Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/391/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224574
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114224574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu R. E., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v H. na ul. XX. F.. XXX, právne zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v
Prešove na ul. Masarykovej č. 2, proti žalovanej Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v U. F. Q. na ul. J.
č. XXX/XX, o zaplatenie 1.630,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 21.09.2015 č.k. 9C 263/2014-68 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa od žalovanej domáha zaplatenia sumy 1.630,- eur s
prísl. z titulu neuhradenia dvoch pôžičiek poskytnutých v čase, keď boli partnermi a bývali spolu v
rodinnom dome nachádzajúcom sa v podielovom spoluvlastníctve žalovanej. Zmluvou o pôžičke zo dňa
03.01.2012 mala byť žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 800,- eur za účelom úhrady nedoplatku

za plyn voči SPP, a.s. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú čiastku vrátiť v mesačných splátkach vo
výške 70,- eur počnúc mesiacom február roku 2012. Ďalšia suma 1.000,- eur mala byť poskytnutá
žalovanej zmluvou o pôžičke zo dňa 27.12.2012. Túto čiastku žalovaná nevyhnutne potrebovala na
úhradudlhuvočitretejosobe.Pôžičkusažalovanázaviazalavrátiťvmomente,keďbudemaťkdispozícii
potrebné peňažné prostriedky, najneskôr však do konca roka 2013. Vo februári roku 2012 uhradila matka
žalovanej sumu vo výške 70,- eur a v marci roku 2012 sumu vo výške 100,- eur. Zvyšných 1.630,- eur
žalovaná uznala, ale žalobcovi do dnešného dňa neuhradila. Na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015

žalobca poukázal na to, že prvú pôžičku vo výške 800,- eur poskytol žalovanej, jej sestre a matke,
nakoľko všetky tri sú spoluvlastníkmi rodinného domu, v ktorom spolu so žalovanou býval. Peniaze boli
požičané týmto trom osobám a odovzdané do rúk žalovanej. Pokiaľ ide o druhú pôžičku v sume 1.000,-
eur, peniaze mal z predaja auta. Spolu so žalovanou boli v bazáre v P., kde predal svoje auto a následne
jej poskytol sumu 1.000,- eur v dvoch 500-eurových bankovkách, pretože žalovaná uviedla, že má dlh
voči tretej osobe. Vo vzťahu k poskytnutej sume vo výške 800,- eur dodal, že išlo o pôžičku pre žalovanú,
jej matku a sestru, ale dohoda o splácaní bola uzatvorená iba s matkou žalovanej.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 potvrdila prevzatie sumy 800,- eur, avšak tieto
peniaze jej žalobca odovzdal dobrovoľne s tým, že chce pomôcť vediac v akej je žalovaná nepriaznivej
finančnej situácii. Už vtedy žalobcovi priamo povedala, že peniaze mu žiadnym spôsobom nemá z čohovrátiť, na čo žalobca uviedol, že to nedáva ako pôžičku, ale ako pomoc a nežiada vrátenie. Čo sa týka
sumy 1.000,- eur, aj pri tejto čiastke poprela, že išlo o pôžičku. Skutočne bola prítomná, keď žalobca
predal v bazáre v P. vozidlo a dal jej nejaké peniaze. Nevie presne koľko to bolo, avšak o sumu 1.000,-

eur nešlo. Pri odovzdávaní peňazí jej žalobca povedal, že je to pomoc za účelom riešenia finančných
problémov a o pôžičke nič vravené nebolo. Do októbra roku 2013, kedy žalobca a žalovaná tvorili pár,
žalobca vrátenie peňazí nežiadal. Vrátenia peňazí sa začal domáhať až v čase, keď sa rozišli.

Poskytnutie pôžičiek žalovanej zo strany žalobcu nepotvrdili ani na pojednávaní konanom dňa

21.09.2015 vypočuté svedkyne, matka žalovanej L. E. a sestra žalovanej J. E.. Rovnako z telefonického
rozhovoru účastníkov konania prehratého na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 žiadnym spôsobom
nevyplýva, aby žalovaná potvrdzovala slová žalobcu o poskytnutí dvoch pôžičiek.

Ust.§101a§120ods.1O.s.p.upravujútzv.procesnébremená,resp.povinnosti,atopovinnosťtvrdenia
a dôkaznú povinnosť.

Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.

Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdenej
skutočnosti. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúcim v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v

konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu.

V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátene dôkazov. Tvrdiť skutočnosti

rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo

strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena nepriaznivé rozhodnutie vo veci
samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní
skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých

prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

V prejednávanej veci nebolo pri sume 800,- eur sporné, že bola zo strany žalobcu odovzdaná žalovanej.

Nebolo však preukázané, aby išlo o pôžičku, a to nielen pôžičku žalovanej, ale aj jej matke a sestre.
Zároveň si odporuje i sám žalobca, ktorý tvrdí, že išlo o pôžičku aj žalovanej, ale podmienky vrátenia si
mal dohodnúť len s matkou a sestrou žalovanej, pričom však v žalobe uvádza už aj splátky, ktoré mali
byť so žalovanou dojednané. Ak so žalovanou podmienky vrátenia sumy dohodnuté neboli, chýba tu
zákonný znak pôžičky, a to, že dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu. Čo sa týka sumy 1.000,- eur, výška tejto čiastky nebola súdu preukázaná a rovnako ako pri
sume 800,- eur žalobca nepreukázal, že túto sumu poskytol žalovanej z titulu pôžičky. Žalobca tak v
prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno ohľadne poskytnutia peňazí žalovanej ako pôžičky, a
preto v konaní neuspel.

V právnej praxi navyše ide o prípad bežný, ak prostriedky použité druhom a družkou počas spoločného
spolužitia a zabezpečené len jedným z nich, osoba rozchodom frustrovaná po rozpade spolužitia
prezentuje ako pôžičku s požiadavkou jej vrátenia, hoci počas spolužitia takáto požiadavka zo strany
tejto osoby proti partnerovi (partnerke) vznesená nebola.Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa nedostatočne vyhodnotili
vykonané dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti a nekriticky sa prevzali závery žalovanej a
oboch svedkýň o tom, že peňažné prostriedky od žalobcu neboli pôžičkami, ale nenávratnou finančnou
pomocou. Svedkyne boli podrobne oboznámené s predmetom konania, ako aj s výpoveďami oboch

účastníkov konania, no nie v detailoch, keďže žalovaná v tom čase nedisponovala zápisnicou z prvého
pojednávania konaného dňa 22.06.2015. Záver o finančnej pomoci prvostupňový súd navyše arbitrárne
utvrdil vyslovením svojho názoru o tom, že postup žalobcu je v právnej praxi bežný, nakoľko sa
žalobca v dôsledku svojej nespokojnosti s rozchodom so žalovanou voči tejto dodatočne domáha
zaplatenia peňažných súm, ktoré jej v rámci ich spolužitia poskytol. V tomto smere preto namieta
nepreskúmateľnosť uvedeného právneho záveru, nakoľko tento z vykonaného dokazovania nevyplýva.

Prejednávaný prípad je osobitný a špecifický a nespadá pod vyslovený záver o bežnej praxi tzv.
rozídených partnerov. V prvom rade nie je pravdou, aby bol žalobca frustrovaný z rozchodu so
žalovanou, nakoľko sa žalobca rozišiel so žalovanou, nie naopak. Dôvodom bol nový partnerský vzťah
žalovanej. Nie je pravdou, aby žalobca od žalovanej žiadal späť peňažné prostriedky, ktoré jej počas
ich vzájomného spolužitia poskytol. Žalobca od žalovanej žiada iba vrátenie poskytnutých pôžičiek,

pričom si nijako nenárokuje na omnoho väčšie peňažné sumy, ktoré jej poskytol. Za osobitný dôvod na
zmenu, resp. zrušenie rozsudku žalobca považuje vyslovenie záveru zo strany súdu o tom, že žalovaná
v telefonickom rozhovore legálne vykonanom jeho prehratím v konaní pred súdom prvého stupňa na
pojednávaní dňa 22.06.2015 nepotvrdila prevzatie peňažných súm od žalobcu titulom dvoch pôžičiek.
Tento záznam je ďalším významným dôkazom preukazujúcim tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičiek

žalovanej. Zo záznamu jednoznačne vyplýva, že žalobca žiada vrátiť peniaze (pôžičky) poskytnuté
žalovanej a tá sa v kontexte k tejto výzve vyjadruje, že peniaze nemá z čoho vrátiť, a preto ich nevráti.
Žalovaná v telefonickom rozhovore ani raz vyslovene nepoprela, aby sa nejednalo o pôžičky, alebo by
výslovne uviedla, že išlo o nezištnú pomoc, či dar zo strany žalobcu.

Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 120 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia, cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení

než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel

uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné,nežnavrhnutédôkazyasúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, naktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby ním poukazované finančné
prostriedky boli žalovanej poskytnuté z titulu dvoch pôžičiek uzatvorených medzi účastníkmi. V čase
poskytnutia peňažných prostriedkov žalobca so žalovanou žili v partnerskom vzťahu v spoločnej
domácnosti v rodinnom dome, ktorého podielovou spoluvlastníčkou bola žalovaná. Je tiež zrejmé,
že vrátenia poskytnutých peňazí sa žalobca začal domáhať až po ukončení partnerského vzťahu so

žalovanou.

Pôžička ako právny inštitút je upravená v ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke je dohoda o povinnosti dlžníka vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Existenciu takejto dohody žalobca okrem vlastných tvrdení
ničím právne významným nepreukázal. Záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k
tvrdeniu o uzavretí dvoch pôžičiek so žalovanou má teda oporu vo vykonanom dokazovaní.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust.§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešná žalovaná náhradu trov

tohto štádia konania nežiadala priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.