Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208910
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712208910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: J. J., X..
XX.XX.XXXX, L. R. XX, XXX XX H., štátny občan SR, o zaplatenie 706,32 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 208,41 €, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 208,41 €, od 6. 11. 2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 24. mája 2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy

706,32 € s úrokom z omeškania 9,00% ročne z tejto sumy od 6.11.2010 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoj nárok zdôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 18.12.2005 zmluvu o pripojení
č. C. a dňa 16.10.2008 dodatok k tejto zmluve, na základe ktorých vypožičal odporcovi SIM kartu,
ktorá umožnila odporcovi využívať telekomunikačné služby, a ktorej bolo priradené účastnícke telefónne
číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón značky Nokia N95 za kúpnu cenu
66,06 eur. Odporca v časovom období od júna 2010 do septembra 2010 porušil zmluvné povinnosti
v zmysle dodatku k zmluve č. C. riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých služieb, na písomnú výzvu

navrhovateľa o pokonávku zo dňa 22.10.2010 uhradiť cenu poskytnutých služieb a zmluvnú pokutu
najneskôr do 5.11.2010 nereagoval. Odporca navrhovateľovi doposiaľ neuhradil sumu 208,41 €, čo je
cena poskytnutých služieb, a navrhovateľovi stále neuhradil sumu 497,91 eur, čo je výška zmluvnej
pokuty dojednanej v dodatku k zmluve o pripojení.

Odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril.

Aj keď podaním doručeným súdu dňa 24. januára 2013 oznámilo Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ vstup do konania, ako vedľajší účastník na strane odporcu, súd na toto oznámenie o
vstupe podľa ustanovení § 93 ods. 3 a § 355 O.s.p. neprihliadal, nakoľko jeho súčasťou nebol súhlas
odporcu, popri ktorom sa táto právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu hodlala zúčastniť na konaní.
Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vyvesil dňa 13. apríla 2016 oznam na úradnej
tabuli súdu, že dňa 19. apríla 2016 o 11:00 hod. na č.d. 106 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa §
200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu
ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol na podklade listinných dôkazov predložených navrhovateľom, z ktorých zistil tento

skutkový stav :

Dňa 18.12.2005 uzavreli účastníci konania zmluvu o pripojení č. C., na základe ktorej
poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby v rámci zvoleného účastníckeho programu
prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Na základe dodatku k
zmluve zo dňa 16.10.2008 došlo v rámci osobitnej ponukovej akcie navrhovateľa "Výmeny2008"

dohodou strán k predaju mobilného telefónu Nokia N95 za cenu 66,06 eur. Podľa článku 2.3 dodatku
sa odporca zaviazal po dobu 24 mesiacov dodržovať zmluvné povinnosti, predovšetkým včas platiť
cenu služieb vyfakturovanú navrhovateľom, zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a nedopustiť
sa takého konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
túto zmluvu vypovedať. Účastníci sa dohodli, že navrhovateľ odporcovi prevádza mobilný telefón

značky Nokia N95 za akciovú zľavnenú cenu 66,06,- €. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa
7.7.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu služieb vo výške 100,72 €. Faktúrou č. XXXXXXXXXX,
splatnou dňa 6.8.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu upomienky vo výške 1,33 €. Faktúrou č.
XXXXXXXXXX, splatnou dňa 6.8.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu služieb vo výške 48,73
€. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 10.9.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu služieb

vo výške 48,73 €. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 7.10.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi
cenu služieb vo výške 8,90 €. Pokusom o pokonávku z 22.10.2010 zaslaným doporučene poštou
na adresu odporcu, vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu ceny poskytnutých elektronických
komunikačných služieb za obdobie jún až september roku 2010 v sume 208,41 eur a zmluvnej pokuty
v sume 497,91 eur, najneskôr do 5.11.2011. Na túto výzvu odporca nereagoval.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 3,5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z., zmluva o pripojení zaniká a/ uplynutím času, na
ktorý bola uzavretá, b/ dohodou účastníkov zmluvy, c/ odstúpením od zmluvy, d/ výpoveďou, e/ ak tak
ustanovuje osobitný predpis. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu
za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 42 ods.1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za

poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov
od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, čo do výšky sumy 208,41 € uplatňovanej titulom odplaty
za poskytnuté služby elektronickej komunikácie. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom v zmysle citovaných zákonných ustanovení zmluvu o pripojení, na základe

ktorej vznikla odporcovi povinnosť, počas doby trvania tejto zmluvy, platiť cenu za poskytovanie
telekomunikačnej služby. Odporca neuhradil navrhovateľovi na základe priložených faktúr cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby a poplatky v celkovej výške 208,41 €, a to ani v dodatočne
poskytnutej lehote, preto sa nasledujúci deň , t.j. 6.11.2010 dostal do omeškania s plnením svojhodlhu. Dôvodný bol návrh navrhovateľa aj v časti úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade s
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Na úrok z omeškania mal navrhovateľ nárok v
zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného súd odporcovi

uložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi sumuistiny208,41€ spolusúrokomzomeškaniavovýške9,00
% ročne z tejto sumy, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania bola vo výške 1,00 %.

Zanedôvodnýpovažovalsúdnávrh včastiuplatnenejzmluvnejpokuty497,91 €.Dojednanieozmluvnej

pokute je obsiahnuté v čl. 2. Bod 5. dodatku zmluve, podľa ktorého v prípade porušenia niektorej z
povinností účastníka uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku /najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k
ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj
dôjde k ukončeniu jeho platnosti/ je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu 497,91 €.

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorú
ako typovú zmluvu uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 odst. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ

zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo viacerých zmluvách, táto je vopred pripravená a predtlačená
na Dodatku k zmluve o pripojení. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom
zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 odst.

1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z. , ako i po uvedenej novele s účinnosťou
od 1.1.2008/. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu
vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z
Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti / a odporca vystupoval

ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti /§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom

na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto

novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica

Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa§53ods. 1,2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve
o pripojení zo dňa 16.10.2008 týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné

dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom
z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide
však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,

so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je
názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti

na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy
v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za

nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
boladostatočneinformovanáonásledkoch nesplnenia povinnostíalentýmtosavypestujevzťahdôvery

spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a
to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď
v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy alebo k vykonaniu úkonu smerujúceho k

ukončeniu platnosti dodatku pred dobou viazanosti, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či
nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby

spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v
prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu
zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Pre úplnosť súd udáva, že zmluvná
pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností
upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo

iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Nakoniec navrhovateľ ako dodávateľ si
vyhradil v zmluve ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny odpredaného zariadenia, a to v čl. 3 Záverečné ustanovenia bod 3.7.. Prípadná predajná cena
takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej
pokuty.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré
sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a
nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských

zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi

všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/.

Okrem toho súd udáva, že viacerými súdnymi rozhodnutiami, napríklad rozsudkom OS Prešov z
3.8. 2010 č.k. 17C 23/2010 v spojení s rozsudkom KS Prešov z 29.6. 2011 č. k. 2Co 137/2010bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne
napríklad aj vo veci OS Prešov č.k. 17C 112/2010 z 16.8. 2010 došlo k zamietnutiu návrhu o
plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu neprijateľnosti. Podľa § 53a odt. 1 OZ ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Uvedené ustanovenie

teda zakazuje používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Takáto zmluvná podmienka je neplatná /§ 53 odst. 5 OZ/. Vzhľadom na uvedené, keďže je právoplatne
judikované zmluvné dojednanie o zmluvnej podmienke ako neprijateľné a teda neplatné, nemohol súd
priznať navrhovateľovi plnenie z takejto zmluvnej podmienky.

Vychádzajúc z uvedených úvah súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania

súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že obaja účastníci konania mali v spore
čiastočný úspech vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 24. mája 2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
706,32 € s úrokom z omeškania 9,00% ročne z tejto sumy od 6.11.2010 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoj nárok zdôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 18.12.2005 zmluvu o pripojení
č. C. a dňa 16.10.2008 dodatok k tejto zmluve, na základe ktorých vypožičal odporcovi SIM kartu,
ktorá umožnila odporcovi využívať telekomunikačné služby, a ktorej bolo priradené účastnícke telefónne

číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón značky Nokia N95 za kúpnu cenu
66,06 eur. Odporca v časovom období od júna 2010 do septembra 2010 porušil zmluvné povinnosti
v zmysle dodatku k zmluve č. C. riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých služieb, na písomnú výzvu
navrhovateľa o pokonávku zo dňa 22.10.2010 uhradiť cenu poskytnutých služieb a zmluvnú pokutu
najneskôr do 5.11.2010 nereagoval. Odporca navrhovateľovi doposiaľ neuhradil sumu 208,41 € , čo je

cena poskytnutých služieb, a navrhovateľovi stále neuhradil sumu 497,91 eur, čo je výška zmluvnej
pokuty dojednanej v dodatku k zmluve o pripojení.

Odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril.

Aj keď podaním doručeným súdu dňa 24. januára 2013 oznámilo Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ vstup do konania, ako vedľajší účastník na strane odporcu, súd na toto oznámenie o
vstupe podľa ustanovení § 93 ods. 3 a § 355 O.s.p. neprihliadal, nakoľko jeho súčasťou nebol súhlas
odporcu, popri ktorom sa táto právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu hodlala zúčastniť na konaní.

Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vyvesil dňa 13. apríla 2016 oznam na úradnej
tabuli súdu, že dňa 19. apríla 2016 o 11:00 hod. na č.d. 106 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa §
200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu
ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol na podklade listinných dôkazov predložených navrhovateľom, z ktorých zistil tento
skutkový stav :

Dňa 18.12.2005 uzavreli účastníci konania zmluvu o pripojení č. A2191613, na základe ktorej
poskytoval navrhovateľ odporcovi telekomunikačné služby v rámci zvoleného účastníckeho programu
prostredníctvom SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Na základe dodatku kzmluve zo dňa 16.10.2008 došlo v rámci osobitnej ponukovej akcie navrhovateľa "Výmeny2008"
dohodou strán k predaju mobilného telefónu Nokia N95 za cenu 66,06 eur. Podľa článku 2.3 dodatku
sa odporca zaviazal po dobu 24 mesiacov dodržovať zmluvné povinnosti, predovšetkým včas platiť

cenu služieb vyfakturovanú navrhovateľom, zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a nedopustiť
sa takého konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
túto zmluvu vypovedať. Účastníci sa dohodli, že navrhovateľ odporcovi prevádza mobilný telefón
značky Nokia N95 za akciovú zľavnenú cenu 66,06 €. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa
7.7.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu služieb vo výške 100,72 €. Faktúrou č. XXXXXXXXXX,

splatnou dňa 6.8.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu upomienky vo výške 1,33 €. Faktúrou č.
XXXXXXXXXX, splatnou dňa 6.8.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu služieb vo výške 48,73
€. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 10.9.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi cenu služieb
vo výške 48,73 €. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 7.10.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi
cenu služieb vo výške 8,90 €. Pokusom o pokonávku z 22.10.2010 zaslaným doporučene poštou
na adresu odporcu, vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu ceny poskytnutých elektronických

komunikačných služieb za obdobie jún až september roku 2010 v sume 208,41 eur a zmluvnej pokuty
v sume 497,91 eur, najneskôr do 5.11.2011. Na túto výzvu odporca nereagoval.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 3,5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z., zmluva o pripojení zaniká a/ uplynutím času, na
ktorý bola uzavretá, b/ dohodou účastníkov zmluvy, c/ odstúpením od zmluvy, d/ výpoveďou, e/ ak tak
ustanovuje osobitný predpis. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu

za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 42 ods.1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za
poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov
od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, čo do výšky sumy 208,41 € uplatňovanej titulom odplaty

za poskytnuté služby elektronickej komunikácie. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom v zmysle citovaných zákonných ustanovení zmluvu o pripojení, na základe
ktorej vznikla odporcovi povinnosť, počas doby trvania tejto zmluvy, platiť cenu za poskytovanie
telekomunikačnej služby. Odporca neuhradil navrhovateľovi na základe priložených faktúr cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby a poplatky v celkovej výške 208,41 €, a to ani v dodatočne

poskytnutej lehote, preto sa nasledujúci deň , t.j. 6.11.2010 dostal do omeškania s plnením svojho
dlhu. Dôvodný bol návrh navrhovateľa aj v časti úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade s
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Na úrok z omeškania mal navrhovateľ nárok v
zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného súd odporcovi
uložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi sumuistiny208,41€ spolusúrokomzomeškaniavovýške9,00

% ročne z tejto sumy, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania bola vo výške 1,00 %.

Zanedôvodnýpovažovalsúdnávrh včastiuplatnenejzmluvnejpokuty497,91 €.Dojednanieozmluvnej
pokute je obsiahnuté v čl. 2. Bod 5. dodatku zmluve, podľa ktorého v prípade porušenia niektorej z

povinností účastníka uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku /najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho kukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj
dôjde k ukončeniu jeho platnosti/ je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu 497,91 €.

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorú
ako typovú zmluvu uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 odst. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je

dojednaná za rovnakých podmienok vo viacerých zmluvách, táto je vopred pripravená a predtlačená
na Dodatku k zmluve o pripojení. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom
zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 odst.
1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z. , ako i po uvedenej novele s účinnosťou
od 1.1.2008/. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu

vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z
Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti / a odporca vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti /§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe

zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom

na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa§53ods. 1,2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve
o pripojení zo dňa 16.10.2008 týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné

dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom
z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide
však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,

so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je
názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvýpohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti
na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy

v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne

na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
boladostatočneinformovanáonásledkoch nesplnenia povinnostíalentýmtosavypestujevzťahdôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a
to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď
v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy alebo k vykonaniu úkonu smerujúceho k
ukončeniu platnosti dodatku pred dobou viazanosti, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho

začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či
nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby
spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v
prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu

zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Pre úplnosť súd udáva, že zmluvná
pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností
upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo
iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Nakoniec navrhovateľ ako dodávateľ si
vyhradil v zmluve ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej

ceny odpredaného zariadenia, a to v čl. 3 Záverečné ustanovenia bod 3.7.. Prípadná predajná cena
takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej
pokuty.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré

sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a
nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských
zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi
všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/.

Okrem toho súd udáva, že viacerými súdnymi rozhodnutiami, napríklad rozsudkom OS Prešov z
3.8. 2010 č.k. 17C 23/2010 v spojení s rozsudkom KS Prešov z 29.6. 2011 č. k. 2Co 137/2010
bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne
napríklad aj vo veci OS Prešov č.k. 17C 112/2010 z 16.8. 2010 došlo k zamietnutiu návrhu o
plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu neprijateľnosti. Podľa § 53a odt. 1 OZ ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Uvedené ustanovenie

teda zakazuje používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Takáto zmluvná podmienka je neplatná /§ 53 odst. 5 OZ/. Vzhľadom na uvedené, keďže je právoplatne
judikované zmluvné dojednanie o zmluvnej podmienke ako neprijateľné a teda neplatné, nemohol súd
priznať navrhovateľovi plnenie z takejto zmluvnej podmienky.Vychádzajúc z uvedených úvah súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že obaja účastníci konania mali v spore

čiastočný úspech vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.