Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7P/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615212466
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6615212466.4

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého
Y. K., K.. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky H. R., K.. XX. XX. XXXX I. Č.. X,X zastúpeného Úradom
práce soc. vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov X. K., K.. XX. XX. XXXX bytom
B. G. Č.. XX U. Y. K. K.. XX. XX. XXXX bytom J., F. XX t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra-
Chrenová o návrhu navrhovateľky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a nariadenie ústavnej

starostlivosti nad maloletým a o návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa náhradná osobná starostlivosť u maloletého Y. K., K.. XX.XX.XXXX určená rozsudkom
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.12.2009 č. k. 65149/2009-25.

N a r i a ď u j e sa ústavná starostlivosť nad maloletým Y. K., K.. XX.XX.XXXX.

Maloletý b u d e umiestnený v Detskom domove v Tornali.

Matka maloletého je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého počínajúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
mesačne, výživné je splatné k rukám ústavného zariadenia vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred.

Otec maloletého je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého počínajúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku výživným vo výške 50 € mesačne, výživné je splatné k rukám ústavného zariadenia vždy do
25-teho dňa v mesiaci vopred.

Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.12.2009 č. k.

6P/149/2009-25 a to v časti týkajúcej sa maloletého Y. K..

Konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti sa z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby zrušil náhradnú osobnú starostlivosť určenú
rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.12.2009 u maloletého Y. a to na tom skutkovom
základe, že maloletý nerešpektuje jej osobu, neposlúcha, má s ním veľké výchovné problémy, nevie

ho udržať doma, maloletý sa neustále túla a aj v škole má problémy, šikanuje mladšie deti, neučí sa
a ona už ďalej nevie zabezpečiť jeho výchovu a vzhľadom na uvedené skutočnosti už nemá záujem
naďalej o maloletého sa starať. V návrhu navrhovateľka uviedla, že správanie maloletého je už natoľko
zlé, že maloletý môže spáchať trestnú činnosť a tomuto ona už nevie zabrániť. V návrhu navrhovateľka
ďalej uviedla, že keďže ani rodičia nevedia zabezpečiť starostlivosť o maloletého, nevedia sa o neho
postarať, nakoľko matka je vo výkone trestu odňatia slobody a otec o maloletého záujem neprejavuje

a má tiež nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody, jediným riešením je umiestnenia maloletéhodo ústavnej starostlivosti a preto pre prípad zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti navrhuje nad
maloletým nariadiť ústavnú starostlivosť.

Otec maloletého podaným návrhom žiadal súd, aby maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti.

Navrhovateľka sa na pojednávaní pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že s
maloletým už dlhšiu dobu má výchovné problémy, v súčasnej dobe žiadnym spôsobom nevie zabezpečiť
starostlivosť o maloletého, keďže ju tento nerešpektuje a tiež nevidí možnosť zlepšenia jeho správania

a preto na svojom návrhu naďalej trvá.

Otecmaloletéhonapojednávanívzalpodanýnávrhnazvereniemaloletéhodojehoosobnejstarostlivosti
celkom späť a žiadal, aby súd konanie v tejto veci zastavil. Ďalej pri svojom výsluchu otec maloletého
uviedol, že on v súčasnej dobe nemá vytvorené podmienky pre to, aby mohol on osobne starostlivosť
o maloletého zabezpečiť, tiež poukázal na to že správanie maloletého je narušené, syn sa dopustil

krádeže a preto aj s prihliadnutím na uvedené by jeho výchovu on nezvládol. Zároveň vo svojom
písomnom podaní zo dňa 01. 02. 2016 uviedol, že v súčasnej dobe sa nachádza v Českej republike kde
je zamestnaný a pokiaľ sa týka starostlivosti o maloletého, túto on nevie zabezpečiť a súhlasí s tým, aby
nad maloletým bola nariadená ústavná starostlivosť.

Matka maloletého svojím podaním zo dňa 09. 12. 2015 žiadala, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej
neprítomnosti, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, zároveň súhlasila s tým, aby ju
súd zaviazal platiť výživné predstavujúce minimálne výživné na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletého, oboznámením sa so spisom

tunajšieho súdu sp. zn. 6P 149/2009, správou Obecného úradu Veľké Zlievce o povesti na otca
maloletého, správou Obce Trenč na navrhovateľku, správou Ústavu na výkon trestu Nitra, správou
z prešetrenia pomerov u otca maloletého, správou Obce Trenč na matku, potvrdením od MUDr.
Rovderovej a psychologickým vyšetrením maloletého zo dňa 15. 05. 2015 a správou Úradu práce
Lučenec.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý Y. bol zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľke a to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17. 12. 2009 č. k. 6P149/2009-25,
zároveň mal súd preukázané, že maloletý je navrhovateľkou vychovávaný, navrhovateľka má s
výchovou maloletého značené problémy, maloletý ju nerešpektuje, dopúšťa sa proti spoločenského

konania, mal by navštevovať základnú školu na Kubíniho námestí v Lučenci, má individuálny študijný
plán a do školy by mal chodiť len raz za týždeň, avšak maloletý má nevyhovujúce správanie, pani R.,
teda navrhovateľku nerešpektuje, robí problémy v jej domácnosti, okráda členov domácnosti, túla sa,
domov chodí len prespávať, zároveň podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci súd
zistil, že zatiaľ výchovné opatrenie maloletému uložené nebolo. Pokiaľ sa týka otca maloletého, tento

má trvalý pobyt v Obci B. G., užíva rodinný dom, ktorý prenajíma a z prenájmu má príjem 100 Eur. V
súčasnej dobe sa otec maloletého nachádza v Českej republike kde sa zamestnal.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie
a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Otec maloletého podal
návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, avšak tento návrh vzal na pojednávaní dňa
21. 12. 2015 späť, preto potom súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 96 ods. 1 vety druhej
O. s. p. konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Zákona o rodine vtedy platnom znení, súd zruší náhradnú osobnú
starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti zanedbáva maloleté dieťa, alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy ak o
to táto osoba požiada.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. S prihliadnutím na
citované ustanovenie § 47 ods. 2 Zákona o rodine v znení platnom do 31. 12. 2015, keďže návrh
na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti bol podaný v roku 2015, starostlivosť o cudzie dieťapredpokladá nie len ochotu prijať ho do rodiny, ale aj isté zručnosti a schopnosti riešiť náročné situácie
pri jeho výchove, ktoré náhradná rodina aj napriek snahe nevie zvládnuť. Môže sa zmeniť situácia aj
osobné pomery osoby, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti a to tak, že nebude ochotná pokračovať

v tejto starostlivosti a preto v týchto aj iných prípadoch môže požiadať, aby súd zrušil náhradnú osobnú
starostlivosť. V zmysle zákona, súd ju musí vždy zrušiť ak o to požiada osoba, ktorej bolo dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a to tak ako v tomto prípade. Keďže teda navrhovateľka,
ktorej maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti požiadala o zrušenie náhradnej osobnej
starostlivosti, ako už bolo vyššie uvedené v zmysle zákona súd náhradnú osobnú starostlivosť musí

vždy zrušiť.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine vtedy platnom znení, náhradná osobná
starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 5 Zákona o rodine vtedy platnom znení, ak zanikne náhradná osobná

starostlivosť z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. c), alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú, alebo
nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Zákona o rodine vtedy platnom znení, súd môže nariadiť ústavnú

starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a
iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 4 Zákona o rodine vtedy platnom znení, súd môže výnimočne nariadiť
ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť
prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona platných do 31. 12. 2015

s prihliadnutím na to, že návrh bol podaný v roku 2015. Keďže súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť
v zmysle ustanovenia § 47 ods. 5 Zákona o rodine rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad
maloletým a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že výchova maloletého je vážne narušená.
Z vykonaného dokazovania mal súd totiž preukázané, že maloletý sa v rodine navrhovateľky správal
neprístojne, neustále sa túlal, domov chodil len prespávať, resp. sa doma neukázal niekoľko dní, pričom

aj napriek tomu, že výchovné opatrenie maloletému uložené nebolo, za súčasného stavu nie je možné
iným spôsobom zabezpečiť prevýchovu maloletého len jeho umiestnením v ústavnej starostlivosti. Súd
mal preukázané, že matka maloletého sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a otec maloletého
v súčasnej dobe v Českej republike na súdu neznámom mieste a aj z týchto dôvodov nebolo možné,
aby rodičia zabezpečovali osobnú starostlivosť o maloletého, avšak aj s prihliadnutím na správanie

maloletého takáto forma riešenia starostlivosti o maloletého nie je vhodná. Otec maloletého tak ako sa
sám vyjadril nemá vytvorené podmienky a zároveň ani nie je v jeho momentálnych schopnostiach silou
svojej autority zabezpečiť to, aby maloletý sa do budúcnosti nedopúšťal protispoločenského konania.
Preto potom súd nariadil nad maloletým ústavnú starostlivosť. Súd v súlade s ustanovením §54 ods. 5
Zákona o rodine vtedy platnom znení označil aj zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené, jedná

sa o detský domov v Tornali. Súd v súlade s ustanovením § 81 ods. 2 Zákona o rodine, vtedy platnom
znení uložil rodičom maloletého, aby prispievali na výživu maloletého ústavnému zariadeniu, kde bude
maloletý umiestnený výživné a to matka vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa a to v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, kedy výživné v tejto výške
je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti, pričom sa jedná o minimálnu

výšku výživného a v súčasnej dobe táto predstavuje 27,13 Eur. Otcovi maloletého súd uložil v súlade
s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
uložil, aby tento platil výživné vo výške 50 Eur mesačne a to najmä z toho dôvodu, že mal preukázané,
že otec maloletého sa v súčasnej dobe nachádza v Českej republike kde je pracovne aktívny, je

zamestnaný a preto vychádzajúc z uvedeného, súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo
zásady potencionality, kedy je v jeho schopnostiach a možnostiach aj s prihliadnutím na to, že okrem
maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť plniť si výživné vo výške 50 Eur mesačne, pričom
okrem zárobku tento má ešte príjem z prenájmu nehnuteľnosti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.