Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/598/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613202941
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613202941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňű 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26429705,
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grosslingova 4, IČO: 36864421, za ktorú koná
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporkyni: D. A. nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: K., M. XXX/
XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 406 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01.apríla 2015 pod č.k. 6C/298/2013-98 a o čiastočnom späťvzatí
návrhu navrhovateľom, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd nepripúšťa späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 514 eur od 15.11.2010 do 10.04.2011, zo sumy 464 eur od 11.04.2011 do 22.01.2012,
zo sumy 406 eur od 23.01.2012 do zaplatenia.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

III. Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Navrhovateľ podal proti rozsudku odvolanie

a prípisom doručeným súdu 22.12.2015 návrh na začatie konania vzal späť v časti týkajúcej sa
uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne tak, že vzal návrh späť vo výške 0,19 % denne.

Odporkyňa na výzvu súdu reagovala vysvetlením svojej finančnej situácie, k späťvzatiu sa nevyjadrila,
neoznámila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

Podľa § 222 ods. 2 OSP, odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie

konania späť, alebo schváli zmier.

Podľa §208OSPakjenávrhnazačatiekonaniavzatýspäť,keďužrozhodolsúdprvéhostupňa,alejeho
rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania vzal čiastočne späť, odporkyňa so späťvzatím nevyjadrila
súhlas, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 96 v spojení s § 208 OSP nepripustil vzatie návrhu
späť.Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý podal formou tlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy 406
eur s príslušenstvom. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1

OSPsodôvodnením,ženáhradutrovkonania sineuplatnilaavkonaníjejžiadnetrovynevznikli.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
§ 39, § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb.)
a čl. I. § 5 ods. 1 až ods. 3, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1 bod 2, § 77 ods. 1, 2 zákona
č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový
a šekový zákon“). Právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil z článku 25 bod 1 písm. a)
Nariadenia č. 861/2007 a čl. 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001. Následne podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia

EP a Rady č. 593/2008, resp. na základe § 10 ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov určil rozhodné právo, ktoré sa na danú
vec vzťahovalo. Okrem toho dospel k záveru, že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania
dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny

procesný predpis umožňuje, a aj pri nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby mu jeho nevedomosť nebola
na úkor. Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1
OSP, teda výnimku z prejednacej zásady. Vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že dňa 14.05.2010 uzavrela spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o., s odporkyňou na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 403800189 (ďalej
len „zmluva o úvere“), podľa ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 300 eur a odporkyňa sa
zaviazala zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok 288 eur , spolu mala zaplatiť čiastku 588 eur,
v 12 mesačných splátkach po 44 eur počnúc dňom 10.06.2010. V zmluve o úvere neboli uvedené
úroky z úveru, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) a ani priemerná RPMN. V bode

14všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej:
„na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovivystavildlžník(vystaviteľ)zmenku,vktorejniejevyplnenázmenkovásumaa dátumzačiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy

všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa
stal splatný celý dlh.“ Zo zmenky vystavenej odporkyňou dňa 14.05.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
zistil, že do zmenky bola vpísaná suma514 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 15.11.2010. Zmenka
bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4

rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 403800189.
PrávavyplývajúcezpredmetnejzmenkybolispoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,prevedenérubopisom
na navrhovateľa. Oboznámením sa s obsahom spisu exekučného konania sp.zn. 5 ER 592/2011
zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako oprávnený vymáhal pohľadávku z úverovej zmluvy
č. 403800139 na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudkuStáleho rozhodcovského súdu

sp.zn. SR 02217/09 zo dňa 12.04.2011 a predloženej zmenky. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekúcia zastavená.

Vzhľadom na ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov

o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na
zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere, dospel k záveru, že zmenka bola
vystavená odporkyňou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere - konkrétne ako blankozmenka.
Uviedol, že zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy boli do zmenky doplnené
dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v

porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia zmenky (písané rukou). Vo všeobecnosti
môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď
uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia
funkcia vylúčená výslovným zákazom splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,narozdielodzabezpečovacejfunkciezmenky,ktorábolavsúvislosti
so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto mohol v danom prípade
považovať danú zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského

úveru odporkyňou, len za zabezpečovaciu zmenku, a nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na
uhradenie dlhu.

Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z predmetu konania, ktorým bol nárok navrhovateľa,
vyplývajúci z vlastnej vistazmenky, vystavenej odporkyňou, pôvodne vo forme blankozmenky na

zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere. V prvom
rade preto posudzoval platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uviedol, že Zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, spĺňajúcou znaky tejto zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Išlo o predtlačenú
formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými
stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v

rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporkyňa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bola
spotrebiteľom. Nesporne išlo o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to
napriek tomu, že v zmluve o úvere bol uvedený účel úveru "na výkon povolania". Pri pochybnostiach
o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a dôkazné bremeno na preukázanie toho,

že úver bol poskytnutý na iný účel, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže tento účel
nebol preukázaný, platí, že úver bol poskytnutý na súkromné účely. V danom prípade ide nielen o
spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Prvostupňový súd podrobil preskúmaniu zmluvu o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia

úveru a dospel k záveru, že rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán bola
hrubým spôsobom narušená, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca,niekoľkonásobnézmluvnépokuty,blankozmenka).Vzhľadomnanerovnosťpodmienok
účastníkov zmluvy, vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, sa celá zmluva (jej obsah

i účel) prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi, nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa
bodu14všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,anazákladetaktovyplnenejzmenkynebolomožné
úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

Súd prvého stupňa dospel tiež k záveru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť
aj z dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky, ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a z toho dôvodu je takáto dohoda, ako neprijateľná zmluvná podmienka, podľa
§ 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, neplatná. Pôvodnému remitentovi teda nevzniklo právo

na vyplnenie blankozmenky, blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou, pôvodný remitent nemal práva
a povinnosti zo zmenky, a preto ich ani nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. V základe
jednoznačne išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahoval Zákon o spotrebiteľských
úveroch, preto sa súd zaoberal aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo), a zistil,
že predloženú zmenku podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ nemohol prijať ani

ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená s podstatne vyššou zmenkovou sumou, než
pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Z uvedených dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol.
Ďalej konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, ročnej úrokovej sadzbe čo boli v čase uzatvárania
tejto zmluvy povinné údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má

za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. V závere uviedol, že pri posúdení
zmenkového úroku 0,25 % denne prestavuje ročný úrok 91,25 %, čo považoval za rozpor s dobrými
mravmi. Z týchto dôvodov dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú vo všeobecných obchodných
podmienkach, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, od počiatku neplatnú, preto spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., nemohla zmenku vyplniť. Konanie spoločnosti pri nadobúdaní zmenky možno

hodnotiťakovedomékonaniena škodudlžníka.Prerozporsdobrýmimravmijepodľa§39Občianskeho
zákonníka, dohoda o vyplnení zmenky, neplatná. Z dôvodov, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo
zmenku prijať, právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu ani právo zo zmenky na plnenie. Preto navrhovateľ,
nadobúdajúci zmenku rubopisom, nemôže uplatňovať právo zo zmenky. Z uvedených dôvodov návrhzamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy neuplatnila a žiadne jej v konaní
nevznikli (142 ods.1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, a

je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP, ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporkyne neboli vznesené žiadne námietky, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa

mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007, vzniesť námietky voči zmenke, ak
tak neurobila, akékoľvek iné námietky museli byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Namietal, že prvostupňový súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na
skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v
jeho prospech. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona, odporkyňa nie je oprávnená

vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Prvostupňový súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods.
1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a
remitentom irelevantný. Nie je mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Ďalej namietal, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna

úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom
súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez
ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou

zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

KrajskýsúdvNitre,akoodvolacísúd(§10ods.1OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom

konania, v zákonom stanovene lehote na podanie (§ 201,§204 ods.1 OSP), a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené §
213 ods. 2 až ods. 7 OSP (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP), s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods.

3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne
správne a odvolanie nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je
správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí,
vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

Predmetom konania v danej veci je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je navrhovateľ

ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa, pričom indosovaná
zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ zmenky pohľadávku doposiaľ neuhradil.Navrhovateľ v odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového
súdu, čo považoval za vadu konania, spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Odvolací
súd preto predtým, ako preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu, skúmal, či konanie zaťažil

vadou konania, namietanou navrhovateľom. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový výzvou zo
dňa 17.07.2014 prevzatou navrhovateľom 24.07.2014 vyzval navrhovateľa na predloženie listinných
dôkazov . Zároveň mu oznámil, že mieni vec posudzovať podľa zákonných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa a § 39 OZ a navrhovateľovi stanovil 30 dňovú lehotu na vyjadrenie. Vo veci rozhodol podľa
úpravy sudcu bez nariadenia pojednávania, hoci z obsahu zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku

vyplýva, že vykonal dokazovania oboznámením listín, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Navrhovateľ
zaslal písomné podanie v ktorom trval na posúdení jeho nároku z titulu vystavenej zmenky odporkyňou
podľa nariadenia. Poukázal na rozhodnutia iných senát Krajských súdov v Prešove a Banskej Bystrici .
Navrhovateľ o súdom zamýšľanom postupe - posúdiť predmetnú vec podľa ustanovení spotrebiteľských
právnych predpisov - bol súdom prvého stupňa informovaný, preto nemôže tvrdiť, že jeho rozhodnutie
je prekvapivé, navyše za situácie, že súd prvého stupňa riadne svoje úvahy v napadnutom rozsudku

zdôvodnil. Odvolací súd nezistil vadu konania namietanú navrhovateľom, pre ktorú by bolo potrebné
napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 01.04.2015. V dôsledku podaného odvolania
navrhovateľom, bol spisový materiál dňa 16.06.2015 predložený odvolaciemu súdu. Odvolací súd, pri
rozhodovaní o tomto odvolaní navrhovateľa proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa bral do

úvahy skutočnosť, že v Zbierke súdnych rozhodnutí SR, bolo pod číslom 93/2015, publikované spoločné
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20. októbra 2015, týkajúce sa postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie;
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu, takýto exces, dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch

a sudcoch v znení neskorších predpisov). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8
ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo rozhodnuté v rámci zákonom upraveného
mechanizmu, zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV. ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom
ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch kolégií v zbierke stanovísk pod R 93/2015,

priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce
právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho
súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom
nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu
navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej

len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím, ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry
navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len
„publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov
senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho súdu v individuálne, ním prejednávanej veci, názorvyjadrený v publikovanom rozhodnutí, je zároveň zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny)
členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom
rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to

splnené podmienky), môže odkloniť či odchýliť od názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým,
ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“ názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.

Odvolací súd v danej veci upriamuje, okrem spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodného
kolégia Najvyššieho súdu SR, pozornosť tiež na skutočnosť, že aj zákon č. 191/1950 Sb. a Občiansky

súdny poriadok reagovali na prijatú novelu číslo 438/2015, účinnú od 23. 12. 2015 tým, že v čl. II., §
17 ods. 1 v zákone č. 191/1950 Sb. bola doplnená nová veta a ods. 2, z ktorého vyplýva, že ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný

zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka a § 5a zákona
číslo 250/2007 Z.z..

Uvedenounovelouzákonač.438/2015boldoplnenýiods.3aods.4ustanovenia§79OSPtak,žeakide

o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,
žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak
ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie

záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
Ustanovenie § 114 ods. 2 OSP bolo predmetnou novelou zákona doplnené o vetu, podľa ktorej:
„ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného
predpisu; vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Odvolací súd, postupujúc v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zmeniek
a riadiac sa uvedeným stanoviskom Najvyššieho súdu SR, uverejneným pod R93/2015, by preto v
zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento judikát považuje za rozhodujúci a opodstatnený, nakoľko
platí zásada, že iba ten, kto sa od ustálenej judikatúry odkloní, musí náležite vysvetliť dôvody tohto

postupu. Napriek tomu, však viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 OSP), k jednotlivým
odvolacímdôvodomnavrhovateľa,spočívajúcimpredovšetkýmvzdôrazneníplatnostipríslušnejzmenky
a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania
v tomto smere, odvolací súd dodáva, že sa nestotožňuje s jeho argumentáciou, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe, podľa nariadenia, je súd povinný rešpektovať

právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné

aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu
znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho účastníka v konaní,
či ochrany dobrých mravov. Občiansky súdny poriadok, ako základný procesný predpis, platný na
území Slovenskej republiky, dôkaznú povinnosť upravuje v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku
1, umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha, týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou
v doloženej zmenke, nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie
prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo, nie je nariadením vylúčená.
Prvostupňový súd preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP, a to
oboznámenímsatakzúverovouzmluvou,zozmenkou,zktorejsinavrhovateľodvodzujesvojnárok,ako

aj s príslušným exekučným spisom, správne, v súlade s ustanovením § 132 OSP, vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona a v
správnej interpretácii. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil, stotožniac sa s jeho úvahami a argumentami. V zmysle uvedeného judikátu Najvyššieho súduSR (R93/2015), bol súd prvého stupňa oprávnený preskúmavať nielen formálne, obsahové náležitosti
zmenky, ale aj úkon, v ktorom má navrhovateľom uplatnený nárok základ, t.j. úverovú zmluvu. Tento
záver je tiež v súlade nielen zo základnými zásadami práva Európskej únie na ochranu spotrebiteľa

(Smernica 87/102/EHS), ale taktiež aj v súlade s vnútroštátnou úpravou o ochrane spotrebiteľa (zákon
č. 250/2007 Z.z.).

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie
rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích

prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Navrhovateľ, k tejto časti napadnutého rozsudku, v
dôvodoch svojho odvolania, k právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa neuviedol žiadne právne
úvahy, dôvody, na základe ktorých vyvodzuje záver o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Argumentoval iba tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho
úkonu (zmluvy o úvere), ktorého navrhovateľ nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na

základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým na prijaté
stanovisko Najvyššieho súdu SR v judikáte pod R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod,
za bezpredmetný. Iné okolnosti a dôvody odvolateľ v podanom odvolaní neuvádza.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - úverovej zmluvy, na

základe ktorého nemohlo dôjsť k vystaveniu zmenky. Napriek tomuto konštatovaniu, zaoberajúc sa
i zmluvnými podmienkami, vyhodnotil za neprijateľné zmluvné podmienky, podmienky týkajúce sa
dojednania, uvedené v časti bodu 17 všeobecných obchodných podmienok. V tomto ustanovení bola
určená jednak podmienka, ktorá za nesplnenie záväzku, pripúšťala možnosť veriteľa, domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimeranej sumy (úrok 0,25% denne, v ročnom prepočte 91,25%),

ako sankcia spojená s nesplnením záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka), a tiež
podmienka, spočívajúca v prenesení povinností dodávateľa niesť dôkazné bremeno, na spotrebiteľa,
ktorá je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu je
pre jej neprijateľnosť, neplatná. Ďalej celú dohodu o vyplnení blankozmenky vyhodnotil ako neplatnú
dohodu, z ktorého dôvodu pôvodnému remitentovi potom vôbec nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie

blankozmenky. Pôvodnému remitentovi nevznikli práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol
indosamentom previesť na navrhovateľa (nikto nemôže previesť viac práva, ako sám má). Posúdením
samotnej zmenky dospel k záveru, že veriteľ ju podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch,
nemohol prijať ako zabezpečovaciu zmenku, pretože bola vyplnená podstatne vyššou sumou, ako
pripúšťalo zákonné ustanovenie, keď zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, preto zmenka

mohla byť vystavená len na sumu 200 eur. Z tohto dôvodu konanie veriteľa, spočívajúce v prijatí zmenky
prevyšujúcej zákonom prípustnú výšku, považoval za výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi,
nepožívajúcim právnu ochranu. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvého stupňa stotožnil.

Navrhovateľ v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. (zákon o spotrebiteľských úveroch), ktorý

pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej
výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne, po ich vystavení. V tejto časti
odcitoval celý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 z 21. 11. 2013, na
záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4CoZm/3/2014 z
13. 06. 2014. Uvedené rozhodnutia nie sú záväzné pre rozhodnutie v danej veci, vyjadrujú názor dvoch

senátov obchodných kolégií, ktorý nie je v súlade s judikátom R 93/2015. Navrhovateľ, okrem citácii
týchto rozhodnutí, námietky prekvapivého rozhodnutia a námietky nemožnosti preskúmavania platnosti
právnych úkonov, neuviedol žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového
súdu, a iba z obsahu predložených rozhodnutí, odvolací súd vyvodil, že podľa názoru navrhovateľa,
prvostupňový súd bol oprávnený skúmať iba to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon

vyžaduje pre posúdenie jej platnosti. S uvedenými námietkami odvolateľa, sa odvolací súd vyporiadal
vo vyššie uvedených dôvodoch tohto rozhodnutia.

V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie (ďalej len „EÚ“),
je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a

zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali,
resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to, aplikáciou procesného práva, má súd túto povinnosť naplniť,
čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky, súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom
zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava, platná do 31. 12. 2010, umožňovalapoužívať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky, ako takej, v spotrebiteľskom právnom
vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ, na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna
úprava do 31. 12. 2010, nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/

EHS, v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho
zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014,
je táto ochrana zabezpečená v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo, ako

také, v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej
zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh
navrhovateľa zamietnutý, vo výroku za vecne správny a ako taký ho podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože

si právo na ich priznanie neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.