznali. Nemala žiadnu
vedomosť o rodinných vzťahoch. Poručiteľovi pomáhala asi rok alebo rok a pol pred smrťou písať list na

obec Vrádište kvôli stavbe za obcou pre žalobcu. Žalobca k listu pripísal nejaké invektívy na starostu
obce, za čo sa poručiteľ hanbil a vtedy povedal, že žalobca nedostane nič. Keď mu povedal, že to nie
je také jednoduché, že sú na to zákony, povedal, že už to poriešil. Navštevovala domácnosť poručiteľa
asi 4x do týždňa, zúčastňovala sa osláv, pomáhala mu, ale so žalobcom sa tu nestretla ani jediný raz.
Nevidela, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom pomáhal poručiteľovi.

Výsluchom svedka X. V. mal súd preukázané, že bol bratom poručiteľa. Z jeho rozprávania vie, že
žalobca bol problémové dieťa. Po rozvode manželstva zostal bývať u matky. Býval aj v domácnosti
poručiteľa,alenevydržaltudlho,pretožemu„utiaholuzdu“,abynerobil,čochcel.Počasnávštevyučilišťa

chodil do domácnosti poručiteľa, aj do B., keď sa zoznámil s p. V., ktorá pracovala u žalovanej. Začali
mať spolu vzťah a chcel si s ňou založiť rodinu. Poručiteľovi sa to nezdalo, pretože si myslel, že to bolo
veľmi skoro, v podstate sa mu to nepáčilo. Nehnuteľnosť poručiteľa s jeho má spoločný plot. Nevie, či
bol poručiteľ pozvaný na svadbu. Sám sa o svadbe dozvedel, ale podľa neho neskoro. Žalobca po
svadbe býval u svokrovcov a potom kúpili dom. U poručiteľa v domácnosti nebývali, pretože je to dom

pre jednu rodinu. Nebol svedkom nejakej hádky, alebo nejakého výstupu, príp. výmeny názorov medzi
žalobcom a poručiteľom, len vie, že po svadbe žalobca prestal domácnosti poručiteľa navštevovať.
Žalobca prestal poručiteľa navštevovať, keď kúpil dom, začal podnikať, myslel si, že poručiteľa už
nepotrebuje. Keď žalobca podnikal, vypomáhala mu len jeho rodina, keď išiel poručiteľ do obchodu
a mal sa stretnúť so žalobcom, žalobca sa otcovi vyhol. Po svadbe žalobcu bol poručiteľ nahnevaný,

žalobca ho nenavštevoval, pri stretnutí povedal poručiteľ, že žalobcu pre správanie vydedí. Neskôr opäť
nadviazali kontakt, keď mal žalobca problémy s podnikaním a zadlžil sa. Poručiteľ mal problémy so
srdcom. V období po svadbe sa to prejavovalo tak, že nemohol vykonávať práce okolo chovu domáceho
zvieratstva a práce vykonávala žalovaná. Bratovi pomáhal pri sezónnych prácach na traktore, na jar a
jeseň, pri sadení zemiakov. Poručiteľ trpel epilepsiou od detstva. V prvej polovici roku 1993 nebýval s

poručiteľom v takej blízkosti, aby vedel o jeho chorobe, nepovedal mu, že by mal epileptický záchvat,
sťažoval si na dýchavičnosť, problémy so srdcom. Poručiteľ bol dosť rozvážny, nebol konfliktný. So
žalobcom neudržiava žiaden vzťah a ani s bratom E. W., s ktorým má narušené vzťahy od roku 2010.
Vo vzťahu k žalovanej uviedol, že v každej rodine je niečo, stalo sa, že si niekedy aj povytýkali, čo
aj nemuseli. Žalovaná je aktívna. O svadbe žalobcu sa nerozprávali, nehovorila mu, čo si myslela, o

určitých problémoch sa bavili, vedel o niektorých veciach.

Podľa Rozhodnutia Sociálnej poisťovne poručiteľovi bol od 22.06.1991 priznaný čiastočný invalidný
dôchodok.Podľa Poistnej zmluvy zo dňa 15.11.2007, ktorú uzatvoril žalobca ako poistený a poistník určil oprávnenú
osoby pre poistné plnenie poskytnuté prvým poistiteľom poručiteľa. Podľa dohody o zabezpečení úveru
životným poistením z toho istého dátumu žalobca vystupuje ako dlžník a ručiteľ ako oprávnená osoba.

Podľa Rozhodnutia OÚ, živnostenské oddelenie, Senica žalobca ukončil podnikanie do 12.08.1994.

Podľa rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 4C/118/03-23 zo dňa 14. októbra 2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.01.2005 bolo manželstvo žalobcu rozvedené, mal. dieťa zverené do výchovy
matke, žalobcovi určené výživné. Podľa odôvodnenia rozhodnutia účastníci uzatvárali manželstvo po
päťmesačnej známosti a spoločnú domácnosť si založili v domácnosti rodičov manželky (p. V.).

Podľa zmluvy o nájme zo dňa 15.11.1993 prenajímateľ Jednota, SD Senica prenajal žalobcovi ako
nájomcovi do užívania nebytové priestory za účelom výroby a predaja pirôžkov. Podľa zápisu o prevzatí
a odovzdaní objektu zo dňa 15.11.1994 žalobca priestory odovzdal. Podľa prílohy žalobcovi vznikol
nedoplatok na nájomnom vo výške 12.760,- Sk a energii v sume 8.000,- Sk.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp.zn. P 837/76 mal súd preukázané, že rozsudkom
zo dňa 19.novembra 1984 bol vtedy mal. žalobca zverený do výchovy poručiteľa, matke určené výživné
a upravený styk. Podľa vtedy vypracovaného znaleckého posudku obidve výchovné prostredia u otca
aj matky znalec považoval za prijateľné pre výchovu žalobcu, ktorý tvrdošijne odmietal pobyt u matky

a preto by starostlivosť zo strany matky o neho bola zvlášť náročná. Vtedy mal žalobca kladný vzťah
k svojej matke, vzdor bol motivovaný prianím zostať v starostlivosti otca, ku ktorému mal jednoznačne
pozitívny vzťah, rešpektoval ho, mal pozitívny vzťah k manželke otca - žalovanej, ktorú akceptoval ako
otcovuživotnúpartnerkuaakostarostlivútetu,ktorámuvychádzavústrety.Rozsudkomzodňa22.apríla
1985 bol vtedy mal. žalobca zverený do výchovy matky, otcovi určené výživné z dôvodu, že žalobca od

8.2.1985 zostal bývať u matky bez bližšieho odôvodnenia.

Na základe podanej žaloby po pripustení jej zmeny sa žalobca domáhal v 1.rade určenia, že dôvody
vydedenia žalobcu jeho otcom poručiteľom uvedené v listine o vydedení zo dňa 28.5.1993 nie sú dané;

vydedenie je neplatné. V súvislosti s týmto uplatneným nárokom žalovaná namietala podanie žaloby
žalobcom po uplynutí súdnym komisárom určenej lehoty. Dôvodila tým, že v zápisnici napísanej na
notárskom úrade dňa 15.5.2012 bol žalobca riadne poučený o spísaní listiny o vydedení, vyjadrení
sa k nej, určenej lehote 1 mesiaca, v rámci ktorej bol žalobca povinný buď písomne alebo osobne sa
vyjadriť, či uvedenú listinu uznáva za platnú, resp. či s ňou súhlasí, aby bolo postupované v súlade

s ňou, resp. do spisu v tejto lehote bude oznámené, že podal žalobu na príslušný súd o vyslovenie
neplatnosti listiny o vydedení a zároveň bol poučený o právnych následkoch v oboch prípadoch. Žalobca
po porozumení poučeniam žiadal lehotu 1 mesiaca na podanie žaloby na príslušný súd. Napriek listu
súdneho komisára zo dňa 9.7.2012, podľa ktorého oznámil žalobcovi, že bude pokračovať v konaní v
zmysle závetu, žalobca nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu podanie žaloby na príslušný súd. Žalobu

podal až dňa 6.8.2012.

Žalobca nesúhlasil s oneskoreným podaním žaloby, čo dôvodil tým, že súdny komisár v dedičskom
konaní nepostupoval v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., keď postupom súdneho komisára

zaniklo hmotné právo účastníka dedičského konania bez ďalšieho pri nedodržaní postupu súdu v zmysle
procesných predpisov. Akékoľvek nedodržanie lehoty ustanovenej procesným zákonom znamenalo
zánik hmotného práva účastníka konania. Poukázal na v praxi zaužívaný nesprávny postup súdu v
zmysle citovaného ustanovenia, kedy súd síce vydá po márnom pokuse o zmier uznesenie, ktorým
odkáže toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo

uplatnil žalobou, avšak v uvedenom uznesení poučí tohto dediča, aby sa žalobou domáhal neplatnosti
záveru /listiny o vydedení/. Rozhodnutím súdu v tejto veci sa však nedosiahne zjednanie jasna v okruhu
dedičov, výrok súdu nebude znieť na určenie kto je/nie je dedičom po poručiteľovi. Žaloba žalobcu bola
podaná včas a to v zmysle všeobecného ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, t.j. lehota napodanie tejto žaloby je trojročná a začína plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Skalica v dedičskej veci po poručiteľovi sp.zn.
2D/5/2012 vyplýva, že ako dedičia pripadajú do úvahy zo zákona v I.dedičskej skupine žalobca - jediný
synporučiteľaažalovaná-manželkazdruhéhomanželstva,žalobcuporučiteľvydedillistinouovydedení
a všetkých jeho potomkov, poručiteľ zriadil závet a touto listinou určil jediného a výlučného závetného

dediča - žalovanú, ktorá má nárok na dedenie v celosti na celý hnuteľný ako i nehnuteľný majetok a
vyhlásila, že dedičstvo neodmieta. So žalobcom ako dedičom pripadajúcim do úvahy súdny komisár
dňa 15.5.2012 spísal zápisnicu, v ktorej ho poučil o stave a obsahu spisu, obsahu zriadených listín a
to závetu a listiny o vydedení. Súdny komisár zistil, že listina o vydedení má náležitosti platnej listiny.
Žalobca bol poučený povereným súdnym komisárom o určení lehoty 1 mesiaca, v ktorej lehote sa buď
písomne alebo osobne vyjadrí, či uvedenú listinu uznáva za platnú, resp. či súhlasí s touto listinou tak,

aby bolo ďalej postupované v súlade s touto listinou, resp. do spisu v tejto lehote bude oznámené,
že podal žalobu na príslušný súd o vyslovenie neplatnosti listiny o vydedení obsiahnutej v notárskej
zápisnici N 566/93, NZ 348/93. Ďalej uviedol, že porozumel a žiadal o lehotu 1 mesiaca na uplatnenie
svojho práva - podanie žaloby na príslušný súd s poučením, ak nebude v spise preukázané, že podal
žalobu na príslušný súd v lehote do 1 mesiaca, bude sa mať za to, túto listinu uznáva za platnú, resp.

že s touto listou súhlasí. Prípisom zo dňa 9.7.2012 súdny komisár oznámil žalobcovi, že neoznámil, či
bola podaná žaloba na okresný súd o neplatnosť listiny o vydedení a bude pokračovať v konaní ďalej v
zmysle závetu. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 31.7.2012. Dňa 11.7.2012 súdny komisár vydal
osvedčenie o dedičstve, v ktorým celý predmet dedičstva nadobudla jediná závetná dedička - žalovaná.
Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2012.

Podľa§ 175a ods. 1 - 3 O.s.p., príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie
vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Súd začne konanie aj bez
návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania

netreba doručiť.
Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa §175k ods. 1 a 2, § 175l , § 175p, § 175q a §175t sa
doručuje do vlastných rúk.

Podľa § 175b O.s.p., účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú
poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade
§175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa §175h
ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

Podľa § 175k ods. 1, 2 O.s.p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom,
a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského
práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením

po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote,
pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

V súvislosti s ustálením otázky včasnosti podania žaloby žalobcom o neplatnosť listiny o vydedení súd
posúdil priebeh konania v dedičskej veci po poručiteľovi, v ktorom konaní bolo vydané právoplatné
osvedčenie o dedičstve. Súčasťou rozhodnutia o dedičstve sú tri samostatné rozhodnutia, o ktorých
rozhoduje súd: 1.rozhodnutie o okruhu dedičov, 2.rozhodnutie o predmete dedičstva (ustálenie okruhu
majetku) a 3.rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva. V predmetnom konaní bol účastníkom dedičského

konania aj žalobca ako dedič zo zákona v I.dedičskej skupine a v súvislosti so zriadeným závetom
ako neopomenuteľný dedič so skráteným dedičským podielom. V súvislosti so spísanou listinou o
vydedenie je vydedenie v zmysle ustanovenia § 469a OZ prejavom poručiteľovej vôle, ktorým odníma
dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Ide tu teda o právny úkon poručiteľa,ktorého dôsledkom je to, že sa ním zabránilo dedeniu zo zákona, prípadne zo závetu tomu z dedičov,
ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď potreboval pomoc.
Vydedenie sa vždy týka neopomenuteľného dediča. Dôvodnosť toho, že určitá osoba je poručiteľovým

dedičom, súd posudzuje na základe skutočností, ktoré sú významné podľa hmotného práva. Začiatok
účastníctva v dedičskom konaní závisí na tom, kedy sa súd dozvie o skutočnostiach, z ktorých dedičské
právo vyplýva, a trvá tak dlho, pokiaľ chovanie alebo konanie osoby, ktorej svedčí niektorý z titulov
dedenia, smeruje k tomu, aby sa skutočne stal dedičom, alebo pokiaľ nebudú zistené ďalšie skutočnosti,
ktoré ukazujú, že dedičom je niekto iný, prípadne, že poručiteľ nemá žiadneho dediča. Osoba, ktorá na

súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo, teda tvrdí, že je poručiteľovým dedičom, sa
nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým
dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva
na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti
žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ
závet, je potrebné považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných

dedičov a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona. V prípade spísanej listiny o vydedení je dedič
účastníkom konania, ak namieta jej platnosť, pokiaľ nebude súdom rozhodnuté, že dôvody vydedenia
sú dané. Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy
bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré učinia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo.
Tých, u ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, potom vyrozumie o ich dedičskom práve a

o možnosti dedičstvo odmietnuť. O tom, či sa niekto stal účastníkom dedičského konania alebo či ním
prestal byť, súd nevydáva zvláštne rozhodnutie. Jeho záver o okruhu účastníkov sa prejaví v tom, že s
určitou osobou jedná ako s účastníkom konania alebo že s ňou jednať prestane, keď sa zistí, že dedičom
jeniektoiný.Sosobou,ktoráuplatnilasvojededičsképrávoaleboktorábolasúdom(súdnymkomisárom)
o dedičskom práve vyrozumená a o ktorej mal súd (súdny komisár) za to, že nie je účastníkom konania,

alebo že ním prestáva byť, však súd (súdny komisár) nejedná, alebo s ňou prestane jednať len vtedy,
ak je s tým uzrozumená. Účastníctvo v dedičskom konaní v prípade sporu o dedičské právo odráža
hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve. Spor o
dedičské právo sa prejavuje tiež v tom, s kým má byť v priebehu dedičského konania jednané a kto
má mať možnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v

tom, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania. Postup súdu pri spore o dedičské právo
závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež
skutková stránka veci. Postup súdu je upravený v ustanovení § 175 ods. 1, 2 O.s.p.
Žalobca bol predvolaný na notársky úrad ako do úvahy pripadajúci dedič zo zákona v I.dedičskej
skupine, prípadne neopomenuteľný dedič. Žalobca na pojednávaní dňa 15.5.2012 spochybnil listinu

o vydedení, konkrétne sa nevyjadril, či túto uznáva a súhlasí, aby súd (súdny komisár) postupoval v
zmysle jej znenia, ale ponechal si lehotu 1 mesiaca, ktorú určil súdny komisár v zápisnici s poučením aké
alternatívy budú nasledovať odvíjajúce sa od zvoleného postupu žalobcom. V tomto štádiu konania sa
konanie nachádzalo pred rozhodnutím 1.zhora - rozhodnutím o okruhu dedičov. Súčasťou rozhodnutia
o dedičstve je prvom rade ustálenie okruhu dedičov. Zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že súdny

komisár sa nepokúsil spor o dedičské právo vyriešiť dohodou, pretože na tento termín pojednávania
bol predvolaný telefonicky len žalobca. Po vyjadrení stanoviska žalobcom v súvislosti so zriadenou
listinou o vydedení súdny komisár nevydal uznesenie, ktorým by odkázal žalobcu, aby uplatnil svoje
právo na súde. Súdny komisár oznámil žalobcovi prípisom zo dňa 9.7.2012, že z dôvodu neoznámenia
podania žaloby na súd o neplatnosť vydedenia, bude v konaní pokračovať ďalej v zmysle zákona.

Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 31.7.2012, ale už dňa 27.7.2012 súdny komisár vydal
osvedčenie o dedičstve, v rámci ktorého vylúčil z dedičského práva žalobcu. Osvedčenie súdny komisár
vydal predtým, než sa dostalo oznámenie súdneho komisára do dispozície žalobcu. Z uvedeného
je zrejmé, že súdny komisár bez ďalšieho pokračoval v dedičskom konaní bez žalobcu ako dediča
prinajmenšom neopomenuteľného. V dôsledku takéhoto postupu súdneho komisára nebolo ukončené

dedičské konania o prvej časti rozhodnutia, a to ustálenia okruhu dedičov. Povinnosťou súdu (súdneho
komisára) bolo postupovať v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., a to vydať uznesenie, ktorým by
žalobcovi stanovil lehotu na podanie žaloby o neplatnosť listiny o vydedení na súde, za predpokladu,
že uznesenie, ktorým bol tento dedič odkázaný na podanie žaloby splňuje požiadavky vymedzené v
citovanom ustanovení. Ak by nebol žalobca v konaní pred súdom o neplatnosť listiny o vydedení

úspešný, alebo ak by vôbec žalobu nepodal, malo by to za následok, že súd (súdny komisár) by
pokračoval v dedičskom konaní len so žalovanou ako závetnou dedičkou, čo by súčasne znamenalo,
že žalobca prestal byť účastníkom dedičského konania. Súd (súdny komisár) však nepostupoval v
dedičskom konaní po poručiteľovi v zmysle zákona, konkrétne § 175k ods. 2 O.s.p., nevydal uznesenie,ktoré malo byť doručené do vlastných rúk s možnosťou podať proti nemu odvolanie, žalobca je
naďalej účastníkom dedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára s ním ďalej konať, doručiť
mu dedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve), proti ktorému mal žalobca právo podať opravný

prostriedok v časti rozhodnutia, ktorým bol ustálený okruh dedičov. Postup súdneho komisára bol v
rozpore so zákonom a preto ani žalobcovi nemohla začať plynúť určená lehota 1 mesiaca na podanie
žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení. Na podanie žaloby by sa potom vzťahovala všeobecná
premlčania lehota v zmysle ustanovenia § 101 OZ, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalobca sa dozvedel o možnosti podať žalobu o neplatnosť listiny o vydedení dňa 15.5.2012 a od tejto
skutočnosti začala plynúť trojročná premlčacia doba. Žalobca podal žalobu dňa 6.8.2012, teda včas.
Súd má za to, že v tomto prípade nemožno aplikovať žalobcom použité ustanovenie § 105 O.s.p., podľa
ktorého ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485) začína plynúť premlčacia
doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Predmetom konania podľa
§ 485 OZ, je ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten,

kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o
bezdôvodnomobohatenítak,abynemalmajetkovýprospechnaujmupravéhodediča.Vprejednávanom
konaní však na základe žaloby je v 1.rade konanie o určenie neplatnosti listiny o vydedení a až následne
rozhodovanie o žalobe v časti určenia, že žalobca je dedičom, určenia jeho spoluvlastníckeho práva.
V časti konania o určenie neplatnosti listiny je zrejmé, že u žalobcu sa nejedná o dediča, o ktorom by

sa zistilo po prejednaní dedičstva, že je oprávneným dedičom, ale už v rámci dedičského konania bol
účastníkom dedičského konania a nezákonným postupom súdneho komisára s ním ako dedičom ďalej
nebolo v konaní pokračované.

V dedičskom konaní súd (súdny komisár) zákonom stanoveným spôsobom v zmysle ustanovenia § 175k
ods. 2 O.s.p. neodkázal žalobcu ako dediča, aby si svoje právo uplatnil na súde podaním žaloby, kedy
by bolo možné konštatovať, že určovacia žaloba nemá oporu v ustanovení § 175k ods. 2 O.s.p. a treba ju
brať ako inú určovaciu žalobu, s preukázaním skutočností, z ktorých vyvodzuje naliehavý právny záujem
na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.. Žalobca tvrdil, že dôvody vydedenia

nie sú dané, poručiteľ spísal závet, ktorý žalobca nenapadol a preto sa dôvodne domáha určenia, že
je podielovým spoluvlastníkom predmetu dedičstva v zmysle ustanovenia § 479 OZ, teda ako plnoletý
potomok v 1/2 jeho dedičského podielu zo zákona, ktorý by bol 1/2-ica. Žalobca má teda naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, pretože v prípade určenia neplatnosti listiny o vydedení bude
neopomenuteľným dedičom s dedičským právom.

V časti navrhovaného petitu žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení súd vyhodnotil vykonané
dokazovanie, keď vyhodnotil prejav poručiteľa vydedenie ako jednostranný výslovný prejav poručiteľovej
vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi - žalobcovi ako synovi poručiteľa,

právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona (neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá
právo ani na svoj zákonný podiel).
Vydedenie (ako jednostranný právny úkon poručiteľa) musí spĺňať určité materiálne a formálne
náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť
právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.

Podľa § 469a ods. 1, 2, 3 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a § 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je
charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí
uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v

listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním
listiny o vydedení. Poručiteľ listinu o vydedení zriadil dňa 28.5.1993. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
potom súd vykonal dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré sa stali pred uvedeným dátumom.

V listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 28.5.1993 poručiteľ uviedol dôvod
vydedenia: na konci roku 1992 došlo k nedorozumeniu medzi mnou a synom Igorom a tento celú
vec vyriešil tým, že úplne sa odo dňa odcudzil a doslova ma neguje. Jeho chovanie dosiahlo takého
správania sa, že ma vôbec nepozdraví, nenavštívi a mám za to, že celý tento vzťah je možný nazvať
tým, že ma nepovažuje za svojho otca, čomu zodpovedá jeho správanie. Od konca roku 1992 neprejavil
ani najmenší záujem o mňa ako o svojho otca a hoci je ženatý a má aj potomka nepovažoval za potrebné

mi túto skutočnosť ani oznámiť a prípadne ma navštíviť so svojou manželkou a potomkom, čím sú dané
dôvody vydedenia v zmysle § 469a písm. b/ bez uvedenia právneho predpisu, z okolností je zrejmé, že
mal sa na mysli Občiansky zákonník.

Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ citovaného ustanovenia, t.j. neprejavovanie

opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,
napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a
pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený,

nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za
ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebránili objektívne okolnosti, prípade, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potom mal

prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ
skutočnosť, že potom trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu
potomkom mohlo byť dôvodov na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa
v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný

samotným poručiteľom (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 173/96).

Výsluchom a vyjadreniami žalobcu mal súd preukázané, že podľa jeho názoru nemal s poručiteľom
vážnejšienezhodyaleboproblémy,anikonflikt.Odrozvodumanželstvajehorodičov,keďmalasi1roksa

s poručiteľom stretával naďalej, trávil u neho každý druhý víkend. Keď mal asi 10 rokov na presviedčanie
poručiteľaažalovanejzostalvichdomácnostibývaťnatrvalo,alezostaltubývaťasirokavrátilsanaspäť
k matke. V tom čase začala na neho žalovaná útočiť s tým, že po odchode zo spoločnej domácnosti
mu oznámila, že do smrti bude tento krok ľutovať a nabádala poručiteľa, aby ho presvedčil vrátiť sa
naspäť a ak nebude chcieť, aby žalobcu vydedil. Vzťahy sa upokojili a žalobca naďalej navštevoval

spoločnú domácnosť poručiteľa a žalovanej, pomáhal im na hospodárstve, vo vinohrade, pravidelne
sa stretávali. Následne nadviazal známosť s p. Pivákovou, ktorá pracovala u žalovanej. Poručiteľ a
žalovaná nemali výhradu k tomuto vzťahu, pomáhali aj v starostlivosti o mal. dieťa p. V.. Po istom období
začali mať výhrady s tým, že mali pre žalobcu inú kandidátku. K uzavretiu manželstva prišlo po polročnej
známosti v januári 1993. Riešili otázku bývania, keď poručiteľ so žalovanou navštívili rodičov Pivákových

a prišlo medzi nimi k nedorozumeniu alebo hádke. Poručiteľovi oznámil, že uzavrie manželstvo a tento
sa mal zúčastniť na hostine. Bol však problém so žalovanou, ktorá sa nechcela stretnúť s jeho matkou
a rodinou. V tomto čase boli vzťahy medzi žalobcom a poručiteľom narušené, avšak tesne po uzavretí
manželstva došlo k ich opätovnému nadviazaniu. Po uzavretí manželstva býval žalobca s manželkou
v domácnosti jej rodičov, po celý tento čas chodil žalobca pomáhať poručiteľovi, čo sa nestretlo s

pochopením jeho svokrovcov. Poručiteľ preto navrhol žalobcovi, aby sa nasťahovali do jeho domácnosti,
čo sa aj stalo. Začali vznikať nezhody, keď jeho manželka otehotnela po troch potratoch a žalovaná jej
vytýkala nedostatočnú pomoc s domácnosťou. Manželka opustila domácnosť poručiteľa, ale žalobca
zostal v tejto domácnosti bývať. Nie je pravda, že by žalobca nekomunikoval s poručiteľom a žalovanouaj 5 rokov, a že sa od roku 2010 nestýkali. Akékoľvek spory boli vyvolané zo strany žalovanej a často
krát žalobca a poručiteľ komunikovali tajne, pretože žalovaná bránila poručiteľovi v ich styku. Poručiteľ
bol kardiologickým pacientom, rozhodne však nemožno tvrdiť, že bol jeho zdravotný stav taký vážny, že

by si vyžadoval žalobcovu každodennú starostlivosť. Po infarkte vo veku 34 rokov naďalej pracoval ako
vrátnik so zníženou pracovnou schopnosťou.

Skutočnosti uvádzané žalobcom potvrdila vypočutá svedkyňa Viera Divácka, matka žalobcu. Jej

výsluchommalsúdpreukázané,ževrokoch1992-1993žalobcanavštevovaldomácnosťporučiteľa,mali
spolu dobrý vzťah, čo vedela od žalobcu aj príbuzných, ktorých navštevuje vo B.. V roku 1992 žalobca
končil strednú školu, navštevoval domácnosť poručiteľa, trávil u neho víkendy, chodievali na burzy. S p.
V. sa poznali pol alebo trištvrte roka. Oznámili jej, že v januári 1993 chcú uzavrieť manželstvo. Poručiteľ
chcel, aby bývali v jeho domácnosti, ale rozhodli sa bývať u rodičov V.. Žalobca jej povedal, že chce
pozvať poručiteľa na svadbu, s čím nemala problém. Poručiteľ povedal, že nepôjdu na svadbu, pretože

žalovaná nechce ísť a ani sa na svadbe nezúčastnili. V tom čase si rodičia V. sťažovali, že žalobca
chodí viac pomáhať poručiteľovi než im. Žalobca s manželkou následne bývali v domácnosti poručiteľa
a manželka žalobcu si sťažovala, že žalovaná jej vytýka, že nič nerobí. Nikdy nepočula pri návštevách
v obci B., že by obyvatelia rozprávali o konfliktoch, alebo narušených vzťahoch žalobcu a poručiteľa. V
žiadnom prípade nie je pravda, že by aj po dobu 5 rokov boli prerušené kontakty žalobcu a poručiteľa,

možno týždeň, dva. So žalobcom má dobrý vzťah. Menej sa rozprávali v období, keď sa žalobca chcel
rozvádzať, s týmto nesúhlasila.

Výsluchom svedkyne U. W., bývalej manželky žalobcu mal súd preukázané, že v roku 1992 nadviazala
známosť so žalobcom, keď sa tento zdržiaval v domácnosti poručiteľa, kde pracovala u žalovanej.

Poručiteľ reagoval na ich vzťah v pohode, ale keď sa dozvedel, že chcú uzavrieť manželstvo, nepáčilo
sa mu to, čo jej povedal. Poručiteľ a žalovaná neboli nadšení zo sobáša a v tom čase sa nerozprávali.
Nebola nikdy svedkom žiadnej hádky poručiteľa a žalobcu alebo s niekým ďalším príbuzným. Žalobca
nepozýval poručiteľa na svadbu, v tom čase sa nerozprávali a to asi rok alebo rok a pol po svadbe. Nevie
o tom, že by sa stretávali, pretože žalobca nadával, že poručiteľ je „pod papučou“ žalovanej. Keď mali

finančné problémy v súvislosti s podnikaním žalobcu, išiel za poručiteľom, ktorý mu pomohol. Po hádke
žalobcu s jej otcom sa žalobca odsťahoval do domácnosti poručiteľa, kde neskôr prišla aj s dcérou.
Neskôr sa osamostatnili. Počas trvania manželstva pri príležitosti narodenín navštevovali poručiteľa aj
spolu s mal. deťmi. V roku 1993 poručiteľ chodil pracovať na pole, doma mali domáce zvieratá, bol na
invalidnom dôchodku. Bol chorý na srdce, žil so žalovanou, ktorá sa o neho starala, ak mal zdravotné

problémy, objednala ho na vyšetrenie aj ho tam zaviezla. Súd vyhodnotil výpoveď svedkyne sčasti ako
tendenčnú, pretože nemá k žalobcovi dobrý vzťah, keď ho viní z toho, že jej ublížil, nechal ju v najhoršej
situácii a pred výsluchom na súde ju žalovaná oboznámila s obsahom pojednávaní tak, že jej dala
prečítať zápisnice z pojednávaní vo veci. Napriek tomu svedkyňa sčasti potvrdila skutočnosti tvrdené
žalobcom a to, kedy a ako sa zoznámila so žalobcom, reakciu poručiteľa a žalovanej na oznámenie, že

uzavrú manželstvo, vzájomné nerozprávanie sa v roku 1993, keď manželstvo uzavreli, navštevovanie
domácnosti poručiteľa, spoločné bývanie v jeho domácnosti.

Výsluchom svedka E. Staňku, brata poručiteľa mal súd preukázané, že mal s poručiteľom dobrý vzťah,
často sa stretávali počas týždňa v domácnosti ich matky, domácnosti poručiteľa, domácnosti svedka,

vzájomne si pomáhali, pomáhal mu aj žalobca. Nebol svedkom žiadnej hádky ani konfliktu medzi
žalobcom a poručiteľom, nikdy sa nehádali, nevie o tom. Určite sa nestalo nikdy, že by bolo obdobie, keď
sa vôbec nerozprávali, to sa nikdy nestalo, stále spolu komunikovali. Keby sa nerozprávali, nechodil by
žalobca pomáhať poručiteľovi. Žalobca bol aj zabíjať u poručiteľa, bolo to v čase, keď bol s p. Pivákovou.
Pozemky s poručiteľom mali susediace. S poručiteľom sa nikdy nerozprávali, že by žalobcu vydedil. Keď

spolu pracovali a bavili sa o dedení, povedal, že buduje a nevie kto to bude po ňom robiť s tým, že nevie,
či sa žalobcovi bude chcieť. Poručiteľ choval domáce zvieratá, prasnice, husy, kačky, králikov, sliepky.
Staral sa najviacej poručiteľ, ale aj žalovaná.

Žalovaná vo svojom výsluchu a vyjadrenia tvrdila, že spísaniu listiny o vydedení predchádzalo

nedorozumenie medzi žalobcom a poručiteľom. Do veku 18 rokov sa žalobca správal štandardne ako
syn, s bežnými nedorozumeniami. Vážne nedorozumenie medzi nimi vzniklo koncom roku 1992, keď
sa žalobca rozhodol po dvojtýždňovej známosti uzavrieť manželstvo. Neskôr uviedla, že sa jednalo o
dvojmesačnú známosť. Poručiteľ sa snažil so žalobcom komunikovať, upozorniť ho na skutočnosť, žeideoveľmikrátkudobunaženenie,žesaspartnerkoudostatočnenepoznajúaďalšieokolnostisúvisiace
s tak vážnym krokom. Z predchádzajúceho vzťahu nevesty pochádzalo dieťa. Žalobca sa nahneval na
poručiteľa, reakcia bola neprimeraná, správal sa arogantne, bol vulgárny a od tohto okamžiku sa u nich

neukázal. Telefonicky oznámil žalobca, že sa budú brať a začiatkom januára 1993 prišiel do domácnosti
zobrať si nejaké veci. O uzavretí manželstva sa dozvedeli len z počutia. Poručiteľ nesúhlasil s uzavretím
manželstva, chcel aby vyčkali aspoň pol roka, pretože si uvedomoval ako sám dopadol v manželstve.
Žalovanej nevadilo uzavretie manželstva žalobcu, ale mala ten istý názor ako poručiteľ, že manželstvo
uzatvárali skoro a bol medzi nimi vekový rozdiel. V prvom polroku 1993 nemali spolu žiadne vzťahy,

pretože spolu nekomunikovali, videli sa len z obloka, keď išiel žalobca po ulici, boli ako cudzí ľudia.
Poručiteľ bol kardiologickým pacientom, veľmi ťažko znášal situáciu, ťažko sa s tým zmieroval, že sa
mu žalobca ako k otcovi obrátil chrbtom. Správanie žalobcu sa nezmenilo, nikdy sa sám z vlastnej
iniciatívy neopýtal, či niečo nepotrebuje, či mu nemôže pomôcť, bolo bežné, že nekomunikovali aj 5
rokov a neukázal sa u nich. Žalobca ak mal problém vyhľadal poručiteľa, ktorý sa mu snažil pomôcť. Až
do roku 2010 sa žalobca s poručiteľom a s ňou nerozprával, nestýkali sa. Nenavštívil ich ani s manželkou

a dieťaťom. Až po čase začala k nim chodiť nevesta aj s dieťaťom, ktoré prijalo žalobcovo priezvisko a
prijali ich. O spísaní listiny o vydedení nevedela, dozvedela sa o tom až po smrti poručiteľa, keď našla
v jeho peňaženke príjmový doklad o zaplatení poplatku u notára. V čase spísania listiny o vydedení
bol poručiteľ na invalidnom dôchodku, prekonal časté chrípky a tento stav trval až do jeho smrti. Vtedy
vážil 140 kg, bol rybárom, 2x do roka ho vozila na ryby, vozila ho robiť do vinohradu, záhrady, chodila

stále s ním.

Výsluchom svedkyne R. Y.-K. mal súd preukázané, že bola vzdialenou príbuznou poručiteľa a
spolupracovala s ním v strane zelených, chodili spolu na porady, písala zápisnice, v období rokov 1991 -
1993 navštevovala jeho domácnosť asi 3x týždenne. Bola prekvapená zo vzťahu žalobcu a p. V., pretože

žalobca bol mladý a p. V. mala už dieťa. Žalobca oznámil poručiteľovi a žalovanej, že chce uzavrieť
manželstvo. Od poručiteľa sa dozvedela, že idú navštíviť domácnosť V., aby sa dohodli, čo bude ďalej.
Počas návštevy nič nevyriešili. Žalobca sa pohádal s poručiteľom kvôli svadbe, pretože žalobca trval na
uzavretí manželstva. Od tejto doby žalobca prestal poručiteľa zdraviť, ignoroval ho. S poručiteľom bola
naporadevSeniciavtedyjejpovedal,žebolspísaťlistinuovydedenížalobcu.Poručiteľožalobcovistále

hovoril,žejetojehodieťa.Vprvejpoloviciroku1993žalobcaaporučiteľspolunekomunikovali,vzájomne
sa jeden druhého nevyhľadávali. Asi v roku 1994 mu pomohol tak, že sa aj s manželkou a dieťaťom
nasťahoval do jeho domácnosti. Nemá vedomosť, že by žalobca pomáhal poručiteľovi, poručiteľ, keď
mohol všetko si urobil sám. V období roku 2009 jej poručiteľ potvrdil, že existuje listina o vydedení a
poručiteľa trápi vzťah so žalobcom, na jeho zdravotnom stave sa podpísalo jednanie a chovanie žalobcu.

Výsluchom svedkyne A. J. mal súd preukázané, že v období rokov 1992- 1993 nemala žiaden kontakt
s poručiteľom a žalovanou. S týmito sa zoznámila v roku 1997 a nadviazali priateľstvo. Potvrdila, že asi
rok alebo rok a pol pred smrťou poručiteľa v súvislosti s napísaním listu na Obec Vrádište sa poručiteľ
vyjadril, že žalobca nedostane nič, že už to poriešil. Domácnosť poručiteľa navštevovala niekoľkokrát

do týždňa, zúčastňovala sa osláv a so žalobcom sa stretla len jeden krát. Touto svedeckou výpoveďou
bolo preukázané, že poručiteľ svedkyni povedal, že v podstate žalobcu vydedil.

Výsluchom svedka X. V. mal súd preukázané, že žalobca ako dieťa býval v domácnosti poručiteľa,
kde nevydržal dlho, pretože mu „utiahli uzdu“. Počas štúdia na strednej škole žalobca navštevoval

domácnosť poručiteľa, keď sa zoznámil s p. V.. Keď si chceli založiť rodinu, poručiteľovi sa to nezdalo,
pretože to bolo veľmi skoro, v podstate sa mu to nepáčilo. Po svadbe žalobcu bol poručiteľ nahnevaný,
žalobca ho nenavštevoval a povedal, že pre správanie sa žalobcu vydedí. S poručiteľom mali spoločný
plot ich nehnuteľnosti ako susedia. Poručiteľ nebol na svadbe, nevie, či bol pozvaný. Napriek tomu,
že bol s poručiteľom brat a bývali v susedstve tvrdil, že žalobca s manželkou nebývali v domácnosti

poručiteľa. Nebol svedkom hádky, nejakého výstupu, výmeny názorov medzi žalobcom a poručiteľom.
Má vedomosť o tom, že po svadbe prestal žalobca navštevovať domácnosť poručiteľa. Neskôr opäť
nadviazali kontakt, keď mal žalobca problémy s podnikaním a zadlžil sa. Po tom, čo kúpil dom, žalobca
prestal otca navštevovať, osamostatnil sa a myslel si, že ho už nepotrebuje. V rokoch 1992-1993
nepomáhal poručiteľovi pri chove domácich zvierat, ale len dva krát ročne pri sezónnych prácach s

traktorom pri orbe. Nebol s poručiteľom v takej blízkosti, aby vedel o jeho chorobe, ale v detstve mal
epileptické záchvaty, bral lieky, neskôr si sťažoval na dýchavičnosť. So žalobcom neudržuje žiadne
vzťahy, bol problémový človek a narušoval vzťahy s bratom. Neudržuje žiadne vzťahy s bratom E. W..Súd pri zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania má za to, že bolo preukázané výsluchom
účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi, že zriadeniu listiny o vydedení predchádzalo rozhodujúce

obdobie konca roku 1992 a prvých päť mesiacov roku 1993. Do začiatku roku 1993 fungoval vzťah medzi
žalobcom a poručiteľom ako vzťah otca a syna. Po rozvode manželstva rodičov žalobcu bol zverený ako
maloletý do starostlivosti matky, neskôr do starostlivosti poručiteľa a opätovne do starostlivosti matky.
Sústavne spolu udržiavali kontakt, ktorý sa zintenzívnil v priebehu štúdia žalobcu na strednej škole. V
októbri 1992 žalobca dovŕšil vek 19 rokov. V domácnosti poručiteľa sa zoznámil s p. V., ktorá pracovala

u žalovanej, už mala mal. dieťa, bola staršia od žalobcu. Nadviazali spolu známosť, ktorá trvala päť
mesiacov. Po tom, čo žalobca oznámil, že chce uzavrieť manželstvo sa vzťahy narušili, pretože poručiteľ
sa snažil žalobcu odhovoriť od uzavretia manželstva z dôvodov pre neho dôležitých, nesúhlasil s týmto,
nahneval sa, žalobca reagoval podráždene a prišlo k vzájomnému prerušeniu vzťahov, nastalo obdobie,
keď spolu nekomunikovali žalobca s poručiteľom a žalovanou, žalobcova manželka s poručiteľom a
žalovanou, vzájomne sa nenavštevovali. Za takejto situácie poručiteľ zriadil listinu o vydedení. V konaní

bolo preukázané, že v ďalšom období sa vzťahy obnovili, žalobca býval s manželkou a jej dieťaťom
v domácnosti poručiteľa, neskôr sa vzájomne navštevovali, poručiteľ pomáhal žalobcovi, žalobca ho
označil ako oprávnenú osobu pre poistné plnenie. Zo žiadneho dôkazu nemožno uzavrieť, že by spolu
žalobca a poručiteľ nekomunikovali 5 rokov. V danom konaní sú však rozhodné skutočnosti, ktoré viedli
k zriadeniu listiny o vydedení a nie obdobie, ktoré nasledovalo do budúcnosti. Z budúceho obdobia

možno len posúdiť o akú intenzitu narušenia vzťahov medzi žalobcom a poručiteľom išlo. Skutočnosť,
že bola zriadená listina o vydedení potvrdili svedkovia A. J., R. Y.-K., X. V.. Svedkyňa J. bola priateľkou
poručiteľa, svedkyňa Y.-K. vzdialená príbuzná, spolupracovníčka zo strany zelených, svedok V. bratom
poručiteľa, s ktorými sa mal o vydedení rozprávať poručiteľ. Trápil ho vzťah so žalobcom a napriek tomu,
sa o predmetnej listine nerozprával so žalovanou. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by medzi

žalobcomaporučiteľomprichádzalokhádkam,konfliktom,výmenenázorov,okremobdobiavsúvislostis
uzavretím manželstva žalobcu v roku 1993. Túto skutočnosť potvrdzuje aj listina o vydedení, že na konci
roku 1992 došlo k nedorozumeniu, ktoré vyvrcholilo tak, že žalobca poručiteľa nepozdraví, nenavštívi,
nepovažuje ho za svojho otca. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu
konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému

a v konaní pred súdom bezpčene preukázaný. Poručiteľ konkretizoval dôvod vydedenia a určil aj časové
obdobie.Vkonaníbolobezpečnepreukázané,žeprišlomedzižalobcomaporučiteľomknedorozumeniu
v súvislosti s tým, že žalobca ako 19 ročný sa rozhodol uzavrieť manželstvo s od neho staršou ženou,
ktorá už mala mal. dieťa s čím nesúhlasil poručiteľ, nahneval sa. V ďalšej časti dôvodu vydedenia o
neprejavení ani najmenšieho záujmu o poručiteľa zo strany žalobcu, hoci je ženatý a má aj potomka,

nepovažoval mu túto skutočnosť ani oznámiť a prípadne ho navštíviť s manželkou a potomkom bolo
preukázané, že poručiteľ mal vedomosť o tom, že žalobca uzavrie manželstvo, poznal nastávajúcu
manželku, ktorá pracovala v domácnosti poručiteľa pre žalovanú a taktiež poznal jej dieťa, ak mal
poručiteľ na mysli toto dieťa ako potomka žalobcu. Podľa tvrdenia žalovanej mal toto dieťa na mysli,
pretože začalo užívať priezvisko žalobcu. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania má súd za

to, že nemožno zo správania sa žalobcu vyvodiť ten právny záver, že ako potomok o poručiteľa trvalo
neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Dovtedy vzťahy medzi žalobcom
a poručiteľom fungovali štandardne, žalobca dochádzal do domácnosti poručiteľa, pomáhal mu, chodili
po burzách apod. Dôvodom prerušenia kontaktov na prechodnú dobu bolo vzájomné nedorozumenie,
keď dospelý syn nesúhlasil s názorom svojho otca, v podstate ho neposlúchol a uzavrel manželstvo

napriek negatívnemu postoju poručiteľa k tomuto zväzku. Takže obaja aj poručiteľ aj žalobca sa pričinili
o vznik tohto nedorozumenia, keď sa nedokázali povzniesť na týmto rozporom v názoroch a vzájomne
prestali spolu komunikovať. Žalobca s manželkou a jej dieťaťom nenavštevovali domácnosť poručiteľa,
ale ani zo strany poručiteľa neprišlo k ústretovému kroku, ktorým by napravili vzájomne narušený vzťah.
Neskôr sa vzťahy obnovili, keď začal v domácnosti poručiteľa bývať žalobca aj s rodinou. Poručiteľ

bol invalidný dôchodca, mal zdravotné problémy, avšak jeho zdravotný stav mu dovoľoval vykonávať
práce okolo domáceho zvieratstva, vo vinohrade, záhrade, rybárčenie, zúčastňovanie sa schôdzí v
rámci svojej strany. Žil v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá mu poskytovala potrebnú pomoc. V
konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ žiadal žalobcu výslovne o pomoc s konkrétnymi prácami,
činnosťami v hodnotenom období a žalobca by túto pomoc odmietol poskytnúť, alebo že by bol poručiteľ

odkázaný na pomoc zo strany žalobcu ako potomka. Žiadnym dôkazom v konaní nebolo preukázané,
že by bol niekto svedkom hádok, výmene názorov, výčitiek medzi žalobcom a poručiteľom. Súd má
za to, že nemožno obdobie piatich mesiacov roku 1993 hodnotiť ako trvalo neprejavovaný opravdivý
záujemzostranyžalobcuakopotomkaoporučiteľa,neopomenúc,žeobdobienarušeniavzťahovvzniklona základe vzájomného nedorozumenia. Súd preto v l. časti žalobného petitu žaloby určil, že dôvody
vydedenia žalobcu jeho otcom poručiteľom I. W., zomr. XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení zo
dňa 28.5.1993 nie sú dané; vydedenie je neplatné.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšku uplatnených nárokov zamietol. Už v hore uvedených dôvodoch súd
uzavrel,ževdedičskomkonanísúdnykomisárnepostupovalvsúladesozákonomspoužitímustanovení
§ 175a, § 175b, 175k ods. 1, 2 O.s.p., keď nebolo ukončené dedičské konanie v prvej časti rozhodnutia,

a to ustálením okruhu dedičov. Súd (súdny komisár) nevydal uznesenie, ktorým by žalobcovi stanovil
lehotu na podanie žaloby o neplatnosť záveru na súde, za predpokladu, že uznesenie, ktorým by bol
tentoúčastník(dedič)konaniaodkázanýnapodaniežalobysplňujepožiadavkyvymedzenévustanovení
§ 175k ods. 2 O.s.p. Uznesenie vydané nebolo, žalobca bol len v zápisnici poučený o alternatívach
závislých na jeho rozhodnutí o postupe v konaní, súdny komisár oznámil žalobcovi, že bude pokračovať
v konaní a ešte predtým, než sa toto oznámenie dostalo do dispozície žalobcovi, súdny komisár vydal

osvedčenie o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve nebolo doručené žalobcovi a teda mu bola odňatá
možnosť podať návrh na pokračovanie v konaní. Z uvedeného možno vyvodiť ten právny záver, že
žalobca bol účastníkom dedičského konania a pokiaľ súdny komisár ho „vylúčil“ z dedičského konania,
prestal s ním konať a prejednal vec výlučne len so závetným dedičom i napriek námietkam žalobcu,
bolo jeho povinnosťou doručiť rozhodnutie aj žalobcovi, ktorý by sa proti takémuto rozhodnutiu mohol

brániť na základe riadneho opravného prostriedku. Keďže žalobcovi doposiaľ zákonným spôsobom
rozhodnutie o dedičstve doručené nebolo, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a neprichádza preto do
úvahy ani rozhodnutie v zmysle § 485 ods 1 OZ, v zmysle ktorého sa žalobca domáha určenia tak, ako
je uvedené v jeho navrhovanom petite. Ak súdny komisár vyriešil otázku okruhu účastníkov dedičského
konania bez toho, aby prihliadal na námietku v tomto smere a nepostupoval v zmysle ustanovenia § 175k

ods. 2 O.s.p., osoba nemôže stratiť postavenie účastníka dedičského konania a dedičské rozhodnutie
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 26/2011).
Za daného právneho stavu veci potom nie je ukončené dedičské konanie, v ktorom sa musí doriešiť
otázka okruhu dedičov, následne predmet dedičstva a nakoniec vyporiadanie dedičstva. Navrhovanými
petitmi žaloby o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, určenie podielového spoluvlastníctva

na predmete dedičstva by súd riešil otázky dedičského konania, ktoré nie je oprávnený riešiť v rámci
občianskeho súdneho konania, neboli splnené podmienky na rozhodnutie podľa ustanovenia § 485 OZ
a preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.
V dedičskom konaní bolo vydané osvedčenie o dedičstve, na ktorom je vyznačená právoplatnosť
a vykonateľnosť, napriek tomu, že tieto skutočnosti nemohli nastať. Súd má za to, že odstrániť

tento nedostatok bude možné buď doručením osvedčenia žalobcovi, ktorý má právo využiť riadny
opravný prostriedok a to požiadať o pokračovanie v dedičskom konaní alebo využiť mimoriadny
opravný prostriedok, návrh na obnovu konania, keď spôsobilým predmetom obnovy konania v zmysle
ustanovenia § 231 ods. 2 O.s.p. je aj osvedčenie o dedičstve vydané v súlade s ustanovením § 175zca
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 10/01).

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
nanáhradutrovprávo.Súdžiadnemuzúčastníkovnepriznalprávonanáhradutrovkonania,keďžalobca

mal v konaní len čiastočný úspech.
Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na
uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá
sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej.

Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a
výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva.
Žalobca sa v konaní domáhal vyslovenia neplatnosti listiny o vydedení a ďalšími výrokmi v súvislosti

s uplatneným nárokom podľa ustanovenia § 485 OZ. Súd vyhovel žalobe žalobcu v časti vyslovenia
neplatnosti listiny o vydedení a zamietol žalobu vo zvyšku uplatneného nároku v súvislosti s uplatnením
práva ochrany oprávneného dediča, pričom žalovaná navrhla celú žalobu zamietnuť, teda bola úspešnáv časti bránenia práva ochrany oprávneného dediča, teda každý z účastníkov mal čiastočný úspech vo
veci a to v jednej polovici. Súd preto žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).