Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205624
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1614205624.2

Uznesenie

Okresný súd Malacky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. J., nar. XX.X.XXXX a C. J., nar.
X.X.XXXX,detizastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradompráce,sociálnychvecíarodinyvMalackách,
deti rodičov: matka B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX R. a otec J. J., nar. X.X.XXXX.,
bytom L. XXXX/X, XXX XX R., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala dňa 23.5.2014 na Okresný súd Malacky návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiadala dočasne ( do času rozhodnutia vo veci samej) zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť na maloletú F. výživné v sume 120,- eur mesačne a
na mal. C. výživné v sume 100,- eur mesačne. Zároveň matka žiadala upraviť styk otca s mal. deťmi
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi vždy v párny víkend v mesiaci a to v sobotu vždy od

10.00 do 18.00 hod a v nedeľu od 10.00 do 18.00 hod. Zároveň matka podala aj návrh vo veci samej na
zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Matka svoj návrh na vydanie predbežného
opatrenia odôvodnila tým, že dňa 10.12.2013 bolo manželstvo s otcom mal. detí rozvedené a na základe
rodičovskej dohody boli mal. deti zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné
určené nebolo. Matka v návrhu uvádza, že staršia dcéra Kristína čoraz častejšie nechce chodiť k otcovi,
pričom uvádza, že sa tam bojí. Maloletej F. sa zhoršil prospech v škole a je pod dohľadom psychologičky,

psychiatričky a špeciálnej pedagogičky. Psychologička sa matke vyjadrila, že pre mal. F. nie je vhodné
časté striedanie prostredia, rovnako aj pre jej učenie je vyhovujúce, ak sa jej venuje stále tá istá osoba.
Matka uviedla, že otec maloletej sa dcére pri učení nezvykol venovať, nakoľko tvrdil, že je to povinnosť
matky. Matka ďalej uviedla, že mal. deti sa v prostredí otca necítia dobre a matke hovoria, že im je lepšie
s ňou. Začiatkom mája nastala situácia, že matke povedal otec, aby si mal. Kristínu zobrala a nechala
si ju. Následne 18.5.2014 pri poslednom stretnutí detí s otcom sa stalo, že mal. C.plne odmietla ísť k

otcovi, nechcela mu nastúpiť do auta, vzpierala sa a kričala, pričom celý čas plakala. Na základe tejto
situácie sa matka rozhodla riešiť situáciu cestou predbežného opatrenia, nakoľko nechce deti nútiť do
stretávania, ktoré samé nechcú a nevidí snahu otca budovať si k deťom bližší vzťah, aby k nemu radi
chodili. Matka uviedla, že má vytvorené lepšie podmienky na starostlivosť o deti, je zvyknutá sa deťom
venovať, učiť sa s nimi, robiť im program. Prostredie u otca matka označila ako stereotypné, najčastejšie
sú u neho doma, niekedy otec aj odíde a deti trávia viac času s babkou ako s otcom.

Z rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/225/2013 zo dňa 10.12.2013 súd zistil, že manželstvo
rodičov mal. detí bolo rozvedené, pričom na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu o úprav
rodičovských práv a povinností tak, že mal. deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
s tým, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súd určil, že striedavá
starostlivosť bude prebiehať v týždňových intervaloch počas celého kalendárneho roka. Výživné na mal.

deti súd neurčil.Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná
aj bez návrhu

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby odovzdal
dieťadostarostlivostidruhéhozrodičovalebodostarostlivostitoho,kohooznačísúd,alebodostriedavej
osobnej starostlivosti.

Podľa § 76 ods. l písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

V ustanovení § 76 ods. 1 sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však vymedzené len
exemplifikatívne („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie i iného znenia.

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné
opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou
pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by

bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri
vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu
nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Súd po preskúmaní návrhu matky, spisového materiálu ako i na základe vyššie uvedených skutočností
dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia tak, ako to navrhuje matka nie je v tomto prípade

opodstatnené. Súd je toho názoru, že v tomto prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali
potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov (potrebu „okamžite“ maloletého zveriť do osobnej
starostlivosti matky), t.j. že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Skutočnosť, že maloleté deti
uprednostňujú starostlivosť matky pred starostlivosťou otca, sama osebe ešte neodôvodňuje potrebu

okamžitej úpravy pomerov účastníkov formou predbežného opatrenia (pozn. bez vykonávania riadneho
dokazovania).Nevyjasnenékompetencieohľadomvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmal.dieťaťu
vo všeobecnosti nie sú okolnosťou, ktorá by opodstatňovala ingerenciu súdu formou predbežného
opatrenia. Z doposiaľ podávajúcich sa skutočností vyplýva, že rodičia sa v starostlivosti o maloleté deti
striedali a to na základe rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/225/2013 zo dňa 10.12.2013,

právoplatné dňa 19.12.2013. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa upravili rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom uplynula doba len 5 mesiacov, čo je pomerne
krátky čas na zmenu pomerov u maloletých detí, tak i na strane rodičov. Z tvrdení matky v návrhu
nevyplývajú skutočnosti, že by maloleté deti boli bezprostredne ohrozené na živote alebo zdraví, alebože by bol bezprostredne ohrozený, či narušený ich priaznivý psychický a fyzický vývin. Taktiež matka
k návrhu nedoložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by takéto skutočnosti vyplývali. Súd teda nemá
osvedčenú žiadnu takú skutočnosť, z ktorej by vyvodil potrebu okamžitého zásahu formou predbežného

opatrenia. Len samotná skutočnosť uvádzaná matkou, že mal. deti odmietajú domácnosť otca a
preferujú domácnosť matky nie je dôvod na okamžitú úpravu pomerov účastníkov formou nariadenia
predbežného opatrenia. Ako už súd podotkol z návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia
nevyplývajúžiadnetakéskutočnosti,zktorýchbybolomožnéusúdiť,žeumaloletýchdetíbyvsúčasnosti
bolo ohrozené uspokojovanie ich základných životných potrieb, nie je v tomto prípade ani osvedčené

žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach maloletých detí v podobe ohrozenia
ich života alebo zdravia, či iných obdobných závažných dôvodov, ktoré sú nevyhnutné pre nariadenie
predbežného opatrenia.

Súd zamietajúcim predbežným opatrením nespochybňuje tvrdenia matky, že striedavá starostlivosť sa
javí byť nevyhovujúca vo vzťahu k potrebám a záujmom mal. detí, avšak pre spravodlivé rozhodnutie

o zmene výkonu rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, bude potrebné
vykonať riadne dokazovanie vo veci samej, prinajmenšom výsluchom účastníkov, zabezpečením správ
od kolízneho opatrovníka a pod.

Na záver súd poznamenáva, že je predovšetkým na matke a otcovi, aby svojim správaním, najmä svojou

úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj
maloletých detí, ktoré sú vo veku, v ktorom citlivo vnímajú akékoľvek negatívne emócie a pri správnom
výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v záujme maloletých.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako

nedôvodný.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).